Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 251/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. V., M., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 454,96 € (slovom

štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. E. B., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 19. mája

2010 č. k. -21 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V. (ďalej aj „sťažovateľ“) v časti

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ 11. septembra 2003 podal okresnému súdu

návrh na začatie konania vo veci ochrany osobnosti. Podľa názoru sťažovateľa:

„Porušovateľ svojím postupom ako aj nečinnosťou porušil(...) práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle SR.

V prvej fáze porušovateľ spôsobil neprimerané prieťahy v konaní svojou nečinnosťou

a to v období od 11. 09. 2003, kedy bol návrh vo veci samej podaný až do 27. 10. 2005,

kedy porušovateľ 1-krát vytýčil termín pojednávania. Porušovateľ v priebehu dvoch rokov

nielenže vo veci nekonal, ale konal i nesprávne, keď navrhovateľa vyzýval, aby uhradil

súdny poplatok a to i napriek tomu, že ide o osobu oslobodenú od súdnych poplatkov, o čom

aj následne po takmer 2 rokoch rozhodol, keď uznesením sp. zn. zo dňa

13. 06. 2005 rozhodol oslobodení navrhovateľa od súdneho poplatku.

Porušovateľ sa i v ďalšom konaní dopustil prieťahov v konaní a to i napriek tomu, že

od 27. 10. 2005 do 08. 11. 2007 v pravidelných termínoch vytyčoval termíny pojednávaní,

ale nasledujúcom období 3-krát došlo k zmene zákonného sudcu, čo malo a aj naďalej má

za následok neprimerané predlžovanie súdneho konania a dnes ani po 6 rokov nielenže

nebolo vo veci rozhodnuté, ale pri každej zmene zákonného sudcu musí byť vec opätovne

naštudovaná, nový sudca sa musí s vecou oboznámiť a až následne môže konať. (...)

Nakoľko po 6 rokoch nič nenasvedčovalo tomu, že by mohla byť vec ukončená bol

sťažovateľ nútený podať sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 22. 12. 2009, kde zároveň

poukázal i na článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru a rozhodovaciu činnosť Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorý konštatoval, že práve veci súvisiace s ohrozením života,

slobody, zdravia a živobytia majú prednosť pred vybavovaním ostatných vecí.

Porušovateľ odpoveďou na sťažnosť Spr 2003/10 zo dňa 27. 01. 2010 konštatoval, že

sťažnosť je dôvodná, pričom do dnešného dňa nebola nijakým spôsobom zriadená náprava!

(...)“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa J. V., M. v konaní Okresného súdu Bratislava I.

sp. zn. (...), domáhať sa svojho práva, verejne prerokovať vec bez zbytočných

prieťahov, podľa SR(...) boli porušené.

2. (...)

3. Sťažovateľovi J. V.,(...) patrí finančné zadosťučinenie vo výške 33.200 €, ktorú je

porušovateľ povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Súčasne porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

1.473,74 €(...) k rukám advokátky JUDr. E. B. a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto

nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 3532/2010

zo 16. júla 2010 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 2. júla 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu okrem podrobnej chronológie úkonov vykonaných

okresným súdom v danej veci uviedla, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi,

a oznámila, že pristúpila k sledovaniu veci a požiadala zákonnú sudkyňu o konanie vo veci

tak, aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo. Ďalej uviedla, že ak ústavný súd

dospeje k názoru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, žiada vziať do úvahy skutočnosť, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním

nezavinila vznik prieťahov v konaní, uvedené zohľadniť pri rozhodovaní o priznaní

finančného zadosťučinenia a nepriznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej

výške. Zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti, ak ústavný súd dospeje k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu uviedla, že sťažnosť na prieťahy v konaní podával sťažovateľ z dôvodu

úplnej bezmocnosti a zároveň uvedomujúc si protiprávny zásah zo strany odporcov. „Jeho

obavy a zúfalstvo sa len stupňujú tým, že veril v akú takú spravodlivosť a v to, že sa

u nezávislých súdov domôže ochrany svojich práv. Postup súdov však jeho obavy nijakým

spôsobom nezmenšuje, ba naopak, vyvoláva v ňom pocit, že jeho situácia je

bezvýchodisková a každý len čaká kedy svoj údel neunesie(...)“ Právna zástupkyňa

sťažovateľa súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 11. septembra 2003 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh vo veci ochrany

osobnosti.

Dňa 22. marca 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 10. augusta 2004 sťažovateľ doručil súdu návrh na oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 3. septembra 2004 súd vyzval sťažovateľa na predloženie dokladov potrebných

na rozhodovanie o oslobodení od súdnych poplatkov.

Dňa 13. júna 2005 súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 13. júna 2005 súd uznesením sp. zn. vyzval odporcov, aby sa

vyjadrili k návrhu na začatie konania.

Dňa 19. septembra 2005 súd nariadil v predmetnej veci termín pojednávania na

27. október 2005.

Dňa 27. októbra 2005 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo na účely doplnenia

dokazovania odročené na 12. január 2006.

Dňa 12. januára 2006 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré pre účely rozhodnutia

o návrhu na pristúpenie účastníkov do konania odročil na 13. február 2006.

Dňa 12. januára 2006 súd uznesením č. k. -111 pripustil vstup

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave do konania na strane odporcu.

Dňa 13. februára 2006 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré pre účely ďalšieho

doplnenia dokazovania odročil na 23. marec 2006.

Dňa 23. marca 2006 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré pre účely ďalšieho doplnenia

dokazovania odročil na 27. apríl 2006.

Dňa 27. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo opätovne na účely

ďalšieho doplnenia dokazovania odročené na 25. máj 2006.

Dňa 25. mája 2006 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré na účely ďalšieho doplnenia

dokazovania odročil na 14. september 2006.

Dňa 14. septembra 2006 bolo pojednávanie odročené na 16. november 2006.

Dňa 16. novembra 2006 bolo súdu doručené ospravedlnenie odporcu v 3. rade

(Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) za neúčasť na pojednávaní z dôvodu

neodkladných služobných povinnosti pracovníka odboru právnych služieb.

Dňa 16. novembra 2006 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo odročené na

14. december 2006.

Dňa 14. decembra 2006 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré na účely predvolania

svedkov odročil na 8. február 2007.

Dňa 8. februára 2007 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. marec

2007.

Dňa 8. marca 2007 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré na účely ďalšieho doplnenia

dokazovania odročil na 12. apríl 2007.

Dňa 12. apríla 2007 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré na účely predvolania ďalších

svedkov odročil na 17. máj 2007.

Dňa 17. mája 2007 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti jedného

z odporcov.

Dňa 17. mája 2007 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré na účely ďalšieho doplnenia

dokazovania odročil na 6. september 2007.

Dňa 8. augusta 2007 okresný súd zmenil termín nariadeného pojednávania na nový

termín, a to 24. september 2007.

Dňa 24. septembra 2007 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré na účely ďalšieho

doplnenia dokazovania odročil na 8. november 2007.

Dňa 5. novembra 2007 bolo okresnému súdu faxom doručené ospravedlnenie

odporcu v 1. rade za neúčasť na pojednávaní.

Dňa 8. novembra 2007 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré na účely ďalšieho

doplnenia dokazovania odročil na 17. január 2008.

Dňa 21. novembra 2007 bolo doručené ospravedlnenie svedkyne za neúčasť na

pojednávaní.

Dňa 31. decembra 2007 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania.

Dňa 1. októbra 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 24. november

2008.

Dňa 24. novembra 2008 súd uskutočnil pojednávame, ktoré na účely ďalšieho

doplnenia dokazovania odročil na 16. február 2009.

Dňa 16. februára 2009 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré na účely ďalšieho

doplnenia dokazovania odročil na 1. apríl 2009.

Dňa 6. marca 2009 bolo súdu doručené ospravedlnenie svedkyne o neúčasti na

pojednávaní.

Dňa 1. apríla 2009 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré na účely ďalšieho doplnenia

dokazovania odročil na 3. jún 2009.

Dňa 13. mája 2009 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania.

Dňa 6. apríla 2010 súd nariadil termín pojednávania na 11. máj 2010.

Dňa 11. mája 2010 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré na účely ďalšieho doplnenia

dokazovania odročil na 1. jún 2010.

Dňa 11. mája 2010 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní krajského riaditeľstva Policajného zboru.

Dňa 25. mája 2010 súd zmenil určený termín pojednávania na 8. október 2010.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem

iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku – ďalej aj „OSP“) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o ochrane osobnosti môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci spravidla

s náročným zisťovaním skutkového stavu. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania

však ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej alebo právnej náročnosti

prerokovávanej veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

nenamietala zložitosť napadnutej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd–okrem skutočnosti, že sťažovateľ podal návrh na

oslobodenie od súdnych poplatkov iba takmer po jednom roku od podania žalobného

návrhu –nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným

prieťahom. Sťažovateľ neprispel svojím správaním k prieťahom v konaní, povinnosti

uložené súdmi plnil v určených lehotách, nepožiadal o odročenie pojednávania z dôvodov

na jeho strane. Navyše, využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi

(napr. podľa ) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva

v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho

však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. ).

3. Pokiaľ ide o tretie kritérium (postup súdu), ústavný súd sa z hľadiska čl. 48 ods. 2

zameral na tieto štádiá konania:

a) Štádium konania od podania návrhu po uskutočnenie prvého pojednávania

(od 11. septembra 2003 do 27. októbra 2005) trvalo viac ako 25 mesiacov.

V tomto štádiu konania je úlohou súdu vo všeobecnosti preskúmať podmienky

konania a pripraviť vec tak, aby mohla byť prerokovaná na pojednávaní a spravidla na

jedinom pojednávaní aj rozhodnutá ( ). Je zrejmé, že súd v tomto štádiu

vykonáva spravidla jednoduché a časovo nenáročné úkony (doručenie návrhu druhému

účastníkovi, šetrenie splnenia podmienok konania a pod.). Len osobitne mimoriadne

okolnosti môžu odôvodniť (ospravedlniť) také dlhé trvanie úvodného štádia konania, ako to

bolo v danom prípade. Zo strany okresného súdu pritom žiadne takéto dôvody neboli

tvrdené a ani zistené.

Ústavný súd konštatuje, že už v úvodnom štádiu tohto konania okresný súd

postupoval so značnými zbytočnými prieťahmi.

b) Štádium konania od 27. októbra 2005 trvá i do dňa vydania tohto nálezu, pretože

vo veci dosiaľ nebolo vydané meritórne rozhodnutie.

Vzhľadom na značné prieťahy už v úvodnom štádiu konania bolo možné od

okresného súdu legitímne očakávať, že vec riadne pripravil na prerokovanie, a ďalej to, že

okresný súd bude konať s osobitnou starostlivosťou v záujme realizácie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

však dospel k záveru, že to tak ani v ďalšom štádiu napadnutého konania nebolo.

Vo veci sa konalo celkom devätnásť(!) pojednávaní, pričom druhé štádium konania

trvá už skoro päť rokov bez vydania meritórneho rozhodnutia. Podľa názoru ústavného súdu

okresný súd nekonal v tomto štádiu konania s osobitnou starostlivosťou, akú bolo možné od

neho v záujme realizácie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa legitímne očakávať. Samotná skutočnosť, že sa v danej veci

konalo viacero pojednávaní, ešte nenasvedčuje tomu, že okresný súd konal s osobitnou

starostlivosťou. Táto skutočnosť sama osebe nemôže ospravedlniť už viac ako sedem rokov

trvajúce konanie bez meritórneho rozhodnutia. Vysoký počet pojednávaní môže totiž

nasvedčovať náročnosti prerokúvanej veci, ale aj nedostatočnej pripravenosti súdu na

prerokovanie veci a neefektívnosti vedenia konania. Preto je dôležité rozlíšiť konanie

pomalé a neúčinné, to znamená konanie so zbytočnými prieťahmi, a konanie, ktoré trvá

dlho z dôvodu zložitosti prerokúvanej veci ().

Ústavný súd už vyslovil, že pre naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez

ohľadu na ich počet). K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

V druhom štádiu konania teda okresný súd opätovne konal so značnými, a treba

konštatovať, že aj so zbytočnými prieťahmi. Opakované odročovanie pojednávaní z dôvodu

doplnenia dokazovania napriek potrebe vypočuť väčší počet svedkov nesvedčia

o sústredenosti a efektivite vykonaných pojednávaní. Navyše pozornosti ústavného súdu

neuniklo, že medzi pojednávaniami uplynulo v jednom prípade 10 mesiacov a opakovane

v ďalšom prípade 13 mesiacov, pričom uvedené obdobia nie sú vyplnené efektívnou

činnosťou okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu neboli

ospravedlnené žiadnymi dôvodmi, ktoré by bolo možné považovať za dostatočné

a relevantné, a preto ústavný súd dospel k záveru, že bez akýchkoľvek zákonných dôvodov

mali rozhodujúci vplyv na už sedem rokov trvajúce konanie.

Obranu predsedníčky okresného súdu, že treba vziať do úvahy skutočnosť, že

„zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní“, nebolo

možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní

toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)

alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní

odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne

vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho

konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním

napr. na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.

).

Z týchto dôvodov ústavný súd konštatuje, že uvedená nečinnosť okresného súdu je

porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa .

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančného zadosťučinenie v sume

33 200 €, pretože predlžovaním súdneho konania výpovedná hodnovernosť svedkov sa

z roka na rok znižuje, čo odďaľuje súdne rozhodnutie.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na povahu (predmet) napadnutého

konania, považuje za primerané v sume 3 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia – splnomocnenie

z 31. marca 2010, spísanie sťažnosti doručenej 12. apríla 2010, vyjadrenie z 2. júla 2010).

Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2010 patri odmena v sume trikrát po

120,23 €, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 360,69 €. Spolu

s režijným paušálom ku každému úkonu (3 x 7,21 € v roku 2010) tvorí náhrada trov právnej

služby advokátom celkovú sumu 382,32 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej sume v danom prípade bolo

treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 72,64 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

predstavujú celkovú sumu 454,96 €.

Ústavný súd preto o uplatnených trovách konania sťažovateľom rozhodol tak, ako to

je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2010