Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 231/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti J. P., S., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť J. P. trovy konania v sume

454,96 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. S. J., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010

doručená sťažnosť J. P., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je navrhovateľom v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. vo veci náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví

následkom trestného činu. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ 4. mája 2007

a následne ho doplnil 25. mája 2007. Namietané konanie nebolo v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu právoplatne skončené.

Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom okresného súdu v namietanom konaní

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

o nej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa, a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I., aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi J. P.. primerané finančné zadosťučinenie v sume

3.000,- € (slovom Tritisíc EUR), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I. povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi J. P. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

303,30- € (slovom tristotri eur a tridsať centov), ktorá je splatná do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J. vedený

vo ..., č. ú. ...“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -9

z 3. júna 2010 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo

veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa

vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

Vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 3563/2010 z 5. novembra 2010 predsedníčka

okresného súdu potom, ako uviedla prehľad procesných úkonov v namietanom konaní,

poukázala na to, že „Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať

v danej veci za objektívny prieťah“, a to z dôvodu zaťaženosti súdneho oddelenia,

resp. jednotlivých sudcov okresného súdu.

Právny zástupca sťažovateľa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu v podaní

z 29. novembra 2010 vo vzťahu k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu z 5. novembra

2010 najmä uviedol: «Samotný Okresný súd Bratislava I, vo svojom vyjadrení priznáva, že

„predmetné konanie je poznačené prieťahmi“, a uvádza, že toto možno považovať v danej

veci za „objektívny prieťah“, pričom sťažovateľ takéto vysvetlenie nepovažuje za

relevantné. S poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR mám za to, že

personálne ani organizačné problémy súdu nie sú dostatočne relevantné pre ospravedlnenie

a posúdenie, či a prečo došlo k prieťahom v konaní.

Existujúci a prieťahmi udržiavaný stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorý negatívne

zasiahol majetkové, osobnostné a podnikateľské aktivity sťažovateľa je možné odstrániť len

právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v čo najkratšom čase. Pretrvávajúce prieťahy

a nečinnosť súdu, nielen že zvyšujú právnu neistotu sťažovateľa, ale predovšetkým porušujú

jeho ústavné právo garantované SR.»

Súčasťou podania právneho zástupcu sťažovateľa z 29. novembra 2010 bolo aj

upresnenie návrhu na rozhodnutie (petitu) v časti týkajúcej sa požadovanej úhrady trov

konania, ktorú si právny zástupca uplatnil v sume 454,96 €.

II.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil takýto

priebeh namietaného konania:

1. Dňa 4. mája 2007 sťažovateľ ako žalobca doručil okresnému súdu žalobu

o náhradu škody proti žalovaným J. M., M. K. a A. Š..

2. Okresný súd vyzval 14. mája 2007 sťažovateľa na predloženie originálu

splnomocnenia na zastupovanie v namietanom konaní; sťažovateľ na výzvu reagoval

22. júna 2007.

3. Dňa 26. júna 2007 okresný súd doručoval žalobu žalovaným v 1., 2. a 3. rade na

vyjadrenie.

4. Sťažovateľ 12. februára 2008 urgoval okresný súd o urýchlené prerokovanie

a rozhodnutie vo veci; jeho opätovná žiadosť bola okresnému súdu doručená 26. júna 2008.

5. Dňa 23. júla 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na pristúpenie ďalších

účastníkov na strane žalovaných.

6. Dňa 12. augusta 2008 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 11. november

2008 a 4. septembra 2008 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

7. Pojednávanie konané pred okresným súdom 11. novembra 2008 bolo odročené pre

účely predloženia listinných dôkazov sťažovateľom potrebných na rozhodnutie o jeho

žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov; požadované podklady sťažovateľ okresnému

súdu doručil 28. novembra 2008 a následne 2. decembra 2008.

8. Dňa 7. júla 2009 sťažovateľ opätovne žiadal o konanie a rozhodnutie vo veci.

9. Dňa 16. septembra 2009 okresný súd uznesením č. k. -119 pribral do

konania žalovaných vo 4. až 8. rade.

10. Žalovaná v 8. rade podala 13. októbra 2009 odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu o pristúpení ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných podľa ustanovenia

a nasl. (ďalej aj „OSP“).

11. Okresný súd 14. decembra 2009 požiadal register obyvateľov o prešetrenie

pobytu žalovaného vo 4. rade a zároveň doručoval odvolanie žalovanej v 8. rade

sťažovateľovi.

12. Dňa 4. januára 2010 okresný súd žiadal opätovne register obyvateľov

o prešetrenie pobytu žalovaného v 1. rade.

13. Sťažovateľ 27. januára 2010 doručil okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu

žalovaného v 8. rade proti uzneseniu okresného súdu o pristúpení ďalšieho účastníka do

konania.

14. Dňa 18. marca 2010 okresný súd adresoval výzvu príbuzným žalovaného

v 1. rade, aby uviedli adresu jeho pobytu. Zároveň okresný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa, aby okresnému súdu doručil žalobu s prílohami a návrhom na pristúpenie

účastníkov do konania; tieto boli okresnému súdu doručené 20. apríla 2010.

15. Okresný súd uznesením č. k. -141 z 18. marca 2010 priznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

16. Dňa 19. apríla 2010 príbuzní žalovaného v 1. rade doručili okresnému súdu

oznámenie o jeho pobyte.

17. Dňa 26. apríla 2010 okresný súd doručoval žalovanému v 1. rade žalobu a výzvu

na vyjadrenie sa k žalobe.

18. Dňa 7. júna 2010 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) pre účely rozhodnutia o odvolaní žalovanej v 8. rade proti uzneseniu

o pripustení ďalšieho účastníka do konania.

19. Krajský súd uznesením č. k. -155 z 15. júla 2010 potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -119 zo 16. septembra 2009 o pristúpení ďalších

účastníkov do konania na strane žalovaných.

20. Dňa 26. októbra 2010 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na

14. december 2010, súčasne boli žalovaní vyzvaní na vyjadrenie sa k žalobe.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha predovšetkým vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si vo svojej doterajšej judikatúre v súvislosti s výkladom obsahu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Podľa ustanovenia prvej vety má každý právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho

záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná súdom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu prejednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vychádzal zo skutočnosti, že

predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha

náhrady škody spôsobenej mu ublížením na zdraví následkom trestného činu. Konania

o náhrade škody spôsobenej trestným činom tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

okresných súdov, pričom ide o agendu, v rámci ktorej existuje stabilizovaná judikatúra.

Z uvedeného dôvodu nemožno považovať vec sťažovateľa za právne zložitú, pričom

doterajší priebeh konania nezakladá ani dôvod na to, aby sa namietané konanie mohlo

kvalifikovať za zložité po faktickej stránke. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že ani

okresný súd vo svojom vyjadrení neospravedlňoval svoj doterajší postup v namietanom

konaní skutkovou či právnou zložitosťou veci. Z hľadiska povahy namietaného konania

ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že každé konanie o náhrade škody spôsobenej

trestným činom vyžaduje zo strany vo veci konajúceho súdu osobitnú starostlivosť, a teda

urýchlený postup.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd po preskúmaní predloženého spisu vzal do úvahy, že niektoré

procesné úkony sťažovateľa, na ktoré mal podľa právo

(návrh na pristúpenie účastníkov na strane žalovaných, žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov) mali objektívne vplyv na predĺženie konania, a preto túto skutočnosť zohľadnil

pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. , ,

).

Ústavný súd zistil, že namietané konanie je poznačené obdobiami neodôvodnenej

nečinnosti okresného súdu (obdobie od 26. júna 2007 do 12. augusta 2008 a obdobie od

11. novembra 2008 do 16. septembra 2009), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon

smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca

v preskúmavanom súdnom konaní nachádza.

Okresný súd podľa názoru ústavného súdu neprimerane dlho rozhodoval aj

o procesných návrhoch sťažovateľa. O sťažovateľom podanom návrhu na oslobodenie od

súdnych poplatkov rozhodoval okresný súd 16 mesiacov (od 11. novembra 2008,

resp. 28. novembra 2008 do 18. marca 2010, pozn.) a o jeho návrhu na pristúpenie ďalších

účastníkov konania na strane žalovaných rozhodoval viac než 13 mesiacov (od 23. júla 2008

do 16. septembra 2009).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli (bod 1

výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu založenú na argumentoch o nedostatočnom personálnom

obsadení ústavný súd nemôže akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach

viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru

ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,

v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté

prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia.

v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez

zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkom súdneho

konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v a dohovoru

oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri

napr. ).

Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s a

prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia tohto práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez

pokračujúceho porušovania základného práva ().

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, jeho predmet (povahu), ktorým

je rozhodovanie o náhrade škody vzniknutej sťažovateľovi následkom trestného činu,

obdobie neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ako aj správanie sťažovateľa ako

účastníka namietaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 € bude v danom prípade primerané konkrétnym okolnostiam

prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. S. J. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania

vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok 2009, ktorá predstavovala sumu 721,40 €, keďže išlo o úkony právnej služby

vykonané v roku 2010. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie vo veci samej) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 120,23 €, čo

spolu s režijným paušálom trikrát po 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a zvýšení odmeny o daň

z pridanej hodnoty vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky (právny zástupca sťažovateľa

je platcom dane z pridanej hodnoty, pozn.) predstavuje celkovú sumu 454,96 €, ktorú je

okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu rozumieť jeho doručenie

účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010