Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/269/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. R. G., bývajúcej

v B., zastúpenej Mgr. V. Š., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej

republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Pribinova č. 2, IČO: 00 151 866, o náhradu nemajetkovej ujmy 35 000 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 28. júna 2012 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 8. októbra 2010 č.k. -146

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov domáhala

náhrady nemajetkovej ujmy 35 000 €, ktorá jej, ako tvrdila, bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom (neodôvodnenými prieťahmi) v trestných konaniach vedených

na Okresnom úrade vyšetrovania PZ Bratislava I pod ČVS: , na Okresnom

úrade vyšetrovania PZ Bratislava II pod ČVS: a na Úrade justičnej

a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II pod ČVS: OÚJP-139/2002

(ďalej len „označené trestné konania“). Súd prvého stupňa ţalovanej nepriznal náhradu trov

konania. Konštatoval, ţe v označených trestných konaniach – s dopadom na ţalobkyňu –

nemohlo dôjsť k prieťahom, lebo uţ rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 27. mája 2002

č.k. -68 (teda ešte skôr, neţ tú istú náhradu škody uplatnila v trestnom konaní) jej

bola priznaná suma 1 000 000 Sk, ktorá zodpovedá výške ňou uhradenej časti kúpnej ceny,

o ktorú sa podvodným konaním pri prevode bytu obohatila A. R.. V neskoršom trestnom

2

konaní sa nemohla opätovne domáhať tej istej náhrady, a preto dĺţka trestného konania

nemohla mať dopad na jej práva. Pokiaľ ţalobkyňa napriek tomu uplatňuje nárok na náhradu

škody spôsobenej postupom orgánov v označených trestných konaniach, nemôţe byť jej

ţalobe vyhovené. Dodal, ţe aţ po vyhlásení rozsudku v danej veci zistil, ţe Ústavný súd

Slovenskej republiky v náleze z 30. septembra 2010 sp. zn. (ďalej len

„nález“) konštatoval, ţe v označených trestných konaniach bolo porušené právo ţalobkyne

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie 5 000 €.

Súd prvého stupňa bol uţ ale viazaný vyhláseným rozsudkom ( ). Ţalovanej

nepriznal náhradu trov konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. júna 2012 sp. zn. napadnutý

rozsudok potvrdil, pričom účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení poukázal na skutkové a právne závery prvostupňového súdu, vysvetlil vzťah

občianskeho súdneho konania o náhradu škody a trestného konania, v ktorom si ten istý

poškodený uplatňuje na rovnakom základe rovnakú náhradu škody, citoval ustanovenia

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov a poukázal aj na nález.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie

s odôvodnením, ţe v danom prípade došlo k procesnej vade uvedenej v

V danom prípade ako predsedníčka odvolacieho senátu totiţ konala a rozhodovala sudkyňa

Krajského súdu v Bratislave JUDr. M. Š., ktorej zaujatosť voči osobe ţalobkyne uţ bola

konštatovaná nadriadeným súdom ( ), a to uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 15. mája 2002 sp. zn. . Podľa

názoru dovolateľky o tom menovaná sudkyňa musela mať vedomosť. Dovolanie

je z tohto dôvodu nielen procesne prípustné, ale aj opodstatnené. Ţiadala preto napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu vyslovila názor, ţe dovolanie je podané po lehote

uvedenej v , preto ho ţiadala odmietnuť. Pre prípad, ţe by dovolací súd

povaţoval dovolanie za podané včas, navrhla ho zamietnuť.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podala účastníčka konania

( ) zastúpená advokátom (s. 1 ), skúmal, či dovolanie bolo

podané včas.

1. Podľa veta prvá účastník môţe podať dovolanie do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom

stupni.

V zmysle veta prvá a druhá podanie moţno urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom; podanie obsahujúce návrh

vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené

elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť

netreba.

Zo spisu vyplýva, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo

právoplatnosť 6. júla 2012. Dovolanie bolo v elektronickej podobe doručené súdu prvého

stupňa 6. augusta 2012; písomne vyhotovené dovolanie bolo osobne podané v podateľni

prvostupňového súdu 9. augusta 2012. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu sama uviedla, ţe

„elektronické podanie navrhovateľky síce bolo doručené na súd v posledný deň lehoty

určenej na podanie dovolania“. Namietla ale, ţe „toto nebolo doručené do podateľne súdu“.

So zreteľom na a skutočnosť, ţe obsah spisu nedáva dôvod pre stotoţnenie

sa s námietkou ţalovanej o oneskorenom podaní dovolania, vychádzal najvyšší súd

v dovolacom konaní z toho, ţe dovolanie bolo podané v lehote uvedenej v

2. Najvyšší súd v ďalšom skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 ), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Prípustnosť dovolania proti

rozsudku odvolacieho súdu upravuje Podľa je dovolanie

prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a

Dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ). Napadnutému rozsudku odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie

dovolacieho súdu, ktorým by bol vyslovený záväzný právny názor ( ).

Dovolaním je napadnutý potvrdzujúci rozsudok, ktorý ale nemá znaky uvedené v § 238

ods. 3 Prípustnosť dovolania ţalobkyne preto z aţ 3 nevyplýva.

So zreteľom na a s prihliadnutím na dovolacie námietky najvyšší

súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesným vadám uvedeným v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ f/ netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z uvedených ustanovení nevyplýva.

3. Dovolateľka namieta, ţe v odvolacom konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. g/ , lebo vec prejednal a rozhodol senát, členkou ktorého bola uţ skôr vylúčená

sudkyňa, JUDr. M. Š..

Pri posudzovaní opodstatnenosti tejto námietky vychádzal najvyšší súd z toho, ţe

neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného

súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,

nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237

písm. g/ posúdiť túto otázku samostatne (viď R 59/1997).

Najvyšší súd mal pri rozhodovaní na zreteli , v zmysle ktorého

sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom

tohto ustanovenia je prispieť k objektívnemu a nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom.

Dovolateľka svoj názor, ţe v danom prípade vec na odvolacom súde prejednala

a rozhodla vylúčená sudkyňa ( ), vyvodzovala z toho, ţe vzniesla námietku

zaujatosti voči JUDr. M. Š., ktorá ale nebola predloţená na rozhodnutie nadriadenému súdu.

Navyše, menovaná sudkyňa uţ bola v inej právnej veci vylúčená z prejednávania

rozhodovania veci, a to práve so zreteľom na jej vzťah k ţalobkyni.

Zo spisu vyplýva, ţe najvyšší súd uţ v minulosti posudzoval, či v prípade vzťahu

medzi JUDr. M. Š. a osobou ţalobkyne nie je daný dôvod vylučujúci sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci ( ). Uznesením z 15. mája 2012 sp. zn.

najvyšší súd v právnej veci, ktorá bola na Krajskom súde v Bratislave vedená pod sp. zn. 3 Co

69/2012 a na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , konštatoval, ţe vzťah

menovanej sudkyne k osobe Mgr. R. G. je relevantný v zmysle a vylučuje

ju z prejednávania a rozhodovania veci.

V dovolacom konaní bolo potrebné prihliadnuť na okolnosti, so zreteľom na ktoré

dovolateľka zastáva názor, ţe v preskúmavanej veci došlo k procesnej vade v zmysle § 237

písm. g/ , a tieţ zohľadniť dôvody, ktoré uţ najvyšší súd v minulosti zohľadnil, keď

konštatoval, ţe vzťah JUDr. M. Š. k osobe ţalobkyne vylučuje túto sudkyňu z prejednávania

6

a rozhodovania. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolacích námietok povaţoval

dovolací súd za osobitne významné to, ţe vylúčenie menovanej sudkyne bolo v uznesení

najvyššieho súdu sp. zn. vyvodené nie zo vzťahu sudkyne k vtedy

prejednávanej veci (t.j. z dôvodu vylúčenia, ktorý by sa nemusel opakovať pri prejednávaní

inej právnej veci), ale zo vzťahu tejto sudkyne k osobe Mgr. R. G., teda z takého dôvodu

vylúčenia menovanej sudkyne, ktorý je opätovne daný aj v iných konaniach, v ktorých

vystupuje tá istá účastníčka.

Skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, vedú dovolací súd k záveru, ţe v prejednávanej

veci došlo k procesnej vade v zmysle Vzhľadom na túto vadu najvyšší

súd napadnutý rozsudok zrušil podľa a bez toho, aby sa zaoberal jeho

vecnou správnosťou a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. mája 2015

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková