Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 406/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

, , , a sp. zn. ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou H., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom

advokáta Mgr. J. H., vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 22. júna 2010, sp. zn. z 31. mája

2010, sp. zn. z 23. júna 2010, sp. zn. z 23. júna 2010

a sp. zn. z 23. júna 2010 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , Rvp

6982/2010, , a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 5. októbra

2010 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 22. júna 2010, sp. zn. z 31. mája 2010, sp. zn. z 23.

júna 2010, sp. zn. z 23. júna 2010 a sp. zn. z 23. júna

2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na

základe zmlúv o úvere uzavretých v priebehu februára 2007 až októbra 2007 poskytla

viacerým fyzickým osobám úvery v sume 331,94 € a 265,55 €, ktoré spolu s ďalšími

poplatkami boli dlžníci povinní vrátiť v 6-mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn.

), v 8-mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ) a v 12-

mesačných splátkach (veci vedené pod sp. zn. , a Rvp

6985/2010). Keďže dlžníci neuhradili niekoľko po sebe idúcich splátok, dostali sa do

omeškania so splácaním úveru, čím sa tento stal okamžite splatným. Sťažovateľka

opakovane vyzvala dlžníkov na úhradu úveru. Keďže dlžníci neuhradili dlžné čiastky,

sťažovateľka zahájila rozhodcovské konania pred rozhodcovským súdom, ktoré skončili

nálezmi rozhodcovského súdu, ktoré majú povahu exekučného titulu.

2.1 Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 16. februára 2008 podaný návrh

na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného Okresným

súdom Partizánske (ďalej len „okresný súd“) 17. marca 2008 začal nútený výkon

rozhodnutia. Okresný súd popri konaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania

z vlastného podnetu uznesením sp. zn. z 8. februára 2010 exekúciu zastavil.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 22. júna 2010 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

2.2 Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 16. marca 2008 podaný návrh na

výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným

súdom 7. apríla 2008 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd popri konaní o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania z vlastného podnetu uznesením sp. zn.

z 1. marca 2010 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 31. mája 2010 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

2.3 Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 25. augusta 2008 podaný návrh

na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným

súdom 2. októbra 2008 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd popri konaní o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania z vlastného podnetu uznesením sp. zn.

z 10. februára 2010 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 23. júna 2010 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

2.4 Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 25. augusta 2008 podaný návrh

na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného okresným

súdom 2. októbra 2008 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd popri konaní o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania z vlastného podnetu uznesením sp. zn.

z 5. februára 2010 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 23. júna 2010 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

2.5 Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 23. septembra 2008 podaný

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 6. novembra 2008 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd popri

konaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania z vlastného podnetu uznesením sp. zn.

z 15. januára 2010 exekúciu zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu okresného

súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 23. júna 2010 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne

a právne správne.

3. Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom

okresného súdu, ktorý im predchádzal, boli porušené jej práva „vyplývajúce z článku 6

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“.

Sťažovateľka uviedla v sťažnosti podrobne okolnosti, ktoré znamenajú porušenie práva

sťažovateľky na spravodlivý proces. Za také považuje predovšetkým skutočnosť, že došlo

k porušeniu princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, keď okresný súd

z vlastného podnetu, t. j. bez podnetu exekútora, sťažovateľky alebo povinného začal

konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred začatím tohto konania nedal možnosť

účastníkom exekučného konania vyjadriť sa k začatiu konania o zastavení exekúcie.

Sťažovateľka namietala aj vykonanie dokazovania, ku ktorému došlo bez znalosti vôle

účastníkov konania, keďže im nebol daný priestor na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom,

resp. možnosť navrhnúť dôkazy nové.

Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1

dodatkového protokolu a poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva a ústavného súdu.

II.

4. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za

porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

Spoločné prerokovanie veci

5. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

6. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, , , a sp. zn.

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

Namietané porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Sťažovateľka namietala, že okresným súdom boli porušené jej práva a slobody

vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to tým spôsobom, že okresný súd z vlastného

podnetu popri konaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania začal konanie na

zastavenie exekúcie, pričom účastníkom exekučného konania neposkytol priestor vyjadriť

sa k začatiu konania o zastavení exekúcie. Takýmto postupom podľa tvrdení sťažovateľky

nahradil vôľu jedného z účastníkov exekúcie na jej úkor, čím stratila právnu istotu

a legitímne očakávanie užívať svoj majetok nastolený vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie a následným začatím núteného výkonu práva exekúciou. Sťažovateľka ďalej

namietala, že okresný súd ani krajský súd nezdôvodnili, z akých dôvodov a v danom

okamžiku (či pre zmenu zákonných alebo iných podmienok pre výkon exekúcie alebo

porušenie povinností exekútorom) začal okresný súd konanie na zastavenie exekúcie,

pričom neidentifikovali ochraňovaný verejný záujem, ktorý by bol nadradený verejnému

záujmu zachovania rovnosti práv účastníkov exekučného konania. K porušeniu označeného

práva došlo podľa sťažovateľky aj tým, že okresný súd a krajský súd v priebehu konania na

zastavenie exekúcie vykonali dokazovanie z vlastného podnetu a bez znalosti vôle

účastníkov konania, pričom súdy týmto nedali priestor na vyjadrenie sa k vykonaným

dôkazom ani možnosť navrhnúť nové dôkazy.

9. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal, či ochranu

sťažovateľkou namietanému porušeniu práva neposkytujú všeobecné súdy na základe

opravných prostriedkov, ktoré je potrebné považovať za účinné právne prostriedky nápravy.

Z obsahu sťažností a k nim pripojených príloh vyplýva, že v uvedených prípadoch

sťažovateľka pred podaním sťažností ústavnému súdu nevyčerpala všetky právne

prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv a slobôd v systéme všeobecných

súdov účinne poskytuje, keďže nepodala dovolanie proti napadnutým uzneseniam krajského

súdu, a to napriek tomu, že sťažovateľkou v sťažnosti uvádzané dôvody predstavujú

dovolací dôvod podľa . Podľa uvedenej právnej normy dovolanie je tiež

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa účastníkovi konania postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ak teda prvostupňové súdy v exekučných veciach

podľa tvrdenia sťažovateľky neposkytli účastníkom konania možnosť vyjadriť sa

k vykonaným dôkazom, ani im nedali možnosť nové dôkazy, ktoré by zvrátili rozhodnutie

exekúciu zastaviť, navrhnúť, potom exekučné súdy, a teda aj krajský súd, napadnutými

uzneseniami odňali sťažovateľke možnosť konať pred súdom [ ].

10. Vzhľadom na to, že sťažovateľka napriek uvedeným skutočnostiam dovolania

v uvedených prípadoch nepodala, ústavný súd vychádzajúc zo svojej subsidiárnej

právomoci sťažnosti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie podľa

.

11. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku sp. zn.

z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod

č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konania i bez návrhu zastavená“.

Namietané porušenie práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

12. Sťažovateľka vo svojom návrhu žiadala, aby ústavný súd v súvislosti

s napadnutými uzneseniami krajského súdu vyslovil porušenie práva podľa čl. 1

dodatkového protokolu a zrušil tieto rozhodnutia. Z obsahu sťažností vyplýva, že ich

podstatou je nesúhlas sťažovateľky so zastavením konania v exekučných veciach, čím

podľa jej názoru bolo porušené jej právo vlastniť majetok v zmysle dodatkového protokolu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

13. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd

považuje za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru, súčasťou

ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplynie

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce

z až , resp. dohovoru. Keďže ústavný súd nezistil porušenie

čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou

inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne

napr. , , , ).

Ústavný súd navyše konštatuje, že nie je daná ani taká príčinná súvislosť medzi

napadnutými uzneseniami krajského súdu a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktorá

by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažností na ďalšie konanie.

Preto sú sťažnosti v tomto rozsahu zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a ústavný súd ich z toho dôvodu pri ich predbežnom prerokovaní odmietol.

Navyše, ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení krajského súdu v spojení

s uzneseniami súdov prvého stupňa dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutých

uznesení krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že nimi došlo k zásahu

do práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Všeobecné súdy

svojím postupom aplikovali zákony podľa ich obsahu (v danom prípade predovšetkým

ustanovenia Exekučného poriadku) a rozhodovali v zmysle ustálenej judikatúry

formulovanej najvyšším súdom.

14. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že nebola preukázaná príčinná

súvislosť medzi označeným právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu, porušenie ktorého

sťažovateľka namieta, a napadnutým uznesením krajského súdu, a preto ústavný súd

považuje sťažnosť za zjavne neopodstatnenú podľa .

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010