Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 403/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou H., spol. s r. o., B., v mene ktorej koná advokát Mgr. J. H., vedené

pod sp. zn. a sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej

práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 20. mája 2010 a sp. zn. z 19. mája 2010 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. augusta

2010 a 25. augusta 2010 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 20. mája 2010 a sp. zn. z 19. mája 2010 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na

základe zmlúv o úvere uzavretých 8. januára 2004 a 5. februára 2004 (ďalej len „zmluva“)

poskytla dvom fyzickým osobám úvery v sume 165,97 € a 398,33 €,

ktoré s ďalšími poplatkami boli dlžníci povinní vrátiť v 6-mesačných splátkach po 42,49 €

a 14-dvojtýždňových splátkach po 44,48 €. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi

zmluvného vzťahu priamo v zmluvách dohodnuté, že splnomocnený zástupca dlžníka,

menovite v každej zmluve určený, je oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje

povinnosti, okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má povahu

exekučného titulu. Keďže dlžníci neuhradili dve po sebe idúce splátky, boli 13. augusta

2004 a 12. septembra 2004 spísané notárske zápisnice, ktoré podpísal v príslušných

zmluvách určený splnomocnený zástupca dlžníka.

3. Následne vo veci vedenej pod sp. zn. bol 22. októbra 2004 podaný

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

Okresným súdom Lučenec 19. novembra 2004 začal nútený výkon rozhodnutia.

V nadväznosti na návrh sťažovateľky z 28. októbra 2009 na zmenu súdneho exekútora

Okresný súd Lučenec uznesením sp. zn. z 28. decembra 2009 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň zamietol návrh sťažovateľky na

zmenu súdneho exekútora. Proti tomuto rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 20. mája 2010 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne a právne správne.

4. Vo veci vedenej pod sp. zn. bol 19. novembra 2004 podaný návrh

na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného Okresným

súdom Banská Bystrica 9. decembra 2004 začal nútený výkon rozhodnutia. V nadväznosti

na návrh sťažovateľky z 28. októbra 2009 na zmenu súdneho exekútora Okresný súd

Banská Bystrica uznesením sp. zn. z 11. januára 2010 vyhlásil exekúciu za

neprípustnú zastavil ju. Zároveň zamietol návrh sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora.

Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 19. mája 2010 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

5. Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom

súdov, ktorý im predchádzal, boli porušené jej práva vyplývajúce z článku 1 dodatkového

protokolu. V ďalšom sťažovateľka interpretovala čl. 1 dodatkového protokolu, poukázala na

konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu a v podstatnom

uviedla, že tým, že súdy zastavili exekučné konania, zasiahli do vykonávacieho konania

a porušili jej právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa dodatkového protokolu.

6. Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd vydal

nález, v ktorom vysloví porušenie jej práva na ochranu majetku podľa čl. l dodatkového

protokolu, zruší napadnuté uznesenia a veci vráti na ďalšie konanie, prizná jej primerané

finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

7. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Spoločné prerokovanie veci

8. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

Namietané porušenie práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu

9. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

10. Sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená advokátom, vo svojom návrhu žiadala,

aby ústavný súd v súvislosti s napadnutými uzneseniami krajského súdu vyslovil porušenie

práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu a zrušil tieto rozhodnutia. Z obsahu sťažností

vyplýva, že ich podstatou je nesúhlas sťažovateľky so zastavením konania v jej exekučných

veciach, čím podľa jej názoru bolo porušené jej právo „vlastniť majetok v zmysle Protokolu

1 Dohovoru“.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

11. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd

považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,

súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy

postupu vyplývajúce z až . Keďže sťažovateľka v petite svojej sťažnosti,

ktorým je ústavný súd podľa viazaný (a taktiež ani

v jej odôvodnení), nenamietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(prípadne práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd), nemohlo dôjsť ani k porušeniu ňou označeného práva podľa čl. 1 dodatkového

protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným

súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s

ods. 1 . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery

v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je

základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho

subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne napr. , ,

, ).

Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani taká príčinná súvislosť medzi

napadnutými uzneseniami krajského súdu a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktorá

by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažností na ďalšie konanie.

Preto sú sťažnosti v tomto rozsahu zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a ústavný súd ich z toho dôvodu pri ich predbežnom prerokovaní odmietol.

Navyše, ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení krajského súdu v spojení

s uzneseniami súdov prvého stupňa dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutých

uznesení krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že nimi došlo k zásahu

do práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Všeobecné súdy

svojím postupom aplikovali zákony podľa ich obsahu (v danom prípade predovšetkým

ustanovenia Exekučného poriadku) a rozhodovali v zmysle ustálenej judikatúry

formulovanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

12. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že nebola preukázaná príčinná

súvislosť medzi označeným právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu, porušenie ktorého

sťažovateľka namieta, a napadnutým uznesením krajského súdu, a preto ústavný súd

považuje sťažnosť za zjavne neopodstatnenú podľa .

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažností ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2010