Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 370/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. S., K., zastúpeného advokátom Mgr. T. H., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1

a práva zaručeného v Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva zaručeného v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 29. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2010

doručená sťažnosť Ing. M. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva vlastniť majetok zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 29. marca

2010.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „Krajský súd... rozsudkom z... 29. marca

2010 ... potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) z...

2. decembra 2009, č. k. -81, ktorým ma súd prvého stupňa zaviazal zaplatiť

žalobcovi... sumu 5 773,25 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania... 1 383,98 €...

Rozsudok Krajského súdu... z... 29. marca 2010... v celom rozsahu napádam touto

sťažnosťou, pričom tvrdím, že ma ukracuje na mojich ústavných právach, pretože odvolací

súd sa nevysporiadal s mojou argumentáciou obsiahnutou v mojich vyjadreniach pred

súdom prvého stupňa a v odvolaní.

Predmetom konania... bol nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom voči mojej

osobe, ako konateľovi, t. j. osoby zodpovednej za škodu spôsobenú veriteľom v dôsledku

včasného nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu spoločnosti S. s. r. o. podľa

ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

3. Podľa názoru sťažovateľa:

„Súdy na základe vykonaných dôkazov (dospeli, pozn.) k nesprávnym skutkovým

zisteniam a z tohto dôvodu vec následne aj neprávne právne posúdili, keď za podstatnú

považovali výšku predlženia spoločnosti S. s. r. o. k 31. decembru 2005 a nie k 30. aprílu

2006, čo bol podľa znaleckého posudku... rozhodujúci deň pre podanie návrhu na

vyhlásenie konkurzu... Uvedené časové a vecné súvislosti sú rozhodujúce z dôvodu

posúdenia následkov neskorého podania návrhu na vyhlásenie konkurzu...

V danej veci súdy... vec nesprávne právne posúdili, keď uzavreli... že som povinný

plniť žalobcovi, a to titulom náhrady škody... sumu vo výške 5 773 €, čo zodpovedá presne

výške žalobcových, po zastavení konkurzu, neupokojených pohľadávok voči spoločnosti S.

s. r. o...

... v dôsledku včasného nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu nevznikla a ani

nemohla vzniknúť žalobcovi škoda vo výške predpokladanej ustanovením § 11 ods. 4

..., nakoľko aj v prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie

konkurzu by bol konkurz na majetok spoločnosti S. s. r. o. zastavený pre nedostatok majetku

a pohľadávka žalobcu by zostala neuspokojená v rovnakom rozsahu, teda v danom prípade

chýba príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti - včas podať návrh na vyhlásenie

konkurzu a vznikom škody vo výške neuspokojenej pohľadávky žalobcu.

Naviac v súdnom konaní som vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súdy

nevysporiadali riadne...“

4. Sťažovateľ ďalej uviedol:

„Podľa článku 152 ods. 4 ... výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,

zákonov... musí byť v súlade s touto ... Pokiaľ súd prvého stupňa postupoval inak,

porušil tak moje právo vlastniť majetok a právo na súdnu ochranu. Poslednou inštanciou,

ktorá mala toto porušenie zákona napraviť, bol Krajský súd..., ktorý tejto svojej povinnosti

nedostal... Naviac uvedené rozhodnutia nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní a závery, ktorými sa súd prvého stupňa ako aj odvolací súdu vo svojom

rozhodovaní riadili... sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne... Porušenie zákona,

vykladaného ústavne konformným spôsobom, zo strany všeobecných súdov je pritom

v príčinnej súvislosti s porušením môjho práva na súdnu ochranu podľa článku 46

Slovenskej republiky a podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd... Súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru... je aj

právo na odôvodnenie súdnych rozhodnutí.

Aj toto... právo mi bolo odňaté rozsudkom Okresného súdu... zo dňa 2. decembra

2009... ako aj rozsudkom Krajského súdu... zo dňa 29. marca 2010..., pretože všeobecné

súdy sa žiadnym spôsobom, a to ani len náznakom nevysporiadali s mojou argumentáciou,

keď som dôvodil, že žalobcovi nemohla, vzhľadom na vykonané dôkazy, vzniknúť žiadna

škoda...“

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Krajský súd... v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo

sťažovateľa vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 ... a podľa článku 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru..., a základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa článku 46 ... a podľa článku 6 Dohovoru...

Rozsudok Krajského súdu... zo dňa 29. marca 2010, č. k. -99, sa

zrušuje a vec sa vracia Krajského súdu... na nové prejednanie a rozhodnutie.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Krajský súd...

povinný vyplatiť priamo na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na

odmietnutie návrhu podľa (t. j. ústavný súd môže na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený).

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

8. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 1

dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj

majetok. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu.

9. Podstatou sťažovateľových námietok (t. j. predmetom sťažnosti) bolo tvrdenie, že

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 29. marca 2010 došlo k porušeniu ním

označených práv tým, že krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu č. k.

-81 z 2. decembra 2009 (ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi prisúdenú istinu s úrokom z omeškania, ako aj náhradu trov konania),

stotožnil sa s odôvodnením rozsudku okresného súdu, t. j. s jeho zisteniami (skutkovým

stavom) a prijatými právnymi závermi, ktoré však podľa sťažovateľovho názoru vyplývali

z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a následného nesprávneho posúdenia takto

zisteného stavu.

II.A

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru

10. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto

základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.

), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Obdobne čl. 6 ods. 1

dohovoru zahŕňa „právo na súd“, to znamená právo začať konanie na súde

v „občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky

ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloženie súdu a vedenie

procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6

ods. 1 dohovoru je zabezpečená zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru

().

11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať

podľa o namietaných porušeniach alebo príslušnou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená

právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci

všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou

v príslušnej medzinárodnej zmluve ().

12. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru označeným rozsudkom krajského

súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky

výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho sťažnosťou napadnutým rozhodnutím

o odvolaní sú zlučiteľné s označeným článkom a dohovoru.

13. Krajský súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. z 29. marca 2010

najskôr oboznámil v dovtedajšom konaní dokazovaním zistený skutkový a právny stav:

„Spoločnosť S. s.r.o. sa najneskôr od 31.12.2005 dostala do predĺženia, t. j. do

situácie, kedy nebola schopná plniť svoje záväzky. Žalovaný sa o tejto skutočnosti dozvedel

niekedy v marci 2006 a na základe tejto skutočnosti bol podľa

o konkurze a reštrukturalizácii povinný ako konateľ spoločnosti S. s. r. o. povinný podať

návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr do 30. 4. 2006. Dňa 31. 12. 2005 bolo predĺženie

spoločnosti S. s. r. o. vo výške 453.000,- Sk a ku 31. 12. 2006 to už bola čiastka vo výške

3.066.000,- Sk. Tieto skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku č. 19/2007

vypracovaného znalkyňou Ing. A. B., PhD. a tiež z výpovede žalovaného na pojednávaní

dňa 2. 9. 2009.

Spoločnosť S. s. r. o. svojim návrhom zo dňa 21. 1. 2007 vyhotoveným žalovaným,

ako jej konateľom podala na seba návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu predĺženia

a tento návrh bol konkurznému súdu doručený dňa 23. 1. 2007. Okresný súd Košice 1...

uznesením sp. z. 26 zo dňa 23. 3. 2007 rozhodol tak, že pre nedostatok majetku

dlžníka konkurzné konanie zastavil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 4.

2007. Tieto skutočnosti súd zistil z návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 21. 1. 2007 a tiež

z citovaného uznesenia Okresného súdu Košice I.

Spoločnosť S. s. r. o, mala pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu (23. 1. 2007)

viacero záväzkov v celkovej výške 3.168.033,26 Sk. Z toho predstavovali obchodné záväzky

sumu 1.718.785,76 Sk a ostatná časť záväzkov predstavuje záväzky voči S., zdravotným

poisťovniam, daňovým orgánom a časť sú záväzky spoločnosti voči jej spoločníkom...

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii je dlžník

v úpadku povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo

sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, pričom túto

povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu

dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Podľa (prvá a druhá veta) o konkurze

a reštrukturalizácii, ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka

poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu,

ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou,

pričom táto povinnosť sa nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu

odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu.

Podľa (tretia veta) o konkurze a reštrukturalizácii, ak

návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá

tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení

konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná

výška škody.

Podľa , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po

tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je

podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia v znení platnom do 1. 1. 2009

je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou

Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10a/ (prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2009) Nariadenia vlády

Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

č. , ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa

riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa , je štatutárnym orgánom spoločnosti

s ručením obmedzeným jeden alebo viac konateľov.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že žalobkyni voči

žalovanému vznikol nárok na zaplatenie 5.773,25 eur (173.925,- Sk) a to titulom nároku

žalobkyne na nahradenie škody v súlade s... a

ods. 4 o konkurze a reštrukturalizácii. Táto škoda vznikla konkrétne

porušením povinnosti žalovaného danej o konkurze

a reštrukturalizácii, t. j, nesplnenie povinnosti konateľa spoločnosti S. s. r. o. podať včas

návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti S. s. r. o., pretože túto povinnosť mal

žalovaný splniť najneskôr do 30. 4. 2006, avšak túto svoju povinnosť splnil až dňa 23. 1.

2007.

Samotná výška spôsobenej škody vyplýva zo znenia § 11 ods. 4 (tretia veta) zák.

č. 7/205 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. výška škody 5.773,25 eur... zodpovedá

sume pohľadávok žalobkyne, ktorá po zastavení konkurzu na spoločnosť S. s. r. o. zostala

neuspokojená.

Obrana žalovaného obsahovo zodpovedajúca tvrdeniu, že konal s odbornou

starostlivosťou nebola úspešná, pretože z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť

nevyplýva. Samotné postúpenie leasingov, získanie pôžičky na zníženie predĺženia, resp. na

ozdravenie spoločností, resp. tvrdený odpredaj skladových zásob a znižovanie režijných

nákladov, prípadne žalovaným deklarovaná zmena trhového prostredia v oblasti výroby

nákladov, prípadne žalovaným deklarovaná zmena trhového prostredia v oblasti výroby

plastových okien, samy o sebe nepreukazujú skutočnosť, žeby žalovaný konal s odbornou

starostlivosťou. V tejto súvislosti súd poukazuje na zistenú skutočnosť, že napriek tvrdenej

odbornej starostlivosti malo konanie žalovaného za obdobie roka 2006 za následok iba

zvýšenie predĺženia spoločnosti a to zo sumy 453.000,- Sk ku dňu 31. 12. 2005 na sumu

3.066.00,- Sk ku dňu 31. 12. 2006....“

14. Následne krajský súd uviedol podstatné dôvody sťažovateľom podaného

odvolania:

„... Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu vec následne aj neprávne

právne posúdil, keď za podstatnú považoval výšku predĺženia k 31. 12. 2005 a nie

k 30. aprílu 2006, čo bol podľa znaleckého posudku zo dňa 23. 7. 2007... rozhodujúci deň

(posledný deň lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 3 zák.

č. ..., poz.) ... Predĺženie spoločnosti bolo ku dňu 30. 4. 2006 vo výške

3.066.000,- Sk a ku dňu 31. 12. 2006 vo výške 3.066.000,- Sk. V tomto rozhodujúcom

období, t. j. od 30. 4. 2006 do 31. 12. 2006 sa stav majetku spoločností nemenil, čo bolo

preukázané v konaní pred súdom prvého stupňa... V dôsledku včasného nepodania návrhu

na vyhlásenie konkurzu nevznikla... žalobcovi škoda vo výške predpokladanej ustanovením

..., nakoľko aj v prípade včasného podania návrhu na

vyhlásenie konkurzu by bol konkurz na majetok spoločnosti zastavený pre nedostatok

majetku... Súčasne z opatrnostných dôvodov vznáša námietku premlčania...“

15. Krajský súd svoje faktické (skutkové) a právne závery formuloval takto:

„Krajský súd... dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,

v súlade s ust. , len konštatuje, že súd prvého stupňa správne vychádzal

zo skutkového stavu, že žalovaný ako konateľ žalovanej spoločnosti porušil ust. § 11 ods. 2

..., pretože porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do

30 dní, od kedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť

o svojom úpadku.

K námietke premlčania, nároku žalobcu o náhradu škody, odvolací súd považuje za

potrebné uviesť, že premlčacia lehota pre uplatnenie náhrady škody, v tomto prípade 1 rok,

a plynie od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok

majetku.

Z obsahu uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 23. 3. 2007 č. k. -

318 vyplýva, že súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka. Uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. 4. 2007.

Žalobca nárok na náhradu škody uplatnil na súde návrhom doručeným súdu dňa

20. 3. 2008, teda v zákonom stanovenej lehote včas...

Návrhu žalovaného, aby odvolací súd proti potvrdzujúcemu rozsudku pripustil

dovolanie, odvolací súd nevyhovel, pretože ust. , ktoré žalovaný, ako

konateľ spoločnosti porušil, sú tak jednoznačné, že nemôžu vzniknúť žiadne pochybnosti pri

ich aplikovaní v praxi...“

16. Po komplexnom zhodnotení odôvodnenia sťažnosťou napadnutého rozhodnutia

krajského súdu (s prihliadnutím na zistenia a právne závery prvostupňového súdu, z ktorých

krajský súd vychádzal a na ne nadväzoval) ústavný súd konštatuje, že z namietaného

rozsudku krajského súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú

aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil skutkové zistenia,

z ktorých vychádzal pri súčasnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení, a preto

nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej

veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné

s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd zhodnotil celkové

okolnosti prípadu zodpovednosti sťažovateľa za vymáhanú škodu a mieru jeho zavinenia na

jej vzniku náležitým spôsobom. Odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje podľa

názoru ústavného súdu dostatočný základ na jeho výrok, lebo krajský súd vysvetlil, na

základe akého skutkového stavu a právnych úvah rozhodol (t. j. potvrdil rozhodnutie

okresného súdu v napadnutej časti).

17. K sťažovateľom namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia

krajského súdu ústavný súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivé konanie podľa , resp. dohovoru je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný

súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

().

18. Vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah zaoberal sa ústavný súd

posúdením obsahu napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk a dospel k záveru, že

krajský súd na argumentáciu sťažovateľa reagoval primeraným spôsobom, vysporiadal sa so

všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia, a do odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol

postup, akým dospel k svojmu rozhodnutiu. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd

vykonal ústavne súladný výklad platných právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný

a nepopiera zmysel interpretovaných a použitých právnych noriem. Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia krajského súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom reaguje na

všetky pre vec z hľadiska právneho i skutkového podstatné argumenty sťažovateľa

obsiahnuté v jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Takéto odôvodnenie považuje

ústavný súd za dostatočné, ústavne konformné a spôsob aplikácie dotknutých noriem

krajským súdom za zlučiteľný s i medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách.

19. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie

návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným

zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (m. m. , ).

20. Vychádzajúc z už uvedeného ústavný súd dospel k záveru o nedostatku príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozsudkom krajského súdu a možným porušením základného

práva sťažovateľa upraveného v a práva upraveného v

dohovoru, a v nadväznosti na to k záveru o zjavnej neopodstatnenosti tejto časti sťažnosti

sťažovateľa.

21. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa odmietol

sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa , ako aj dohovoru ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný

súd poznamenáva, že „formuláciou uvedenou v ústavodarca

v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu záverov vo sfére práva

na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru“ ().

Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

II.B

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného a práva

zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu

22. Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti doručenej ústavnému súdu namietal porušenie

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie

majetku zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu.

23. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ) zastáva

názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1

(ako aj právo podľa dodatkového protokolu), ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až

. Inak povedané, o prípadnom porušení základného práva podľa

( dodatkového protokolu) by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo

strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp.

ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich

porušením. Z uvedeného vyplýva, že porušenie základného práva podľa

(čl. 1 dodatkového protokolu) možno v konaní pred ústavným súdom zásadne namietať len

v spojení s namietaním porušenia základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov

podľa až . Táto právomoc ústavného súdu však nie je zároveň spojená so

vznikom jeho oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory všeobecných súdov, ku

ktorým dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov. Úlohou ústavného súdu totiž

nie je zastupovať (nahradzovať) všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ).

24. Ústavný súd v okolnostiach prípadu nezistil, že by rozhodnutie krajského súdu

bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou. Ústavný súd v takomto prípade nemá žiaden dôvod

a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov tohto súdu. Tvrdenia sťažovateľa preto podľa

názoru ústavného súdu sledujú len dosiahnutie zmeny súdneho konania, ktoré skončilo pre

neho nepriaznivým výsledkom, čo však nemožno spájať s porušením základného práva na

ochranu jeho vlastníctva a práva vlastniť majetok, resp. ho nerušene užívať podľa čl. 20

ods. 1 ( dodatkového protokolu), ktoré nemôže samo osebe nastať rozhodnutím

štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc.

25. Ústavný súd dospel k záveru, že označené rozhodnutie krajského súdu, ako aj

dôvody uvádzané sťažovateľom v sťažnosti neobsahujú také skutočnosti, ktoré by svedčili

o porušení ústavnoprocesných princípov podľa až , a teda ani základného

práva sťažovateľa podľa ( dodatkového protokolu). Vzhľadom na

tieto skutočnosti a závery ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti ( ).

III.

26. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku nebol už právny dôvod zaoberať

sa jeho ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie rozsudku krajského súdu a priznanie

náhrady trov konania (bod 4).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010