Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 31/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť F. M., P., zastúpeného advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2010 doručená sťažnosť F. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal 26. marca 2002 Okresnému súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) žalobu o zaplatenie sumy 80.252,40 € s prísl.

Sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu z 3. augusta 2009 č. k. -476,

ktorým bolo konanie zastavené, a aj proti uzneseniu z 18. septembra 2009

č. k. -501, ktorým bolo rozhodované o trovách konania. O odvolaniach

rozhodoval krajský súd v konaniach sp. zn. a sp. zn. .

Zdôvodnenie podanej sťažnosti sformuloval sťažovateľ takto: „Tieto odvolania boli

podľa zistení sťažovateľa na Krajský súd v Košiciach postúpené v októbri 2009....

Vzhľadom na pretrvávajúcu dlhodobú nečinnosť Krajského súdu v Košiciach podal dňa

31.08.2010 sťažovateľ ako účastník konania sťažnosť predsedovi krajského súdu na postup

súdu. ...Krajský súd v Košiciach podaním zo dňa 9.9.2010... sťažovateľa upovedomil, že

o odvolaniach vo veciach vedených pod č. k. a krajský súd

ako odvolací súd má rozhodnúť do konca septembra 2010. Zároveň Krajský súd v Košiciach

informoval sťažovateľa, že do ukončenia odvolacieho konania bude veci sledovať.

Do dnešného dňa však sťažovateľ neobdržal z Krajského súdu v Košiciach žiadne

informácie o výsledku konania, t. j. či už bolo o odvolaniach podaných sťažovateľom

rozhodnuté a nebolo mu doručené žiadne uznesenie. ...od posledného úkonu vo veci uplynul

už viac ako rok a do dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté, ani súd nevykonal žiaden iný

úkon. Pritom v súlade s ust. len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. ...

Podľa mienky sťažovateľa je základnou povinnosťou súdu zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie...

Sťažovateľ má za to, že jeho sťažnosť je oprávnená, pretože s prihliadnutím na

základné kritériá, ktoré sťažovateľ uviedol vyššie, nie je daný žiadny dôvod na to, aby

Krajský súd v Košiciach o merite veci nerozhodol po dobu viac ako jedného roka

a udržiaval svojou nečinnosťou sťažovateľa ako účastníka konania v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ sa preto obracia na Ústavný súd SR, aby tento stav právnej neistoty odstránil

a priznal sťažovateľovi právo na primerané zadosťučinenie.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:

„Základné práva sťažovateľa, F. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v a právo podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach... v konaniach

vedených pod sp. zn. a porušené boli.

Sťažovateľovi... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €..., ktoré je

Krajský súd v Košiciach... povinný uhradiť mu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Košiciach... je povinný uhradiť sťažovateľovi, F. M... trovy právneho

zastúpenia v sume 303,31 EUR na účet právnej zástupkyne, JUDr. M. G... do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je

zjavne neopodstatnená.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa (m. m.

, ).

Ústavný súd zistil, že spis vedený v sťažovateľovej právnej veci pod sp. zn.

bol okresným súdom s odvolaniami sťažovateľa doručený krajskému súdu

29. októbra 2009, jednotlivé odvolania sťažovateľa boli zaevidované samostatne pod

odlišnou spisovou značkou ( a ), avšak krajským súdom boli

preskúmavané súčasne. Krajský súd o odvolaniach sťažovateľa rozhodol 30. septembra

2010, pričom spis vrátil okresnému súdu 22. októbra 2010.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nedochádza

k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza pritom z toho, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

K odstráneniu právnej neistoty dochádza právoplatným rozhodnutím vo veci.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , , ).

Vzhľadom na skončenie odvolacieho konania pred vydaním rozhodnutia krajským

súdom a vrátením spisu okresnému súdu ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

nemôže už dochádzať k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. svojím obsahom obdobného práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že dĺžku konania pred krajským

súdom o podaných odvolaniach (od 29. októbra 2009, keď bol spis krajskému súdu

predložený, do 22. októbra 2010, keď bol spis s rozhodnutím krajského súdu vrátený

okresnému súdu) nemožno hodnotiť ako zjavne neprimeranú a ani celé toto obdobie ako

zbytočné prieťahy, keďže je potrebné brať na zreteľ aj čas nevyhnutný na štúdium

spisového materiálu obstaraného prvostupňovým súdom, ako aj skutočnosť, že proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný riadny opravný prostriedok a odvolací súd

vec uzatvára právoplatne.

Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia,

v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru“ (). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za

následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 [ dohovoru (napr. , , )].

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosť, obsahom ktorej bolo namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný

súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011