Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 406/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2011 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika v konaní

o sťažnosti J. V., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., B., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. v období po nadobudnutí

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 17. júla 2007 takto

rozhodol:

1. Základné právo J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. J. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),

ktoré mu j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť J. V. trovy konania v sume 254,88 €

(slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu

advokáta JUDr. Ľ. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 27. októbra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. V. (ďalej len „sťažovateľ“) v časti, v ktorej

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Vo zvyšnej časti,

v ktorej sťažovateľ namietal, že postupom v konaní okresný súd porušil základné právo na

spravodlivý proces podľa a právo na spravodlivé prejednanie jeho

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie podľa .

Ústavný súd už raz skúmal postup okresného súdu v konaní sp. zn.

s cieľom zistiť, či nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom nálezom sp. zn. zo

17. júla 2007 porušenie týchto práv aj vyslovil, prikázal okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

a právo na úhradu trov konania.

V poradí druhou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. októbra 2010 sťažovateľ

znovu namietal porušenie označených základných práv tvrdiac, že okresný súd naďalej

nerešpektuje príkaz ústavného súdu vo veci konať a spôsobuje ďalšie významné prieťahy.

Predmetom konania bolo preto po prijatí sťažnosti preskúmať, či v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. zo 17. júla 2010 dochádza k porušovaniu

základných práv vyplývajúcich z označených článkov , resp. dohovoru.

Okresný súd podaním sp. zn. Spr. 946/10 doručeným ústavnému súdu 26. novembra

2010 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom je uvedená aj podrobná chronológia

priebehu napadnutého konania, pričom z jej časti relevantnej pre tento prípad vyplýva, že

vo veci boli vykonané tieto úkony:

„ - 17.9.2007 spis pridelený JUDr. S.

- 14.11.2007 vypracovaný dopĺňací rozsudok, opravné uznesenie, uznesenie

o oprave odôvodnenia rozsudku a uznesenie o zamietnutí návrhu na opravu

- 10.12.2007 podal navrhovateľ odvolanie voči rozhodnutiam zo dňa 14.11.2007

- uznesenie o oprave rozsudku zo dňa 09.01.2008 a spis bol dňa 09.01.2008

doručovaný Krajskému súdu Žilina

- 31.01.2008 odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 09.01.2008 o oprave

rozsudku a návrh na ďalšiu zmenu petitu - doplnenie o právo uverejniť rozsudok

v televízii M., v denníku P. a zaplatenie 640.220,- ako preddavok na publikovanie

rozhodnutia v televízii M., denníku P.

- 31.01.2008 odvolanie voči uzneseniu

- opravné uznesenie zo dňa 04.02.2008 na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie

- odvolanie navrhovateľa zo dňa 29.02.2008 voči uzneseniu o zaplatenie súdneho

poplatku

- spis zaslaný dňa 09.04.2008 na Krajský súd Žilina

- spis vrátený dňa 07.11.2008 z Krajského súdu Žilina, zrušené uznesenie o zaplatení

súdneho poplatku

- v čase, kým bol spis na Krajskom súde Žilina (09.04.2008 - 07.11.2008) mi bol dňa

12.05.2008 pridelený elektronicky do senátu

- 15.12.2008 výzva navrhovateľovi, aby predložil doklady o osobných a majetkových

pomeroch

- 17.02.2009 uznesenie o oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku

- 01.04.2009 spis zaslaný KS ZA

- 20.10.2009 rozsudok Okresného súdu Martin zrušený bez pojednávania

- 07.02.2010 uznesenie o pripustení zmeny petitu na základe návrhu navrhovateľa

17.02.2010 uznesenie o vylúčení petitu o uverejnení rozsudku na samostatné konanie

- 17.02.2010 uznesenie o nepripustení odporcu M. do konanie ako odporcu v rade 3)

- 17.03.2010 odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu o nepripustení odporcu M. do

konania

- 13.04.2010 spis zaslaný Krajskému súdu Žilina

- 09.06.2010 spis vrátený z Krajského súdu Žilina

- 01.07.2010 vytýčený termín pojednávania na deň 14.09.2010, odročený z dôvodu

dovolenky zákonného sudcu

- 05.10.2010 – pojednávanie

- 25.10.2010 uznesenie o nepripustení zmeny petitu.“

Okresný súd k námietkam sťažovateľa o porušení označených základných práv

uviedol, že sa „vo veci koná bez prieťahov, vyvolaných súdom. Naopak navrhovateľ hoci

súd jeho návrhu vymeniť motorové vozidlo s alternatívnym rozsudkom vyplatiť kúpnu cenu,

vyhovel rozsudkom zo dňa 04.07.2006, sa odvolal a v priebehu odvolacieho konania dal

návrh na pripustenie ďalšieho účastníka, voči každému uzneseniu podal odvolanie a návrhy

na opravu rozsudku a odôvodnenia rozsudku. Ako sťažovateľ uvádza, odporca v rade 1),

hoci je stále zapísaný ako obchodná spoločnosť v Obchodnom registri, predvolania súdu

ani iné súdne zásielky nepreberá, súd doručoval odporcovi v rade 1) rozhodnutia

a predvolania na základe fikcie doručenia podľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Podľa navrhovateľa je údajne v platobnej neschopnosti a odporca v rade 2),

ktorý podľa názoru súdu nemá pasívnu legitimáciu, skončil s predmetom činnosti z ktorého

vyplýva predmet sporu, preto navrhol pripustenie odporcu M.

Prešetrením potrebných skutočností v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v časti prieťahy v konaní, musím konštatovať, že

dĺžka konania z pohľadu celkovej doby konania je dlhá.

Konečné zodpovedanie otázky, či došlo k zbytočným prieťahom a tým k porušeniu

práv sťažovateľa na spravodlivý a rýchly proces, ponechávam na rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky, ktorý v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri

základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci pri zohľadnení povahy

konania, správania účastníkov konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval.“.

Obsah spisu okresného súdu vedeného vo veci, ktorý si ústavný súd vyžiadal pre

účely preverenia úkonov vykonaných vo veci, potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení,

a preto ich ústavný súd považuje za preukázané. Vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.

Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu písomne nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, čo je v zásade to isté právo, ktoré pre

účastníka konania zaručuje .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba

v občianskoprávnej veci týkajúca sa stanovenia povinnosti vymeniť chybné osobné

motorové vozidlo, ktorá bola dopĺňaná v priebehu konania o ďalšie nároky. Ústavný súd sa

k tejto stránke veci už vyjadril v náleze sp. zn. v tom zmysle, že z obsahu

súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani s nimi predložených na vec sa

vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti

veci, avšak po skutkovej stránke konštatoval, že v danom prípade ide o vec skutkovo

zložitejšiu, vyžadujúcu si vykonanie dokazovania, ktoré môže spôsobiť predĺženie konania,

ak zistenie skutkového stavu je závislé od vypočutia svedkov a posúdenia ďalších dôkazov

týkajúcich sa zistenia technického stavu osobného motorového vozidla. Spomínaná

skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť nečinnosť okresného súdu v konaní

o žalobe sťažovateľa. Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu

tohto názoru v sťažovateľovej veci a z uvedeného dôvodu si ju plne osvojil.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom. Správanie

sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd hodnotí ako aktívne, sťažovateľ reagoval na

výzvy okresného súdu, zúčastňoval sa jednotlivých pojednávaní, označoval dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení a počas celej doby konania bol zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom. V správaní sťažovateľa teda ústavný súd nezistil v zásade okolnosti,

v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu v predmetnom

konaní.

Aj keď okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol, že sa sťažovateľ

odvolal proti rozsudku, hoci bolo jeho žalobe vyhovené, a v priebehu odvolacieho konania

dal návrh na pripustenie ďalšieho účastníka, voči každému uzneseniu podal odvolanie

a návrhy na opravu rozsudku, ako aj odôvodnenia rozsudku, ústavný súd toto vyjadrenie

nemohol akceptovať. Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy to, že

ako účastník konania má nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil. Ak v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníkom konania dochádza k predĺženiu konania,

zodpovednosť za tento stav neznáša oprávnená osoba, ale nemožno ju pripísať ani štátnemu

orgánu konajúcemu vo veci (, ). Ústavný súd opierajúc sa

o svoju judikatúru však k tomu poznamenáva, že také procesné návrhy sú procesným

právom účastníka konania, ale nemôžu byť dôvodom na nekonanie v merite veci (podobne

napr. , ).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru,

bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo

k neodôvodneným prieťahom, ústavný súd zistil, že i keď okresný súd vykonával úkony

priebežne a ústavný súd nezistil obdobia nečinnosti dlhšie ako 3 mesiace, úkony vykonané

okresným súdom vo veci sa vyznačovali neefektívnosťou a nesústredenosťou. Je síce

pravda, že sťažovateľ okrem odvolania proti rozsudku zo 4. júla 2006 podal viacero

procesných návrhov počínajúc návrhom na vydanie dopĺňacieho rozsudku, cez návrhy na

vydanie opravných uznesení až po návrh na pripustenie ďalšieho účastníka konania po

vydaní meritórneho rozhodnutia, čo objektívne predlžuje súdne konanie z dôvodu, že

o týchto návrhoch je potrebné rozhodnúť, a až potom sa možno zaoberať meritom veci.

Avšak zvolenie efektívneho procesného postupu podľa konkrétnych okolností prípadu je

základnou povinnosťou súdu a prípadný nesprávny procesný postup nemožno pričítať na

ťarchu účastníka konania, ktorý svoje procesné právo využil. Dôkazom o nesprávnom

procesnom postupe okresného súdu po právoplatnosti nálezu sp. zn. je

skutočnosť, že spis okresného súdu bol 7. novembra 2008 ako predčasne predložený vrátený

bez meritórneho rozhodnutia Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu,

že okresný súd nerozhodol o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. V tejto

súvislosti je potrebné poznamenať, že v posudzovanej veci už aj skôr došlo k vráteniu spisu

bez meritórneho rozhodnutia (prvýkrát bol vrátený spis okresnému súdu ešte 30. apríla 2007

z dôvodu, že po vydaní meritórneho rozhodnutia okresný súd nerozhodol o návrhu

sťažovateľa na vydanie dopĺňacieho rozsudku, pokiaľ išlo o úroky z omeškania, návrhu na

vydanie opravného uznesenia, pokiaľ išlo o trovy konania, o návrhu na opravu odôvodnenia

rozsudku, ako aj návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní v rozhodnutí). Napokon krajský

súd uznesením č. k. -436 z 20. októbra 2009 rozsudok okresného súdu

č. k. -324 zo 4. júla 2006 zrušil z dôvodu, že navrhovateľ v štádiu konania pred

prvostupňovým súdom pôvodný návrh zmenil, avšak „o zmenenom návrhu navrhovateľa

nerozhodol, teda v konaní nepripustil zmenený návrh napriek tomu, že o jeho zmenenom

návrhu napadnutým rozsudkom zo dňa 4.7.2006 rozhodol“.

V okolnostiach tohto prípadu teda konanie okresného súdu nebolo procesne

v poriadku, čo malo za následok vznik zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie

označených práv sťažovateľa. Aj sám okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti

konštatoval, „že dĺžka konania z pohľadu celkovej doby konania je dlhá“.

Vzhľadom na zistené skutočnosti okresného súdu ústavný súd dospel k názoru, že

doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. ,

došlo aj v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

zo 17. júla 2007 k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Aj napriek tomuto zisteniu ústavný súd v zhode so svojou judikatúrou

(, ) neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal, pretože

táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. zo 17. júla 2007.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

50 000 € z dôvodu, že „opätovné namietané porušenie základného práva nemožno napraviť

obnovením stavu pred jeho porušením, vzniknutými prieťahmi v súdnom konaní sa výrazne

znižuje predpoklad úspešnosti budúcej exekúcie podľa oneskorene vydaného súdneho

rozhodnutia, výrok ústavného súdu deklarujúci porušenie základného práva nemožno

vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, v konaní súd

rozhoduje o právach spotrebiteľa zaručených aj v Zmluve o založení európskeho

spoločenstva...“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých

vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa

pritom riadil zásadou, že dôvodom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je

reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

Podľa názoru ústavného súdu prichádza aj v sťažovateľovom prípade do úvahy

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a na preukázanú neefektívnu činnosť okresného súdu, ako aj povahu veci,

prihliadajúc na zásadu, že nie je zmyslom finančného zadosťučinenia reparovať vzniknutú

škodu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané, preto vo zvyšnej časti

žiadosti nevyhovel.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Ľ. K.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a spísanie sťažnosti) urobené v roku 2010 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1

písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 120,23 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x

7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada trov konania predstavuje celkovú sumu

254,88 €.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011