Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 360/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-119

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť 1. M. O., T.; 2. M. J., T.; 3. M. K., T.; 4. J. Z., T.; 5. J.

S., T.; 6. J. P., T.; 7. J. T., T.; 8. S. B., T.; 9. M. D., T.; 10. M. K., T.; 11. M. B., T.; 12. V.

P., T.; 13. R. L., T.; 13. B. M., T.; 15. D. L., T.; 16. Ľ. G., T.; 17. M. M., T.; 18. J. H., T.;

19. A. J., T.; 20. B. Č., T.; 21. J. S., T.; 22. M. M., T.; 23. K. H., T.; 24. B. L., T.; 25. S. M.,

T.; 26. J. Š., T.; 27. M. T., T.; 28. O. M., T.; 29. V. Š., T.; 30. D. S., T.; 31. J. B., T.; 32. L.

M., T; 33. F. Č., T.; 34. J. S., T.; 35. M. M., T.; 36. J. L., T.; 37. Ľ. Š., T.; 38. A. K., T.;

39. A. H., T.; 40. M. M., T.; 41. Š. F., T.; 42. A. K., T.; 43. J. B., T.; 44. V. S., T.; 45. J. D.,

T.; 46. K. M., T.; 47. RNDr. F. O., T.; 48. P. K., T.; 49. P. B., T.; 50. D. S., T.; 51. K. B., T.;

52. K. K., T.; 53. J. P., T.; 54. A. Š., T.; 55. J. K., T.; 56. Š. M., T.; 57. Ing. J. Č., T.; 58. I.

V., T.; 59. M. M., T.; 60. D. H., T.; 61. E. M., T.; 62. O. V., T.; 63. M. M., T.; 64. J. R., T.;

65. J. V., T.; 66. M. K., T.; 67. L. S., T.; 68. P. B., T.; 69. A. H., T.; 70. A. S., T.; 71. M. M.,

T.; 72. M. B., T.; 73. K. H., T.; 74. R. K., T.; 75. I. M., T.; 76. H. P., T.; 77. Š. L., T.; 78. P.

S., T.; 79. M. S., T.; 80. J. Č., T.; 81. V. T., T.; 82. Ľ. H., T.; 83. R. R., T.; 84. M. B., T.;

85. E. B., T.; 86. Z. T., T.; 87. V. S., T.; 88. M. B., T.; 89. P. B., T.; 90. L. C., T.; 91. J. Č.,

T.; 92. V. M., T.; 93. I. O., T.; 94. I. N., T.; 95. J. D., T.; 96. M. Š., T.; 97. A. M., T.; 98. J.

G., T.; 99. O. H., T.; 100. F. Š., T.; 101. R. V., T.; 102. J. P., T.; 103. J. M., T.; 104. P. J., T.;

105. M. S., T.; 106. A. S., T.; 107. Mgr. I. M., T.; 108. F. C., T.; 109. M. Š., T.; 110. F. H.,

T.; 111. L. F., T.; 112. M. T., T.; 113. J. H., T.; 114. V. V., T.; 115. M. H., T.; 116. R. K.,

T.; 117. R. K., T.; 118. Š. K., T.; 119. M. M., T.; 120. Ľ. K., T.; 121. M. L., T.; 122. A. C.,

T.; 123. L. V., T.; 124. Š. K., T.; 125. P. B., T.; 126. Z. K., T.; 127. J. V., T.; 128. J. M., T.;

129. I. H., T.; 130. J. J., T.; 131. I. J., T.; 132. J. K., T.; 133. M. D., T.; 134. K. Z., T.; 135.

P. F., T.; 136. D. K., T., zastúpených advokátkou JUDr. A. S., D., vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v spojení s princípom právnej istoty zaručenej v

ods. 1 a základného práva vlastniť majetok podľa

v spojení s právom na rovnaké zaobchádzanie zaručeným

v postupom Krajského súdu v Bratislave

v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť sťažovateľov o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca

2009 doručená sťažnosť M. O., T. (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), ktorou –

prostredníctvom svojej splnomocnenej advokátky – namietal porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v spojení s princípom právnej istoty zaručenej v

a základného práva vlastniť majetok podľa v spojení s právom na

rovnaké zaobchádzanie zaručeným v postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Doplňujúcimi podaniami označenými ako „návrh na vstup do konania“, ktoré boli

ústavnému súdu doručené 23. marca 2009 a 2. apríla 2009, právna zástupkyňa rozšírila

okruh sťažovateľov o osoby uvedené v záhlaví tejto ústavnej sťažnosti v bode 2 až 136,

pričom všetci sťažovatelia sa stotožnili s obsahom sťažnosti doručeným ústavnému súdu

2. marca 2009.

Zo sťažnosti a z jej doplnení vyplynulo, že sťažovateľom boli pridelené do užívania

byty, ktorých vlastníkom boli v minulosti T., š. p., T. Užívacie právo k týmto bytom sa

od 1. januára 1992 zmenilo podľa na nájom bytov.

Rozhodnutím č. 329/1992 z 11. apríla 1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu

národného majetku Slovenskej republiky rozhodlo o schválení privatizačného projektu

štátneho podniku T., š. p., podľa o podmienkach prevodu majetku

štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Časť majetku vyňatého z majetku T., š. p., určeného privatizačným projektom na

privatizáciu bola Fondom národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond

národného majetku“) vložená do novovzniknutej obchodnej spoločnosti T., a. s., na základe

notárskej zápisnice JUDr. J. P. č. N 72/92, Nz 75/92 z 21. apríla 1992. Tento majetok bol

prevedený na spoločnosť T., spol. s r. o., ktorá zanikla zmenou právnej formy s právnym

nástupcom T., a. s. (od 1. júna 1999 ako „T., a. s.“), T.

Uznesením sp. zn. z 21. decembra 1999 Krajský súd v Bratislave vyhlásil

konkurz na majetok spoločnosti T., a. s. v likvidácii, T., a za správcu konkurznej podstaty

úpadcu bol ustanovený JUDr. D. P. (ďalej aj „správca JUDr. P.“). Podľa informácií

sťažovateľov správca konkurznej podstaty zapísal do súpisu majetku aj byty, ktorých

nájomcami sú sťažovatelia.

Uznesením č. k. -70 z 12. septembra 2007 Okresný súd Trnava (ďalej

len „okresný súd“) vyhlásil konkurz aj na majetok T., š. p., pričom za správcu konkurznej

podstaty úpadcu bol ustanovený Mgr. P. O. (ďalej len „správca Mgr. O.“), ktorý 16. októbra

2007 zapísal nehnuteľnosti, v ktorých sa byty sťažovateľov nachádzajú (ďalej len „byty“),

do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu s poznámkou spornosti „v prospech tretej osoby

1. T., a. s. v konkurze, a 2. JUDr. D. P., správca konkurznej podstaty úpadcu – T., a. s.“.

Dôvodom spísania bytov do konkurznej podstaty správcom Mgr. O. je podľa jeho názoru

absolútna neplatnosť prevodov/prechodov vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku od

úpadcu – T., š. p., na fond národného majetku. Podľa názoru správcu Mgr. O. v danom

prípade „nedošlo k prechodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku z dôvodu

priameho rozporu prechodu vlastníckeho práva k súpisovej zložke majetku s rozhodnutím

Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky č. 329/92

z 11. apríla 1992 o schválení privatizačného projektu a uznesením vlády Slovenskej

republiky č. 590 zo 16. júna 1992 o schválení privatizačného projektu úpadcu, ktorých

predmetom nebol prechod/prevod súpisovej zložky majetku od úpadcu na Fond národného

majetku a následné prevody na ďalšie osoby. Prechod vlastníckeho práva je sankcionovaný

absolútnou neplatnosťou pre priamy rozpor s platnými ustanoveniami § 1, § 5, § 6 ods. 1

písm. a), , a iných ustanovení a je v priamom rozpore

s ustanovením , . Následné

prevody súpisovej zložky majetku od fondu národného majetku na T., a. s.,..., ďalej na T.

spol. s r. o.,..., ďalej na T., a. s. (v súčasnosti T., a.s. v konkurze) sú sankcionované

absolútnou neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“ a podľa

ustanovenia , keďže právny predchodca - Fond

národného majetku nebol vlastníkom súpisovej zložky majetku.“. Dňa 6. novembra 2007

bolo správcovi JUDr. P. doručené oznámenie správcu Mgr. O. o zapísaní bytov –

nehnuteľností do všeobecnej podstaty úpadcu T., š. p.

Dňa 26. novembra 2007 správca JUDr. P. podal proti správcovi Mgr. O. na okresnom

súde žalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty, pričom súdne konanie bolo

vedené pod sp. zn. . Uznesením č. k. -823 z 12. decembra 2007

okresný súd za nového správcu konkurznej podstaty úpadcu T., š. p., ustanovil Mgr. Ing. P.

K. Rozsudkom č. k. -653 z 26. marca 2008 okresný súd zamietol žalobu

správcu JUDr. P. o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

Dňa 7. mája 2008 správca JUDr. P. podal odvolanie proti predmetnému rozsudku; odvolacie

konanie bolo vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. . Krajský súd

v Trnave rozsudkom č. k. -767 z 23. septembra 2008 potvrdil rozsudok

okresného súdu č. k. -653 z 26. marca 2008. Rozsudok Krajského súdu

v Trnave nadobudol právoplatnosť 20. novembra 2008. Proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave č. k. -767 z 23. septembra 2008 podal 18. decembra 2008, resp.

24. novembra 2008 žalobca a vedľajší účastník na jeho strane dovolanie, o ktorom konal

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

. Najvyšší súd vo veci rozhodol uznesením sp. zn.

z 18. februára 2010 tak, že dovolanie žalobcu a vedľajšieho účastníka odmietol pre

neprípustnosť.

Podľa názoru sťažovateľov z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že byty, ktorých sú

nájomcami, sú vo vlastníctve T., š. p. v konkurze. Sťažovatelia preto ešte v roku 2008

požiadali o prevod vlastníckeho práva k bytom, avšak tieto byty im dosiaľ odpredané

neboli.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v spojení s princípom právnej istoty zaručenej v

a základného práva vlastniť majetok podľa v spojení s právom na

rovnaké zaobchádzanie zaručeným v , ktoré vzniklo a trvá predovšetkým

v dôsledku nečinnosti Krajského súdu v Bratislave v konkurznom konaní vedenom pod

sp. zn. , v ktorom bol konkurz na majetok spoločnosti T., a. s., vyhlásený ešte

uznesením sp. zn. z 21. decembra 1999. Tvrdia, že výrok rozsudku okresného

súdu č. k. -653 z 26. marca 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Trnave č. k. -767 z 23. septembra 2008 o zamietnutí vylučovacej žaloby

je záväzný nielen pre správcu konkurznej podstaty T., a. s., ale i pre konkurzný súd, pred

ktorým sa konkurzné konanie na majetok tohto úpadcu vedie.

Porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a subsidiárne základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 zo strany krajského súdu odôvodňujú sťažovatelia neprimeranou dĺžkou

konania krajského súdu od právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žaloby o vylúčenie ich

bytov z konkurznej podstaty T., a. s., keď krajský súd nevykonal počas tohto obdobia pri

výkone dohľadu nad činnosťou správcu T., a. s., žiadne úkony, čo nemožno ospravedlniť

žiadnymi relevantnými dôvodmi a stav právnej neistoty sťažovateľov tak trvá dosiaľ.

Podľa názoru sťažovateľov správca JUDr. P. ako správca konkurznej podstaty

spoločnosti T., a. s., má rovnaké postavenie ako by mali iné osoby, ktoré by nerešpektovali

právoplatné rozsudky o zamietnutí vylučovanej žaloby a ktoré by odmietali odovzdať

majetok, ktorého vlastníctvo sa vo vylučovacom súdnom konaní nepreukázalo. V súlade

s uvedeným sa postavenie správcu JUDr. P. nemôže zvýhodňovať v porovnaní s inými

osobami, pretože by došlo k porušeniu ústavného princípu rovnakého zaobchádzania podľa

.

Sťažovatelia využili všetky zákonné možnosti dosiahnuť odpredaj bytov v ich

prospech, správca konkurznej podstaty T., š. p., vyjadril ochotu im tieto byty odpredať,

pričom jedinou prekážkou takéhoto postupu je skutočnosť, že predmetné byty sú súčasne

naďalej zapísané aj v súpise majetku úpadcu T., a. s., a správca konkurznej podstaty tohto

úpadcu odmieta byty z konkurznej podstaty vylúčiť a odovzdať ich správcovi konkurznej

podstaty T., š. p. Preto aj v prípade, ak by sťažovatelia podali žalobu proti správcovi

konkurznej podstaty T., a. s., o uloženie povinnosti byty im odpredať, takáto žaloba by

musela byť zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodov, pre ktoré bola

zamietnutá žaloba správcu tejto konkurznej podstaty o ich vylúčenie z podstaty T., š. p.

Navyše, správca konkurznej podstaty T., a. s., odmieta vydať správcovi konkurznej podstaty

T., š. p., dokumentáciu k bytom nevyhnutnú na ich prevod (výzvy z 29. septembra 2009,

21. októbra 2008, 28. októbra 2008, 25. novembra 2008, 27. januára 2009, 6. februára

2009). Krajský súd v Bratislave napriek opakovaným žiadostiam správcu konkurznej

podstaty T., a. s., nevydal opatrenie správcovi konkurznej podstaty úpadcu T., a. s.,

o uložení povinnosti vylúčiť dotknutý majetok zo súpisu konkurznej podstaty. Ukladať

pokuty, povinnosti či iné sankcie správcovi JUDr. P. v tejto situácii je podľa sťažovateľov

oprávnený iba konkurzný súd – Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave ako súd

konkurzný však dosiaľ bez relevantných dôvodov vôbec nevyužil vo vzťahu k správcovi

JUDr. P. už uvedené prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany

práv účastníkov konkurzného konania a ostatných subjektov s právnym záujmom na

výsledku konania, napriek tomu, že bol správcom Mgr. Ing. K. niekoľkokrát písomne

vyzvaný, a tak dochádza v konkurznom konaní k zbytočným prieťahom.

Namietané porušenie princípu právnej istoty podľa ako imanentnej

súčasti princípu materiálneho právneho štátu sťažovatelia odôvodňujú najmä

„nerešpektovaním právne záväzného rozhodnutia súdu (rozsudku Okresného súdu č. k.

- 653 zo dňa 26.03.2008, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského

súdu v Trnave dňa 23.09.2008, č. k. -767. Rozsudok Okresného súdu

nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2008) zo strany správcu konkurznej podstaty T., a.s.,...

- JUDr. P., a rovnako tak zo strany Porušovateľa, sú ohrozované a porušované práva“

sťažovateľov tým, že nie je zabezpečená reálna možnosť uplatnenia ich práv.

Porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného

v spojení so základným právom na rovnaké zaobchádzanie podľa

odôvodňujú sťažovatelia tým, že každý nájomca – fyzická osoba má v zmysle osobitných

ustanovení o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) právo žiadať, aby naňho

v zákone určený vlastník domu previedol vlastníctvo k bytu, ktorého je nájomcom, ak ide

o nájom na dobu neurčitú. Tomuto právu nájomcov zodpovedá povinnosť v zákone

určených subjektov uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa,

keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu (§ 29 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov).

Sťažovatelia sú fyzickými osobami, ktoré sa stali nájomcami bytu na dobu neurčitú a ktorí

požiadali o prevod vlastníctva k bytu, ktorého sú nájomcami. Napriek splneniu všetkých

zákonných podmienok na prevedenie bytov do vlastníctva nájomcov k ich prevodu nedošlo,

a to v priamej súvislosti v dôsledku postupu (nečinnosti) Krajského súdu v Bratislave.

Na podporu svojho tvrdenia sťažovatelia poukázali na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.

, podľa ktorého: „V prípade, že ide o veci, ktoré môžu byť predmetom

vlastníctva rôznych subjektov (napríklad fyzických osôb, právnických osôb, štátu), všetci

vlastníci musia mať rovnaké zákonom ustanovené práva a povinnosti bez ohľadu na povahu

vlastníka.“ Z možno bez pochybností vyvodiť rovnaký zákonný obsah

vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, t. j. vlastníci druhovo rovnakej veci musia mať

rovnaký zákonom ustanovený obsah svojho vlastníckeho práva. Článok 20 ods. 1

zároveň garantuje každému rovnaké predpoklady a možnosti nadobudnúť veci do

vlastníctva za podmienok uvedených v ústave alebo v ďalších zákonoch (porov. nález

sp. zn. , nález sp. zn. ). Napriek splneniu všetkých zákonných

podmienok na prevedenie bytu do vlastníctva nájomcov k ich prevodu v zákonnej

dvojročnej lehote nedošlo a kontraktačnú povinnosť vlastníka nájomných bytov nie je

možné v súčasnosti splniť, predovšetkým a najmä v dôsledku postupu správcu JUDr. P.

a Krajského súdu v Bratislave v konkurznom konaní, ktorý svojou nečinnosťou

spočívajúcou v nevylúčení dotknutých bytov (i ďalších nehnuteľností) zo súpisu majetku

úpadcu T., a. s., bráni speňaženiu majetku podliehajúcemu konkurzu (podľa § 93 ods. 1

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov) vedeného na okresnom súde.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

ich sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Bratislave, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. , svojou nečinnosťou porušil právo M. O. a sťažovateľov v 1./ až 136./

rade podľa (právo vlastniť majetok) v spojení s

(právo na rovnaké zaobchádzanie) a v spojení s (právo na súdnu

ochranu) a (právo na konanie bez zbytočných prieťahov).

Krajský súd v Bratislave, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. , svojou nečinnosťou porušil (princíp právnej istoty).

Krajskému súd v Bratislave sa prikazuje v konaní vedenom na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť Sťažovateľom v 1./ až 136./ rade

náhradu trov súdneho konania vo výške 27.156,66 EUR, k rukám právneho zástupcu

Sťažovateľov do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. V rámci prípravy sťažnosti na predbežné prerokovanie veci sa na základe žiadosti

ústavného súdu k prijateľnosti sťažnosti vyjadrili:

2.1 Právna zástupkyňa sťažovateľov v relevantnej časti svojich stanovísk uviedla, že

niektorí zo sťažovateľov sú ako veritelia účastníkmi konkurzného konania vedeného na

majetok úpadcu T., a. s. (P., M., J., S., H., L., Š., S., B., M., L.), pretože si prihlásili

pohľadávky, avšak toto ich postavenie sa vzťahuje iba na uspokojenie ich pohľadávok.

Ďalších 66 sťažovateľov si uplatnilo pohľadávky proti konkurznej podstate z titulu

nevyplatených preplatkov.

2.2 Z prípisu predsedníčky Krajského súdu v Bratislave č. Spr. 3140/2009 z 5. júna

2009 vyplýva, že pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľov, podľa ktorých nečinnosť súdu spočíva

v tom, že konkurzný súd v danom prípade riadne nerealizoval svoju dohliadaciu právomoc

na činnosť správcu konkurznej podstaty, treba mať na zreteli, že „dohliadacia právomoc

konkurzného súdu sa realizuje rôznymi spôsobmi - podľa § 18 ods. 1, § 14b ods. 2, § 28

ods. 2, § 29 ods. 1 ZKV a pri dohľade rozhoduje vždy opatrením. Konkurzný súd však nemá

v kompetencii určovať a rozhodovať o postupe správcu, ktorého právomoci upravujú

konkurzné predpisy a zákon o správcoch. Poukázala na to, že v danom prípade absentuje

riešenie problematiky súbehu dvoch právnych predpisov, a to ZKV a

o konkurze a reštrukturalizácii, a to v časti zápisu totožného majetku do rôznych

konkurzných podstát. Súd nemá možnosť riešiť túto situáciu podľa § 12 ZKV.“.

2.3 Podaním sp. zn. Spr. 3140/2009 z 21. decembra 2009 predsedníčka krajského

súdu predložila ústavnému súdu vyjadrenie správcu konkurznej podstaty úpadcu T., a. s.,

JUDr. P. zo 7. decembra 2009. V tomto vyjadrení správca konkurznej podstaty JUDr. P.

uviedol, že zo strany veriteľov žiadne sťažnosti v súvislosti s prieťahmi v konaní podané

neboli; nájomcovia bytov nie sú účastníkmi konkurzného konania; postavenie účastníkov

konania majú iba tí nájomcovia bytov, ktorí si uplatnili najneskôr na prieskumnom

pojednávaní svoju pohľadávku z titulu preplatku na nájomnom a službách. Nájomcovia boli

priebežne informovaní o stave konkurzného konania (listami napr. z 18. novembra 2003

a 16. februára 2008), žiadnu sťažnosť nepodali. Skončeniu konkurzu bránia už iba

incidenčné konania na krajskom súde, doklady o priebehu ktorých predložil v prílohe

svojho podania, a to sp. zn. (žalobcu Ing. J. C., správca konkurznej podstaty

S., a. s. v likvidácii, proti žalovanému JUDr. P. – správcovi konkurznej podstaty úpadcu T.,

a. s., o vylúčenie veci z podstaty) a sp. zn. (žalobcu Ing. L. K. proti

žalovanému JUDr. D. P. – správcovi konkurznej podstaty úpadcu T., a. s., o vylúčenie veci

z podstaty). Toto podanie doplnil JUDr. P. podaním z 27. januára 2010 (doručeným

ústavnému súdu v prílohe podania krajského súdu sp. zn. Spr. 3140/2009 z 8. februára

2010), v ktorom uviedol, že v konkurznej veci sp. zn. nejde o prieťahy v konaní,

keďže krajský súd nemôže vo veci konať, pokiaľ nebudú rozhodnuté incidenčné spory

vedené vo veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v širšom slova

zmysle podľa ) nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave v konkurznom

konaní vedenom pod sp. zn. , pričom dôsledkom nečinnosti krajského súdu

v napadnutom konaní je podľa sťažovateľov aj porušenie princípu ich právnej istoty

zaručenej v a základného práva vlastniť majetok podľa

v spojení s právom na rovnaké zaobchádzanie zaručeným v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti a jej doplnení, z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu, ako aj

správcu konkurznej podstaty JUDr. P. vyplýva, že sťažovatelia – ktorí sú kvalifikovane

právne zastúpení – sťažnosť na prieťahy v napadnutom konkurznom konaní (najmä do

doručenia tejto sťažnosti ústavnému súdu) nepodali a ani netvrdia, že ju nepodali z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu

ich sťažnosti ( ), ústavný súd opierajúc sa o svoju

stabilnú judikatúru (napr. , , ) dospel k záveru, že

vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa

§ 17 a nasl. zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo

účinnú ochranu základného práva sťažovateľov priznané im podľa ,

a preto podľa v spojení s bolo potrebné ich

sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Pretože sťažovatelia odvíjali porušenie svojich práv od nečinnosti konkurzného súdu,

a keďže ústavný súd nevyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (v širšom slova zmysle podľa

), v okolnostiach danej veci nemohlo dôjsť ani k porušeniu princípu ich

právnej istoty zaručenej v a základného práva vlastniť majetok podľa

v spojení s právom na rovnaké zaobchádzanie zaručeným v

. Preto v tejto časti bolo potrebné ich sťažnosť odmietnuť pre zjavnú

neopodstatnenosť.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že napriek kvalifikovanému

právnemu zastúpeniu sťažovateľov vo vzťahu k väčšine sťažovateľov možno mať

oprávnené pochybnosti o ich aktívnej legitimácii na podanie tejto sťažnosti, pretože sa

nestali účastníkmi napadnutého konkurzného konania (svoje pohľadávky neuplatnili vôbec

alebo uplatnili voči konkurznej podstate), preto pripadalo do úvahy odmietnutie prevažnej

väčšiny sťažností aj preto, že sťažnosti boli podané niekým zjavne neoprávneným.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010