Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 194/2010
PDF · 374.46 KB
No categories available
II. ÚS 194/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. R. G., B., zastúpenej advokátom Mgr. V. Š.,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., zastúpeného Krajským
riaditeľstvom Policajného zboru v B., v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-510/2001,
postupom Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 2172/01, postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., zastúpeného Krajským riaditeľstvom
Policajného zboru, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚJP-139/2002, postupom
Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1452/06 (2 Pv 2498/01,
2 Pv 1767/02), postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
4 T/95/2008 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
3 T/77/2009 a takto
rozhodol:
1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B., zastúpené Krajským riaditeľstvom
Policajného zboru v B., v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚJP-139/02, Okresná
prokuratúra B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1452/06 (2 Pv 2498/01, 2 Pv 1767/02),
Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T/95/08 a Okresný súd
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/77/09 p o r u š i l i základné právo
Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/77/09 p r i k a z u j e
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. R. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom
päťtisíc eur), ktoré s ú p o v i n n é jej vyplatiť
a) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B., zastúpené Krajským riaditeľstvom
Policajného zboru v B., v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),
b) Okresná prokuratúra B. v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
c) Okresný súd Bratislava II v sume 500 € (slovom päťsto eur),
d) Okresný súd Bratislava I v sume 500 € (slovom päťsto eur),
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mgr. R. G. p r i z n á v a náhradu právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom
dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. V. Š., B., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.
II. ÚS 194/2010-38 z 22. apríla 2010 na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. R. G. (ďalej len
„sťažovateľka“), v ktorej tvrdila, že postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚV-510/2001, postupom Okresnej prokuratúry B.
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 2172/01, postupom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: OÚJP-139/2002, postupom Okresnej
prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1452/06 (2 Pv 2498/01, 2 Pv 1767/02),
postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T/95/2008
a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T/77/2009 bolo
porušené jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“).
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 12. marca 2001 doručila
Okresnej prokuratúre B. trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu pri predaji bytu
(sp. zn. 1 Pn 2172/01.)
Predmetom oznámenia bol fingovaný predaj bytu zo strany A. R. Sťažovateľka sa
v decembri roku 2000 rozhodla predať svoj pôvodný byt a za získané prostriedky kúpiť byt
od A. R., s ktorou uzavrela zmluvu o budúcej zmluve a následne aj kúpno-predajnú zmluvu
na byt... v B.
Dňa 1. apríla 2001 sťažovateľka ústne podala trestné oznámenie na A. R., M. R.
a iných pre nevpustenie do bytu, vyhrážanie zabitím na Obvodnom oddelení Policajného
zboru... V ďalšom sťažovateľka podrobne popísala priebeh prípravného konania, ktoré
skončilo 4. júna 2008, keď Okresná prokuratúra B. podala vo veci obžalobu na obvinených
A. R. a M. R.
Dňa 11. júna 2008 Okresná prokuratúra B. doručila Okresnému súdu Bratislava II
obžalobu zo 4. júna 2008 (sp. zn. 2 Pv 1767/02).
Dňa 10. februára 2009 Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom sp. zn.
4 T/95/2008 odsúdil obžalovanú A. R. za 4 trestné činy, z toho 3 so značnou škodou na
úhrnný trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom na 5 rokov
a obžalovaného M. R. za 1 trestný čin spolupáchateľstvom so značnou škodou na úhrnný
trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom na 3 roky.
Dňa 23. februára 2009 sťažovateľka doručila dozorujúcemu prokurátorovi
a okresnému prokurátorovi Okresnej prokuratúry B. podnet na podanie odporu proti
uvedenému trestnému rozkazu.
Dňa 24. februára 2009 Okresná prokuratúra B. podala odpor proti trestnému rozkazu.
Dňa 27. apríla 2009 sťažovateľka doručila Okresnému súdu Bratislava II námietku
miestnej príslušnosti súdu a požiadala o postúpenie veci miestne príslušnému súdu –
Okresnému súdu Bratislava I.
Dňa 21. mája 2009 sa konalo hlavné pojednávanie. Obžalovaní boli neprítomní, ich
obhajca JUDr. D. M. uviedol, že sú v Taliansku, kvôli rodinným záležitostiam, pričom je
splnomocnený za obžalovaných vyhlásiť a požiadať, aby sa konalo v ich neprítomnosti.
Obhajca namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava II, pretože žalované
skutky boli spáchané v obvode Okresného súdu Bratislava I. Okresná prokuratúra B. sa
pripojila k návrhu obhajcu, aby vec bola postúpená miestne príslušnému súdu, teda sama
uznala, že žalobu podala na nepríslušnom súde. Uznesením Okresného súdu Bratislava II
z 21. mája 2009 rozhodol postúpenie trestnej veci obvinených na Okresný súd Bratislava I.
Dňa 21. mája 2009 na hlavnom pojednávaní Okresný súd Bratislava II uznesením
rozhodol postúpenie trestnej veci obvinených na Okresný súd Bratislava I, ktorý je miestne
príslušný.
Dňa 17. júna 2009 bol spis doručený Okresnému súdu Bratislava I, kde bol
zaevidovaný pod sp. zn. 3 T/77/2009.
Sťažovateľka namieta, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali pri
získavaní a hodnotení dôkazov profesionálne. Napriek tomu, že sa obvinení bez
ospravedlnenia a bez vážneho dôvodu nedostavovali na termíny vypočutí, ani raz proti nim
neboli použité poriadkové opatrenia. Nevykonali riadne pátranie vo veci ich pobytu a úkony
potrebné na ich predvedenie urobili s veľkým oneskorením. Spolupáchateľmi a pomocníkmi
spáchaných trestných činov sa dodnes nezaoberali. Krajská prokuratúra v B. v reakcii na
podnet sťažovateľky prípisom zo 7. februára 2002 oznámila, že prokurátor Okresnej
prokuratúry B. postupoval pri určovaní miestnej príslušností v súlade so zákonom.
Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že samosudca musel mať zo žaloby
a trestného spisu vedomosť o svojej miestnej nepríslušnosti už aj pri rozhodnutí o vine
a treste trestným rozkazom 10. februára 2009 a napriek tomu vo veci rozhodol nezákonne
a v prospech obvinených. Obvinení vtedy nepríslušnosť súdu nenamietli.
Samotné nesprávne určenie miestnej príslušnosti pritom malo tiež určitý podiel na
prieťahoch, čo prvotne zapríčinila Okresná prokuratúra B., tento nedostatok však po celý
čas neodstránila ani Okresná prokuratúra B., ktorá aj obžalobu podala na miestne
nepríslušnom súde.
Vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa neprebehlo dokazovanie pred súdom
a plynutie času samo osebe negatívne ovplyvnilo dostupnosť potrebných dôkazov
a znehodnotenie svedeckých výpovedí a že tentokrát sa už prieťahy v konaní začínajú
uplatňovať súdom ako poľahčujúca okolnosť pre obvinených, je pravdepodobnosť
nastolenia spravodlivosti mizivá.
Orgány činné v trestnom konaní nevenovali podľa sťažovateľky jej trestnému
oznámeniu pozornosť, ktorú vyžaduje zákon. Hoci vo veci určité vyšetrovanie prebiehalo,
bolo pomalé, a nie dostatočne dôkladné a účinné a najmä vyžadovalo neuveriteľné úsilie
sťažovateľky, ktorá musela doslova každodenne vec sledovať, podávať podnety, žiadosti,
vyjadrenia, sťažnosti, aby zvrátila trvalú snahu orgánov činných v trestnom konaní
páchateľov ochrániť. Takéto vyšetrovanie je viac výsmechom zákonnosti ako účinným
prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 dohovoru.
Postupom v prípravnom konaní a v súdnom konaní došlo podľa sťažovateľky
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v dôsledku nečinnosti a nesprávnej
činnosti orgánov činných v trestnom konaní; na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy; na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru; na nerušenú držbu
majetku v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 20 ústavy; na účinné vnútroštátne opravné prostriedky podľa
čl. 13 dohovoru.
Sťažovateľkina vec ani po viac ako ôsmich rokoch od oznámenia trestného činu proti
jej majetku nedospela do štádia rozhodnutia súdom.
Hlavné pojednávanie s dokazovaním sa v dôsledku postupu orgánov činných
v trestnom konaní bude konať najskôr 9 rokov po spáchaní skutku. Po účinnosti novely
Trestného poriadku od roku 2006 bude musieť byť dokazovanie znovu vykonané súdom na
pojednávaní.
Ústavný súd zdôrazňuje nutnosť včasného výkonu spravodlivosti aj v spojitosti
s vykonávaním dôkazov, keďže plynutím času sa dokazovanie vzhľadom na odstup od
udalosti stáva tak z faktických dôvodov (zánik niektorých inštitúcií, likvidácia dokladov),
ako i s prihliadnutím na ľudský faktor – schopnosť pamätať si významné okolnosti po
niekoľkých rokoch podstatne sťažuje.
Sťažovateľka uviedla, že ochrany svojich práv sa domáhala viacerými sťažnosťami
podanými orgánom činným v prípravnom konaní, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Sťažnosť na prieťahy v konaní pred Okresným súdom Bratislava II podala 7. apríla
2009.
Viac ako 8 rokov trvajúce trestné konanie neumožnilo sťažovateľke sa psychicky
zotaviť, vrátiť sa do zamestnania a usporiadať si svoj život. Musela začať „bojovať proti
systému“ bez toho, aby mala zabezpečené základné životné potreby, čo ju nesmierne
unavilo a vyčerpalo. Nevymožiteľnosť práva, neefektívnosť vyšetrovacieho procesu
a vystavenie ďalším traumatickým situáciám a atmosfére strachu prehlbovali katastrofický
stres spôsobený trestným skutkom, zväčšovali problémy sťažovateľky, podkopávali
schopnosť zotaviť sa z neho a spôsobovali jej a doteraz spôsobujú sekundárnu ujmu.
Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd rozhodol
o jej sťažnosti týmto nálezom:
„1. Okresné riaditeľstvo PZ B. v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OÚV-510/2001
porušilo právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru.
2. Okresná prokuratúra B. v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: 1 Pn 2172/01
porušila právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR
3. Okresné riaditeľstvo PZ B. v trestnom konaní vedenom pod ČVS: OÚJP-139/2002
porušilo právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru,
4. Okresná prokuratúra B. v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: 1 Pv 1452/06
(2 Pv 2498/01, 2 Pv 1767/02) porušila právo Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru
5. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/95/2008 porušil právo
Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru
6. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/77/2009 porušil právo
Mgr. R. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6, ods. 1 Dohovoru,
7. Okresnému súdu Bratislava l v konaní vedenom pod sp. zn. 31777/2009 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
8. Mgr. R. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 35 000 EUR,
ktoré je Okresné riaditeľstvo PZ B. i povinné vyplatiť vo výške 2.000,- €, Okresná
prokuratúra B. vo výške 1.000,- €, Okresné riaditeľstvo PZ B. vo výške 25.000,- € a Okresný
súd Bratislava II vo výške 7.000,- € do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
9. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť Mgr. R. G. trovy konania do 30 dni
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v B. (ďalej len „krajské riaditeľstvo“), do
pôsobnosti ktorého patria ako organizačné zložky Okresného riaditeľstva Policajného zboru
B. a Okresného riaditeľstva Policajného zboru B., podaním sp. zn. KRP-490/VO-2010
z 30. júna 2010, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 12. júla 2010, sa k sťažnosti vyjadrilo
takto:
„Predmetom sťažnosti je porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K porušovaniu práv sťažovateľa malo dôjsť
v trestnom konaní, ktoré bolo vedené na tunajšej súčasti PZ pod CVS: OÚV-139/2002.
K sťažnosti Mgr. R. G. je potrebné uviesť, že dňa 1.10.2001 vtedajší Okresný úrad
vyšetrovania PZ B. obdržal z Okresného úradu vyšetrovania PZ B. odstúpené trestné
oznámenie Mgr. R. G.,, evidované na tejto súčasti PZ pod ČVS: OÚV-510/2001, ktoré bolo
uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ B. zo dňa 31.1.2002 odložené
podľa § 159 ods. 1 Zákona č. 141/1961 Zb. v trestnom spise evidovanom na tunajšej súčasti
PZ pod ČVS: OÚV-139/2002. Predmetné uznesenie bolo prokurátorom Okresnej
prokuratúry v B. dňa 28.3.2002 zrušené a dňa 30.10.2002 vyšetrovateľ Úradu justičnej
a kriminálnej polície B. začal podľa § 160 ods. 1 Zákona č. 141/1961 Zb. trestné stíhanie vo
veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4, písm. b Zákona č. 140/1961 Zb., kde ako
poškodená vystupuje Mgr. R. G. ...
Z vyššie uvedeného skutku bola dňa 11.11.2004 podľa § 163 ods. 1 Zákona
č. 141/1961 Zb. obvinená p. A. R., bytom B.. Dňa 3.2.2005 bol na Úrad justičnej
a kriminálnej polície OR PZ B. z Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. odstúpený
na spoločné konanie trestný spis ČVS : ORP - 383/OEK-B1-2004, kde bolo A. R., bytom B.,
a M. R., bytom... vznesené obvinenie pre trestný čin úverového podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250a ods. 1,4 Zákona č. 140/1961 Zb.
Dňa 1.3.2005 bol na Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. z Oddelenia
skráteného vyšetrovania P., Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. odstúpený
trestný spis CVS : ORP - 441/Pst-2003-V na spoločné konanie. V trestnom spise ČVS : ORP
- 441/Pst-2003-V bolo A. R., bytom B., vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa
§ 250 ods. 1 Zákona č. 140/1961 Zb.
Dňa 8.7.2005 bol na Úrad justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. z Úradu justičnej
a kriminálnej polície OR PZ B. odstúpený na spoločné konanie trestný spis ČVS : ORP -
678/OEK-B1-2004, v ktorom bolo A. R., bytom B., vznesené obvinenie pre trestný čin
marenia výkonu úradného rozhodnutia v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 171 ods. 2,
písm. a Zákona č. 140/1961 Zb. v jednočinnom súbehu s pokusom trestného činu
poškodzovania veriteľa podľa § 8 ods. 1 k § 256 ods. 1, písm. a, ods. 4, písm. b Zákona
č. 140/1961 Zb.
Vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ B. uznesením zo dňa
22.9.2006 všetky vyššie uvedené trestné spisy spojil na spoločné konanie podľa § 21 ods. 3
Zákona č. 301/2005 Z. z. a vyšetrovanie bolo vykonávané pod ČVS : ORP - 139/OEK-B2-
2002.
Po vyčerpaní predmetu a rozsahu vyšetrovania vyšetrovateľ Úradu justičnej
a kriminálnej polície OR PZ B. dňa 30.4.2008 spracoval návrh na podanie obžaloby podľa
§ 209 ods. 1 Zákona č. 301/2005 Z. z., ktorý dozorujúci prokurátor akceptoval a dňa
4.6.2008 pod 2 Pv 1767/2002 podal na horeuvedených obvinených podľa § 234 ods. 1
Zákona č. 301/2005 Z. z. obžalobu.
Zastávame názor, že v dôsledku úkonov prípravného konania nedošlo k takému
konaniu vyšetrovateľov realizujúcich predmetnú trestnú vec, ktoré by zmarilo, respektíve
podstatne sťažilo uplatnenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľov skutku.
Dĺžka vykonávaného vyšetrovania bola ovplyvnená objektívnymi faktormi, medzi
ktoré môžeme radiť aj v tom čase veľkú fluktuáciu vyšetrovateľov, ktorá zapríčinila, že
nebolo možné, aby v tomto prípade vec od úvodných úkonov trestného konania realizoval
jeden vyšetrovateľ. Trestný spis ČVS : ORP - 139/OEK-B2-2002 malo postupne pridelený
7 vyšetrovateľov. Ako je to vyššie uvedené, rozsah vyšetrovania v predmetnej trestnej veci
sa rozširoval spojením ďalších skutkov, čo zapríčinilo predĺženie prípravného konania.
V otázke pochybenia pri určení miestnej príslušnosti je potrebné uviesť, že vec bola
dozorovaná Okresnou prokuratúrou v B., ktorá v priebehu prípravného konania nemala
námietky voči našej miestnej príslušnosti, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že po skončení
vyšetrovania prokurátor akceptoval návrh na podanie obžaloby, spracoval a podal žalobu
na Okresný súd Bratislava I.
Na základe vyššie uvedených skutočností zastávam názor, že konaním vyšetrovateľa
ÚJKP OR PZ v B. nedošlo k porušeniu ústavou garantovaných základných práv a slobôd
Mgr. G. K otázke či trváme na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie uvádzam, že
netrváme na ústnom pojednávaní.“
Dňa 12. júla 2010 bolo ústavnému súdu doručené vyjadrenie Okresného súdu
Bratislava I, v ktorom okrem toho, že chronologicky popísal svoje úkony od podania
obžaloby na Okresnom súde Bratislava II (11. septembra 2008), oznámil, že netrvá na tom,
aby sa vo veci sťažnosti konalo ústne pojednávanie, a uviedol:
„Na záver musím skonštatovať, že predmetné konanie aj na Okresnom súde
Bratislava I je poznačené prieťahmi, prevažne ide o objektívne prieťahy (dlhodobá
práceneschopnosť zákonnej sudkyne, neúčasť obžalovaných na verejných zasadnutiach
a hlavných pojednávaniach, neúčasť obhajcu na verejných zasadnutiach a napokon
vypovedanie plnomocenstiev obhajcom obom obžalovaným), ale aj subjektívnymi prieťahmi,
ktoré boli spôsobené zákonnou sudkyňou JUDr. M. L. a to v čase od 17. 6. 2009, kedy jej
spis bol pridelený až do začiatku jej dlhodobej práceneschopnosti (koniec septembra 2009).
Tento subjektívny prieťah v konaní bol spôsobený tým, že zákonná sudkyňa v rozpore
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku bez toho, že by uznesením vyslovila svoju
nepríslušnosť, spis predložila Krajskému súdu Bratislava na rozhodnutie v spore
o príslušnosť a následne úplne zbytočne nariadila predbežné prejednanie obžaloby na
verejnom zasadnutí, hoci mala konať ako samosudkyňa, nakoľko trestná sadzba
u žalovaných trestných činov ani v jednom prípade neprevyšuje 8 rokov, pričom samosudca
obžalobu predbežne neprejednáva.
V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby vzal do úvahy aj to,
že okrem subjektívnych prieťahov zákonnej sudkyne v trvaní niečo vyše troch mesiacov
(následne už bola práceneschopná), je konanie poznačené najmä prieťahmi z objektívnych
dôvodov tak, ako sú vyššie uvedené, teda i v prípade, ak by zákonná sudkyňa postupovala
správne a nariadila by termín hlavného pojednávania (miesto verejného zasadnutia),
muselo by dôjsť k jeho odročeniu pre neprítomnosť obžalovaných, obhajcu a napokon aj
pre jej práceneschopnosť.
Z tohto dôvodu prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní
o priznaní finančného zadosťučinenia prihliadol na tieto skutočnosti, ako aj na to, že po
pridelení predmetnej veci novému zákonnému sudcovi sa koná bez ďalších subjektívnych
prieťahov a nepriznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky.“
Predsedníčka Okresného súdu Bratislava II vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu
6. júla 2010 uviedla:
„... Sťažovateľka Mgr. R. G. podaním vo veci 4T/95/2008 namietala miestnu
príslušnosť Okresného súdu Bratislava II a žiadala o postúpenie veci miestne príslušnému
súdu - Okresnému súdu Bratislava I. Tunajší súd rozhodnutím zo dňa 21.05.2009 postúpil
trestnú vec na Okresný súd Bratislava I.
Konanie vo veci obžaloby Okresnej prokuratúry B. na obvinených A R. a spol., bolo
na základe vyššie uvedeného dňa 16.06.2009 postúpené na Okresný súd Bratislava I.
Na ústnom pojednávaní netrvám. Navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže
nemožno od neho očakávať ďalšie objasnenie veci.“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Z obsahu sťažnosti, z nej priložených písomností a z vyjadrení účastníkov, ako aj na
vec sa vzťahujúceho spisu Okresného súdu Bratislava I, na ktorom sa vec v súčasnej dobe
nachádza, ústavný súd zistil tento priebeh a stav namietaného trestného konania:
Dňa 12. marca 2001 sťažovateľka doručila Okresnej prokuratúre B. trestné
oznámenie pre podozrenie z podvodu pri predaji bytu na A. R. (vec bola zaevidovaná pod
sp. zn. 1 Pn 2172/01).
Dňa 1. apríla 2001 sťažovateľka ústne podala trestné oznámenie na A. R., M. R. pre
nevpustenie do bytu, vyhrážanie zabitím na Obvodnom oddelení Policajného zboru B.
Dňa 3. apríla 2001 prokurátor Okresnej prokuratúry B. vec po preskúmaní miestnej
príslušnosti odstúpil na preverenie Okresnému úradu vyšetrovania Policajného zboru B. pod
sp. zn. OÚV-4-68/2001.
Dňa 3. apríla 2001 Okresná prokuratúra B. oznámila sťažovateľke, že jej podnet
z 12. marca 2001 bol postúpený na preverenie Okresnému úradu vyšetrovania B.
Dňa 5. apríla 2001 sťažovateľka ústne doplnila trestné oznámenie.
Dňa 5. apríla 2001 Obvodné oddelenie Policajného zboru S. odstúpilo trestnú vec
č. 954/2001 pod ČVS: ORP-382/SMz-2001-1 na spoločné konanie k spisu č. 510/2001
Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresný úrad vyšetrovania B.
Dňa 10. apríla 2001 bol vyšetrovací spis pridelený vyšetrovateľke Okresného úradu
vyšetrovania Policajného zboru B. a bol vedený pod č. p. OÚV-4-68/2001.
Dňa 10. mája 2001 bolo trestné oznámenie vedené pod č. p. OÚV-4-68/2001
prevzaté pod sp. zn. ČVS: OÚV-510/2001.
Dňa 10. mája 2001 sťažovateľka doplnila oznámenie o konanie podozrivej z 9. mája
2001, keď táto odmietla vrátiť vyplatené peniaze aj uvoľniť byt.
Vyšetrovateľka od 10. apríla 2001 od pridelenia trestného oznámenia do konca
augusta 2001 okrem vypočutia poškodenej a svedkyne A. H. vyžiadala výpisy z listu
vlastníctva z katastrálneho úradu a zabezpečila zmluvy.
Dňa 7. septembra 2001 vyšetrovateľka prvýkrát vypočula podozrivú.
Prípisom z 26. septembra 2001 Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru B.
sťažovateľke oznámil odstúpenie veci na Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru B.
Dňa 8. októbra 2001 bol spis pridelený vyšetrovateľke por. Mgr. M. R.
Dňa 31. januára 2002 vyšetrovateľka Okresného úradu vyšetrovania Policajného
zboru B. rozhodla uznesením o odložení veci podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku,
pretože vo veci nejde o podozrenie z trestného činu, a nie je namieste vyložiť vec inak.
Dňa 15. februára 2002 sťažovateľka doručila Okresnému úradu vyšetrovania
Policajného zboru B. sťažnosť proti uzneseniu o odložení veci a požiadala o vykonanie
vyšetrovania prokuratúrou.
Uznesením z 30. októbra 2002 vyšetrovateľka Okresného úradu vyšetrovania
Policajného zboru B. začala trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu.
Dňa 18. decembra 2002 a 7. februára 2003 vyšetrovateľka vypočula sťažovateľku.
V dňoch od 14. februára 2003 do 11. marca 2003 vyšetrovateľka vypočúvala
svedkov.
Dňa 21. marca 2003 vyšetrovatelia vypočuli opakovane podozrivú A. R. V marci
2003 vyšetrovateľka vypočula sťažovateľku.
Dňa 3. júna 2003 sa mala konať konfrontácia medzi A. R. a sťažovateľkou, avšak sa
nekonala, pretože A. R. sa bez ospravedlnenia nedostavila.
Dňa 4. júna 2003 vyšetrovateľka chcela vykonať konfrontáciu medzi A. R.
a sťažovateľkou. A. R. odmietla konfrontáciu a vypovedať s odvolaním sa na § 100 ods. 2
Trestného poriadku – keďže by si „týmto konaním mohla sebe alebo osobe blízkej privodiť
trestné stíhanie“.
Dňa 19. júna 2003 vyšetrovateľka vykonala konfrontáciu medzi A. R.
a sťažovateľkou.
Dňa 23. júla 2003 vyšetrovateľka vypočula svedka V. Š.
Dňa 5. augusta 2003 vyšetrovateľka chcela vypočuť predvolaného JUDr. P. Č.,
právneho zástupcu podozrivej. Ten však odmietol vypovedať, pretože nebol zbavený
mlčanlivosti.
Dňa 14. októbra 2003 Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru určil, že
podpisy F. T. na 2 príjmových dokladoch predložených A. R. sú napodobnené.
Dňa 6. mája 2004 Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru určil, že
autor napodobnených podpisov F. T. na príjmových dokladoch sa nedá určiť a že A. R.
podpisy pravdepodobne nevyhotovila.
Dňa 25. mája 2004 vyšetrovateľ vypočul sťažovateľku.
Koncom mája 2004 vyšetrovateľ sťažovateľke oznámil, že vyšetrovanie ukončil
a vec postupuje Okresnej prokuratúre B.
Dňa 11. júna 2004 vydala Okresná prokuratúra B. pokyn na vznesenie obvinenia.
Dňa 11. novembra 2004 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.
rozhodol uznesením o stíhaní A. R. ako obvinenej z trestného činu podvodu.
Dňa 11. marca 2005 Okresná prokuratúra B. odňala vec vyšetrovateľovi O.
a prikázala ju vyšetrovateľovi mjr. L. Dôvodom rozhodnutia bola zistená nečinnosť
vyšetrovateľa pri opakovaných previerkach.
Dňa 30. mája 2005 sťažovateľka doručila Okresnej prokuratúre B. opakovaný návrh
na zaistenie majetku a účtu.
Dňa 3. októbra 2006 vyšetrovateľka vypočula opakovane svedkyňu T.
Dňa 24. októbra 2006 vyšetrovateľka vypočula opakovane svedka N.
Dňa 30. októbra 2006 vyšetrovateľ opakovane predvolal obvinenú A. R., predvolanie
zaslal na fiktívnu adresu trvalého bydliska... v B., kde viac ako 7 rokov nebýva.
Dňa 30. novembra 2006 sťažovateľka doručila Okresnej prokuratúre B. uplatnenie
nároku na náhradu škody.
Dňa 29. marca 2007 Okresná prokuratúra B. dala podnet na Okresný súd
Bratislava II na vydanie príkazu na zatknutie.
Dňa 5. apríla 2007 Okresný súd Bratislava II vydal príkaz sp. zn. Tp 874/07 na
zatknutie A. R., M. R.
Dňa 16. mája 2007 vyšetrovateľka rozhodla o prerušení trestného stíhania
obvinených A. R. a M. R. podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku s odôvodnením,
že pre neprítomnosť obvinených nie je možné vec náležite objasniť a obvinených sa
nepodarilo predviesť.
Dňa 23. mája 2007 bola zadržaná obvinená A. R. na základe príkazu na zatknutie
z 5. apríla 2007.
Dňa 23. mája 2007 bola obvinená A. R. vypočutá na súde.
Dňa 29. mája 2007 bol obvinený M. R. vypočutý na súde.
Dňa 29. mája 2007 vyšetrovateľka vypočula obvineného M. R.
Dňa 28. júna 2007 vyšetrovateľka vypočula J. P.
Dňa 28. júna 2007 vyšetrovateľka vypočula sťažovateľku.
Dňa 27. júna 2007 Okresná prokuratúra B. uznesením zamietla sťažnosť M. R.
z 26. mája 2007 ako nedôvodnú.
V júli 2007 vyšetrovateľka vykonávala šetrenie vo veci majetku, osoby A. R. a osoby
F. T.
Dňa 30. augusta 2007 vyšetrovateľka vypočula svedkyňu D. T.
Dňa 31. augusta 2007 sťažovateľka doručila Okresnému riaditeľstvu Policajného
zboru B. žiadosť o uloženie povinnosti nahradiť škodu.
Dňa 29. februára 2008 sťažovateľka doručila Okresnému riaditeľstvu Policajného
zboru B. opakovanú žiadosť o určenie termínu na preštudovanie spisu po skončení
vyšetrovania.
Dňa 14. marca 2008 sťažovateľka preštudovala spis po skončení vyšetrovania.
Dňa 11. júna 2008 Okresná prokuratúra B. podala na Okresný súd Bratislava II
obžalobu, vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 T 95/08.
Dňa 11. júna 2008 Okresná prokuratúra B. doručila Okresnému súdu Bratislava II
obžalobu na obvinených A. R. a M. R. (sp. zn. 2 Pv 1767/02.)
Dňa 10. februára 2009 Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom sp. zn.
4 T/95/2008 odsúdil obžalovanú A. R.
Dňa 23. februára 2009 sťažovateľka doručila Okresnej prokuratúre B. podnet na
podanie odporu proti uvedenému trestnému rozkazu.
Dňa 24. februára 2009 Okresná prokuratúra B. podala odpor proti trestnému rozkazu.
Dňa 27. apríla 2009 sťažovateľka doručila Okresnému súdu Bratislava II námietku
miestnej príslušnosti súdu a požiadala o postúpenie veci miestne príslušnému súdu –
Okresnému súdu Bratislava I.
Dňa 21. mája 2009 sa konalo hlavné pojednávanie. Obžalovaní neboli prítomní.
Dňa 17. júna 2009 bol trestný spis doručený Okresnému súdu Bratislava I, kde je
vedený pod sp. zn. 3 T/77/2009.
Dňa 3. decembra 2008 bol spísaný úradný záznam o tom, že poškodená sťažovateľka
prevzala obžalobu.
Dňa 10. februára 2009 okresný súd rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 4 T/95/2008
(sťažovateľke bol doručený 20. februára 2009).
Dňa 10. februára 2009 samosudca zaslal Okresnej prokuratúre B. „oznámenie v tr.
veci...“.
Dňa 24. februára 2009 okresný prokurátor podal odpor proti trestnému rozkazu
z 10. februára 2009.
Dňa 25. februára 2009 sťažovateľka podala odpor proti trestnému rozkazu.
Dňa 26. februára 2009 podal odpor právny zástupca obžalovaných.
Dňa 27. apríla 2009 podala sťažovateľka námietku miestnej nepríslušnosti súdu.
Dňa 15. mája 2009 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. máj 2009
A. J. zo spoločnosti P. s tým, že už nie je ich pracovníkom.
Dňa 15. mája 2009 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. máj
2009 svedkyňa A. H. z dôvodu práceneschopnosti.
Dňa 15. mája 2009 ospravedlnila neúčasť na pojednávaní nariadenom na 21. máj
2009 svedkyňa Bc. T. D. z dôvodu práceneschopnosti, priložila lekárske potvrdenie
o ťažkom pracovnom úraze.
Dňa 22. apríla 2009 P. N. mailom ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že
žije vo V. v Kanade.
Dňa 21. mája 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná.
Uznesením sp. zn. 4 T 95/2008 bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I.
Dňa 17. júna 2009 bol spis doručený Okresnému súdu Bratislava I. Vec bola
zaevidovaná pod sp. zn. 3 T 77/2009.
Dňa 14. júla 2009 JUDr. L. dala úpravu kancelárii postúpiť vec krajskému súdu na
rozhodnutie o príslušnosti, pretože ona nesúhlasí s postúpením.
Dňa 10. júla 2009 svedok N. doručil „oznámenie o svedeckej výpovedi“.
Dňa 29. júla 2009 spis bol vrátený Okresnému súdu Bratislava I s tým, že tento súd
zatiaľ uznesením nerozhodol o svojej nepríslušnosti, preto je spis predčasne podaný.
Dňa 23. septembra 2009 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní JUDr. M.
Dňa 28. septembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie bolo odročené na 16. november
2009.
Dňa 16. novembra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Bolo odročené na neurčito
z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.
Dňa 4. januára 2010 bol spis pridelený novému sudcovi, ktorý nariadil pojednávanie
na 7. apríl 2010.
Dňa 7. apríla 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 6. október
2010.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
V súlade s judikatúrou ESĽP uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným
v rámci trestného konania treba považovať za začatie konania podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody
v trestnom konaní, je to prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj
v občianskoprávnom konaní. Preto konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody
v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1
dohovoru (napr. I. ÚS 18/06, IV. ÚS 44/06).
Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Krumpel a Krumpelová v. Slovensko
z 5. júla 2005 (sp. zn. 56195/00) uviedol, že poškodené osoby uplatňujúce si nárok na
náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych
práv“.
Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
a teda rovnako základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného
konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní,
ktoré možno za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho
záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) poškodený, ktorý má podľa zákona proti
obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež
oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť túto škodu. Podľa judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia § 46 ods. 3
Trestného poriadku je jednou zo základných podmienok na vyslovenie povinnosti nahradiť
škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe – obvinenému. Z uvedeného
vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody
voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom a porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný
súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä na skutkovú
a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľky (2) a postup namietaných orgánov (3).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že trestná vec
sťažovateľky nie je po právnej stránke zložitá. Zložitou sa môže javiť z hľadiska
skutkového.
2. Pri hodnotení preskúmavanej veci podľa ďalšieho kritéria, teda správania
sťažovateľky, ústavný súd zo sťažnosti a vyšetrovacieho spisu nezistil, že by sa
sťažovateľka podieľala na zbytočných prieťahoch v konaní v žiadnej fáze trestného konania.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom:
A. Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: OÚV-510/2001
Vo vzťahu k postupu Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. namieta
sťažovateľka skutočnosti zakladajúce podľa jej názoru zbytočné prieťahy. Podľa zistenia
ústavného súdu nebolo v trestnej veci vedenej okresným riaditeľstvom pod ČVS: OÚV-
510/2001 vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. V tejto súvislosti upriamuje ústavný
súd pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovateľka sa ako
poškodená v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia nemôže domáhať
vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie
obvinenia je tým momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť
uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda
z nej robí „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľka podala dve trestné oznámenia – 12. marca 2001 a 1. apríla 2001, ktoré
doplnila ešte 5. apríla 2001. Podala ich na Okresnej prokuratúre B. Do dispozície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru B. sa trestné oznámenia dostali 5. apríla 2001 a boli potom
vedené pod sp. zn. ČVS: OÚV-510/2001. Toto priebežne vykonávalo úkony – výsluchy
svedkov a 1. októbra 2001 odstúpilo spis z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému
riaditeľstvu Policajného zboru B.
V tomto štádiu konania nedošlo k vzneseniu obvinenia proti konkrétnej osobe, preto
k porušovaniu označených práv sťažovateľky nemohlo dôjsť, lebo v tomto štádiu
neprichádza do úvahy aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy.
B. Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: OÚV-510/2001 (ČVS: OÚV-139/2002)
Spisový materiál mu bol doručený 1. októbra 2001. Obvinenie voči konkrétnej osobe
však bolo vznesené až 11. novembra 2004. Od tohto momentu v zmysle uvedenej judikatúry
ESĽP a ústavného súdu možno sťažovateľku považovať za účastníčku konania s nárokom
na ochranu práv, ktorých porušenie namieta.
Obdobie od novembra 2004 do júla 2006 (20 mesiacov) je poznačené absolútnou
nečinnosťou označeného orgánu. V období od júla 2006 do mája 2007 (10 mesiacov)
vyšetrovateľ síce sporadicky vykonával úkony vo veci, tieto však neboli vykonávané
efektívne a tak, aby celé konanie smerovalo k ukončeniu právnej neistoty sťažovateľky
(obvinenú predvolával z adresy, na ktorej už viac rokov nebývala, a na zistenie miesta
pobytu a predvedenia obvinených nevyvinul potrebnú aktivitu; neefektívne opakovane
vypočúval svedkov).
V období od 30. augusta 2007 (vypočutie svedkyne T.) do marca 2008 (7 mesiacov)
bol vyšetrovateľ absolútne nečinný.
Ústavný súd konštatuje, že v období, keď sa vec nachádzala na Okresnom
riaditeľstve Policajného zboru B., bol tento orgán nečinný celkovo 37 mesiacov.
Obranu Okresného riaditeľstva B., že dĺžka vykonávaného vyšetrovania bola
ovplyvnená objektívnymi faktormi (veľká fluktuácia vyšetrovateľov) nebolo možné
akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00,
I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že takéto okolnosti, ako aj nadmerné množstvo
vecí, v ktorých musí štát zabezpečiť – v tomto prípade – trestné konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje orgány verejnej moci, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresné riaditeľstvo malo
personálne problémy, ktoré nedokázalo alebo nemohlo riešiť, nemôže byť pripočítaná na
ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť
orgánu verejnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný konať vo veci trestného stíhania
(obdobne napr. I. ÚS 156/02, II. ÚS 152/09).
C. Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 1452/06
Okresnej prokuratúre B. možno vyčítať nečinnosť tým, že počas najmenej 37
mesiacov nevykonávala dôsledne dozor nad prípravným konaním vedeným Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru B.
D. Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 2172/01
Sťažovateľka podala trestné oznámenie 12. marca 2001 na Okresnej prokuratúre B.,
v ktorom jej vyčíta, že vec neodstúpila vecne a miestne príslušnému Okresnému riaditeľstvu
Policajného zboru B., ale na vybavenie ho odstúpila Okresnému úradu Policajného zboru
B., ktorý nebol miestne príslušný konať vo veci. (Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru
B. bol potom spis odstúpený 1. októbra 2001.) Táto skutočnosť však podľa názoru
ústavného súdu nemala vplyv na samotnú dĺžku rozhodovania trestnej veci, preto nebola
spôsobilá zasiahnuť do sťažovateľkinho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, keďže v tomto štádiu nebola ešte účastníčkou konania.
E. Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 95/2008
Od doručenia obžaloby 11. júna 2008 do rozhodnutia veci trestným rozkazom
10. februára 2009 (8 mesiacov) Okresný súd Bratislava II vo veci neurobil žiadny úkon.
Dňa 17. júna 2009 bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I. Okresný súd tým
porušil základné právo sťažovateľky zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6
ods. 1 dohovoru.
F. Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 77/09
Spis mu bol doručený 17. júna 2009. Do 7. apríla 2010 však tento súd v konaní
nepostupoval efektívne (22. júla 2009 zaslal spis Krajskému súdu v Bratislave na
rozhodnutie o miestnej príslušnosti bez toho, aby o tom konajúca sudkyňa rozhodla, preto
ho Krajský súd v Bratislave 29. júla 2009 musel vrátiť ako predčasne predložený. Dve
nariadené pojednávania boli odročené z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne).
Skutočnosť, že na tomto súde došlo k prieťahom v konaní, uznala aj predsedníčka
Okresného súdu Bratislava I.
Obranu odôvodňovanú najmä objektívnymi skutočnosťami (najmä práceneschopnosť
zákonnej sudkyne) nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane
uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že takáto okolnosť
vo veciach, v ktorých musí štát zabezpečiť trestné konanie, by mohlo len dočasne
ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas
adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje orgány verejnej moci, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že konajúci súd mal personálne
problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu sťažovateľky, nemá
povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť orgánu verejnej moci , ktorý je vecne
a miestne príslušný konať (obdobne napr. I. ÚS 156/02, II. ÚS 152/09), a preto ústavný súd
konštatuje, že postupom Okresného súdu Bratislava I došlo k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Keďže ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky,
prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa
rozhodnutia súdu vo veci samej.
Okrem uvedeného hodnotenia veci podľa troch základných kritérií ústavný súd
prihliadol pri rozhodovaní o zásahu do základných práv sťažovateľky aj na predmet sporu,
respektíve na to, o čo sťažovateľke v danom konaní ide, a na jeho význam pre sťažovateľku.
Predmetom trestného konania je skúmanie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaných
najmä v súvislosti s trestným činom podvodu. Sťažovateľka sa v tomto konaní domáha
náhrady škody v sume 33 193,92 € (1 000 000 Sk). O túto sumu, ktorou si chcela
zabezpečiť bývanie, mala byť ukrátená podvodným správaním obžalovaných.
V dôsledku trestnej činnosti teda sťažovateľka prišla o značné finančné prostriedky aj
o byt. Jej životné podmienky boli ohrozené. Stratu bývania podľa popísaných
psychologických štúdií možno považovať za jednu z najväčších stresových udalostí v živote
človeka, čo sa môže negatívne odraziť na jeho zdraví. Odstrániť toto negatívne pôsobenie
možno až vyriešením udalosti, ktorá ho spôsobila. A o to sa sťažovateľka domáha už deväť
rokov.
Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu
uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných
veciach v dôsledku mimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je
s priebehom trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.
IV.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Ústavný súd preto prikázal Okresnému súdu Bratislava I, aby v trestnej veci vedenej pod
sp. 3 T 77/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
35 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnila najmä stavom právnej neistoty počas
dlhotrvajúceho trestného konania.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď
priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch,
v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez
porušovania základného práva. Podľa názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa
takým spôsobom, aký bol zistený v tejto trestnej veci, nerešpektovali a porušovali základné
práva sťažovateľky.
Ústavný súd preto na dovŕšenie ochrany porušeného základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považoval za potrebné priznať
sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré je odôvodnené tým, že ako
poškodená osoba sa počas 9 rokov nemôže domôcť rozhodnutia v trestnej veci.
Primerané finančné zadosťučinenie sú sťažovateľke povinné zaplatiť:
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B. v sume 3 000 €,
Okresná prokuratúra B. v sume 1 000 €,
Okresný súd Bratislava II v sume 500 €,
Okresný súd Bratislava I v sume 500 €.
Úspešnej sťažovateľke ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (prípravu a prevzatie
zastúpenia a podanie sťažnosti) po 120,23 €, k tomu dvakrát režijný paušál po 7,21 €, spolu
teda v sume 254,88 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2010