Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 426/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť E. M., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. B., B., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. M. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2010 doručená sťažnosť E. M., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sa týka konania „o náhradu škody za nesprávny

úradný postup“, v ktorom sťažovateľka vystupovala ako navrhovateľka v 61. rade proti

odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej M., M. a Ú.

Súdne konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a následne

po postúpení veci z dôvodu miestnej nepríslušnosti na Okresnom súde Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd 10. júna 2009 vydal meritórny

rozsudok, proti ktorému podala sťažovateľka 10. augusta 2009 odvolanie.

V sťažnosti sťažovateľka uvádza, že „Od doby podania odvolania proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I., dňa 10. 08. 2009, nebolo veci Krajským súdom v Bratislave

vydané žiadne rozhodnutie smerujúce k právoplatnému skončeniu predmetného súdneho

konania. ...

Dňa 06. 09. 2010 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená sťažnosť na postup

súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov v konaní

vedenom tunajším súdom pod sp. zn. , ktorým sa sťažovateľka domáhala

odstránenia nedostatkov spôsobenými prieťahmi v konaní. ...

[Krajský súd] svoje vyhodnotenie odôvodnil tým, že po doručení odvolania dňa

13. 08. 2009 bol predmetný spis Okresným súdom Bratislava I., dňa 14. 08. 2009, zaslaný

Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Okresnému súdu Bratislava I. bol uvedený spisový

materiál navrátený dňa 10. 02. 2010 a následne dňa 30. 04. 2010 predložený na

rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Podpredseda krajského súdu ďalej uvádza, že

dňa 20. 09. 2010 bol súdny spis opätovne zaslaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky

z dôvodu podania ústavnej sťažnosti v predmetnej veci.

Máme za to, že aj doba od predloženia spisového materiálu Krajskému súdu

v Bratislave, dňa 30. 04. 2010 a opätovným zaslaním súdneho spisu Ústavnému súdu

Slovenskej republiky, dňa 20. 09. 2010, čiže skoro pol roka, je dostatočne dlhá doba na to,

aby Krajský súd v Bratislave vo veci konal, vydal právoplatné rozhodnutie a ukončil tak

právny spor trvajúci už viac ako šesť rokov.

Sťažovateľka má za to, že pri prejednávaní jej nároku došlo k zjavným prieťahom

v konaní. Tento stav vyvolal sústavné porušovanie jej základného práva, aby sa jej vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Konaním resp. nekonaním súdu dochádza k strate dôvery sťažovateľky voči justícii

a voči spravodlivému a včasnému rozhodnutiu vo veci samej.“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Nekonaním Krajského súdu v Bratislave bolo porušené právo sťažovateľky E. M.,

... zakotvené v .

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3. E. M., ... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3300 € (slovom tritisíc tristo

eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť... v lehote do dvoch mesiacoch odo

dňa právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť E. M. trovy právneho zastúpenia v

sume 254,88 €... na účet jej právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka spolu so sťažnosťou predložila ústavnému súdu aj vyjadrenie

podpredsedu krajského súdu, v ktorom sa uvádza:

„Potvrdzujem prevzatie Vašich sťažností zo dňa 03. 09. 2010, ktoré boli Krajskému

súdu v Bratislave doručené dňa 06. 09. 2010, v ktorých sa sťažujete na prieťahy v konaní

vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Namietate, že od doby podania

odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 10. 08. 2009 nebol Krajským súdom

v Bratislave vykonaný žiaden úkon smerujúci k právoplatnému skončeniu predmetného

konania. ...

Šetrením v predmetnej právnej veci som zistil, že Okresný súd Bratislava I vydal

rozsudok č. k. -525 dňa 10. 06. 2009. Odvolanie žalobcov v 1. až 124. rade

bolo doručené súdu dňa 13. 08. 2009. Bolo ďalej zistené, že okresný súd zaslal predmetný

spis Ústavnému súdu SR ako prílohu listu zo dňa 14. 08. 2009 Spr. 3624/09, pričom mu

tento spis bol vrátený až dňa 10. 02. 2010. Dňa 11. 02. 2010 bol na okresnom súde daný

pokyn na doručenie odvolania odporcom. Po vyjadrení sa odporcov k odvolaniu bola vec

predložená Krajskému súdu v Bratislave dňa 30. 04. 2010 a bola jej pridelená sp. zn. 7Co

164/2010. V danej spojitosti Vám dávam na vedomie, že dňa 20. 09. 2010 bol súdny spis

opätovne zaslaný na Ústavný súd SR na základe jeho žiadosti zo dňa 13. 09. 2010 vo veci

podanej ústavnej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti si Vám touto cestou dovoľujem oznámiť, že som

v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. nezistil prieťahy zapríčinené

súdom, a preto som Vaše sťažnosti na prieťahy v konaní vyhodnotil ako nedôvodné.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne

neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia

priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (, ,

).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. o jej odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 10. júna

2009 dochádza k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Sťažovateľka uvádza obdobie od 30. apríla 2010 do 20. septembra 2010, teda

obdobie od predloženia veci na rozhodovanie krajskému súdu o jej odvolaní proti rozsudku

okresného súdu do predloženia spisu ústavnému súdu, za obdobie, v ktorom došlo

k neodôvodneným prieťahom v konaní. Podľa názoru ústavného súdu postup krajského

súdu, ktorý v období približne piatich mesiacov nevydal meritórne rozhodnutie, nemožno

považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48

ods. 2 .

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ).

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý

možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti

veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach

vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte

nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. ).

Na základe týchto skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľky podľa . Z týchto dôvodov

ústavný súd sťažnosť odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími

návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010