Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 12/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť M. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. Š., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo M. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. M. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 600 € (slovom

šesťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 373,14 € (slovom

tristosedemdesiattri eur a štrnásť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. J. Š., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-7 z 20. januára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

1. Zo sťažnosti vyplynulo, že „... Sťažovateľ žalobou zo dňa 10. 04. 2005 prevzatou

Okresným súdom Bratislava I dňa 12. 04. 2005 sa domáhal a domáha náhrady škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného.

Nekonaním procesného súdu v spojení s odmietnutím návrhu žalobcu k spojeniu vecí

a - za splnenia podmienok v ustanovení - je

zapríčinený právny stav že do dňa 09. 06. 2009 nemá žalobca žiadny a už vôbec nie

právoplatný rozsudok. Po 4 rokoch a 2 mesiacoch.

K nepriaznivým dôsledkom nedôvodných prieťahov ako to potvrdil aj procesný

prvostupňový súd je skutočnosť, že vo veci konali dve sudkyne. ...

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod spisovou značkou

porušil základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov

zaručené v a rovnako porušil právo sťažovateľa

na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

... Sťažovateľ navrhuje a žiada, aby Ústavný súd SR:

1. rozhodol , že Okresný súd Bratislava I v konaní pod sp. zn. porušil

právo sťažovateľa , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a aby rozhodol, že Okresný súd Bratislava I porušil

právo sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. prikázal Okresnému súdu Bratislava I v spore sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov,

3. sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosť učinenie vo výške 600 Euro.

4. sťažovateľovi priznal náhradu trov povinného právneho zastúpenia pri podanej

sťažnosti.

Návrh sťažovateľa na primerané finančné zadosťučinenie v čiastke 600 Euro je

odôvodnený tou zásadnou skutočnosťou, že právna neistota - od prevzatia žaloby súdom

dňa 12. 4. 2005 trvá viac ako 4 roky a je zjavne s ohľadom na právnu jednoduchosť a

nenáročnosť sporu i silu dôkazov v počte viac ako 200 v spise - je neprimeraná svojim

časovým konaním resp. je neprimeraná v dôsledku prieťahov na strane uvedeného súdu.

V konaní má postupovať súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná - toto ustanovenie bolo preukázateľne porušené a

preto sťažnosť je dôvodná a opodstatnená. Pretože Okresný súd Bratislava I takto

nepostupoval a nepostupuje podľa - čím došlo k porušeniu

základných práv sťažovateľa zaručených SR a Dohovorom o ochrane ľudských

práv a slobôd.“.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3132/2010

z 22. apríla 2010 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 25. mája 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. oznámiť, že netrvám na ústnom prejednaní

doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím stým, aby podľa ust.

Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti,

ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

...

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,

že v období od 01. 12. 2009 do 17. 03. 2010 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde

v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci

a požiadala som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak

objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom

na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. ...

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že spisový materiál sp. zn. Vám

nebol zaslaný v prílohe, nakoľko v predmetnom konaní bolo doručené dovolanie a

predmetný spis bude postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalší procesný

postup.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol, že «Žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom zo dňa 10. 04. 2005 prevzal Okresný súd Bratislava I dňa 12. 04. 2005.

Trestné skutky, z ktorých prekvalifikáciou vznikla škoda teda nesprávnym postupom

boli spáchané v rokoch 1992 až 1994. Vzťah spoločníka som ukončil v roku 1997 a

následne som ukončil aj zamestnanecký vzťah so spol. R. s. r. o.

Z uvedeného vyplýva, že po ukončení činnosti som nebol v kontakte s ostatnými

členmi spol. R. a rovnako poškodenými ostatnými spoločníkmi. Z obsahu listinných dôkazov

vyplýva, že konečné rozhodnutie Okresnej prokuratúry Bratislava II a dozorujúceho

prokurátora JUDr. P. Ž. zo dňa 21. 01. 2004 sp. zn. -223 ktorým bolo

rozhodnuté o celom trestnom oznámení o 44 trestných skutkoch ako poškodenému nebolo

zaslané. Teda jeden z kľúčových dôkazov nesprávneho úradného postupu a k vzniku škody

som nedostal ako poškodený od Okresnej prokuratúry Bratislava I.

Podľa tohto dôkazu rozhodnutie Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn.

-223 ktorý mi bol doručený neskôr a sprostredkovane od rovnako poškodeného

spoločníka všetky trestné skutky neboli trestnými, skutkami podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 5 Tr. zákona ako to vyplýva z dôkazov, ale podľa tohto dôkazu všetky 44 trestných

skutkov bol spáchaných ako trestné činy skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej

evidencie podľa § 125 Tr. zákona.

Na základe neskoršieho sa dozvedenia o tomto nesprávnom postupe Okresnej

prokuratúry Bratislava I sp. zn. -223 zo dňa 21. 01. 2004 som podal vyššie

uvedenú žalobu na náhradu škody. Temer súčasne som sa dozvedel o tom, že ostatní

poškodení spoločníci menovite žalobca v 1. rade: Ing. A. K., žalobca v 2. rade: Ing. V. K.,

žalobca v 3. rade: Ing. R. M., žalobca vo 4. rade O. P. podali na rovnakom Okresnom súde

Bratislava I žalobu zo dňa 07. 08. 2003 ktorú súd prijal dňa 7. 08. 2003 o náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom a túto žalobu viedol pod č. k. .

Návrhom na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcov zo dňa

01. 02. 2005 prevzatom Okresným súdom Bratislava I dňa 11. 02. 2005 sa domáhali

žalobcovia v 1., 2.,3.,4. rade vo veci aby súd v zmysle

pripustil pristúpenie spolu poškodeného spoločníka M. S. na strane žalobcov č. k.

.

Vyššie uvedení žalobcovia v rade 1 - 4 podaním zo dňa 19. 01. 2006 navrhli

prevzatom súdom dňa 25. 01. 2006 spojenie vecí s vecou .

Návrh spojenia vecí bol logický pretože podmienky ustanovenia :

„V záujme hospodárnosti môže súd spojiť na spoločné konanie veci ktoré sa u neho začali a

skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.“ A týkali sa rovnako všetkých

poškodených spoločníkov spol. R. s. r. o.

Žalobca M. S. podal návrh na spojenie vecí s vecou

podaním zo dňa 17. 9. 2005 ktorý návrh súd prijal dňa 19. 9. 2005.

Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. -538 zo dňa 28. 12. 2006

návrh na spojenie konaní vedených na uvedenom súde pod č. k. a pod č. k.

zamietol .

Tieto listinné vyjadrenia tykajúce sa spoločných listinných dôkazov a návrhov

spojenia vecí a súd vo vyjadrení Spr. 3132/2010 z 22. apríla

2010 vôbec nehodnotil.

Týmito okolnosťami v návrhoch na spojenie vecí sa Okresný súd Bratislava I vo

svojom vyjadrení nezaoberá. Ani neuvádza prečo nepostupoval v súlade s Občianskym

súdnym poriadkom v ustanovení § 112 odst. 1.

Týmto konaním súdu sa nedodržuje hospodárnosť konania a zvyšuje sa zaťaženosť

súdov tým, že rozhodujú o rovnakej veci viacnásobne prvostupňový , odvolací i dovolací súd

a napokon i Ústavný súd SR. Čo je v rozpore s .

Okresný súd Bratislava I rozhodol v právnej veci navrhovateľov v 1. rade Ing. A. K.,

v 2. rade Ing. V. K., proti odporcovi Ing. J. Ž., B. uznesením č. k. -118 zo dňa

30. 7. 2004 o náhradu škody spôsobenej fakturovaním nevykonaných prác: „pripúšťa, aby

do konania pristúpil ďalší účastník ako navrhovateľ v 3. rade M. S. bytom B.

Teda súd týmto uznesením v žalobe o náhradu škody priznal poškodenému

spoločníkovi, oznamovateľovi trestnej činnosti M. S. - Štatút poškodeného so všetkými

právami z toho vyplývajúcimi.

Ak súd uznal žalobcovi, sťažovateľovi štatút poškodeného v 4 skutkoch zo všetkých 44

trestných skutkov podľa obsahu trestných oznámení prevzatých Mestskou prokuratúrou

Bratislava dňa 25. 05. 1995 a Generálnou prokuratúrou SR dňa 13. 01. 1999 tak je to

presvedčivý dôkaz o vzniku škody na majetku žalobcu, sťažovateľa M. S. zo všetkých

trestných skutkov. - 44.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

19. júna 2008 PRÁVO NA SÚDNU OCHRANU A SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE:

Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii nekohorentný, t. j. jeho

rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.

Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby

premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís

dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale

v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými

zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú,

treba také rozhodnutie považovať za rozporné s či

s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“,

Uvedené skutkové okolnosti významné pre posúdenie sťažnosti v konaní sp. zn.

vo vyjadrení Okresného súdu Bratislava I zn. Spr. 3132/2010 zo dňa

22. apríla 2010 absentujú a preto tieto rozhodné skutočnosti uvedené a špecifikované

žalobcom neboli Okresným súdom Bratislava I komplexne posudzované.

V súdnom spise sa nachádza celkom 298 listinných dôkazov

doložených žalobcom ktoré sú významné pre rozhodnutie nielen o ústavnej sťažnosti ale aj

o žalobe o náhradu škody nesprávnym postupom. Na základe tejto skutočnosti oznamujem

Ústavnému súdu SR že sťažovateľ netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne

pojednávanie.».

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 12. apríla 2005 podal sťažovateľ na Okresnom súde Bratislava I žalobný návrh

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (sumy 217 326 Sk

s príslušenstvom) proti Ministerstvu Spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj

„ministerstvo spravodlivosti“) a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj

„ministerstvo vnútra“).

Dňa 27. júna 2005 súd vyzval žalované strany, aby sa vyjadrili k žalobe.

Dňa 19. septembra 2005 sťažovateľ navrhol spojenie vecí sp. zn.

a sp. zn. .

Dňa 10. októbra 2005 sťažovateľ svojím podaním chronologicky usporiadal dôkazy.

Dňa 31. októbra 2005 podal sťažovateľ návrh na dokazovanie.

Dňa 15. novembra 2005 sa ministerstvo spravodlivosti vyjadrilo k žalobnému

návrhu.

Dňa 17. decembra 2005 sa aj ministerstvo vnútra vyjadrilo k žalobnému návrhu.

Dňa 28. februára 2006 sťažovateľ zaujal písomné stanovisko k vyjadreniam

žalovaných.

Dňa 8. marca 2006 sťažovateľ opakovane podal návrh na dokazovanie a spojenie

vecí sp. zn. a sp. zn. .

Dňa 31. októbra 2006 okresný súd požiadal Úrad Inšpekčnej služby Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad inšpekčnej služby“) o zaslanie originálu

uznesenia sp. zn. ČVS: UIS-510/IBA-PO-2004, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B.

(ďalej aj „polícia“) o zaslanie originálu uznesenia sp. zn. ČTS: ORP-354/1998, Krajskú

prokuratúru v B. (ďalej aj „krajská prokuratúra“) o zapožičanie spisu sp. zn. ,

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, oddelenie ekonomickej kriminality v B. (ďalej aj

„kriminálna polícia“) o zaslanie súvisiacich dokumentov, Krajské riaditeľstvo Policajného

zboru v B. (ďalej aj „krajská polícia“) o zapožičanie spisu sp. zn. KRP-259/OK-Sť-99,

Vojenskú obvodnú prokuratúru v B. (ďalej aj „vojenská prokuratúra“) o zapožičanie spisu

sp. zn. Opn 7319/03, Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna

prokuratúra“) o zapožičanie spisu sp. zn. , Okresnú prokuratúru B. (ďalej aj

„okresná prokuratúra 2“) o zapožičanie spisu sp. zn. , Okresnú prokuratúru B.

(ďalej aj „okresná prokuratúra 1“) o zaslanie trestného oznámenia z 23. mája 1995 a

Krajský úrad vyšetrovania Policajného zboru v B. (ďalej aj „krajský úrad vyšetrovania“)

o zapožičanie spisu sp. zn. KUV-10-72/VO-2001-08.

Dňa 21. novembra 2006 úrad inšpekčnej služby zaslal súdu žiadané uznesenie.

Dňa 15. novembra 2006 okresná prokuratúra 1 reagovala na žiadosť súdu.

Dňa 16. novembra 2006 krajská prokuratúra reagovala na prípis súdu.

Dňa 21. novembra 2006 krajská polícia reagovala na dožiadanie súdu.

Dňa 22. novembra 2006 generálna prokuratúra odpovedala na žiadosť súdu.

Dňa 28. novembra 2006 kriminálna polícia reagovala na dopyt súdu.

Dňa 6. decembra 2006 krajská polícia zaslala súdu požadované písomnosti.

Dňa 5. februára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 5. marec 2008.

Dňa 20. februára 2008 sťažovateľ doplnil ním navrhnuté dôkazy. Toho istého dňa sa

ministerstvo vnútra vyjadrilo k žalobnému návrhu.

Dňa 26. februára 2008 bolo súdu doručené stanovisko sťažovateľa k námietke

o premlčaní žalovaného nároku.

Dňa 5. marca 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

26. marec 2008 s tým, že bude predvolaný sťažovateľ, ktorý sa na toto pojednávanie

nedostavil.

Dňa 26. marca 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

21. apríl 2008 z dôvodu ďalšieho dokazovania.

Dňa 2. apríla 2008 sťažovateľ doplnil dôkazy v predmetnej veci.

Dňa 7. apríla 2008 podal sťažovateľ na súde prípis, ktorým objasňuje „podstatné

skutkové okolnosti pre rozhodnutie súdu“.

Dňa 14. apríla 2008 sťažovateľ založil do spisu svoje podanie označené ako

„doplnenie dôkazov a náklady konania žalobcu“.

Dňa 21. apríla 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že do spisu budú založené ďalšie listinné dôkazy v lehote 60 dní zo strany

sťažovateľa.

Dňa 16. októbra 2008 sťažovateľ doplnil listinné dôkazy v zmysle výzvy súdu.

Dňa 2. februára 2009 sťažovateľ svojím podaním doplnil dôkazy v danej veci.

Dňa 9. februára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. jún 2009.

Dňa 3. júna 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd

rozsudkom žalobný návrh zamietol.

Dňa 18. augusta 2009 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.

Dňa 25. septembra 2009 bolo odvolanie zaslané žalovaným, aby sa k tomuto

vyjadrili.

Dňa 26. októbra 2009 sa k odvolaniu sťažovateľa vyjadrilo ministerstvo

spravodlivosti a taktiež aj ministerstvo vnútra.

Dňa 1. decembra 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj

„krajský súd“) aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 9. marca 2010 krajský súd rozsudkom č. k. -318 napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Dňa 17. marca 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 21. apríla 2010 sťažovateľ podal proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu

dovolanie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Ústavný súd poznamenáva, že predmet tohto konania pred ústavným súdom bol už

vymedzený uznesením ústavného súdu č. k. -7 z 20. januára 2010, ktorým

bola prijatá sťažnosť na ďalšie konanie, a preto námietky sťažovateľa uvedené v jeho

stanovisku k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu k prijatej sťažnosti (bod I./2.2 tohto

nálezu), ktoré sa týkajú konkrétnych rozhodnutí okresného súdu (napr. vo vzťahu k otázke

spojenia vecí), v okolnostiach danej veci nebolo možné považovať za relevantné.

Podľa a podľa listiny každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa síce v jednom prípade

nedostavil na pojednávanie (5. marca 2008) a na výzvu súdu z 21. apríla 2008 nereagoval

včas, avšak toto jeho nesúčinnostné konanie nemožno ešte kvalifikovať ako postup,

dôsledkom ktorého došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to najmä od

28. marca 2006 do 31. októbra 2006 (deväť mesiacov), od 6. decembra 2006 do 5. februára

2008 (štrnásť mesiacov) a od 16. októbra 2008 do 9. februára 2009 (tri mesiace). Uvedený

postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný, pretože minimálne počas dvoch rokov

súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené

obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať

za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani

správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. Obranu

predsedníčky okresného súdu, že v danom prípade „zákonná sudkyňa subjektívnym

konaním nezavinila vznik prieťahov“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný

súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo

bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho

danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na

skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu. V tejto súvislosti

ústavný súd už uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v

oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že medzičasom bola predmetná vec na okresnom súde

rozhodnutá rozsudkom 3. júna 2009, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 €,

ktoré je podľa jeho názoru odôvodnené najmä „tou zásadnou skutočnosťou, že právna

neistota - od prevzatia žaloby súdom dňa 12. 4. 2005 trvá viac ako 4 roky“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za

primerané v požadovanej výške 600 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti 8. júna 2009

a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 25. mája 2010). Za dva

úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál

dvakrát po 6,95 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2010 patrí odmena v sume 120,23 €

a režijný paušál 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovo sumu 373,14 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2010