Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 55/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. zastúpenej Advokátskou kanceláriou H., spol.

s r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. J. H., vo veci namietaného

porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 14. septembra 2010, sp. zn.

z 19. augusta 2010, sp. zn. z 30. septembra 2010,

sp. zn. zo 17. augusta 2010, sp. zn. z 19. augusta 2010,

sp. zn. z 22. septembra 2010, sp. zn. z 28. júna 2010,

sp. zn. z 19. augusta 2010, sp. zn. z 2. septembra 2010,

sp. zn. z 23. augusta 2010, sp. zn.

z 30. septembra 2010, sp. zn. z 15. júla 2010, sp. zn.

z 30. septembra 2010, sp. zn. z 29. júla 2010, sp. zn.

z 19. augusta 2010 a sp. zn. z 31. augusta 2010 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 25. novembra

2010 a 30. novembra 2010 doručené sťažnosti spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 14. septembra 2010, sp. zn. z 19. augusta 2010,

sp. zn. z 30. septembra 2010, sp. zn. zo 17. augusta

2010, sp. zn. z 19. augusta 2010, sp. zn.

z 22. septembra 2010, sp. zn. z 28. júna 2010, sp. zn. z

19. augusta 2010, sp. zn. z 2. septembra 2010, sp. zn. z

23. augusta 2010, sp. zn. z 30. septembra 2010, sp. zn.

z 15. júla 2010, sp. zn. z 30. septembra 2010, sp. zn.

z 29. júla 2010, sp. zn. z 19. augusta 2010 a sp. zn.

z 31. augusta 2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na základe zmlúv

o úvere uzavretých v priebehu októbra 2002 až septembra 2004 (ďalej len „zmluva“)

poskytla viacerým fyzickým osobám úvery v sume od 265,55 € do 1 659,70 €, ktoré spolu

s ďalšími poplatkami boli dlžníci povinní vrátiť v desiatich dvojtýždňových splátkach (vec

vedená pod sp. zn. , sp. zn. , ), v dvanástich

dvojtýždňových splátkach (vec vedená pod sp. zn. ), v trinástich

dvojtýždňových splátkach (vec vedená pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ), v štrnástich dvojtýždňových splátkach (vec vedená pod sp. zn.

), v sedemnástich dvojtýždňových splátkach (vec vedená pod sp. zn.

), v osemnástich dvojtýždňových splátkach (vec vedená pod sp. zn.

), v štyroch mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ),

v piatich mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ), v siedmych

mesačných splátkach (vec vedená pod sp. zn. ) a v desiatich mesačných

splátkach (vec vedená pod sp. zn. , sp. zn. , a sp. zn.

).

Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi zmluvného vzťahu priamo v zmluvách

dohodnuté, že splnomocnený zástupca dlžníka, menovite v každej zmluve určený, je

oprávnený v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, okrem iného podpísať notársku

zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má povahu exekučného titulu. Keďže dlžníci neuhradili dve

po sebe idúce splátky, boli v priebehu apríla 2003 až decembra 2005 notárom spísané

uvedené notárske zápisnice, ktoré podpísal v príslušných zmluvách určený splnomocnený

zástupca dlžníka.

1. Následne sťažovateľka (týka sa to sp. zn. ) 23. septembra 2004 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

Okresným súdom Žiar nad Hronom 25. októbra 2004 začal nútený výkon rozhodnutia.

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp. zn. zo 6. júla 2010 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

zo 14. septembra 2010 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

2. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 2. marca 2005 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) 2. mája 2005 začal nútený

výkon rozhodnutia. Sťažovateľka 21. mája 2008 podal návrh na zmenu súdneho exekútora.

Okresný súd uznesením z 28. augusta pripustil zmenu súdneho exekútora a uznesením

sp. zn. z 18. marca 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti

tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 19. augusta 2010 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

3. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 3. marca 2004 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

Okresným súdom Lučenec 25. marca 2004 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd

Lučenec uznesením sp. zn. z 13. júla 2010 (na základe podnetu súdneho

exekútora z 29. júna 2010 začal konanie na zastavenie exekúcie) vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a zastavil ju. Proti tomuto rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 30. septembra 2010 tak, že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

4. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 28. februára 2005 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 22. apríla 2005 začal nútený výkon rozhodnutia. Sťažovateľka 21. mája

2008 podala návrh na zmenu súdneho exekútora. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 19. februára 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti

tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. zo 17. augusta 2010 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

5. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 11. apríla 2005 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 18. mája 2005 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 18. mája 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti

tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 19. augusta 2010 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

6. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 17. marca 2006 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 18. apríla 2006 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 23. marca 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti

tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 22. septembra 2010 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

7. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 8. novembra 2003

podala návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia

udeleného okresným súdom 10. decembra 2003 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný

súd uznesením sp. zn. z 25. marca 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zastavil ju. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 28. júna 2010 tak, že

potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

8. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 26. apríla 2005 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 18. mája 2005 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 28. januára 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti

tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 19. augusta 2010 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

9. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 11. apríla 2005 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 18. mája 2005 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 28. januára 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju

a zároveň zamietol návrh sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora. Proti tomuto

rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 2. septembra 2010 tak, že potvrdil prvostupňové

uznesenie ako vecne a právne správne.

10. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 6. apríla 2004 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 27. apríla 2004 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 27. januára 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a

zároveň zamietol návrh sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora. Proti tomuto

rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 23. augusta 2010 tak, že potvrdil prvostupňové

uznesenie ako vecne a právne správne.

11. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 2. marca 2005 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 1. apríla 2005 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. zo 4. marca 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Proti

tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 30. septembra 2010 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

12. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 18. mája 2003 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 30. septembra 2003 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd

uznesením sp. zn. zo 4. januára 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zastavil ju a zároveň zamietol návrh sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora. Proti

tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. z 15. júla 2010 tak, že potvrdil

prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

13. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 26. mája 2004 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 16. júna 2004 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 8. januára 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju

a zároveň zamietol návrh sťažovateľky na zmenu súdneho exekútora. Proti tomuto

rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. z 30. septembra 2010 tak, že potvrdil prvostupňové

uznesenie ako vecne a právne správne.

14. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 8. novembra 2003

podala návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia

udeleného okresným súdom 10. decembra 2003 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný

súd uznesením sp. zn. zo 4. marca 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zastavil ju. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 29. júla 2010 tak, že

potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

15. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 28. februára 2005

podala návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia

udeleného okresným súdom 31. marca 2005 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd

uznesením sp. zn. zo 4. marca 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zastavil ju. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 19. augusta 2010 tak,

že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

16. Vo veci týkajúcej sa sp. zn. sťažovateľka 4. júla 2003 podala

návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý na základe poverenia udeleného

okresným súdom 3. decembra 2003 začal nútený výkon rozhodnutia. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 12. januára 2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zastavil ju. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 31. augusta 2010 tak,

že potvrdil prvostupňové uznesenie ako vecne a právne správne.

Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom

súdov, ktorý im predchádzal, ,,... boli porušené... základné práva a slobody vyplývajúce

z článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ... v príčinnej

súvislosti s vyššie uvedeným porušením práva na spravodlivý proces boli porušené aj

základné práva a slobody sťažovateľa vyplývajúce z 1 Dodatkového protokolu ...“.

V ďalšom sťažovateľka interpretovala čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu,

poukázala na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu

a v podstatnom uviedla, ,,... že spravodlivosť konania v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru

v sebe zahŕňa ... princíp rovnosti zbraní a kontradiktórnosti ...“. V tomto ohľade vyčítala

okresnému súdu, ,,... že z vlastného podnetu ... t. j. bez podnetu exekútora, sťažovateľa

alebo povinného ... zahájil konanie na zastavenie exekúcie, pričom pred zahájením tohto

konania neposkytol priestor účastníkom exekučného konania vyjadriť sa k zahájeniu

konania o zastavení exekúcie ...“. Podľa názoru sťažovateľky ,,... tým, že súd zasiahol

do vykonávacieho konania tak, že exekučné konanie bez ďalšieho zastavil, porušil právo

sťažovateľa vlastniť majetok a pokojne užívať majetok v zmysle Protokolu 1 Dohovoru“.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej práva „na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods. 1 ...

dohovoru ... a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu ...“ napadnutými

uzneseniami krajského súdu, zruší napadnuté uznesenia, veci vráti na ďalšie konanie

a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , ,

).

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2. Krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia prvostupňových súdov

o zastavení exekúcie z dôvodu, že exekúciu nemožno vykonať na základe notárskych

zápisníc. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd označenými

uzneseniami porušil právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

2.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti

poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu možno zastaviť na návrh

alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne

zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne

pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje

Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne

daný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení

exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie

takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho

existencie nemožno exekúciu vykonať. Je preto ústavne akceptovateľný právny názor

krajského súdu, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným

titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná,

čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

Ústavný súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku z 27. januára 2007

vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí

pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,

ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,

ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom

štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a s poukazom na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho

konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. , ,

, ), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

2.2 Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd

považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,

súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy

postupu vyplývajúce z až . Keďže ústavný súd nezistil porušenie

ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu označeného práva podľa čl. 1 dodatkového

protokolu.

Nemožno akceptovať ani námietku sťažovateľky v tom zmysle, že odmietnutím

návrhov na zmenu súdneho exekútora a zastavením exekúcií došlo zo strany štátneho

orgánu k znemožneniu plnenia, ktoré vzniklo na základe zmlúv o úvere, pretože zmluvy

o úvere napadnutými uzneseniami neboli vôbec dotknuté a ich posúdenie nebolo ani pre

rozhodovanie okresného súdu a krajského súdu v danej veci relevantné. Z okolností prípadu

vyplýva, že posudzovaná bola len platnosť notárskych zápisníc, ktorými boli uznané

záväzky dlžníkov z týchto zmlúv o úvere. Aj keď krajský súd napadnutými uzneseniami

potvrdil uznesenia príslušných okresných súdov, ktorými boli exekúcie vyhlásené

za neprípustné z dôvodu neplatnosti exekučných titulov (a tým absencie jedného

z predpokladov exekúcie), uvedené nebráni sťažovateľke domáhať sa na príslušných súdoch

podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutí znejúcich na plnenia dlžných

peňažných súm v zmysle úverových zmlúv.

Ústavný súd navyše po preskúmaní napadnutých uznesení krajského súdu v spojení

s uzneseniami prvostupňových súdov dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutých

uznesení krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že nimi došlo k zásahu

do práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Všeobecné súdy

svojím postupom aplikovali zákony podľa ich obsahu (v danom prípade predovšetkým

ustanovenia Exekučného poriadku) a rozhodovali v zmysle ustálenej judikatúry

formulovanej najvyšším súdom.

Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani taká príčinná súvislosť medzi

napadnutými uzneseniami krajského súdu a právom podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktorá

by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Preto sú sťažnosti v tomto rozsahu zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a ústavný súd ich z toho dôvodu pri ich predbežnom prerokovaní odmietol.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších nárokoch uplatnených

v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. februára 2011