Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 451/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., B., zastúpenej

advokátkou JUDr. A. C., Z., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom súdneho exekútora JUDr. L. J., Exekútorský úrad, B.,

pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

EX 2/2006 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er

1754/2002 a jeho uznesením zo 4. novembra 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2010

faxom a 15. marca 2010 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti G., s. r. o., B.

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. A. C., Z., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom súdneho exekútora JUDr. L. J., Exekútorský úrad,

B. (ďalej len „súdny exekútor“), pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 2/2006 a postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 4. novembra 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou namietaného

exekučného konania (v procesnom postavení povinného), ktoré začalo 17. septembra 2002

na návrh pôvodne oprávneného JUDr. R. H., správcu konkurznej podstaty úpadcu D., a. s.,

B. (ďalej len „pôvodne oprávnený“), v súčasnosti vedeného v prospech oprávneného D., s.

r. o., K. (ďalej len „oprávnený“). Súdny exekútor exekúciu o vymoženie sumy 83 905,92 €

s príslušenstvom vykonáva predajom nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľky.

Sťažovateľka uviedla, že «súdny exekútor dňa 5. 5. 2006 udelil príklep vydražiteľovi

S. P., s. r. o. Sťažovateľovi bolo následne dňa 28. 12. 2009 doručené predvolanie na

rozvrhové pojednávanie, pričom toto sa malo konať 18. 12. 2009. Sťažovateľ následne dňa

12. 1. 2010 nahliadol u súdneho exekútora do exekučného spisu, pričom zistil nasledovné

skutočnosti: Súdnym exekútorom došlo k speňaženiu nehnuteľností zapísaných na LV č.

5088 vedenom Správou katastra M. pre obec (okres) k. ú. M., a to pozemku s parc. č.

2

1883/424, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, výmera 454 m, pozemku s parc. č.

2

1883/471, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, výmera 523 m, a stavby -

administratívnej budovy postavenej na pozemku s parc. č. 1883/424 (ďalej len ako

„nehnuteľnosti“). K schváleniu prík1epu exekučným súdom došlo dňa 4. 11. 2009,

uznesením č. k. -415, právoplatným dňa 24. 11. 2009. Toto rozhodnutie však

nebolo sťažovateľovi do dnešného dňa riadne doručené, nakoľko sa doručovalo bývalému

právnemu zástupcovi sťažovateľa – JUDr. R. J., ktorý sťažovateľa o existencii takéhoto

rozhodnutia žiadnym spôsobom neinformoval a ani príslušnému exekučnému súdu

neoznámil, že v predmetnej veci sťažovateľa už dlhší čas nezastupuje. Ak by sťažovateľ

nevyvinul vlastnú iniciatívu a nebol by nahliadať do exekučného spisu na exekučnom súde,

pravdepodobne by do dnešného dňa nebol o skutočnostiach uvedených v tejto sťažnosti

žiadnym spôsobom informovaný.».

V súvislosti s uvedeným sťažovateľka poukazuje na nezrovnalosti, pokiaľ ide

o predvolanie na rozvrhové pojednávanie, ktoré jej bolo doručené 28. decembra 2009,

pričom samotné rozvrhové pojednávanie sa malo uskutočniť 18. decembra 2009, t. j. desať

dní predtým, ako bolo predmetné predvolanie sťažovateľke doručené. Sťažovateľka takýto

postup súdneho exekútora namieta a tvrdí, že „súdny exekútor teda v čase konania

rozvrhového pojednávania nemohol mať riadne vykázané doručenie predvolania na

rozvrhové pojednávanie povinnému! V samotnej zápisnici o rozvrhu výťažku sa súdny

exekútor obmedzil iba na skonštatovanie, že predvolanie na rozvrhové pojednávanie bolo

doručované dňa 4. 12. 2009.“.

Podľa názoru sťažovateľky „nedoručením predvolania na rozvrhové pojednávanie

sa sťažovateľovi fakticky odňalo jeho zaručené právo na súdnu a inú právnu

ochranu. Rozhodnutie o rozvrhu výťažku na rozvrhovom pojednávaní bez účasti zákonom

vyžadovaných osôb je potom zaťažené vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť!“.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že «predmetné nehnuteľnosti boli v súlade s § 67 zák.

č. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

len ako „ZKR“) zaradené do konkurznej podstaty úpadcu F., s. r. o., B. (ďalej len ako

„úpadca“), ako majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi. Táto skutočnosť bola

zverejnená v Obchodnom Vestníku č. ...

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii teda zakazuje viesť voči majetku

podliehajúcemu konkurzu exekučné konanie. Citovaný predstavuje výnimku

z tohto všeobecného zákazu v situácii predpokladanej s tým, že ak už došlo

k udeleniu príklepu a tento podlieha schváleniu súdom, o udelení príklepu rozhoduje

exekučný súd postupom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii: t. j. na návrh buď

správcu, alebo vydražiteľa. Exekučný súd schválil príklep dňa 4. 11. 2009, avšak návrh na

jeho schválenie nebol podaný ani jednou z oprávnených osôb!

Návrh na pokračovanie v konaní bol podaný zo strany súdneho exekútora, ktorý

v urgencii zo dňa 30. 9. 2009 uviedol, že ,,pokračovaniu exekučného konania nebráni už

žiadna prekážka“. Súdny exekútor uviedol toto exekučnému súdu, napriek tomu, že mal

vedomosť o prebiehajúcom konkurznom konaní! (správca konkurznej podstaty ho vyzýval

listom zo dňa 22. 5. 2007 na poskytnutie súčinnosti). Súdny exekútor tak vedome uviedol

súd do omylu. Súdny exekútor však nie je osobou oprávnenou na podanie návrhu na

schválenie príklepu a preto tento návrh nemožno považovať za návrh v zmysle § 49 ods. 1

.».

Sťažovateľka namieta, že „nakoľko schválenie príklepu neprebehlo v súlade

s postupom ustanoveným zákonom ( ), t. j. návrh na schválenie príklepu

nebol podaný žiadnou zo zákonom predpokladaných osôb, príklep udelený súdnym

exekútorom nebolo možné zo strany exekučného súdu schváliť. Samotné rozhodnutie

o schválení príklepu je teda nezákonným a nulitným rozhodnutím, ktoré navyše nebolo

sťažovateľovi do dnešného dňa doručené!“.

Podľa názoru sťažovateľky došlo postupom súdneho exekútora v namietanom

exekučnom konaní pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností a rozhodovaním

o rozvrhu výťažku, ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 4. novembra 2009 o schválení príklepu k porušeniu jej

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jej sťažnosti

a jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Sťažovateľovo základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho exekútora

JUDr. L. J. pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľnosti v exekučnom konaní EX

2/2006 a rozhodovaním o rozvrhu výťažku, ako i postupom a rozhodovaním okresného súdu

Bratislava I v uznesení -415 zo dňa 4. 11. 2009 porušené bolo.

Ústavný súd zrušuje rozhodnutie okresného súdu Bratislava I sp. zn.

415 zo dňa 4. 11. 2009.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľka v prvom rade namieta, že postupom okresného súdu v exekučnom

konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 4. novembra 2009, ktorým

okresný súd schválil udelenie príklepu vydražiteľovi, bolo porušené jej základné právo

podľa a právo podľa dohovoru. Podstata jej námietok

spočíva v tom, že schválenie príklepu neprebehlo v súlade s postupom ustanoveným

o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (návrh

na schválenie príklepu nebol podaný žiadnou zo zákonom predpokladaných osôb), taktiež

samotné uznesenie dodnes nebolo doručené sťažovateľke.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody. Zmeškanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ), pričom

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.

, ).

V predmetnej veci je z obsahu súvisiaceho súdneho spisu zrejmé, že napadnuté

uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 4. novembra 2009 bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľky JUDr. R. J., B. (ďalej len „právny zástupca“), doručené 13.

novembra 2009. Sťažovateľka v tejto súvislosti tvrdí, že menovaný (už bývalý) právny

zástupca ju o existencii tohto rozhodnutia neinformoval ani exekučnému súdu neoznámil, že

v predmetnej veci už sťažovateľku nezastupuje.

Podľa (ďalej aj „OSP“) odvolanie

plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu

ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im

ich oznámil súd.

Ústavný súd zistil, že v spise okresného súdu sp. zn. na č. l. 178 sa

nachádza splnomocnenie sťažovateľky dané jej právnemu zástupcovi na zastupovanie

v predmetnej exekučnej veci. Keďže sťažovateľka neoznámila okresnému súdu odvolanie

uvedeného splnomocnenia (z obsahu sťažnosti táto skutočnosť nevyplýva a ani sama

sťažovateľka túto skutočnosť netvrdí) a ani právny zástupca neoznámil výpoveď

splnomocnenia (odvolanie predmetného splnomocnenia sťažovateľkou, resp. vypovedanie

plnej moci sťažovateľke právnym zástupcom sa v spise okresného súdu nenachádza),

okresný súd riadne doručil napadnuté uznesenie zo 4. novembra 2009 právnemu zástupcovi

sťažovateľky, ktoré tak v súlade s nadobudlo

právoplatnosť 24. novembra 2009.

Sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu faxom 12. marca 2010

a poštou 15. marca 2010. Z toho vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky v tejto časti bola

ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa z dôvodu, že

bola podaná oneskorene.

2. Sťažovateľka ďalej namieta, že k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru došlo aj postupom súdneho exekútora

v označenom exekučnom konaní pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností

a rozhodovaním o rozvrhu výťažku (nedoručením predvolania na rozvrhové pojednávanie).

Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu pred porušením základných práv

a slobôd v zmysle je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sa vo svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú

povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Všeobecné súdnictvo zabezpečuje

fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje sa poskytnúť

im účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má prednostne chrániť

a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné poriadky sú

zárukou účinnosti tejto právnej ochrany aj zárukou ochrany zákonného prístupu

k uplatňovaniu základných práv a slobôd ().

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľkou namietané porušenie

niektorého zo základných práv a slobôd nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovateľka sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jej

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

).

Vo svojej stabilizovanej judikatúre ústavný súd tiež zdôrazňuje, že ochrana

ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto

úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až

v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci

(napr. ).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú aj

niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný

súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom

procesnom poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená

().

Zo sťažnosti a tiež zo zistení ústavného súdu týkajúcich sa namietaného exekučného

konania vyplýva, že potom, ako súdny exekútor 18. decembra 2009 uskutočnil rozvrhové

pojednávanie, 10. marca 2010 podal okresnému súdu návrh na schválenie rozvrhu výťažku

z dražby nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľky.

Sťažovateľka 9. februára 2010 podala súdnemu exekútorovi a okresnému súdu

námietky proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností. V nich namietala v zásade obdobné

skutočnosti ako v sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 10. mája 2010 námietkam

sťažovateľky proti rozvrhu výťažku vyhovel. V nadväznosti na to neschválil rozvrh výťažku

z dražby nehnuteľností, a to z dôvodu nedodržania zákonom predpísaného postupu súdnym

exekútorom pri výpočte svojej odmeny a doručovaní predvolania na rozvrhové

pojednávanie. Proti predmetnému uzneseniu súdny exekútor podal 27. mája 2010 odvolanie,

o ktorom v súčasnosti rozhoduje odvolací Krajský súd v Bratislave.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka právny prostriedok ochrany svojich práv,

ktorý jej Exekučný poriadok účinne poskytuje [námietky proti rozvrhu výťažku (§ 161

Exekučného poriadku), o ktorom rozhoduje príslušný všeobecný súd (§ 45)], využila

a okresný súd, ako už bolo uvedené, o jej námietkach rozhodol tak, že im vyhovel a rozvrh

výťažku navrhovaný súdnym exekútorom neschválil.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatoval, že sťažovateľka mala

v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich

práv, ktoré mali byť napadnutým postupom súdneho exekútora podľa jej názoru porušené.

Oprávnenie okresného súdu a následne v odvolacom konaní krajského súdu rozhodnúť

o namietanom postupe súdneho exekútora vylučuje v tejto veci právomoc ústavného súdu,

ktorý ju môže uplatniť iba vtedy, ak sťažovateľ už nemá inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv, teda ak sťažnosť smeruje proti tomu orgánu verejnej moci,

ktorý rozhodoval v namietanej veci v poslednom stupni.

Na základe týchto záverov ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami uplatnenými sťažovateľkou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010