Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 39/2011
PDF · 147.39 KB
No categories available
III. ÚS 39/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť I. H., toho času vo väzbe, vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky v
spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 4 Tos 91/2010 z 19. októbra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. novembra
2010 doručená sťažnosť I. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 4 Tos 91/2010 z 19. októbra 2010.
Sťažovateľ uviedol, že krajský súd mu namietaným uznesením predĺžil jeho väzbu do
28. februára 2011 podľa § 76a zákona č. 501/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) v znení účinnom od 20. marca 2009 napriek tomu,
že ten istý krajský súd ešte 11. mája 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 26/2010
ustanovil, že stanovená lehota väzby mu uplynie 28. októbra 2010 [pričom súčasne zrušil
uznesenie Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) z 26. apríla 2010, ktorým
mu bola predĺžená väzba do 5. decembra 2010]. Krajský súd teda porušil „zákaz
retroaktivity podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, pretože v čase zmeny zákona“ sa sťažovateľ „už
vyše rok a pol nachádzal vo výkone väzby (06. 09. 2007) a teda novelizované znenie zákona
sa na mňa použiť nemalo.“
Ďalej v sťažnosti uvádza: „Tým, že KS BA zamietol moju sťažnosť, tak zároveň vydal
uznesenie kde uviedol, že moja väzba predĺžená podľa novelizovaného ustanovenia § 76a
Tr. por. sa bude deliť z celkových 60 mesiacov na 30 mesiacov na prípravné konanie a 30
mesiacov na konanie pred súdom, a keďže 30 mesiacov súdnej väzby mi malo uplynúť dňa
28. októbra 2010, tak sa malo stať ale nestalo, a to preto, lebo OS BA 1 na hlavnom
pojednávaní dňa 7. 10 2010 vedenom pod sp. zn. 5 T 50/08 nerešpektoval uznesenie KS zo
dňa 11. 05. 2010 a opätovne mi nezákonne predĺžil lehotu trvania väzby a to do 18. 02.
2011, čím bol opäť porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 50 ods. 6
Ústavy SR.“
Krajský súd následne jeho sťažnosť proti uzneseniu prvostupňového súdu
zo 7. októbra 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tos 91/2010 zamietol. Sťažovateľ sa na
základe uvedeného tiež domnieva, že bolo porušené aj jeho základné právo a sloboda podľa
čl. 17 ods. 5 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy.
Súčasťou sťažnosti bola aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v
konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťoval, či nie
sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní
odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je absencia
priamej príčinnej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej
strane a namietaným konaním, rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci do
takého práva alebo slobody na strane druhej. Za zjavne neopodstatnenú preto možno
považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 56/03).
Podľa čl. 50 ods. 6 ústavy trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Sťažovateľ vidí porušenie svojich základných práv v tom, že všeobecné súdy
nesprávne aplikovali ustanovenie § 76a Trestného poriadku na jeho prípad (porušili „zákaz
retroaktivity“), a podľa neho, resp. podľa rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 3 Tos 26/2010
z 11. mája 2010 mu mala zákonná lehota väzby uplynúť ešte 28. októbra 2010, keď mal byť
prepustený aj na slobodu.
Keďže ústavný súd nemal k dispozícii všetky rozhodnutia týkajúce sa danej veci,
pred predbežným prerokovaním sťažnosti si vyžiadal vyjadrenie krajského súdu k sťažnosti
a zberný spis sp. zn. 4 Tos/91/2010, z ktorého zistil tieto skutočnosti:
Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 26/2010 z 11. mája 2010 zrušil pre procesné
pochybenia uznesenie okresného súdu sp. zn. 5 T 50/08 z 26. apríla 2010, ktorým tento súd
podľa § 76a Trestného poriadku (v znení platnom od 20. marca 2009) z dôvodov podľa § 71
ods. 1 písm. a) a c) okrem iného predĺžil sťažovateľovi lehotu trvania väzby až do
5. decembra 2010.
Z tohto uznesenia vyplýva, že obžaloba na sťažovateľa bola podaná 28. apríla 2008
a „polovica zo 60 mesiacov pre súdnu väzbu tak uplynie dňa 28. 10. 2010. Pochybil okresný
súd, keď pri výpočte súdnej väzby vychádzal z dátumu, v ktorom obžalobu predbežne
prejednal, t. j. zo dňa 05. 06. 2008 a kedy rozhodol o ponechaní obžalovaného vo väzbe.
Nesprávne potom predĺžil lehotu trvania väzby o 6 mesiacov, t. j. do 05. 12. 2010. Tento
nedostatok napravil krajský súd a po zrušení napadnutého rozhodnutia sám rozhodol o
predĺžení lehoty trvania väzby a to do 28. 10. 2010...“.
Následne okresný súd na hlavnom pojednávaní 7. októbra 2010 rozhodol uznesením
sp. zn. 5 T 50/08 o predĺžení lehoty trvania väzby sťažovateľa o 5 mesiacov, t. j. do
28. februára 2011, ktoré krajský súd na základe sťažnosti sťažovateľa potvrdil uznesením
sp. zn. 4 Tos 91/2010 z 19. októbra 2010.
Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom namietaného uznesenia krajského súdu
dospel k záveru, že z obsahu odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich podstaty a zmyslu, preto námietku porušenia sťažovateľových práv uznesením krajského
súdu posúdil ako zjavne neopodstatnenú.
Trvanie väzby je upravené v § 76 až § 79 Trestného poriadku, pričom celková lehota
väzby je upravená v § 76 ods. 6 Trestného poriadku. S účinnosťou od 20. marca 2009 bol
zákonom č. 97/2009 Z. z. do Trestného poriadku doplnený § 76a, podľa ktorého ak sa vedie
trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na
25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, ktoré nebolo možné pre obťažnosť veci
alebo z iných závažných dôvodov skončiť do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom
konaní a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne
sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže súd rozhodnúť o predĺžení celkovej
lehoty väzby v trestnom konaní na nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane. Celková lehota
väzby v trestnom konaní spolu s jej predĺžením podľa predchádzajúcej vety však nesmie
presiahnuť 60 mesiacov.
Podľa prechodného ustanovenia k § 76a Trestného poriadku (§ 567e Trestného
poriadku) sa § 76a použije aj na lehotu väzby, ktorá začala plynúť predo dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 97/2009 Z. z. (t. j. pred 20. marcom 2009), vrátane lehoty
väzby v konaní pred súdom podľa § 78 ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom
do 31. januára 2009, nepoužije sa však v prípade, ak by sa mala predĺžiť lehota väzby
v prípravnom konaní.
V danom prípade podľa názoru ústavného súdu krajský súd na strane 3 namietaného
uznesenia vysvetlil sťažovateľovi, že pri maximálnych lehotách väzby sa ustanovilo
v Trestnom poriadku nové pravidlo, podľa ktorého „maximálna lehota väzby pred súdom je
taká, aká zostane z celkovej dĺžky väzobnej lehoty uvedenej v § 76a. Ak teda nie je
vyčerpaná lehota väzby v prípravnom konaní, o nevyčerpaný zvyšok sa navyšuje lehota
väzby v súdnom konaní“.
Z veci vyplýva, že sťažovateľ bol vzatý do väzby 6. septembra 2007 podľa Trestného
poriadku účinného od 1. januára 2006 uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 709/07
z 10. septembra 2007 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 79/07
zo 4. októbra 2007. Obžaloba bola na sťažovateľa podaná na okresnom súde ešte v apríli
2008.
Maximálna dĺžka trvania väzby u sťažovateľa môže byť podľa § 76a Trestného
poriadku s poukazom na právnu kvalifikáciu jeho konania ako obzvlášť závažný zločin
60 mesiacov od jeho zadržania, preto ústavný súd vychádzajúc z opísaného skutkového
stavu nevidí žiadny dôvod na to, že v jeho prípade došlo k prekročeniu tejto lehoty a tým
k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy.
Celková prípustná dĺžka väzobnej lehoty bola teda v jeho prípade dodržaná.
Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tos/91/2010 podľa názoru ústavného
súdu postupoval už správne a zákonne pri rozhodovaní o predĺžení lehoty väzby sťažovateľa
podľa právnej normy (§ 76a Trestného poriadku), ktorá bola platná a účinná v čase jeho
rozhodovania a ktorá sa v zmysle prechodného § 567e Trestného poriadku použije aj na
lehotu súdnej väzby, ktorá začala plynúť pred nadobudnutím účinnosti novely, ktorou bolo
doplnené uvedené ustanovenie, a napravil pochybenie v odôvodnení svojho rozhodnutia
z 11. mája 2010, o ktoré opiera svoj názor aj sťažovateľ.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd považuje závery krajského súdu z hľadiska
námietok, ktoré sú podstatou sťažnosti, za súladné s právnym stavom platným a účinným
v čase rozhodovania krajského súdu, a teda aj z ústavného hľadiska za akceptovateľné.
Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (obdobne napr.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie ústavného súdu
o žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu bolo už bez právneho významu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. januára 2011