Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 395/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. V., S., zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde zaručeného uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 23. júna 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Š. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2010 doručená sťažnosť Ing. Š. V. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie

základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručeného

(ďalej len „“) uznesením Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. júna 2010 (ďalej aj

„namietané uznesenie“).

2. Sťažovateľ uviedol, že „je účastníkom súdnych konaní vedených na Okresnom

súde Poprad (ďalej len „okresný súd“), č. k. , ktoré bolo začaté na základe

mnou podaného návrhu, ďalej konaní č. k. , a .

V konaní som podaním doručeným Okresnému súdu... dňa 20. 05. 2010 vzniesol

námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi vo vyššie uvedených veciach.

Zákonný sudca vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že má ku mne ako

účastníkovi negatívny vzťah a aj sám vzniesol námietku zaujatosti a žiadal, aby bol vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci.

Napriek vyššie uvedenému stavu, Krajský súd..., ako súd príslušný na rozhodnutie

o námietke zaujatosti, rozhodol tak, že konajúci sudca nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Uznesenie mi bolo doručené dňa 08. 07. 2010.“.

3. Podľa názoru sťažovateľa „Takéto rozhodnutie je vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti absurdné a v rozpore s právnym poriadkom SR. Odôvodnenie rozhodnutia je

nelogické a rozporné. Krajský súd uvádza, že dôvody sudcom uvedené sú nedostačujúce na

jeho vylúčenie, pretože od sudcu je nutné vyžadovať určitú odolnosť aj voči prejavom

nespokojnosti účastníkov a ďalej dôvodí garantovaným právom na zákonného

sudcu.“. Sťažovateľ tvrdí, že „rozhodnutím Krajského súdu... zo dňa 23. 06. 2010 sp. zn.

došlo k porušeniu môjho základného práva garantovaného SR a to

práva nezávislého a nestranného sudcu...“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... Základné právo sťažovateľa, právo domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, zaručené ustanovením článku 46 ... bolo uznesením Krajského

súdu... zo dňa 23. 06. 2010 sp. zn. , porušené.

... Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu... zo dňa 23. 06. 2010 sp. zn.

a vec vracia Krajskému súdu... na ďalšie konanie.

... Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade krajského súdu)

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

9. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie základného práva

podľa , ku ktorému malo dôjsť v dôsledku toho, že krajský súd

nerozhodol o vylúčení zákonného sudcu z prerokovania a rozhodnutia jeho veci (ako aj

z ďalších ním označených vecí) napriek tomu, že v predmetnom konaní existovala dôvodná

pochybnosť o zaujatosti zákonného sudcu v dôsledku procesných pochybení okresného

súdu v týchto konaniach a sám zákonný sudca „ako konajúci sudca“ vzniesol námietku

zaujatosti a žiadal, aby bol z prerokovania a rozhodovania vylúčený; teda predmetom

sťažnosti je namietané porušenie označeného základného práva uznesením krajského súdu

sp. zn. z 23. júna 2010.

10. Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci (rozhodovanie o námietke

zaujatosti) nebola vylúčená právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu

zostalo následne iba posúdiť, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho

rozhodnutím o sťažovateľovej námietke zaujatosti uznesením sp. zn.

z 23. júna 2010 sú zlučiteľné s označeným .

11. Krajský súd namietaným uznesením vo veci sťažovateľa proti žalovaným J. F.

a spol. (6 žalovaných) o zaplatenie sumy 7 784,11 € s prísl. o sťažovateľovej námietke

zaujatosti rozhodol, že „Sudca JUDr. Š. Z. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci Okresného súdu...“. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd

okrem iného uviedol:

„Písomným podaním doručeným Okresnému súdu... 20. 5. 2010 vzniesol žalobca

námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi. Uviedol, že vo veciach sp. zn. ,

11 C 1271/00, a podáva návrh na vylúčenie sudcu JUDr. Š. Z.,

ktorý uvedené veci prejednáva... so zreteľom na pomer sudcu k uvedeným veciam

i k účastníkom konania - žalobcovi (spôsob osobného jednania), pre značne dlhý čas

konania i procesné pochybenia v uvedených veciach. Vo veci bol podaný návrh

dňa 21. 6. 1999 a podľa uznesenia Krajského súdu... zo strany súdu došlo k procesnému

pochybeniu. Vo veci sú opakovane žiadané podklady k osobe, ktorá nie je účastníčkou

konania a nie je v možnosti žalobcu tieto predložiť ...

Zákonný sudca JUDr. Š. Z. vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že ...

v uvedenej veci... bol vyhlásený konkurz... a tento bol zrušený... pre nedostatok majetku...

Tvrdenia žalobcu ohľadom vedenia konania sú prinajmenšom nepravdivé vo vzťahu

k uvedenému obdobiu. Ako konajúci sudca konal primerane, pričom bolo to závislé od

spolupôsobenia účastníkov, teda ich účasti na pojednávaniach. Sám právny zástupca

žalobcu i žalobca v roku 2008 z dôvodu hospitalizácie sa nemohol zúčastniť pojednávania,

preto tieto jeho tvrdenia nemožno považovať za hodnoverné a neodrážajú stav konania

podľa spisu. Tvrdenia žalobcu v ním vznesenej námietke objektívne vyvolávajú uňho ako

konajúceho sudcu negatívny vzťah k žalobcovi, keďže tento neobjektívne napadá sudcu

v súvislosti s rozhodovaním v tejto veci. Preto tieto tvrdenia... vyvolali u sudcu stav

zaujatosti voči žalobcovi, závažným spôsobom spochybnili jeho nestrannosť, ktorý stav

nastal po oboznámení sa s obsahom podania žalobcu. Uvedený negatívny postoj sudcu

vyvolaný žalobcom znásobuje fakt, že uvádza aj ďalšie veci ,

a , v ktorých koná. Z uvedených dôvodov ako konajúci sudca vznáša

námietku .zaujatosti. Na základe uvedených skutočností žiada, aby bol z prejednávania

a rozhodovania vylúčený v zmysle Uvedené skutočnosti objektívne zakladajú

dôvod na jeho vylúčenie. Zároveň súhlasí s pridelením veci inému sudcovi...

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ...

V záujme zabezpečenia nezávislosti a nestrannosti súdnictva, vec patriacu do

právomoci súdov prejednáva zákonný sudca, ktorým je sudca, ktorému bola vec pridelená

ha vybavenie v súlade splatným rozvrhom práce príslušného súdu. Tak, ako sudca nemá

právo vyberať si vec, ktorú bude rozhodovať, nemajú ani účastníci právo vyberať si sudcu

zodpovedajúceho ich predstavám. Sudca, ktorému bola vec pridelená, je povinný v nej

konať až do jej právoplatného skončenia. Vec mu môže byť odňatá len výnimočne

nadriadeným súdom za splnenia zákonných podmienok.

Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci predpokladá takú situáciu,

že možno mať pochybnosti o tom, že sudca i pri vynaložení úsilia o objektívne posúdenie

veci nemôže byť nestranný vo vzťahu k účastníkom, ich zástupcom alebo bude mať záujem

na určitom meritórnom ukončení konania.

Takúto situáciu predpokladá najmä príbuzenský vzťah k účastníkom alebo ich

zástupcom priateľský alebo nepriateľský pomer k týmto osobám, osobný alebo ekonomický

záujem na určitom ukončení veci a podobne. Musí však ísť o okolnosti vyvolávajúce

dôvodnú obavu, že by sudca nemohol objektívne a spravodlivo vec posúdiť.

Podľa článku 48 ods. 1 ... nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Týmto sa rozumie sudca, ktorému bola vec pridelená v súlade s platným rozvrhom práce

príslušného súdu a tento je povinný v nej konať až do právoplatného vybavenia. Vec mu

môže byť odňatá len výnimočne nadriadeným súdom za splnenia podmienok uvedených

v ustanovení , , , alebo s jeho súhlasom, predsedom

súdu podľa

Z obsahu podania žalobcu vyplýva, že námietka zaujatosti vyplýva len z jeho

subjektívneho pocitu existencie pomeru sudcu k účastníkovi konania a súčasne

z nespokojnosti s postupom sudcu pri prejednávaní predmetnej veci.

Účastníkovi konania zákon nepriznáva možnosť žiadať o vylúčenie sudcu len

z dôvodov, že postup, akým sudca konanie vedie a akým spôsobom hodnotí dôkazy, nie je

v súlade s jeho predstavou. Spôsob hodnotenia dôkazov a postup súdu v konaní

o prejednávanej veci je upravený v procesných predpisoch.

Vo vzťahu k vyjadreniu zákonného sudcu JUDr. Š. Z., ktorý žiadal o svoje vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodov ním uvedených, považuje nadriadený

Krajský súd... potrebné poukázať na skutočnosť, že sudcom uvedené dôvody nie sú

postačujúcimi na jeho vylúčenie. Od sudcu je nutné vyžadovať určitú odolnosť nevyhnutne

spojenú so zodpovednosťou v justícii aj voči prejavom nespokojnosti účastníkov konania

s jeho rozhodnutím alebo procesným postupom. V opačnom prípade, t. j. ak by prejav

nespokojnosti (prípadne podania sťažnosti) mal byť predpokladom pre vylúčenie sudcu,

účastník konania by mohol jednoduchým spôsobom zasahovať do zásady náhodného výberu

sudcu, ktorou sa zabezpečuje garantované právo na zákonného sudcu a jeho

neodňateľnosť.

S ohľadom na vyššie uvedené Krajský súd... nevylúčil sudcu JUDr. Š. Z.

z prejednávania a rozhodovania veci Okresného súdu... sp. zn. .“

12. Aj keď sťažovateľ bližšie nešpecifikoval namietané porušenie „práva domáhať

sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručenom ustanovením “

(bod 2 a 3), z obsahu sťažnosti je jednoznačne zrejmé, že sťažovateľova sťažnosť je

zameraná výlučne na namietanie porušenia základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom, ktoré v sebe zahŕňa (je v ňom implikované) aj právo na nestranného

sudcu.

13. Pre potreby predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd považoval

predovšetkým za potrebné ustáliť obsah základného práva na prerokovanie veci nestranným

súdom podľa a následne zisťovať, či namietaným postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. mohlo vôbec dôjsť k jeho porušeniu

v dôsledku existencie priamej príčinnej súvislosti medzi takýmto postupom súdu

a základným právom sťažovateľa. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci

nestranným súdom podľa je v občianskom súdnom konaní zabezpečené

inštitútom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§ 12 až

). Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na

návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. O návrhoch

oprávnených subjektov na vylúčenie sudcov rozhodujú nadriadené súdy v senátoch

a v prípade sudcu najvyššieho súdu iný senát tohto súdu (§ 16 Občianskeho súdneho

poriadku).

14. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom podľa

nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (t. j.

samotného sudcu, ktorý podal takýto návrh podľa § 15, resp. účastníka súdneho konania,

ktorý podal návrh podľa ) a vylúčiť nimi označeného

sudcu(ov) z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je povinnosť súdu prerokovať

každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia

veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (napr. , , ).

15. Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo

nezávislé a nestranné súdy. Základom nezávislosti a nestrannosti súdu je docieliť právnu

istotu, že práve súdy sú tými orgánmi štátu, ktoré poskytnú účinnú a nespochybniteľnú

ochranu práva. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky

nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem jeho nezávislosti je potrebné brať zreteľ aj na

ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Podľa názoru ESĽP sa subjektívna

stránka nestrannosti sudcu týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu

a k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. Objektívny aspekt nestrannosti je

založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu

a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že

subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti, aby neexistovali pochybnosti o nezaujatosti sudcu k účastníkom

konania, prípadne ich zástupcom alebo prejednávanej veci.

16. V predmetnom prípade sudca JUDr. Š. Z. k námietke zaujatosti uviedol, že

„tvrdenia žalobcu ohľadom vedenia konania (pozri bod 11) sú prinajmenšom nepravdivé vo

vzťahu k uvedenému obdobiu. Ako konajúci sudca konal primerane, pričom bolo to závislé

od spolupôsobenia účastníkov... Tvrdenia žalobcu v ním vznesenej námietke objektívne

vyvolávajú uňho ako konajúceho sudcu negatívne vzťah k žalobcovi, keďže tento

neobjektívne napadá sudcu v súvislosti s rozhodovaním v tejto veci. Preto tieto tvrdenia, sú

zo strany žalobcu nepravdivé, a ako osočujúce tvrdenia vyvolali u sudcu stav zaujatosti voči

žalobcovi, závažným spôsobom spochybnili jeho nestrannosť, ktorý stav nastal po

oboznámení sa s obsahom podania žalobcu. (Teda až následne ako subjektívna reakcia na

návrh sťažovateľa, pozn.) Uvedený negatívny postoj sudcu vyvolaný žalobcom znásobuje

fakt, že uvádza aj ďalšie veci , a 13 C 522/0, ktorých koná.

Z uvedených dôvodov ako konajúci sudca vznáša námietku zaujatosti. Na základe

uvedených skutočností žiada, aby bol z pojednávania a rozhodovania vylúčený...“

17. Vnútorné pocity sudcu o svojej nestrannosti a nezávislosti k prejednávanej veci

a k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom je potrebné akceptovať a predpokladať,

pokiaľ sa nepreukáže opak, že nezakladajú dôvod jej predpojatosti. Z objektívneho hľadiska

sa v danej veci snažil spochybniť nestrannosť sudcu JUDr. Š. Z. primárne sťažovateľ,

ktorého argumenty týkajúce sa pochybnosti o nestrannosti sudcu sú síce podstatné, ale nie

zásadné pre rozhodnutie o ne/zaujatosti. Skutočnosť – že zákonný sudca podľa tvrdenia

sťažovateľa spôsoboval „dlhý čas konania i procesné pochybenia“, ako aj „spôsob

osobného jednania“ sudcu s ním – nezakladá pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu

k prejednávanej veci ani k účastníkom konania. Týmto tvrdeniam sťažovateľa, ako aj

konštatácii sudcu o jeho údajnej predpojatosti vyvolanej až po oboznámení sa s obsahom

sťažovateľovho návrhu (teda ako následná subjektívna reakcia nemajúca žiadny vplyv na

priebeh dovtedajšieho konania vo veci, pozn.), nemožno podľa názoru ústavného súdu

prikladať vo vzťahu k posudzovanej problematike takú intenzitu a závažnosť, ktoré by

založili pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu.

18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil existenciu priamej

príčinnej súvislosti medzi postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a základným právom sťažovateľa podľa na prerokovanie

veci nestranným súdom. Krajský súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu

a následnej aplikácie na vec sa vzťahujúcich právnych noriem vyslovil záver, že „sudcom

uvedené dôvody nie sú postačujúcimi na jeho vylúčenie“, a vo vzťahu k návrhu sťažovateľa

konštatoval, že tento „vyplýva len z jeho subjektívneho pocitu existencie pomeru sudcu

k účastníkovi konania a súčasne z nespokojnosti s postupom sudcu pri prejednávaní

predmetnej veci“, pričom poukázal na zákonnú úpravu nepriznávajúcu možnosť účastníkovi

konania „žiadať o vylúčenie sudcu len z dôvodov, že postup akým sudca konanie vedie

a akým spôsobom hodnotí dôkazy, nie je v súlade s jeho predstavou“. Na základe týchto

relevantných skutočností krajský súd nevylúčil namietaného sudcu z prejednania

a rozhodovania veci okresného súdu sp. zn. .

19. Ústavný súd poznamenáva, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

20. Ústavný súd konštatuje, že namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje

znaky arbitrárnosti a vzhľadom na príslušné zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku o vylúčení sudcov z prejednávania a rozhodovania veci z dôvodu pochybnosti

o ich nezaujatosti je aj náležite odôvodnené.

21. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd pri posudzovaní sťažovateľovej

námietky zaujatosti sudcu JUDr. Š. Z. vychádzal z príslušných zákonných ustanovení

. Podľa názoru ústavného súdu z uznesenia krajského súdu

sp. zn. z 23. júna 2010 nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala

svojvôľu alebo takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Ústavný súd sa vzhľadom na už uvedené skutočnosti nedomnieva, že by

skutkové alebo právne závery krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označeným článkom .

22. Na základe už uvedeného ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť

medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a sťažovateľom namietaným porušením

základného práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46

ods. 1 , a preto sťažnosť sťažovateľa už na predbežnom prerokovaní podľa

ods. 2 odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (bod 8).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010