Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 426/2010
PDF · 141.96 KB
No categories available
IV. ÚS 426/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť E. M., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. B., B., vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/164/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. M. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra
2010 doručená sťažnosť E. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/164/2010.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sa týka konania „o náhradu škody za nesprávny
úradný postup“, v ktorom sťažovateľka vystupovala ako navrhovateľka v 61. rade proti
odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej M., M. a Ú.
Súdne konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a následne
po postúpení veci z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresnom súde Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) pod sp. zn. 14 C/302/2004. Okresný súd 10. júna 2009 vydal meritórny
rozsudok, proti ktorému podala sťažovateľka 10. augusta 2009 odvolanie.
V sťažnosti sťažovateľka uvádza, že „Od doby podania odvolania proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I., dňa 10. 08. 2009, nebolo veci Krajským súdom v Bratislave
vydané žiadne rozhodnutie smerujúce k právoplatnému skončeniu predmetného súdneho
konania. ...
Dňa 06. 09. 2010 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená sťažnosť na postup
súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov v konaní
vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 7Co 164/2010, ktorým sa sťažovateľka domáhala
odstránenia nedostatkov spôsobenými prieťahmi v konaní. ...
[Krajský súd] svoje vyhodnotenie odôvodnil tým, že po doručení odvolania dňa
13. 08. 2009 bol predmetný spis Okresným súdom Bratislava I., dňa 14. 08. 2009, zaslaný
Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Okresnému súdu Bratislava I. bol uvedený spisový
materiál navrátený dňa 10. 02. 2010 a následne dňa 30. 04. 2010 predložený na
rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Podpredseda krajského súdu ďalej uvádza, že
dňa 20. 09. 2010 bol súdny spis opätovne zaslaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky
z dôvodu podania ústavnej sťažnosti v predmetnej veci.
Máme za to, že aj doba od predloženia spisového materiálu Krajskému súdu
v Bratislave, dňa 30. 04. 2010 a opätovným zaslaním súdneho spisu Ústavnému súdu
Slovenskej republiky, dňa 20. 09. 2010, čiže skoro pol roka, je dostatočne dlhá doba na to,
aby Krajský súd v Bratislave vo veci konal, vydal právoplatné rozhodnutie a ukončil tak
právny spor trvajúci už viac ako šesť rokov.
Sťažovateľka má za to, že pri prejednávaní jej nároku došlo k zjavným prieťahom
v konaní. Tento stav vyvolal sústavné porušovanie jej základného práva, aby sa jej vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Konaním resp. nekonaním súdu dochádza k strate dôvery sťažovateľky voči justícii
a voči spravodlivému a včasnému rozhodnutiu vo veci samej.“.
Na základe týchto skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Nekonaním Krajského súdu v Bratislave bolo porušené právo sťažovateľky E. M.,
... zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní pod sp. zn. 7Co 164/2010 konať
bez zbytočných prieťahov.
3. E. M., ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3300 € (slovom tritisíc tristo
eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť... v lehote do dvoch mesiacoch odo
dňa právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť E. M. trovy právneho zastúpenia v
sume 254,88 €... na účet jej právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľka spolu so sťažnosťou predložila ústavnému súdu aj vyjadrenie
podpredsedu krajského súdu, v ktorom sa uvádza:
„Potvrdzujem prevzatie Vašich sťažností zo dňa 03. 09. 2010, ktoré boli Krajskému
súdu v Bratislave doručené dňa 06. 09. 2010, v ktorých sa sťažujete na prieťahy v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Co 164/2010. Namietate, že od doby podania
odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 10. 08. 2009 nebol Krajským súdom
v Bratislave vykonaný žiaden úkon smerujúci k právoplatnému skončeniu predmetného
konania. ...
Šetrením v predmetnej právnej veci som zistil, že Okresný súd Bratislava I vydal
rozsudok č. k. 14C 302/2004-525 dňa 10. 06. 2009. Odvolanie žalobcov v 1. až 124. rade
bolo doručené súdu dňa 13. 08. 2009. Bolo ďalej zistené, že okresný súd zaslal predmetný
spis Ústavnému súdu SR ako prílohu listu zo dňa 14. 08. 2009 Spr. 3624/09, pričom mu
tento spis bol vrátený až dňa 10. 02. 2010. Dňa 11. 02. 2010 bol na okresnom súde daný
pokyn na doručenie odvolania odporcom. Po vyjadrení sa odporcov k odvolaniu bola vec
predložená Krajskému súdu v Bratislave dňa 30. 04. 2010 a bola jej pridelená sp. zn. 7Co
164/2010. V danej spojitosti Vám dávam na vedomie, že dňa 20. 09. 2010 bol súdny spis
opätovne zaslaný na Ústavný súd SR na základe jeho žiadosti zo dňa 13. 09. 2010 vo veci
podanej ústavnej sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti si Vám touto cestou dovoľujem oznámiť, že som
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Co 164/2010 nezistil prieťahy zapríčinené
súdom, a preto som Vaše sťažnosti na prieťahy v konaní vyhodnotil ako nedôvodné.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa
a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne
neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by
mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia
priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane
a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane
druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu
štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví
zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06,
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Co/164/2010 o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 10. júna
2009 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľka uvádza obdobie od 30. apríla 2010 do 20. septembra 2010, teda
obdobie od predloženia veci na rozhodovanie krajskému súdu o jej odvolaní proti rozsudku
okresného súdu do predloženia spisu ústavnému súdu, za obdobie, v ktorom došlo
k neodôvodneným prieťahom v konaní. Podľa názoru ústavného súdu postup krajského
súdu, ktorý v období približne piatich mesiacov nevydal meritórne rozhodnutie, nemožno
považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy.
Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02).
Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý
možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach
vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte
nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Na základe týchto skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z týchto dôvodov
ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej
zjavnej neopodstatnenosti.
Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími
návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2010