Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 305/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. decembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudcu Petra Brňáka a sudkyne Marianny

Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť M. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. H. K.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. M. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť M. M. trovy právneho zastúpenia

v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. H. K., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 zo 7. septembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) doručenú

ústavnému súdu 18. marca 2004, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 16. augusta 2010 okrem iného

uviedol: „... som účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice II, č. k.

, ktoré bolo začaté na základe mnou podanej žaloby s návrhom na vydanie

platobného rozkazu zo dňa 24. 10. 2000...

Následne dňa 15. 03. 2004 bola podaná sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej

republiky, v ktorej som žiadal aby nálezom rozhodol, že bolo porušené moje právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 10. 11. 2004 rozhodol, že bolo

porušené moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom

Okresného súdu Košice II. v konaní vedenom pod sp. zn. a prikázal

Okresnému sudu Košice II. konať bez zbytočných prieťahov...

Dňa 17. 02. 2009 bolo nariadené pojednávanie vo veci, kde Okresný súd Košice II.

rozhodol...

Tento rozsudok sa nestal právoplatným, nakoľko žalovaní sa vo proti rozsudku

v zákonnej lehote odvolali. Dňa 15. 4. 2010 Krajský súd v Košiciach uznesením zrušil

rozsudok prvostupňového súdu Košice II. a vec vrátil na ďalšie konanie.

Prieťahmi v konaní sa neustále zvyšuje moja neistota a zmenšuje pravdepodobnosť,

že môj nárok v budúcnosti bude uspokojený.“

3. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu dochádza k porušovaniu

jeho základného práva garantovaného v , a preto žiada vydať tento nález:

„1./ Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , bolo

v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod č. k. , porušené.

2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

7.000,- €, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3./ Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

zdôvodnil takto: „Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou

súdu a zbytočnými prieťahmi v konaní bolo porušené moje základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov...“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti písomne vyjadril predseda

okresného súdu podaním sp. zn. z 21. septembra 2010, v ktorom okrem

chronológie úkonov, ktoré vykonal okresný súd vo veci, uviedol: „... po doručení nálezu

ústavného súdu zo dňa 10. 11. 2004 sa v konaní nevyskytli žiadne dlhšie obdobia nečinnosti.

Navyše je potrebné poukázať predovšetkým na správanie samotného sťažovateľa po

doručení tohto nálezu, keď súdu neposkytoval súčinnosť, nereagoval na súdom uložené

povinnosti, resp. urobil tak až na urgencie a opätovné výzvy súdu.“ Sťažovateľ k vyjadreniu

okresného súdu nezaujal stanovisko.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov . Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za

vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na

meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

7. Z obsahu sťažnosti, k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Dňa 25. októbra 2000 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobný návrh na zaplatenie

istiny s príslušenstvom proti žalovaným P. G. a M. G. (ďalej len „žalovaní“).

O návrhu sťažovateľa na prieťahy v predmetnom konaní rozhodol ústavný súd

nálezom č. k. -28 z 10. novembra 2004.

Po vynesení nálezu okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 17. decembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie adresy svedkov,

- 23. decembra 2004 sťažovateľ oznámil okresnému súdu adresy svedkov,

- 21. marca 2005 okresný súd vydal platobný poukaz na vrátenie zálohy zloženej na

znalecké dokazovanie,

- 5. apríla 2005 okresný súd vykonal pojednávanie, na ktorom vypočul predvolaných

svedkov a pojednávanie odročil na neurčito,

- 20. septembra 2005 okresný súd vykonal pojednávanie a po prednese stanovísk

sporových strán právna zástupkyňa sťažovateľa navrhla vykonať ďalšie dokazovanie a súd

uložil sťažovateľovi v lehote 10 dní predložiť mená a adresy svedkov, ktorých žiada

predvolať a vypočuť, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito pre účely vykonania

ďalšieho dokazovania,

- 7. novembra a 9. decembra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 5 dní

oznámil mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje vo veci vypočuť,

- 15. decembra 2004 sťažovateľ oznámil okresnému súdu meno a adresu svedka,

- 2. mája 2006 okresný súd vykonal pojednávanie, na ktorom vypočul predvolaného

svedka, právny zástupca sťažovateľa navrhol kontrolné znalecké dokazovanie, okresný súd

odročil pojednávanie na neurčito a uložil sťažovateľovi v lehote 5 dní navrhnúť mená

a adresy svedkov, ktorých žiada v konaní vypočuť,

- 26. júna 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 7 dní oznámil mená

a adresy svedkov, ktorých navrhuje vo veci vypočuť,

- sťažovateľ 28. septembra 2006 požiadal okresný súd, aby vo veci nariadil termín

pojednávania,

- 3. októbra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 7 dní oznámil mená

a adresy svedkov, ktorých navrhuje vo veci vypočuť,

- sťažovateľ podaním 10. októbra 2006 oznámil okresnému súdu, že nemá žiadne

návrhy na vykonanie dokazovania,

- 3. apríla 2007 okresný súd vykonal pojednávanie, na ktorom po vyvolaní veci

a oboznámení sa s doterajšími prednesmi účastníkov konania odročil pojednávanie na

29. máj 2007 pre účely vypočutia svedkov,

- 29. mája 2007 okresný súd nevykonal pojednávanie, pretože sa nedostavil

predvolaný svedok, pojednávanie bolo odročené na 18. september 2007 pre účely vypočutia

svedka,

- 18. septembra 2007 okresný súd nevykonal pojednávanie, pretože sa nedostavil

predvolaný svedok (doručenie predvolania vykázané), pojednávanie bolo odročené na

27. november 2007 na účel vypočutia svedka,

- 27. novembra 2007 okresný súd vykonal pojednávanie, na ktorom vypočul

predvolaného svedka a pojednávanie odročil na 29. január 2008 na účel vykonania

dokazovania,

- 28. januára 2008 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju

i sťažovateľovu neprítomnosť na pojednávaní 29. januára 2008 a požiadala o odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie s inými úkonmi,

- 29. januára 2008 sa súdne pojednávanie neuskutočnilo, okresný súd pojednávanie

odročil na 25. marec 2008,

- 25. marca 2008 okresný súd vykonal pojednávanie a po prednese účastníkov

konania pojednávanie odročil na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania,

- okresný súd 28. marca 2008 vydal uznesenie č. k. 19 C 1162/2000-204, ktorým

zrušil svoje uznesenie č. k. 19 C 1162/2000-88 z 8. marca 2004 o ustanovení znalca,

- okresný súd 28. marca 2008 vyzval účastníkov konania, aby v lehote 10 dní

oznámili otázky, ktoré majú byť položené znalcovi,

- sťažovateľ 23. apríla 2008 okresnému súdu podaním oznámil, že nemá žiadne

otázky na znalca, pretože predmet, na ktorom by malo byť vykonané dokazovanie,

neexistuje,

- okresný súd 3. júna 2008 vydal uznesenie č. k. 19 C -214, ktorým

ustanovil znalca Ing. J. Č., aby v lehote 60 dní vypracoval znalecký posudok porovnaním

znaleckých posudkov Ing. M. V., a Ing. D. S.,

- 28. augusta 2008 znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok spolu

s vyúčtovaním odmeny a hotových výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku,

- 5. septembra 2008 okresný súd zaslal znalecký posudok účastníkom konania na

vyjadrenie,

- sťažovateľ sa podaním z 15. októbra 2008 vyjadril k znaleckému posudku a žiadal

okresný súd o nariadenie pojednávania vo veci,

- okresný súd vydal 23. októbra 2008 uznesenie č. k. 19 C 1162/2000-244, ktorým

určil znalečné znalcovi a náhradu hotových výdavkov spojenú s vypracovaním znaleckého

posudku,

- sťažovateľ podaním z 3. decembra 2008 žiadal okresný súd o nariadenie

pojednávania vo veci,

- okresný súd 17. decembra 2008 nariadil termín pojednávania na 17. február 2009,

- na súdnom pojednávaní 17. februára 2009 okresný súd rozhodol vo veci samej tak,

že v časti do výšky žalovanej sumy 7 736,51 € žalobe vyhovel a v rozsahu 4 149,92 €

žalobu zamietol,

- 17. apríla 2009 žalovaní podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu,

- 24. apríla 2009 okresný súd zaslal sťažovateľovi odvolanie, aby sa k nemu vyjadril

v lehote 15 dní,

- 24. apríla 2009 okresný súd vydal uznesenie č. k. -291, ktorým

uložil žalovaným v lehote 10 dní uhradiť súdny poplatok za podané odvolanie,

- 5. mája 2009 sťažovateľ doručil okresnému súdu vyjadrenie k podanému odvolaniu,

- 15. mája 2009 dal sudca pokyn na zaslanie spisu odvolaciemu súdu,

- 22. mája 2009 bol spis doručený Krajskému súdu v Košiciach (sp. zn.

),

- 15. apríla 2010 Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. napadnutý

rozsudok zrušil vo vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na

ďalšie konanie, spis bol vrátený okresnému súdu 20. mája 2010,

- 24. mája 2010 dal sudca kancelárii pokyn, aby doručila uznesenie odvolacieho súdu

účastníkom konania,

- 9. júla 2010 dal sudca kancelárii pokyn, aby nariadila termín pojednávania na

12. október 2010.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je

preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších zmien (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa podľa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

11.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o zaplatenie peňažnej čiastky s príslušenstvom.

Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania možno napadnuté konanie

považovať po skutkovej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť však nemožno

dávať do súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu. Po právnej

stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

11.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd pri

preskúmaní spisu zistil okolnosť, ktorou sťažovateľ čiastočne prispel k zbytočným

prieťahom v konaní tým, že na uznesenie a výzvy súdu (2. mája 2006, 26. júna 2006,

3. októbra 2006) hneď nereagoval, čím spôsobil prieťahy v rozsahu 5 mesiacov a ďalej

navrhol aj odročenie súdneho pojednávania nariadeného na 28. január 2008 (neúčasť na

pojednávaní z dôvodu kolízie právnej zástupkyne s iným pojednávaním), čím došlo

k odročeniu pojednávania (25. marec 2008) o takmer 2 mesiace. V konečnom dôsledku

sťažovateľ prispel čiastočne k celkovej dĺžke konania nielen nekoncentrovanosťou

navrhovania a predkladania dôkazov, ale aj tým, že okresný súd sa musel zaoberať tou

časťou jeho žaloby, ktorá bola s konečnou platnosťou zamietnutá. Na druhej strane

sťažovateľ urgoval okresný súd (28. septembra 2006, 15. októbra 2008, 3. decembra 2008),

aby vo veci konal a nariadil termín pojednávania.

11.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu. Pri

skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného

práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila

žiadna zákonná prekážka v konaní (, ). Ústavný súd zároveň pri

posudzovaní prihliadal aj na , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, ako aj zo

stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

konštatuje predovšetkým neefektívne správanie okresného súdu, ktoré v spojitosti

s celkovou dĺžkou súdneho konania (15 rokov) a už konštatovanými prieťahmi ústavným

súdom (nález sp. zn. z 10. novembra 2004) mali za následok zistenie ďalších

prieťahov (od decembra 2004), pretože okresný súd nevykonával úkony smerujúce

k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal. Ústavný súd sa

priklonil k názoru sťažovateľa, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo, aj keď

v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Okresný súd však vzhľadom na

celkovú dĺžku konania a už uvedené rozhodnutie ústavného súdu o zistených prieťahoch

nekonal sústredene a efektívne, keď síce uskutočňoval súdne pojednávania, ktoré odročoval

(aj na neurčito) a netrval dôsledne na splnení uložených úloh sťažovateľom v stanovenej

lehote. Okresný súd bol nedôsledný, keď nevyužil poriadkové opatrenia podľa § 53 ods. 1

. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr

odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľ obrátil na súd so žiadosťou

o jeho rozhodnutie. Okresný súd napriek tomu, že s veľkým časovým predstihom

nariaďoval termíny súdnych pojednávaní, oneskorene reagoval na vykonanie kontrolného

znaleckého dokazovania, čím prejavil nerozhodnosť, váhavosť v postupe pri rozhodovaní.

Zrejme je to najmä zo stavu, keď sťažovateľ na súdnom pojednávaní 2. mája 2005 navrhol

vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, avšak okresný súd až 3. júna 2008

ustanovil znalca Ing. J. Č. na vypracovanie znaleckého posudku. Z dosiaľ vykonaných

úkonov súdu vyplýva, že okresný súd v spore sťažovateľa nekonal koncentrovane a bez

zbytočných prieťahov, i keď mu bolo nálezom ústavného súdu č. k. -28

z 10. novembra 2004 prikázané konať bez zbytočných prieťahov. Nečinnosť okresného

súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn. ako celok, ktoré doteraz nie je

skončené, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony

okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj keď okresný

súd rozhodol vo veci rozsudkom 17. februára 2009 (po vynesení nálezu ústavného súdu),

podané odvolanie žalovanými bolo z vecného hľadiska dôvodné. Aj keď samotná dĺžka

konania pred krajským súdom (12 mesiacov) nie je z hľadiska posudzovaných prieťahov

v konaní zanedbateľná, v okolnostiach danej veci vychádzajúc z dôvodov uvedených

krajským súdom v zrušujúcom uznesení možno objektívne vzaté pripísať aj uvedený prieťah

na ujmu neefektívneho správania okresného súdu.

12. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa (bod 1 výroku

nálezu).

13. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané

finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so

zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu

(správanie sťažovateľa – pozri bod 11.2) ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za

primerané finančné zadosťučinenie podľa (bod 2

výroku nálezu).

14. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala

2 úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie

sťažnosti 16. augusta 2010. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 721,40 €. Za jeden právny úkon patrí

advokátke odmena 120,23 €. Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a upresnenie sťažnosti a jej podanie) v sume 240,46 € (za

dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Celková

odmena advokátky za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje sumu 254,88 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3

výroku tohto rozhodnutia.

15. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010