Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 405/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2011 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Ladislava

Orosza o sťažnosti PhDr. M. P., PhD., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T

72/2006 takto

rozhodol:

1. Základné právo PhDr. M. P., PhD., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T

72/2006 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. PhDr. M. P., PhD., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť PhDr. M. P., PhD., trovy konania v

sume 454,96 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra

2010 doručená sťažnosť PhDr. M. P., PhD., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Okresná prokuratúra v P. podala dňa 31. 7. 2006 na bývalého manžela

sťažovateľky obžalobu sp. zn. zo dňa 24. 7. 2006 pre trestný čin násilia proti

skupine obyvateľov a jednotlivcovi podľa a na tom skutkovom

základe, že dňa 26. 5. 2002 v P. v spoločnom byte po predchádzajúcom nedorozumení so

sťažovateľkou sa tejto okrem iného vyhrážal slovami „najradšej by som Ťa zabil“, čím u nej

vzbudil obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, vzhľadom na jeho predchádzajúce agresívne

správanie a dňa 5. 11. 2003 o 6. 30 hod. v P., v ich spoločnom byte, po predchádzajúcej

hádke so sťažovateľkou túto fyzicky napadol tak, že ju chytil pod krk a škrtil, čím jej

spôsobil pomliaždenie krku s podvrtnutím krčnej chrbtice, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu

liečenia totožnú s práceneschopnosťou v trvaní od 5. 11. 2003 do 13. 11. 2003.

Trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 16. 8. 2006

bol uznaným obvinený Ing. F. P. za vinného pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov

a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr. zákona.

Obvinený Ing. F. P. podal proti uvedenému trestnému rozkazu odpor dňa 25. 8.

2006.

Okresný súd v Prešove rozsudkom sp. zn. zo dňa 8. 12. 2006 uznal

bývalého manžela sťažovateľky za vinného z trestného činu podľa účinného do

31. 12. 2005 a trestného činu podľa účinného do 31. 12. 2005.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. -323 zo dňa 5. 9. 2007 zrušil

napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 1. 4. 2010 podala sťažovateľka sťažnosť na Okresný súd Prešov. Vo vyjadrení

k sťažnosti... sa uvádza, že sťažnosť sťažovateľky je čiastočne dôvodná, vzhľadom na to, že

súd od roku 2008 nekonal bez zbytočných prieťahov. V súčasnosti však boli tieto prieťahy

v konaní odstránené a vo veci je nariadený termín hlavného pojednávania.»

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd po

prerokovaní veci takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky

- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v

Slovenskej republiky, a

- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

bolo postupom Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Prešov konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Prešov pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie,

a to vo výške 3000 EUR.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy konania.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , uznesením č. k.

-12 z 28. októbra 2010 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. novembra 2010

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 8. decembra 2010

(sp. zn. doručenom ústavnému súdu 13. decembra 2010) konštatovala, že

v označenej veci čiastočne došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a uviedla, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu ďalej ku konaniu vedenému pod sp. zn.

okrem iného uviedla:

„... JUDr. B. T., ktorý vo veci konal v predmetnom období, na tunajšom súde už

nepracuje, preto vychádzame len z vyjadrenia JUDr. M. M., ktorému bola vec pridelená

dňa 6. 8. 2009.

V danej trestnej veci bola podaná obžaloba na tunajší súd dňa 31. 7. 2006, kedy bol

spis pridelený JUDr. B. T. Dňa 16. 8. 2006 bol vydaný trestný rozkaz, proti ktorému podal

obvinený odpor. Následne po sérii hlavných pojednávaní (15. 12. 2006, 8. 12. 2006) bol

dňa 8. 12. 2006 vyhlásený vo veci rozsudok. Proti tomu rozsudku podal obžalovaný

odvolanie. Krajský súd v Prešove dňa 5. 9. 2007 rozhodol tak, že zrušil predmetný rozsudok

a vec vrátil Okresnému súdu na nové prejednanie veci a rozhodnutie. Spis bol vrátený na

Okresný súd Prešov dňa 5. 10. 2007.

Po preložení JUDr. T. na iný okresný súd bol spis dňa 6. 8. 2009 pridelený na

prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. M. M. Dňa 21. 9. 2009 vydal zákonný sudca po

preštudovaní spisu a rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa pokyn smerujúci k

zabezpečeniu listinných dôkazov, ktoré považoval Krajský súd v Prešove za potrebné

zabezpečiť pre posúdenie skutkového stavu. Uvedené listinné dôkazy povinné osoby

postupne čiastočne predkladali (a to výpisy zo zdravotnej dokumentácie poškodenej –

problémy so sumarizovaním dokumentácie vo vzťahu k tomu, že poškodená na vyšetrenia

chodila k viacerým lekárom, ktorých existenciu súd postupne zisťoval, ergo došlo

k viacerým zmenám v osobe všeobecného lekára za obdobie rokov 2001 až 2010).

Dňa 31. 5. 2010 súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 6. 7. 2010 aj napriek tomu,

že neboli zabezpečené všetky potrebné správy od dotknutých lekárov. Hlavné pojednávanie

dňa 6. 7. 2010 bolo odročené pre ospravedlnenú neprítomnosť obžalovaného na deň 28. 9.

2010. Dňa 28. 9. 2010 bolo vykonané hlavné pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň

9. 11. 2010, aj z dôvodu návrhov poškodenej na vykonanie nových dôkazov (výsluch

svedkyne MUDr. K.). Dňa 9. 11. 2010 bolo vykonané hlavné pojednávanie (výsluch MUDr.

K.), ktoré súd odročil pre výsluch znalca z odboru psychológie PhDr. J. na deň 23. 11.

2010.

Dňa 23. 11. 2010 bolo vykonané hlavné pojednávanie, na ktorom súd vykonal

výsluch znalca PhDr. J., pričom toto následne bolo odročené na neurčito z dôvodu

vyvstavšej potreby doplnenia znaleckého posudku v súlade s pokynom krajského súdu.

Z vyššie uvedenej genézy prípadu je zrejmé, že Okresný súd Prešov v predmetnej veci

koná bez zbytočných prieťahov, s výnimkou obdobia od októbra 2007 do augusta 2009.

K dôvodom, pre ktoré zákonný sudca v predmetnom období vo veci nekonal sa nevieme

vyjadriť, pretože tento sudca už na tunajšom súde nepracuje.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním z 22. decembra 2010 (doručeným

ústavnému súdu v ten istý deň) oznámila ústavnému súdu, že netrvá na ústnom prerokovaní

sťažnosti. K stanovisku predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedla:

«... Predsedníčka Okresného súdu Prešov vo svojom vyjadrení... uvádza chronológiu

konania. Uvádza tiež, že Okresný súd Prešov v predmetnej veci koná bez zbytočných

prieťahov, s výnimkou obdobia od októbra 2007 do augusta 2009. Pričom ako ďalej

konštatuje k dôvodom, pre ktoré zákonný sudca v predmetnom období vo veci nekonal sa

nevie vyjadriť, pretože tento sudca už na tunajšom súde nepracuje. ...

Z uvedeného vyjadrenia teda nepochybne vyplýva snaha okresného súdu navodiť

dojem, že k prieťahom v predmetnom konaní síce dochádzalo, dialo sa tak však konaním

konkrétneho zákonného sudcu, ktorý už na Okresnom súde Prešov nepracuje a tak nie je ani

možnosť sa k obdobiu nečinnosti vyjadriť. ...

Sťažovateľka je však toho názoru, že v konaní Okresného súdu Prešov dochádza

k prieťahom aj v ďalších obdobiach.

Sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní... nie je sťažnosťou proti konkrétnemu

sudcovi, ale je sťažnosťou z dôvodu jej presvedčenia, že postup Okresného súdu Prešov

v uvedenom trestnom konaní nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľke.

Je nepochybné, že súd v konečnom dôsledku nesie zodpovednosť za neprimeranú

dĺžku konania zavinenú aj konaním, či skôr v konkrétnom prípade nekonaním vo veci

konajúcich sudcov.

Sťažovateľka považuje za dôležitú skutočnosť, že obdobie od kedy bola vec pridelená

novému zákonnému sudcovi, teda 6. 8. 2009 do dňa kedy bolo nariadené hlavné

pojednávanie, a to 6. 7. 2010, teda takmer rok, je neprimeraná.

Sťažovateľka považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že ako to vyplýva aj z vyjadrenia

k sťažnosti predsedníčky okresného súdu zo dňa 8. 12. 2010, zákonný sudca vydal 21. 9.

2010 pokyn smerujúci k zabezpečeniu listinných dôkazov, pričom hlavné pojednávanie

nariadil až dňa 31. 5. 2010 a to na deň 6. 7. 2010 aj napriek tomu, že neboli zabezpečené

všetky potrebné správy od dotknutých lekárov. ...

Ako ďalej vyplýva z vyjadrenia... „dňa 23. 11. 2010 bolo vykonané hlavné

pojednávanie, na ktorom súd vykonal výsluch znalca PhDr. J., pričom toto následne bolo

odročené na neurčito z dôvodu vyvstavšej potreby doplnenia znaleckého posudku v súlade s

pokynom krajského súdu.“ ...

Z vyjadrení okresného súdu... vyplýva rozpor, keďže vo vyjadrení podpredsedu

okresného súdu zo dňa 26. 5. 2010 vyplýva, že súd nekonal vo veci bez zbytočných

prieťahov v období od roku 2008 do dňa 31. 5. 2010, kedy bol nariadený termín hlavného

pojednávania na deň 6. 7. 2010, pričom z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu vyplýva,

že súd nekonal vo veci bez zbytočných prieťahov v období od októbra 2007 do augusta

2009. ...

Krajský súd v Prešove dňa 5. 9. 2007 rozhodol tak, že zrušil rozsudok Okresného

súdu Prešov zo dňa 8. 12. 2006 a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie veci

a rozhodnutie, pričom spis bol vrátený na Okresný súd Prešov dňa 5. 10. 2007.

Je potrebné zdôrazniť, že uznesenie krajského súdu, ktoré predsedníčka okresného

súdu vo svojom vyjadrení uvádza, je zo dňa 5. 9. 2007, a je teda nepochybné, že súd

pristúpil k doplneniu znaleckého posudku v súlade s pokynom krajského súdu po viac ako

troch rokoch, napriek tomu, že táto potreba vyvstala už v roku 2007. ...

Vec je súčasťou štandardnej agendy trestných senátov všeobecných súdov. Podľa

názoru sťažovateľky nie je vec právne ani skutkovo zložitá, nemožno teda nijako

ospravedlniť čas, v priebehu ktorého odporca vo veci právoplatne nerozhodol.

Podľa jej názoru je teda doba 4 rokov neprimeraná a ničím nezdôvodniteľná. ... Po

viac ako štyroch rokoch je sťažovateľka v rovnakej právnej neistote ako na začiatku

konania. ...

Sťažovateľka si vyčísľuje trovy zastupovania v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky, za 3 úkony právnej služby podľa ustanovenia § 11 ods. 3 Vyhlášky č.

v platnom znení: 1. Prevzatie a príprava zastupovania, 2. Sťažnosť na

Ústavný súd Slovenskej republiky 3. Vyjadrenie, spolu vo výške 454,96 EUR.»

Ústavný súd využil možnosť podľa a upustil od

ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , )) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka (strany)

súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd

považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ktoré ústavný súd

uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie a

ods. 1 dohovoru, ústavný súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom konania pred

okresným súdom je rozhodovanie o obžalobe proti bývalému manželovi sťažovateľky pre

trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Trestného

zákona a podľa , konštatuje, že vec je súčasťou štandardnej agendy

všeobecných súdov a nie je právne ani skutkovo zložitá. V žiadnom prípade nemožno

ospravedlniť skutočnosť, že okresný súd nerozhodol ani po uplynutí 4 a pol roka od podania

obžaloby a napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

2. Správanie sťažovateľky ako poškodenej v tomto konaní je druhým kritériom, ktoré

sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd na základe obsahu súdneho spisu, vyjadrení predsedníčky okresného

súdu i sťažovateľky dospel k záveru, že správanie sťažovateľky nezapríčinilo žiadne

zbytočné prieťahy a ani spomalenie postupu okresného súdu spôsobom, ktorý by nebol

v súlade s .

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Zo sťažnosti, ako aj z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že Okresná prokuratúra P.

podala 31. júla 2006 na bývalého manžela sťažovateľky obžalobu.

Trestným rozkazom okresného súdu č. k. -263 zo 16. augusta 2006 bol

obvinený uznaný vinným z trestného činu podľa účinného do

30. júna 2002 a vinným z trestného činu podľa účinného do

31. decembra 2005.

Obvinený podal 25. augusta 2006 proti uvedenému trestnému rozkazu odpor.

Okresný súd rozsudkom č. k. -299 z 8. decembra 2006 uznal bývalého

manžela sťažovateľky za vinného z uvedených trestných činov.

Obvinený sa odvolal na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd

uznesením č. k. -323 z 5. septembra 2007 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol z krajského súdu vrátený 5. októbra 2007

okresnému súdu. V odôvodnení uznesenia krajský súd okrem iného uviedol:

„Odvolací súd vyvodil záver, že rozsudok bol vyhlásený predčasne, pretože skutkové

zistenia sú nejasné a sú tu pochybnosti o ich správnosti (pochybenie pri vykonaní

znaleckého dôkazu ako aj o správnosti skutkových okolností, o ustálení skutkových zistení,

neobjasnenie motívu správania sa poškodenej, pozn.). Na podklade tohto záveru odvolací

súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b),

c) a okresnému súdu podľa prikázal, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V rámci nového prejednania veci pred súdom bude potrebné, aby okresný súd

zabezpečil výpis zo zdravotnej dokumentácie poškodenej... na objasnenie skutkových

okolností je znovu nevyhnutné opätovne vypočuť poškodenú... Okresný súd bude povinný

predvolať k výsluchu i znalca...

Aj napriek zrušeniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu z dôvodov vyššie

uvedených si odvolací súd k výroku o treste aj v tomto štádiu konania dovoľuje poznamenať,

že napadnutý rozsudok trpel chybami, ktoré spočívajú v použití

s účinnosťou do 30. 6. 2002, do 30. 11. 2003 a do 31. 12. 2005.“

Po vrátení spisu okresnému súdu bol tento súd v období od 5. októbra 2007

do 6. augusta 2009 vo veci nečinný.

Po preložení zákonného sudcu bol spis v označenej trestnej veci pridelený 6. augusta

2009 na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. M .M.

Okresný súd vydal 21. septembra 2009 pokyn na zabezpečenie listinných dôkazov,

ktoré považoval odvolací súd za potrebné na posúdenie skutkového stavu a ktoré povinné

osoby postupne predkladali okresnému súdu.

Sťažovateľka podala 3. marca 2010 okresnému súdu návrh na vykonanie ďalšieho

dokazovania a požiadala okresný súd o vyžiadanie jej zdravotnej dokumentácie od jej

ošetrujúcich lekárok.

Sťažovateľka podala 1. apríla 2010 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 26. mája 2010 uviedol, že sťažnosť

sťažovateľky je čiastočne odôvodnená.

Okresný súd ďalej nariadil 31. mája 2010 pojednávanie na 6. júl 2010 aj napriek

tomu, že neboli zabezpečené všetky potrebné dôkazy. Pojednávanie nariadené na 6. júl 2010

okresný súd z dôvodov ospravedlnenej neprítomnosti obžalovaného odročil na

28. september 2010.

Okresný súd uskutočnil 28. septembra 2010 hlavné pojednávanie, na ktorom

predvolaný súdny znalec vopred ospravedlnil svoju neúčasť a ktoré bolo odročené aj

z dôvodu návrhov sťažovateľky na nové dokazovanie (výsluch označených svedkov).

Okresný súd uskutočnil 9. novembra 2010 hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal

výsluch svedkyne MUDr. B. K. a ktoré odročil na 23. november 2010 na výsluch znalca z

odboru psychológie.

Na pojednávaní uskutočnenom 23. novembra 2010 okresný súd vypočul znalca

z odboru psychológie a odročil pojednávanie na neurčito z dôvodov doplnenia znaleckého

dokazovania.

Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania,

ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po 4 a pol roku od jeho začatia, pričom z tejto

doby okresný súd vykazuje takmer dva roky nečinnosti v období po zrušení jeho rozsudku

odvolacím súdom, t. j. od 5. októbra 2007 do 6. augusta 2009, bez ústavne

akceptovateľných dôvodov, ale aj ďalšie kratšie obdobia neefektívnej činnosti v rámci

procesu zabezpečovania dôkazov v období po 21. septembri 2009, ako aj neefektívne

nariaďovanie niektorých pojednávaní po 31. máji 2010, ústavný súd uzavrel, že v konaní

okresného súdu sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keďže sa domnieva, že „doba, ktorá

uplynula od podania obžaloby až doposiaľ, teda doba 4 rokov je neprimerane dlhá a ničím

neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci

sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 2 500 € ako primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. I. R., K. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2009, ktorá bola 695,41 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2010.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie

sťažnosti a vyjadrenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) v sume 382,32 € (za tri úkony právnej služby po 120,23 € a 3 x 7,21 € režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), zvýšenej o 19 %, keďže právna zástupkyňa je platiteľkou

dane z pridanej hodnoty, t. j. o 72,64 €. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 454,96 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2011