Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 379/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť O. B., D. H., zastúpeného advokátom JUDr. Š. K.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 21. septembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla

2010 podaná sťažnosť O. B., D. H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Š. K., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie základného práva

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde podľa (ďalej len „“), pre namietané

porušenie základného práva vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom a na prerokovanie

veci v jeho prítomnosti podľa a pre namietané porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 21. septembra 2009.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 10. marca 2009 bola okresnému súdu doručená žaloba,

ktorou sa žalobca domáhal od sťažovateľa zaplatenia kúpnej ceny s príslušenstvom

za dodaný tovar. Okresný súd rozsudkom č. k. -30 z 21. septembra 2009

žalobe vyhovel.

3. Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu namieta, že okresný súd konal

a rozhodol v danej veci bez jeho účasti ustanoviac mu v konaní opatrovníka, čím porušil

jeho základné práva označené v sťažnosti. Podľa sťažovateľa postupoval okresný súd

pri ustanovení opatrovníka v konaní iba formálne. (ďalej aj

„OSP“) umožňuje súdu ustanoviť účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy,

za opatrovníka osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom

prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec, prípadne

zamestnanca iného súdu, ako je súd, ktorý prejednáva vec. V danom prípade však okresný

súd ustanovil sťažovateľovi za opatrovníka zamestnanca iného súdu bez toho, aby zisťoval

rodinné, pracovné či kultúrne prostredie sťažovateľa, ktorý má okrem miesta podnikania aj

trvalý pobyt, pričom pracuje prevažne v Košiciach.

4. Sťažovateľ taktiež namieta, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu

č. k. -30 z 21. septembra 2009 je arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože

z neho nie je zrejmé, aké dokazovanie okresný súd v rámci konania vykonal a akými

úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil.

5. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd v danom prípade porušil svoju povinnosť

postupovať v konaní tak, aby zaistil účastníkovi konania právo na prerokovanie veci v jeho

prítomnosti a taktiež porušil povinnosť primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným spôsobom v súlade s platným právnym poriadkom vysvetliť, na základe

čoho dospel k svojmu rozhodnutiu.

6. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených v ústave a práv zaručených v dohovore

postupom a rozsudkom okresného súdu v označenom konaní, aby zrušil rozsudok okresného

súdu č. k. -30 z 21. septembra 2009 a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie

konanie a taktiež, aby priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

5. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

7. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

8. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

9. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Podľa (ďalej aj „OSP“) pokiaľ

neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je

známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie

písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý

duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

14. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Podľa ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti

všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd

v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

III.

A. K splneniu zákonných podmienok podania sťažnosti podľa § 53 zákona

o ústavnom súde

1. Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti

vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. , z ktorého vyplýva, že rozsudok

okresného súdu z 21. septembra 2009 v konaní vedenom pod označenou spisovou značkou

nadobudol právoplatnosť 3. novembra 2009, pričom žalobca, ako aj opatrovník ustanovený

sťažovateľovi sa vzdali odvolania.

2. Sťažovateľ podal sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu podateľni

ústavného súdu 1. apríla 2010.

3. Pri uplatnení gramatického (jazykového) výkladu ustanovenia § 53 zákona

o ústavnom súde by z uvedených dôvodov prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti

pre oneskorenosť (podanie sťažnosti po lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

napádaného rozsudku okresného súdu), ako aj pre zjavnú neopodstatnenosť (nevyčerpanie

opravných prostriedkov v zmysle ).

4. Ústavný súd však musel vziať do úvahy osobitné okolnosti posudzovaného

prípadu. Podstata sťažnosti spočíva v námietke sťažovateľa, že konanie pred okresným

súdom prebehlo bez jeho vedomia a účasti, v dôsledku čoho nemohol uplatňovať

na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov procesné oprávnenia vyplývajúce

mu z ustanovení (vrátane využitia riadnych opravných

prostriedkov a následne prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov). Z rovnakých

dôvodov nemohol podať sťažnosť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti napádaného

rozsudku okresného súdu z 21. septembra 2009.

5. Právo na ochranu ústavnosti poskytované ústavným súdom v rámci konania

o sťažnosti podľa (obdobne ako právo na súdnu ochranu poskytované

všeobecnými súdmi) nie je absolútne. V záujme zaistenia plynulého a riadneho výkonu

spravodlivosti, ako aj právnej istoty podlieha podmienkam a obmedzeniam vyplývajúcim

zo zákonných procesných predpisov (obdobne vo vzťahu k právu na súdnu ochranu,

napr. ).

6. Je preto povinnosťou fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá sa uchádza

o ústavnú ochranu prostredníctvom sťažnosti podľa , uplatniť tento právny

prostriedok ochrany základných práv a slobôd v súlade s formálnymi požiadavkami

a v lehotách ustanovených zákonom.

7. Uvedené zákonné pravidlá alebo ich aplikácia však nemôžu sťažovateľovi

znemožňovať využitie sťažnosti podľa ako právneho prostriedku ochrany

základných práv a slobôd v súlade s jeho podstatou a účelom. Výklad a uplatňovanie

daných pravidiel nemôže vo svojich dôsledkoch viesť k takej konštrukcii procesných

podmienok, ktorá by z hľadiska svojich účinkov sťažovateľovi znemožnila, aby ním

uplatnený nárok na ochranu ústavnosti bol posúdený v súlade s podstatou a účelom práva

na ústavnú ochranu vyplývajúceho z v spojení s . (Kritériá obdobného

charakteru pri posudzovaní podmienok vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy –

sťažnosti podľa , v súvislosti s ochranou práv podľa dohovoru uviedol aj

Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku L. P., a. s., proti Slovensku zo 16. júna 2009,

ods. 39.)

8. Ústavný súd aj v rámci svojej judikatúry vo viacerých rozhodnutiach týkajúcich sa

predbežného prerokovania sťažnosti podľa (napr.

z 28. novembra 2002, z 26. marca 2003) vyslovil: „Lehota dvoch mesiacov na

podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa , ktorá sa pri

rozhodnutí počíta od jeho právoplatnosti, by mala vyjadrovať dobu, ktorá je postačujúca pre

uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj princíp právnej

istoty. Aby uvedené požiadavky spĺňala, môže začať plynúť len vtedy, pokiaľ bolo

právoplatné rozhodnutie sťažovateľovi náležite oznámené. Ak sa tak nestalo, táto lehota

nemôže začať plynúť.“

9. V danom prípade preto ústavný súd dospel k záveru, že lehota na podanie

sťažnosti sťažovateľovi, ktorý nemal vedomosť o prebiehajúcom konaní a ktorému nebolo

doručované písomné vyhotovenie rozsudku, začala plynúť dňom, keď mu bolo umožnené

oboznámiť sa s obsahom napádaného rozhodnutia okresného súdu nahliadnutím

do príslušného súdneho spisu.

10. Vo vzťahu ku generálnej procesnej podmienke vyčerpania opravných

prostriedkov alebo iných dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy v zmysle

reflektoval záujem na účinnej ochrane ústavnosti sám

zákonodarca, a to prostredníctvom ustanovenia , podľa

ktorého ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

11. Sťažovateľ uviedol, že sa so skutočnosťami týkajúcimi sa priebehu konania

vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. , ako aj s obsahom rozsudku

okresného súdu v tomto konaní z 21. septembra 2009 oboznámil nahliadnutím do súdneho

spisu 1. februára 2010. Vzhľadom na to, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. novembra

2009 doručením žalobcovi a opatrovníkovi sťažovateľa, ktorí sa bezprostredne po jeho

vyhlásení vzdali práva odvolania, ako aj s ohľadom na uplynutie lehoty na podanie

odvolania v čase, keď sťažovateľovi bolo umožnené nahliadnuť do spisu okresného súdu,

sťažovateľ opravné prostriedky podľa ustanovení vyčerpať

nemohol. V lehote dvoch mesiacov od oboznámenia sa s obsahom rozsudku okresného súdu

č. k. -30 z 21. septembra 2009 preto podal sťažnosť ústavnému súdu.

12. Vzhľadom na obsah súdneho spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý

potvrdzuje sťažovateľove tvrdenia, a s ohľadom na uvedené požiadavky ústavného výkladu

a aplikácie ustanovení týkajúcich sa procesných podmienok podania sťažnosti podľa čl. 127

dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ podal sťažnosť v súlade s podmienkami

vyplývajúcimi z ustanovení a .

B. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa postupom

okresného súdu v konaní (prerokovaním veci bez vedomia a účasti sťažovateľa)

1. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd postupoval pri ustanovení opatrovníka v konaní

iba formálne, keď ustanovil sťažovateľovi za opatrovníka zamestnanca iného súdu bez toho,

aby zisťoval rodinné, pracovné či kultúrne prostredie sťažovateľa, ktorý má okrem miesta

podnikania aj trvalý pobyt, pričom pracuje prevažne v K.

2. Ústavný súd už vo vzťahu k a dohovoru uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

3. Právo na súdnu ochranu, ako už bolo uvedené, nie je absolútne, ale v záujme

zaistenia najmä právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam,

resp. podmienkam vyplývajúcim z ustanovení zákonov upravujúcich v súlade s čl. 46 ods. 4

podmienky jeho výkonu.

4. Všeobecné súdy však majú ústavnú povinnosť vykladať a používať ustanovenia

(ako aj iných zákonných procesných predpisov) v súlade

s účelom základného práva na súdnu ochranu. Pri aplikácii a výklade týchto ustanovení

musia prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri ochrane práv oboch strán sporového konania

vyplývajúcu z garantovaného práva na rovnosť účastníkov v konaní pred súdom

v zmysle (ako aj z princípu rovnosti zbraní vyplývajúceho z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s právom na spravodlivé súdne konanie

v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).

5. Vychádzajúc z uvedených kritérií a prihliadajúc na obsah spisu okresného súdu

týkajúceho sa posudzovaného konania považoval ústavný súd za podstatné zistenia, že

na všetkých listinách a obchodných dokumentoch (týkajúcich sa obchodného vzťahu medzi

žalobcom a sťažovateľom) predložených ako dôkaz v konaní sťažovateľ uvádzal popri

svojom obchodnom mene výlučne adresu podnikania D. H., ktorá bola zároveň uvedená

vo výpise zo živnostenského registra. Okresný súd vykonal viacero pokusov o doručovanie

písomností sťažovateľovi na túto adresu vrátane dožiadania o doručenie prostredníctvom

orgánov Policajného zboru, ktorému zároveň uložil v prípade neúspechu doručenia prešetriť

pobyt sťažovateľa. Z vykonaného vyšetrenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v K.

v obci, v ktorej sťažovateľ udával miesto podnikania, vyplynulo, že sťažovateľ sa v obci

dlhodobo (viac ako rok) nezdržiava, pričom starosta obce ani obyvatelia, ktorých polícia

kontaktovala, nevedeli uviesť presne miesto ani presný pobyt sťažovateľa. Tieto

skutočnosti potvrdzujú listiny evidované v spise okresného súdu.

6. Okresný súd vykonal ďalší pokus o zistenie adresy a iných osobných údajov

sťažovateľa, keď od orgánov samosprávy príslušnej obce, v ktorej sťažovateľ udáva miesto

podnikania, žiadal oznámenie miesta trvalého bydliska alebo inej známej adresy

sťažovateľa, ako aj zistenie, či v obci bývajú blízke osoby sťažovateľa, ktoré by mohli

takéto údaje okresnému súdu poskytnúť. Výsledok zisťovania pobytu sťažovateľa bol

negatívny. Starosta obce D. H. v oznámení z 22. júla 2009 výslovne uviedol: „O. B. v našej

obci nemá ani trvalý ani prechodný pobyt a nemáme známosť, že by sa osoba s takýmto

menom u nás zdržiavala.“

7. Za daných okolností ustanovil okresný súd uznesením č. k. -25

z 30. júla 2009 sťažovateľovi opatrovníka podľa .

8. Ústavný súd považuje postup okresného súdu spočívajúci v rozhodnutí

o ustanovení opatrovníka sťažovateľovi za ústavne súladný. Okresný súd realizoval

procesné úkony, ktorých cieľom bolo zaistiť rešpektovanie procesných práv sťažovateľa

v dotknutom konaní v dostatočnom a primeranom rozsahu. Okresný súd v posudzovanom

prípade v rámci povinnosti vyvažovania navzájom kolidujúcich práv účastníkov konania

zachoval spravodlivú rovnováhu medzi právom sťažovateľa (žalovaného v konaní)

na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a na poskytnutie možnosti vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom ( ) a právom žalobcu na prerokovanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov ( ).

9. Ustanovenie opatrovníka sťažovateľovi (a prerokovanie veci za jeho účasti) malo

zákonný základ v ustanovení a vzhľadom na okolnosti prípadu ho možno

považovať za primerané opatrenie, ktoré nebolo prejavom arbitrárnosti v postupe okresného

súdu.

10. V tejto súvislosti ústavný súd poníma zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“,

ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektu právnych vzťahov vo vzťahu k ochrane

svojich práv, keď požaduje, aby sledoval svoje subjektívne práva, staral sa o ne a robil také

kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu alebo poškodzovaniu.

V danom prípade má ústavný súd na mysli záujem sťažovateľa ako účastníka

obchodnoprávnych vzťahov poskytnúť svojim zmluvným partnerom dostatočné, aktuálne

a relevantné údaje, ktoré by dostatočne umožnili jeho identifikáciu a kontaktovanie sa s ním

v prípade nejasností či sporu týkajúcich obsahu vzájomných práv a povinností. Rovnako nič

nebránilo sťažovateľovi poskytnúť svoje údaje o skutočnom a aktuálnom mieste

podnikania, prípadne o zmene týchto údajov príslušným orgánom verejnej moci na úseku

živnostenského podnikania pre účely aktualizácie zápisov v živnostenskom registri. Táto

povinnosť (povinnosť oznámiť zmenu miesta podnikania) mu napokon vyplývala

aj z ustanovenia zákona o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov.

11. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

C. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa rozsudkom

okresného súdu č. k. -30 z 21. septembra 2009 (v dôsledku

nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia)

1. Sťažovateľ namieta, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu

č. k. -30 z 21. septembra 2009 je arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože

z neho nie je zrejmé, aké dokazovanie okresný súd v rámci konania vykonal a akými

úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil.

2. Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (podobne , ).

3. Z obsahu súdneho spisu týkajúceho sa konania v sťažovateľovej právnej veci

vyplýva, že okresný súd na pojednávaní 21. septembra 2009 za účasti právneho zástupcu

žalobcu, ako aj opatrovníka ustanoveného sťažovateľovi vykonal dokazovanie

oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise týkajúcimi sa

obchodného vzťahu medzi žalobcom a sťažovateľom, pričom sa k predmetu konania

a obsahu vykonaných dôkazov vyjadrili právny zástupca sťažovateľa a opatrovník

ustanovený súdom podľa .

4. Z obsahu súdneho spisu je taktiež nepochybne zrejmé, že právny zástupca žalobcu

a opatrovník ustanovený sťažovateľovi (teda zástupca sťažovateľa v konaní na základe

rozhodnutia súdu) sa vzdali práva podať odvolanie, pričom

s touto právnou skutočnosťou spája okrem iného právny následok vyplývajúci z ustanovenia

, podľa ktorého postačí v písomnom vyhotovení rozsudku vyhláseného na

pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov alebo zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania,

uviesť iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol.

5. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu obsahuje náležitosti v súlade

s ustanovením .

6. Súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného v čl. 46 ods. 1

, ako aj v dohovoru je aj právo účastníka konania na náležité odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, čo vyjadruje aj znenie

(obdobne napr. , ).

7. Povaha, šírka a rozsah odôvodnenia, ktoré sú súdy vo svojich rozhodnutiach

povinné uviesť, však môžu byť variabilné, pričom je potrebné ich posudzovať podľa povahy

rozhodnutia a podľa konkrétnych okolností prípadu, ktorého sa príslušné rozhodnutie týka.

8. Ustanovenie umožňuje redukovať obsah odôvodnenia

písomného vyhotovenia rozsudku súdu v procesnej situácii, keď účastníci konania alebo ich

zástupcovia v konaní po oboznámení sa so skutkovými a právnymi závermi súdu

pri vyhlásení rozsudku tieto závery súdu akceptujú do tej miery, že sa vzdajú práva

napadnúť ich využitím opravného prostriedku (odvolania).

9. Za daných okolností nemožno zostručnenie odôvodnenia rozsudku súdu iba

na uvedenie predmetu konania a ustanovení zákona, podľa ktorých súd rozhodol, tak ako to

bolo aj v tomto prípade, považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivé súdne

konanie.

10. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom

prerokovaní odmietol aj v tejto časti podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

11. Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2010