Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 31/2011
PDF · 139.96 KB
No categories available
I. ÚS 31/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., H., zastúpeného advokátom JUDr. Š. P., H., ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 1 Cob 16/2010 zo 14. septembra 2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra
2010 doručená sťažnosť Ing. J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v
Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Cob 16/2010 zo 14. septembra 2010 (ďalej aj
„rozsudok krajského súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu bol
účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prešov (ďalej len ,,okresný súd“)
o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáhal od Železníc Slovenskej republiky.
Okresný súd rozsudkom sp. zn. 18 Cb 147/2006 z 30. júna 2009 žalobu zamietol
a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Na odvolanie sťažovateľa ako žalobcu o veci
rozhodoval krajský súd, ktorý výrokom rozsudku napadnutého sťažnosťou na ústavnom
súde (i) nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, (ii) potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa a (iii) nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ešte v roku 2005 požiadal prvostupňový súd
(ktorým bol v tom čase Okresný súd Humenné) o oslobodenie od súdnych poplatkov,
pričom vzhľadom na to, že nebol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu,
zastával názor, že mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Po vylúčení sudcov
Okresného súdu Humenné konal vo veci okresný súd, ktorý ho tiež nevyzval na zaplatenie
súdneho poplatku za žalobu a jej rozšírenie a o veci rozhodol rozsudkom z 30. júna 2009.
Ani po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu nebol vyzvaný na zaplatenie
súdneho poplatku za odvolanie, čo ho utvrdilo v tom, že oslobodenie od súdnych poplatkov
mu bolo priznané. Až krajský súd mu prípisom z 26. augusta 2010 oznámil, že zo spisu nie
je zistiteľné, či prvostupňový súd o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol
a súčasne ho vyzval, aby oznámil, či na tomto návrhu naďalej trvá. Sťažovateľ v odpovedi
z 1. septembra 2010 uviedol, že musel byť oslobodený od súdnych poplatkov a že ak o jeho
návrhu nebolo rozhodnuté, trvá na oslobodení od súdnych poplatkov.
4. Prvým výrokom rozsudku napadnutého touto sťažnosťou krajský súd
sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom na odôvodnenie tohto
výroku uviedol, že keďže prvostupňový súd o návrhu sťažovateľa nerozhodol, musí
v súlade s § 211 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnúť o tomto návrhu odvolací
súd. Podstatnú sťažnostnú námietku sťažovateľ uvádza v závere svojej sťažnosti: ,,Krajský
súd v poučení napadnutého rozsudku uvádza, že proti tomuto rozsudku nie je možné podať
odvolanie. Postupom a rozhodnutím krajského súdu mi bolo znemožnené podať odvolanie
proti výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, a tým mi bolo odňaté právo
konať pred súdom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Postupom
a rozsudkom krajského súdu bolo súčasne porušené moje právo na súdnu ochranu podľa
5. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom krajského
súdu porušené boli, a aby zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku, ktorým mu nebolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a vrátil mu v tejto časti vec na ďalšie konanie.
Ďalej žiadal, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu a keďže pri jej predbežnom prerokovaní zistil,
že je neprípustná, rozhodol o jej odmietnutí.
8. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa
sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich
práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to
poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá
automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného
princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť
výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im
zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné
vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné
aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva
dotknutým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, I. ÚS 153/2010). Zásada
subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do
právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
9. Podstatou námietok sťažovateľa je nemožnosť preskúmania výroku rozsudku
krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, keďže v zmysle poučenia,
proti rozsudku nie je prípustné odvolanie. Uvedeným malo podľa sťažovateľa dôjsť
k odňatiu možnosti konať pred súdom, z čoho sťažovateľ vyvodzuje tak prípustnosť
dovolania podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, ako aj zásah do jeho
označených práv. Pred rozhodnutím o sťažnosti si ústavný súd na okresnom súde overil, či
proti rozsudku krajského súdu bolo sťažovateľom podané dovolanie. Okresný súd potvrdil,
že sťažovateľ podal dovolanie na poštovú prepravu 19. októbra 2010 a toto bolo doručené
na okresný súd 21. októbra 2010.
10. Ústavný súd už opakovane zaujal názor (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 84/2010,
I. ÚS 153/2010, III. ÚS 200/2010, III. ÚS 114/2010), že v prípade podania mimoriadneho
opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť
považovaná za prípustnú až po negatívnom rozhodnutí o dovolaní sťažovateľa. Pritom
lehota na prípadné podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu
k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu napadnutého dovolaním sťažovateľa
(porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci
Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).
Nie je ani dôvod na to, aby ústavný súd prerušil konanie a vyčkával so svojím rozhodnutím
až do vydania rozhodnutia dovolacím súdom, lebo sťažovateľ môže podať ústavnú sťažnosť
až po doručení rozhodnutia o danom mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní).
11. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre
predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, nezaoberal sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa (návrh na zrušenie rozsudku krajského súdu v napadnutom výroku, vrátenie
veci na ďalšie konanie, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd
sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2011