Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 46/2011
PDF · 189.63 KB
No categories available
PL. ÚS 46/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadaní pléna 9. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť L. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. A. T., K., ktorou
namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice-Šaca konaných
27. novembra 2010, za účasti R. R., a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. P. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra
2010 doručená sťažnosť L. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.
A. T., K., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Košice-
Šaca konaných 27. novembra 2010 (ďalej aj „voľby starostu“), za účasti R. R.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako kandidát č. 2 vo voľbách starostu získal spolu
701 hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov voličov vo volebnom obvode. V mestskej časti
Košice-Šaca boli 4 okrskové volebné komisie. V zozname voličov bolo zapísaných 3 968
voličov, vo voľbách bolo vydaných spolu 2 153 obálok a pre voľby starostu bolo
odovzdaných 2 103 platných hlasovacích lístkov. Vo voľbách starostu kandidovali štyria
kandidáti: R. R., v prospech ktorého bolo odovzdaných 730 platných hlasov, L. P., ktorý
získal spolu 701 platných hlasov, Ing. Ľ. B. s počtom platných hlasov 619 a M. Š., v
prospech ktorého bolo odovzdaných 53 platných hlasov.
V rámci odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ uviedol: „V okrskovej volebnej komisii
č. 3 sa podľa vyjadrenia jej predsedu ako aj členov v jednej obálke našli dva hlasovacie
lístky pre voľby starostu. Na jednom z nich bol platným spôsobom označený kandidát č. 2 L.
P., na druhom kandidát č. 3 R. R. Oba lístky boli okrskovou volebnou komisiou vyradené
ako neplatné. Táto volebná komisia zaregistrovala od začiatku volieb vynášanie
hlasovacích lístkov voličmi z volebnej miestnosti po uskutočnení hlasovacieho aktu, o čom
predseda komisie Ing. V. K. vyrozumel člena miestnej volebnej komisie p. I. a políciu.
Sťažovateľ má dôvodné podozrenie, že v danom prípade došlo k manipulácii s volebnými
lístkami a vôľou voličov v tom zmysle, že čisté hlasovacie lístky boli odnášané na neznáme
miesto, kde ich neznáma osoba označila a s vyznačením svojej volebnej vôle odovzdala ich
ďalšiemu voličovi s pokynom, aby ho za zástenou vo volebnej miestnosti vložil do volebnej
obálky a tejto neznámej osobe priniesol nepoužitý prázdny hlasovací lístok, pričom táto
nezákonná činnosť sa udiala opakovane, neznámy počet krát. O tejto skutočnosti svedčí aj
fakt, že vo volebnom okrsku č. 3 bolo vydaných celkom 692 hlasovacích obálok a sád
hlasovacích lístkov. Platných odovzdaných hlasov pre voľby starostu bolo v tomto volebnom
okrsku 666. Neplatných hlasovacích lístkov by teda v žiadnom prípade nemalo byť viac než
26 (692-666). Podľa vyjadrenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, neplatných
hlasovacích lístkov bolo podľa jeho odhadu viac ako 30. Vzniká tu teda dôvodné
podozrenie, že pri voľbách bolo voličmi odovzdaných viac hlasovacích lístkov ako im bolo
volebnou komisiou vydaných. K presnému sčítaniu neplatných hlasovacích lístkov počas
sčítavania hlasov okrskovou volebnou komisiou nedošlo, nakoľko návrh predsedu komisie
na ich sčítanie nebol schválený ostatnými členmi komisie, keďže údaj o počte neplatných
hlasov nie je zákonnou náležitosťou zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.
Všetky neplatné hlasovacie lístky by mali byť súčasťou archivovanej volebnej
dokumentácie, takže ústavný súd v prípade jej vyžiadania bude schopný zistiť ich skutočný
počet.
Ďalšie porušenie zákona o voľbách spočíva podľa sťažovateľa v tom, že v okrskovej
volebnej komisii č. 4 boli podľa vyjadrenia jej členky Ing. H. K. za platné uznané aj
hlasovacie lístky, v ktorých nebolo zakrúžkované poradové číslo kandidáta tak, ako to
ustanovuje § 31 ods. 4 zákona o voľbách, ale celé meno kandidáta aj s poradovým číslom a
tiež hlasovacie lístky, na ktorých bolo u toho istého kandidáta jeho poradové číslo
zakrúžkované a zároveň prečiarknuté. Podľa názoru sťažovateľa tieto volebné lístky mali
byť uznané ako neplatné a pri sčítavaní platných hlasov nemali byť vzaté do úvahy, nakoľko
neboli označené spôsobom, ktorý vyžaduje zákon. Navyše takýmto istým spôsobom
označené hlasovacie lístky boli v okrskovej volebnej komisii č. 3 podľa vyjadrenia jej
predsedu vyradené ako neplatné, takže v tom istom volebnom obvode došlo k rozdielnemu
vyhodnocovaniu rovnako označených hlasovacích lístkov, pričom volebný výsledok vo
volebnom obvode vytvára súčet volebných výsledkov v jednotlivých okrskoch, takže tento
nesúlad v rozhodovaní o platnosti hlasov mohol mať závažný vplyv na výsledok volieb.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd preskúmal rozhodovanie o takto označených
hlasovacích lístkoch v rámci všetkých štyroch volebných okrskoch volebného obvodu
Košice-Šaca.
Pri tejto sťažnosťou napádanej voľbe starostu mestskej časti Košice-Šaca došlo
podľa sťažovateľa aj k porušeniu § 40 zákona o voľbách, nakoľko nedošlo k ukončeniu
činnosti okrskovej volebnej komisie č. 3 v súlade s týmto zákonným ustanovením. Podľa
vyjadrenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, tento po sčítaní hlasov a podpise
zápisnice o hlasovaní odišiel z volebnej miestnosti s jednou kópiou zápisnice na miestnu
volebnú komisiu s tým, že činnosť komisie neukončil a komisia mala čakať na ďalšie
pokyny. Po jeho návrate bola volebná miestnosť aj celá budova zamknutá, všade bola tma a
nikde nebol žiaden člen komisie ani nikto iný, kto by ho mohol informovať, čo sa stalo.
Predseda okrskovej volebnej komisie č. 3 doteraz nevie, kde sa nachádza volebná
dokumentácia, či došlo k jej zapečateniu a či bola riadne odovzdaná obci do úschovy, ani
to, ako vlastne došlo k ukončeniu činnosti tejto volebnej komisie.“
Na základe uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Voľby starostu mestskej časti Košice-Šaca konané dňa 27. 11. 2010 vyhlasuje za
neplatné.“
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do
Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do
Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa vzhľadom na jeho obsah posúdil ako
sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôraznil, že právomoc ústavného súdu
zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom
ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie
tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne
opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. V konaní o sťažnosti
označuje dôkazy sťažovateľ (m. m. PL. ÚS 19/94).
V rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 18/99 ústavný súd opakovane uviedol, že voľby sú
prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo
viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc
ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože
namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.
Sťažovateľ namietal nezákonnosť volieb starostu, pretože má „dôvodné
podozrenie“, že došlo k manipulácii s volebnými lístkami (čisté hlasovacie lístky mali byť
podľa neho odnášané na neznáme miesto, kde ich neznáma osoba mala označiť a odovzdať
voličovi s pokynom vložiť označený lístok do volebnej obálky a jej priniesť neoznačený,
resp. nepoužitý hlasovací lístok). Pre účely preukázania uvedenej manipulácie s volebnými
lístkami sťažovateľ poukázal na to, že v jednej obálke pre voľby starostu boli okrskovou
volebnou komisiou č. 3 nájdené dva hlasovacie lístky pre voľby starostu, pričom na jednom
z nich bol označený L. P. (kandidát č. 2) a na druhom R. R. (kandidát č. 3), ďalej na
skutočnosť, že niektorí voliči vynášali z volebnej miestnosti čisté hlasovacie lístky, a
napokon aj na vyjadrenie predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, v ktorom uviedol, že
podľa jeho odhadu bolo ako neplatných posúdených viac ako 30 hlasovacích lístkov.
Podľa § 38 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do
orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) ak sú
v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie
lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre
voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti označení zhodne a správne, okrsková volebná
komisia počíta za platný len jeden z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky
hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre
voľby starostu obce (primátora).
Z uvedeného vyplýva, že zákon o voľbách priamo počíta s možnosťou omylu pri
vydávaní hlasovacích lístkov, resp. s dvomi hlasovacími lístkami vo volebnej obálke,
a preto priamo určuje postup okrskovej volebnej komisie pri posudzovaní ich platnosti.
Samotná skutočnosť, že sa v obálke našli dva hlasovacie lístky, pričom na každom z nich
bol označený iný kandidát, ešte nie je dostatočným dôkazom na preukázanie nezákonnej
manipulácie s volebnými lístkami. Skutková konštrukcia sťažovateľa týkajúca sa
manipulácie s volebnými lístkami je založená na jeho „dôvodnom podozrení“, ktoré však
bez označenia alebo predloženia relevantných dôkazov možno považovať len za
špekulatívne námietky, ktoré sú bez právneho významu. Sťažovateľom tvrdenú nezákonnú
manipuláciu s hlasovacími lístkami napokon nepreukazuje ani odhad predsedu okrskovej
volebnej komisie č. 3 týkajúci sa počtu neplatných hlasovacích lístkov. Ako je uvedené
ďalej, ústavný súd pri kontrole volebnej dokumentácie odovzdanej okrskovou volebnou
komisiou č. 3 zistil, že celkovo bolo 26 hlasovacích lístkov touto komisiou posúdených ako
neplatných. Vizuálne odhadnutý počet neplatných hlasovacích lístkov sa teda približoval
k reálnemu počtu neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných v uvedenom volebnom
okrsku. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ dôkazmi, ktoré označil vo svojej sťažnosti,
neposkytol ústavnému súdu dostatočný základ pre konštatáciu záveru týkajúceho sa
nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami.
Sťažovateľ ďalej namietal nezákonnosť volieb v dôsledku toho, že predseda
okrskovej volebnej komisie č. 3 nebol účastný pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie a jej
odovzdávaní obci do úschovy.
Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona o voľbách po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice
o hlasovaní ohlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden
rovnopis zápisnice zašle bezodkladne miestnej volebnej komisii a vyčká na jej pokyn na
ukončenie činnosti. Okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy
voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.
Zo samotného znenia zákona je zrejmé, že pokyn na ukončenie činnosti okrskovej
volebnej komisie dáva miestna volebná komisia, ktorá má možnosť v prípade zrejmých
nesprávností, resp. pochybností vzniknutých po odovzdaní zápisnice spísanej okrskovou
volebnou komisiou nariadiť opätovné prepočítanie hlasov vo volebnom okrsku. Volebná
dokumentácia predložená ústavnému súdu bola riadne zapečatená neporušenými
papierovými páskami s podpismi jednotlivých členov okrskovej volebnej komisie. V danom
prípade mala okrsková volebná komisia č. 3 desať členov. Z uvedeného vyplýva, že aj
v neprítomnosti jej predsedu bola kontrola zapečaťovania volebnej dokumentácie a jej
odovzdávania obci do úschovy dostatočne zabezpečená kontrolou jej zostávajúcich členov.
Samotná neprítomnosť predsedu okrskovej volebnej komisie pri zapečaťovaní
a odovzdávaní volebnej dokumentácii do úschovy obci v danom prípade nemôže
spochybniť zákonnosť priebehu a výsledku volieb starostu. Vzhľadom na uvedené možno
tento argument sťažovateľa považovať za právne irelevantný.
Sťažovateľ v sťažnosti taktiež namietal nezákonný postup jednej z okrskových
volebných komisií č. 3 a č. 4, v ktorých sa, ako vyplýva z čestných vyhlásení Ing. V. K.
(predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3) a Ing. H. K. (členky okrskovej volebnej komisie
č. 4) odlišne posudzovala platnosť, príp. neplatnosť hlasovacích lístkov, čo mohlo mať
významný vplyv na výsledok volieb.
Z čestného vyhlásenia Ing. H. K., ako členky okrskovej volebnej komisie č. 4,
vyplýva, že ako platné boli v uvedenej okrskovej volebnej komisii posúdené aj hlasovacie
lístky, na ktorých bolo zakrúžkované poradové číslo kandidáta spolu s jeho menom.
Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovací lístok,
a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,
b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,
c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta,
alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode
zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani
jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil
viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.
Podľa § 31 ods. 4 zákona o voľbách po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič
vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží do
obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden
hlasovací lístok pre voľby starostu obce (primátora). Na hlasovacom lístku pre voľby do
obecného (mestského) zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí kandidátov,
pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť
v príslušnom volebnom obvode zvolený. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce
(primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.
Ústavný súd sa pre účely odstránenia pochybností týkajúcich sa správnosti posúdenia
hlasovacích lístkov okrskovými volebnými komisiami č. 3 a č. 4 oboznámil s obsahom nimi
zapečatenej volebnej dokumentácie a prekontroloval počet a správnosť posúdenia platných
hlasovacích lístkov pre voľby starostu okrskovou volebnou komisiou č. 4, ako aj správnosť
posúdenia neplatných hlasovacích lístkov pre voľby starostu okrskovou volebnou komisiou
č. 3 a č. 4.
Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 3 o hlasovaní
vo voľbách do miestneho zastupiteľstva a voľbách starostu miestnej časti okrem iného
vyplýva, že počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov bol 1390, počet voličov, ktorým
boli vydané obálky, rovnako ako počet odovzdaných obálok bol 692 a počet platných
hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu miestnej časti vo volebnom okrsku č. 3
bol 666. Počet platných hlasov odovzdaných pre kandidátku č. 1 Ľ. B. bol 175, pre
kandidáta č. 2 L. P. 254, pre kandidáta č. 3 R. R. 223 a počet platných hlasov odovzdaných
pre kandidáta č. 4 M. Š. bol 14. Zápisnica okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č.
3 o hlasovaní vo voľbách do miestneho zastupiteľstva a voľbách starostu miestnej časti bola
podpísaná všetkými 11 členmi komisie a zapisovateľkou 28. novembra 2010 o 0.50 h za
prítomnosti pozorovateľov Ing. B. a P. P. Nikto z členov komisie neodmietol zápisnicu
podpísať ani neuviedol výhrady k priebehu alebo k výsledku volieb.
Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 4 o hlasovaní
vo voľbách do miestneho zastupiteľstva a voľbách starostu miestnej časti okrem iného
vyplýva, že počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov bol 1 255, počet voličov, ktorým
boli vydané obálky, rovnako ako počet odovzdaných obálok bol 661 a počet platných
hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu starostu miestnej časti vo volebnom okrsku č. 4
bol 649. Počet platných hlasov odovzdaných pre kandidáta č. 1 Ľ. B. bol 221, pre kandidáta
č. 2 L. P. 209, pre kandidáta č. 3 R. R. 207 a počet platných hlasov odovzdaných pre
kandidáta č. 4 M. Š. bol 11. Zápisnica okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 4 o
hlasovaní vo voľbách do miestneho zastupiteľstva a voľbách starostu miestnej časti bola
podpísaná všetkými 10 členmi komisie a zapisovateľkou 28. novembra 2010 o 0.30 h za
prítomnosti dvoch pozorovateľov I. P. a Ľ. Š. Nikto z členov komisie neodmietol zápisnicu
podpísať ani neuviedol výhrady k priebehu alebo výsledku volieb.
Po prepočítaní hlasovacích lístkov odovzdaných vo voľbách starostu ústavný súd
zistil, že okrskovou volebnou komisiou č. 4 bolo v prospech Ing. Ľ. B. (kandidátka č. 1)
odovzdaných 221 hlasov, v prospech L. P. (kandidát č. 2) 209 hlasov, v prospech R. R.
(kandidát č. 3) 207 hlasov a v prospech MUDr. M. Š. (kandidát č. 4) 11 hlasov. Pri kontrole
jednotlivých hlasovacích lístkov ústavný súd zistil, že okrsková volebná komisia v prospech
L. P. započítala aj 1 neplatný hlasovací lístok, na ktorom bolo zakrúžkované poradové číslo
kandidáta spolu s jeho menom a priezviskom.
Ústavným súdom boli prekontrolované aj neplatné hlasovacie lístky pre voľby
starostu vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4, ktoré boli podľa jeho zistenia okrskovými
volebnými komisiami č. 3 a č. 4 v súlade so zákonom o voľbách správne posúdené ako
neplatné.
Ústavný súd vo svojej judikatúre už uviedol, že podstatou zákonnosti volieb do
orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi
s právnou silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy (PL. ÚS 34/99),
pričom zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti
s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného
volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právomoc vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní iba v prípadoch hrubého, závažného,
prípadne opätovného porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov spôsobom
ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Zistené
porušenie musí byť preukázané a spôsobilé priamo ovplyvniť výsledok volieb
(PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 19/07).
V súvislosti s námietkami sťažovateľa o nesprávnom vyhodnotení platnosti
hlasovacích lístkov ústavný súd už konštatoval, že pri kontrole volebnej dokumentácie
volebného okrsku č. 4 zistil, že 1 hlasovací lístok bol okrskovou volebnou komisiou č. 4
uznaný za platný v rozpore so zákonom o voľbách a pripočítaný v prospech sťažovateľa ako
kandidáta č. 2. Túto okolnosť je potrebné samu osebe posudzovať v súvislosti s rozdielom
v počte platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Rozdiel medzi počtom
hlasov odovzdaných víťaznému kandidátovi č. 3 R. R. a sťažovateľovi bol podľa zistenia
ústavného súdu 30 hlasov. Vzhľadom na tento rozdiel nemožno v okolnostiach tohto
prípadu uvedené pochybenie okrskovej volebnej komisie č. 4 považovať za dôkaz, ktorým
by bolo možné preukázať, že došlo k porušeniu zákona o voľbách takej intenzity a rozsahu,
ktoré mohlo ovplyvniť samotný výsledok volieb starostu.
Ústavný súd berúc do úvahy všetky zistenia a skutočnosti vyplývajúce z rozsiahleho
dokazovania konštatuje, že tvrdenia sťažovateľa, na základe ktorých namieta nezákonnosť
volieb starostu mestskej časti Košice-Šaca konaných 27. novembra 2010, nepredstavujú
v okolnostiach daného prípadu také porušenia ústavy a zákona o voľbách, ktorých rozsah
a intenzita mohli podstatným spôsobom reálne ovplyvniť, kto bol v napadnutých voľbách
zvolený za starostu mestskej časti Košice-Šaca.
Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia
v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne
opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu miestnej časti Košice-Šaca
konaných 27. novembra 2010. Sťažovateľ nepreukázal porušenie zákona o voľbách, ktoré
by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto jeho sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2011