Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 341/2010
PDF · 149.69 KB
No categories available
III. ÚS 341/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2011 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta, zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v konaní
o sťažnosti A. N., R., zastúpenej advokátkou JUDr. I. M., Advokátska kancelária, Ž.,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bratislave V v konaní vedenom
pod sp. zn. ČVS: ORP 876/OEK-B5-2007 takto
rozhodol:
Základné právo A. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bratislave V v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:
ORP 876/OEK-B5-2007 p o r u š e n é n e b o l o .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 341/2010-8 z 21. septembra 2010 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. N. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bratislave
V (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 876/OEK-
B5-2007.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu
sťažovateľky a riaditeľa okresného riaditeľstva PZ, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa
vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval riaditeľa okresného
riaditeľstva PZ, aby sa vyjadril k sťažnosti.
K sťažnosti sa prípisom sp. zn. KRP-VO-880/2010 z 10. decembra 2010 vyjadril
riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „riaditeľ KR PZ“).
Vo svojom stanovisku vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania a k obsahu
sťažnosti uviedol:
«V uvedenej veci bolo trestné stíhanie začaté na základe oznámenia poškodenej A.
N., bytom R., nakoľko spolu s manželom dňa 25.10.2005 zakúpili za sumu 162.000,-Sk
motorové vozidlo Š-Octavia, pričom po prevzatí vozidla nebolo toto možné prihlásiť
na príslušnom dopravnom inšpektoráte do evidencie apo reklamácii a vrátení vozidla jej
neboli zo strany spol. G. a.s. vrátené finančné prostriedky vo výške 192.000,- Sk
spočívajúce z kúpnej ceny vozidla a nákladov poškodenej na jeho úpravy vo výške 30.000,-
Sk.
Po vykonanom vyšetrovaní bolo dňa 25.10.2010 trestné stíhanie vyšetrovateľom
Policajného zboru zastavené podľa § 215 ods. 1. písm. b) Trestného poriadku, nakoľko
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu
podala sťažnosť A. N., pričom túto sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
dňa 10.11.2010 zamietol prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V.
Sťažovateľka A. N. svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
odôvodnila tvrdením, že „zdĺhavým postupom, resp. nečinnosťou orgánov činných
v trestnom konaní jej vznikla škoda, pretože jej nebol vrátený ani automobil, ani peniaze.“.
S týmto tvrdením A. N. sa nie je možné stotožniť, nakoľko z vykonaného vyšetrovania
vyplýva, že predstavitelia G. a.s. a A. s.r.o. nekonali v úmysle uviesť poškodenú do omylu,
alebo využiť jej omyl. naopak spol. G. a.s. z vlastnej vôle prevzala záväzok voči A. N. a bola
ochotná A. N. vrátiť sumu 162.000.-Sk. ktorá však s takto navrhovanou dohodou
nesúhlasila a požadovala sumu 192.000.-Sk. Z týchto skutočností vyplýva, že vo veci ide o
čisto občiansko-právny spor. navyše je tento spor aktuálne vedený pred rozhodcovským
súdom.
Na základe uvedených skutočností zaujímam stanovisko, že zdĺhavým postupom resp.
nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní nevznikla A. N. žiadna škoda.»
Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu
13. januára 2011 uviedla, že s argumentáciou riaditeľa KR PZ nesúhlasí, pričom vyslovila
názor, že okresné riaditeľstvo PZ „svojou nečinnosťou napomáhal praktikám uvedených
spoločností vo vzťahu ku klientom – spotrebiteľom... Sťažovateľka je toho názoru, že bolo
porušené jej právo opísané v sťažnosti Ústavnému súdu, bez ohľadu na skutočnosť, že
trestné stíhanie bolo v roku 2010 zastavené.“.
Ústavný súd z obsahu predloženého vyšetrovacieho spisu sp. zn. ČVS:ORP-
876/OEK-B5-2007 k priebehu trestného konania zistil, že toto začalo na základe trestného
oznámenia podaného sťažovateľkou 8. júna 2007 na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru Žilina, kde bolo evidované pod sp. zn. ORP-462-1/JKP-OEK-E-2007. Trestné
oznámenie sťažovateľky bolo 25. júna 2007 odstúpené okresnému riaditeľstvu PZ.
Uznesením sp. zn. ČVS:ORP-876/OEK-B5-2007 Ul zo 17. septembra 2007 bolo trestné
oznámenie sťažovateľky podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietnuté, pretože
neexistoval dôvod na začatie trestného stíhania.
Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka 26. septembra 2007 sťažnosť, ktorej
dôvody doplnila podaním z 3. októbra 2007. Prokurátor Okresnej prokuratúry
Bratislava V uznesením č. k. 1 Pn 574/07-5 z 8. októbra 2007 uznesenie vyšetrovateľa
o odmietnutí trestného oznámenia sťažovateľky zrušil z dôvodu predčasnosti.
Vyšetrovateľ uznesením sp. zn. ČVS: ORP-876/OEK-B5-2007 Ul z 3. decembra
2007 začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.
Jednotlivé vyšetrovacie úkony vyšetrovateľ v priebehu roka 2008 vykonával
prevažne v období januára 2008, pričom konkrétne išlo o výsluchy svedkov vykonané
4. januára 2008, 23. januára 2008 a 24. januára 2008. Výsluch sťažovateľky ako poškodenej
vyšetrovateľ vykonal 31. júla 2008.
Ďalšie procesné úkony (výsluchy svedkov) vyšetrovateľ vykonal 3. júla 2009
a 27. októbra 2009.
Dňa 6. októbra 2010 bol uskutočnený výsluch svedka a konfrontácie svedkov
navzájom a svedka so sťažovateľkou.
Uznesením sp. zn. ČVS: ORP-876/OEK-B5-2007 JK z 25. októbra 2010 bolo trestné
stíhanie zastavené. Proti uzneseniu podala sťažovateľa 4. novembra 2010 sťažnosť, o ktorej
prokurátor rozhodol uznesením č. k. 1 Pv 1126/07-30 z 10. novembra 2010 tak, že sťažnosť
zamietol ako nedôvodnú.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a riaditeľa KR PZ, že
netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30
ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že
od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného riaditeľstva PZ v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-876/OEK-B5-
2007.
Ústavný súd z predloženého vyšetrovacieho spisu zistil, že v trestnej veci vedenej
okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn. ORP-876/OEK-B5-2007 nebolo vznesené obvinenie
proti konkrétnej osobe.
V tejto súvislosti upriamuje ústavný súd pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru,
podľa ktorej možnosť domáhať sa ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
poškodeným v rámci trestného konania je podmienená uplatnením nároku na náhradu škody
voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia (napr.
I. ÚS 18/06, II. ÚS 194/2010).
Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka sa ako poškodená v trestnom konaní
vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia nemôže domáhať vyslovenia porušenia
základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia je tým
momentom, ktorý dáva poškodenému v trestnom konaní možnosť uplatňovať si ochranu
proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z nej robí „vec“,
na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, že základné právo
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného riaditeľstva PZ porušené nebolo.
Vzhľadom na uvedený záver ústavného súdu už bolo bezpredmetné rozhodovať
o ďalších nárokoch sťažovateľky uplatnených v jej sťažnosti (návrh na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, o trovách konania a pod.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. januára 2011