Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 196/2010
PDF · 304.04 KB
No categories available
I. ÚS 196/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. novembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudcu Petra Brňáka a sudkyne Mariany
Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť D. B., T., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. R., K.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C/192/1994 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/192/1994 p o r u š i l
základné právo D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. D. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom
päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy
právneho zastúpenia D. B. v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur
a osemdesiatosem centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ľ. R., K., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 196/2010-29 zo 7. septembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. B. (ďalej len „sťažovateľka“) pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/192/1994.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „... je účastníčkou konania vedenom pred
Okresným súdom... pod sp. zn.: 9 C 192/1994, ktorého predmetom je vyporiadanie
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obdobie od podania žalobného
návrhu dňa 26. júla 1994 do 4. novembra 2003 v konaní pred Okresným súdom... sp. zn.:
9 C 192/1994 a najmä plynulosť konania súdu v tomto období z ústavného hľadiska, teda
posúdenie či spĺňa ústavné atribúty v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy..., bolo predmetom
ústavnej sťažnosti sťažovateľky na Ústavnom súde... vedenej pod sp. zn.: III. ÚS 10/04,
o ktorej sťažnosti rozhodol Ústavný súd... nálezom, ktorým vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy... prikázal Okresnému súdu... konaní vedenom pod sp. zn.: 9 C 192/1994
konať bez zbytočných prieťahov. Odo dňa 19. mája 2004 do dňa podania tejto ústavnej
sťažnosti uplynulo ďalších 6 rokov. V priebehu tejto doby Okresný súd... konal nasledovne:
Dňa 14. 9. 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom
pribratia znalca na ocenenie vyporiadavaných nehnuteľností. Dňa 26. 10. 2004 súd vydal
uznesenie o pribratí znalca. Dňa 15. 8. 2007 súd pribral uznesením nového znalca, ktorý
vypracoval znalecký posudok a tento aj odovzdal v decembri 2007. V podaní zo dňa 11. 1.
2008 sťažovateľka vyjadrila svoj nesúhlas s vypracovaným znaleckým posudkom. Následne
bolo vytýčené pojednávanie na deň 25. 2. 2008, ktoré bolo odročené na základe žiadosti
právnej zástupkyne sťažovateľky z dôvodu nedostatku času na prípravu pojednávania,
keďže právne zastúpenie prevzala 3 dni pred termínom pojednávania. Ďalšie pojednávanie
vytýčené na deň 28. mája 2008 bolo odročené za účelom, aby odporca preukázal svoju
solventnosť. Pojednávanie vytýčené na deň 7. 9. 2009 bolo následne odročené na účelom
uzatvorenie zmieru na krátku lehotu t. j. na deň 16. 9. 2009. Pojednávania vytýčené na deň
19. 10. 2009 a 30. 11. 2009 boli odročené na žiadosť sťažovateľky zo zdravotných dôvodov.
Na poslednom pojednávaní dňa 15. 2. 2010 obidve strany navrhli ustanoviť znalca za
účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Uznesenie o pribratí znalca súd
vydal dňa 30. 3. 2010...
Z popísanej chronológie úkonov Okresného súdu... vyplýva, že v konaní sa vyskytli
obdobia, kedy súd neučinil žiadne procesné úkony smerujúce k meritórnemu ukončeniu
sporu. Subsekventne však aj to, že od roku 1994 nebol vo veci samej vynesený rozsudok.
Sťažovateľka sa teda aj po druhý krát obrátila na Ústavný súd..., lebo náprava
očakávaná po náleze Ústavného súdu III. ÚS 10/04 sa nedostavila. Sťažovateľka konštatuje,
že imperatív vyslovený Ústavným súdom v náleze III ÚS 10/04 vo výroku, ktorým prikázal
Okresnému súdu... vo veci sp. zn. 9 C 192/1994 konať bez zbytočných prieťahov súd
ignoroval o čom svedčí jednoduchý fakt - uplynutie ďalších šiestich rokov bezvýsledného
naťahovania doby konania.“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné práva sťažovateľky... na prerokovanie a rozhodnutie vo veci bez
zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy... ako aj jej právo na
prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v konaní
vedenom pred Okresným súdom... sp. zn. 9 C 192/1994 bolo porušené.
Prikazuje sa, aby Okresný súd... vo veci sp. zn. 9 C 192/1994 konal.
Súd priznáva sťažovateľke podľa článku 127 ods. 3 Ústavy... finančné zadosťučinenie
vo výške 7000 €.
Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnej zástupkyni...“
4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka
odôvodnila tým, že „... ochrana práv nebola rýchla a účinná... V napadnutom konaní
pretrváva stav právnej neistoty evidentne spôsobený prieťahmi v konaní. Naviac súdne
konanie je vedené viac ako šestnásť rokov a zjavne odporuje princípu primeranosti dĺžky
súdneho konania...“.
5. Na základe výzvy ústavného súdu č. k. I. ÚS 196/2010-34 zo 14. septembra 2010,
ktorá bola okresnému súdu doručená 21. septembra 2010, okresný súd mal možnosť
vyjadriť sa k sťažnosti v stanovenej lehote 14 dní od doručenia výzvy. K sťažnosti sa
okresný súd nevyjadril z dôvodu, že spis sa nachádza na odvolacom súde.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy
a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení účastníkov konania,
ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil v podstatnom
takýto priebeh a stav konania v predmetnej veci:
Sťažovateľka 6. júla 1994 podala okresnému súdu žalobný návrh proti odporcovi R.
B. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Podanie okresný súd zaevidoval pod
sp. zn. 9 C/192/1994.
O návrhu sťažovateľky na prieťahy v predmetnom konaní rozhodol ústavný súd
nálezom č. k. III. ÚS 10/04-46 z 19. mája 2004.
Po vynesení nálezu okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:
- 14. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
pre účely ustanovenia znalca na ohodnotenie nehnuteľnosti,
- 26. októbra 2004 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C/192/1994-341, ktorým
ustanovil Ing. J. L., znalca z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností,
ktorým mu uložil v lehote 30 dní vypracovať znalecký posudok. Sťažovateľke a odporcovi
okresný súd uložil v lehote 15 dní zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého
posudku,
- 23. novembra 2004 odporca vzniesol námietku proti osobe znalca a podal odvolanie
proti uzneseniu o povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,
- krajský súd uznesením sp. zn. 11 Co/329/2005 z 28. februára 2006 potvrdil
uznesenie okresného súdu v napadnutej časti týkajúcej sa preddavku na znalečné,
- okresný súd uznesením č. k. 9 C/192/1994-371 z 18. júla 2006 rozhodol, že znalec
Ing. J. L. nie je vylúčený z vypracovania znaleckého posudku,
- 14. novembra 2006 sudca dal pokyn kancelárii, aby vyzvala znalca Ing. J. L., aby
do jedného mesiaca vypracoval znalecký posudok (znalec zásielku neprevzal – nesprávna
adresa),
- 8. februára 2007 sudca dal pokyn kancelárii, aby vyzvala znalca Ing. J. L., aby do
jedného mesiaca vypracoval znalecký posudok (znalec zásielku neprevzal – nesprávna
adresa),
- 15. marca 2007 dal sudca kancelárii pokyn, aby vyzvala znalca Ing. J. L., aby do
jedného mesiaca vypracoval znalecký posudok (znalec zásielku prevzal 28. marca 2007),
- 9. mája 2007 okresný súd urgoval znalca Ing. J. L., aby do jedného mesiaca
vypracoval znalecký posudok (znalec zásielku neprevzal),
- odporca podaním okresnému súdu 4. júla 2007 upozornil na prieťahy v konaní
a navrhol, aby vo veci bol vykonaný pokus o zmier,
- okresný súd listom z 13. júna 2007 požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru
P. o doručenie písomnosti znalcovi Ing. J. L.,
- 19. júla 2007 Obvodné oddelenie Policajného zboru P. vrátilo okresnému súdu
listovú zásielku, pretože sa ju nepodarilo doručiť znalcovi Ing. J. L., lebo pri doručovaní
nebol zastihnuteľný a pre písomnosť sa nedostavil,
- 30. júla 2007 Ing. J. L. oznámil okresnému súdu, že mu bol pozastavený výkon
znaleckej činnosti Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a zapožičaný spis
sp. zn. 9 C/192/1994 vrátil,
- 15. augusta 2007 okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C/192/1994-394, ktorým
ustanovil Ing. J. Š., znalca z odboru stavebníctva, odhadu hodnoty nehnuteľností a uložil mu
v lehote dvoch mesiacov vypracovať znalecký posudok; sťažovateľke a odporcovi okresný
súd uložil v lehote 15 dní zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého
posudku,
- odporca 6. novembra 2007 podal okresnému súdu sťažnosti proti osobe znalca
Ing. J. Š.,
- 27. novembra 2007 okresný súd požiadal znalca Ing. J. Š., aby sa vyjadril
k námietke zaujatosti,
- 17. decembra 2007 znalec Ing. J. Š. predložil okresnému súdu vypracovaný
znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny a nákladov spojených s vypracovaním
znaleckého posudku,
- 28. decembra 2007 sa znalec Ing. J. Š. vyjadril k sťažnosti odporcu,
- 31. decembra 2007 okresný súd zaslal znalecký posudok sporovým stranám na
vyjadrenie,
- 11. januára 2008 sťažovateľka sa vyjadrila k spracovanému znaleckému posudku,
- 16. januára 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania na 25. február 2008,
- 25. januára 2008 odporca zaujal stanovisko k vyjadreniu sťažovateľky
k znaleckému posudku,
- 5. februára 2008 sťažovateľka podala okresnému súdu podanie vo veci samej
s priložením listinných dôkazov,
- 25. februára 2008 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania, ktoré
odročil na neurčito, sporovým stranám uložil, aby v lehote 15 dní oznámili, či došlo
k uzavretiu mimosúdnej dohody,
- 6. marca 2008 odporca okresnému súdu oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo,
- 14. apríla 2008 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa
vyjadrila, či na podanom návrhu trvá, a zaslala plnú moc na zastupovanie navrhovateľky
pod hrozbou poriadkovej pokuty,
- 7. mája 2008 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že na podanom žalobnom
návrhu trvá a predložila plnú moc pre právnu zástupkyňu na zastupovanie pred súdom,
- 13. mája 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. máj 2008,
- 28. mája 2008 okresný súd spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania a po vypočutí
sporových strán pojednávanie odročil na neurčito, odporcovi uložil, aby v lehote 15 dní
písomne oznámil, kedy bude schopný preukázať svoju solventnosť na vyplatenie
navrhovateľky z nehnuteľnosti a predloženie zoznamu hnuteľných veci, ktoré mu zostali,
- 6. júna 2008 odporca predložil okresnému súdu prísľub S., a. s., B., na poskytnutie
úveru a predložil zoznam hnuteľných vecí,
- 15. júla 2008 odporca sa dodatočne vyjadril k znaleckému posudku znalca Ing. J.
Š.,
- 18. júla 2008 odporca požiadal o odstránenie nedostatkov v znaleckom posudku
znalca Ing. J. Š.,
- 21. júla 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k.
9 C/192/1994-531 z 25. júna 2008, ktorým jej uložil zložiť preddavok na trovy znaleckého
posudku,
- 6. augusta 2008 odporca zaujal stanovisko k odvolaniu sťažovateľky proti
uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C/192/1994-531 z 25. júna 2008,
- 14. augusta 2008 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len
krajský súd“) na rozhodnutie o podanom odvolaní,
- krajský súd prevzal spis 19. augusta 2008 a zaevidoval ho pod sp. zn.
- 19. augusta 2008 odporca podal sťažnosť na pracovníkov okresného súdu, že mu
neumožnili nazrieť do súdneho spisu sp. zn. 9 C/192/1994,
- 20. augusta 2008 odporca požiadal o odstránenie nedostatkov v znaleckom
posudku znalca Ing. J. Š.,
- 3. septembra 2008 odporca požiadal o vykonanie dokazovania kontrolným
znaleckým posudkom,
- 17. septembra 2008 krajský súd vrátil okresnému súdu spis bez meritórneho
rozhodnutia ako predčasne predložený na rozhodnutie,
- 2. októbra 2008 okresný súd požiadal znalca Ing. J. Š. o doplnenie znaleckého
posudku,
- okresný súd vydal 11. novembra 2008 uznesenie č. k. 9 C/192/1994-571, ktorým
doplnil výrok v uznesení č. k. 9 C/192/1994-531,
- 4. decembra 2008 odporca podal odvolanie proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-571
z 11. novembra 2008,
- 23. decembra 2008 sa súdny znalec Ing. J. Š. vyjadril k odvolaniu odporcu,
- 31. decembra 2008 súdny znalec Ing. J. Š. okresnému súdu oznámil, že nemohol
vypracovať doplnok k znaleckému posudku, lebo uznesenia č. k. 9 C/192/1994- 531 a č. k.
9 C/192/1994-571 nenadobudli právoplatnosť,
- 12. februára 2009 znalec Ing. J. Š. predložil okresnému súdu znalecký posudok č.
2/2009 spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a hotových výdavkov,
- 17. februára 2009 okresný súd vyzval sporové strany, aby sa v lehote 15 dní
vyjadrili k znaleckému posudku,
- 5. marca 2009 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie
o podanom odvolaní odporcu proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-571,
- krajský súd prevzal spis 6. marca 2009,
- 10. marca 2009 odporca podal vyjadrenie k znaleckému posudku č. 2/2009,
- krajský súd uznesením č. k. 24 Co/50/2009-655 z 28. apríla 2009 odmietol
odvolanie odporcu proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-571,
- 2. apríla 2009 znalec Ing. J. Š. zaslal okresnému súdu opravu vyúčtovania
znalečného,
- 10. júna 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. september 2009,
- 10. augusta 2009 odporca predložil okresnému súdu návrh na doplnenie
dokazovania,
- 7. septembra 2009 okresný súd spísal zápisnicu z pojednávania a bez uvedenia
dôvodu pojednávanie odročil na 16. september 2009, sporovým stranám uložil predložiť
návrh súdneho zmieru,
- 16. septembra 2009 okresný súd spísal zápisnicu z pojednávania (navrhovateľka ani
jej právna zástupkyňa neboli prítomné) a bez uvedenia dôvodu pojednávanie odročil na
19. október 2009, sporovým stranám uložil v lehote 7 dní oznámiť, či došlo k uzavretiu
súdneho zmieru,
- 16. septembra 2009 odporca predložil okresnému súdu návrh dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva,
- 19. októbra 2009 okresný súd spísal zápisnicu z pojednávania (sťažovateľka sa
ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní a pojednávanie bolo odročené na 30. november
2009),
- 27. októbra 2009 odporca doručil okresnému súdu stanovisko k veci,
- 25. novembra 2009 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na súdnom
pojednávaní z dôvodu kúpeľnej liečby a požiadala o odročenie súdneho pojednávania,
- 30. novembra 2009 okresný súd spísal zápisnicu z pojednávania a odročil
pojednávanie na neurčito,
- 30. novembra 2009 odporca upozornil okresný súd na prieťahy v konaní,
- 7. januára 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. február 2010,
- 11. februára 2010 odporca podal námietku zaujatosti proti znalcovi Ing. J. Š.,
- 13. februára 2010 sťažovateľka navrhla dokazovanie kontrolným znaleckým
posudkom,
- 15. februára 2010 okresný súd vykonal pojednávanie, na ktorom vypočul sporové
strany a pojednávanie odročil na neurčito pre účely vykonania znaleckého dokazovania,
- 3. marca 2010 odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie vo veci samej,
- 4. marca 2010 okresný súd vyzval odporcu na predloženie dôkazov na svoje
tvrdenia,
- 26. marca 2010 odporca predložil okresnému súdu zoznam investícií do
nehnuteľnosti,
- okresný súd uznesením č. k. 9 C/192/1994-739 z 30. marca 2010 ustanovil Ústav
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline ako znalca, aby v lehote 2 mesiacov
vypracoval znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a uložil
sporovým stranám, aby v lehote 15 dní zložili preddavok na trovy spojené s podaním
znaleckého posudku,
- 13. apríla 2010 odporca vzniesol námietku, aby sťažovateľka uhradila preddavok na
trovy znaleckého dokazovania, ktorý jej bol uložený uznesením č. k. 9 C/192/1994-531,
- 20. apríla 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-
739 z 30. marca 2010,
- 4. mája 2010 sťažovateľka požiadala okresný súd o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov,
- okresný súd 14. mája 2010 požiadal S., T., o informáciu, či sťažovateľka poberá
dávky nemocenského poistenia, odkedy a v akej výške,
- 4. júna 2010 S., T., oznámila okresnému súdu, že sťažovateľka je práceneschopná
a poberá nemocenské dávky,
- 8. júna 2010 odporca predložil okresnému súdu vyjadrenie k ustanoveniu znalca
a k tvrdeniam sťažovateľky,
- okresný súd uznesením č. k. 9 C/192/1994-769 z 29. júna 2010 nepriznal
sťažovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
- 27. júla 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-769
z 29. júna 2010,
- 13. septembra 2010 okresný súd predložil krajskému súdu spis na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu č. k. 9 C/192/1994-769 z 29. júna 2010,
- krajský súd prevzal spis 21. septembra 2010 a zaevidoval ho pod sp. zn.
III.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak
ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/192/1994 došlo k porušovaniu jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd už vo veci prieťahov v označenom konaní
rozhodoval na základe sťažnosti sťažovateľky. O porušení jej základného práva zaručeného
čl. 48 ods. 2 ústavy rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 10/04-46 z 19. mája 2004.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6
ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,
kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť
súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý
súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby
ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa
bude konať nové pojednávanie.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
12.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je rozhodovanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania
možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú
zložitosť však nemožno dávať do súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou
okresného súdu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných
súdov.
12.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosť, ktorou by
sťažovateľka očividným spôsobom prispela k zbytočným prieťahom v konaní.
12.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného
základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu
nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd
zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov,
ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd
konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti
s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 16 rokov) a už konštatovanými prieťahmi
ústavným súdom (nález sp. zn. III. ÚS 10/04 z 19. mája 2004) mali za následok zistenie
ďalších prieťahov (od júna 2004), pretože okresný súd nevykonával úkony smerujúce
k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala.
13. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom
v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Okresný súd
však vzhľadom na celkovú dĺžku konania a už uvedené rozhodnutie ústavného súdu
o zistených prieťahoch nekonal sústredene a efektívne, keď doteraz vo veci meritórne
nerozhodol. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo
najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka obrátila na súd so
žiadosťou o jeho rozhodnutie.
14. Podľa § 8 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších
predpisov (účinného do 31. augusta 2004) znalci sú povinní vykonávať znaleckú činnosť
riadne a v určenej lehote. V zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb.
o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov, pri vyžiadaní znaleckého alebo
tlmočníckeho úkonu štátny orgán v medziach ustanovených zákonom uloží znalcovi alebo
tlmočníkovi lehotu, v ktorej má úkon vykonať. Pred uložením lehoty podľa okolností treba
so znalcom alebo s tlmočníkom prerokovať, či môže v požadovanej lehote úkon vykonať.
Obdobne zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinný od 1. septembra 2004
(ďalej len „zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch“) v § 16 ods. 2 písm. b) ukladá
znalcovi povinnosť vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. Okresný súd ako
zadávateľ mal podľa § 16 ods. 4 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch pred
vykonaním úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky,
prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca
vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej lehote.
15. Okresný súd vo veci formálne konal, keď nariaďoval opakovane súdne
pojednávania (28. mája 2008, 7. septembra 2009, 30. novembra 2009), ktoré napokon
odročoval. Neefektívne konanie okresného súdu možno vidieť aj v období od 18. júla 2006
(po rozhodnutí o tom, že znalec Ing. L. nie je vylúčený z vypracovania znaleckého posudku)
až do 15. augusta 2007 (13 mesiacov), keď okresný súd uznesením č. k. 9 C/192/1994-394
ustanovil za znalca Ing. Š., hoci podľa uznesenia okresného súdu sp. zn. 9 C/192/1994
z 26. októbra 2004 bola Ing. L. uložená povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote
30 dní. Okresný súd sa uspokojil len s formálnymi urgenciami znalcovi na predloženie
znaleckého posudku, avšak bez využitia akéhokoľvek poriadkového opatrenia, prípadne
účinnejšej komunikácie s ním (telefonicky, mailom), z ktorej by bol skôr zistil, že tomuto
znalcovi Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pozastavilo činnosť.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nevyužil možnosti, ktoré mu zákon umožňoval na
odstránenie prieťahov v konaní.
16. Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol v spore
sťažovateľky v podstate nečinný. Nečinnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené
pod sp. zn. 9 C/192/1994 ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť
sporadické úkony okresného súdu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru,
že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/192/1994 došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
17. Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 9 C/192/1994 konal bez zbytočných
prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 10/04 z 19. mája 2004 (m. m. I. ÚS 232/05, IV. ÚS 187/05, II. ÚS 96/06,
IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak,
ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
18. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať
primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ktorú odôvodnila takto:
„V napadnutom konaní pretrváva stav právnej neistoty evidentne spôsobený prieťahmi
v konaní. Naviac súdne konanie je vedené viac ako šestnásť rokov a zjavne odporuje
princípu primeranosti dĺžky súdneho konania...“ Pri určení primeraného finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C/192/1994 a berúc do úvahy konkrétne
okolnosti prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).
19. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokátka vykonala
2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie
upresnenia sťažnosti 16. júla 2010. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 €. Za jeden právny
úkon patrí advokátke odmena 120,23 €. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej
služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a upresnenie sťažnosti a jej podanie) v sume
240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky).
Celková odmena advokátky za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje sumu
254,88 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom
súde). Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. novembra 2010