Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 47/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadaní pléna 9. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. I., K., zastúpenej JUDr. A. T., K., ktorou namieta

neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov do Mestského zastupiteľstva v Košiciach

vo volebnom obvode č. 3 Košice-Šaca konaných 27. novembra 2010, za účasti JUDr. M.

M., a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. I. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2010 doručená sťažnosť Ing. L. I., K. (ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. A. T., K.,

ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov do Mestského zastupiteľstva

v Košiciach vo volebnom obvode č. 3 Košice-Šaca konaných 27. novembra 2010 (ďalej aj

„voľby poslancov MZ v Košiciach“), za účasti JUDr. M. M.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako kandidátka č. 3 vo voľbách poslancov MZ

v Košiciach za volebný obvod č. 3 (mestská časť Košice-Šaca), v ktorom sa volil jeden

poslanec, získala spolu 451 hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov voličov vo volebnom

obvode. V mestskej časti Košice-Šaca boli 4 okrskové volebné komisie. Počet voličov

zapísaných v zozname voličov bol 3 968, voličom zúčastneným na voľbách bolo vydaných

spolu 2 153 obálok a pre voľby poslanca MZ v Košiciach bolo odovzdaných 1 791 platných

hlasovacích lístkov. Vo voľbách bol zvolený JUDr. M. M. s počtom hlasov 474.

V rámci odôvodnenia sťažnosti sťažovateľka uviedla: „V okrskovej volebnej komisii

č. 3 sa podľa vyjadrenia jej predsedu ako aj členov v jednej obálke našli dva hlasovacie

lístky pre voľby starostu. Na jednom z nich bol platným spôsobom označený kandidát č. 2 L.

P., na druhom kandidát č. 3 R. R. Oba lístky boli okrskovou volebnou komisiou vyradené

ako neplatné. Táto volebná komisia zaregistrovala od začiatku volieb vynášanie

hlasovacích lístkov voličmi z volebnej miestnosti po uskutočnení hlasovacieho aktu, o čom

predseda komisie Ing. V. K. vyrozumel člena miestnej volebnej komisie p. I. a políciu.

Sťažovateľka má dôvodné podozrenie, že v danom prípade došlo k manipulácii s volebnými

lístkami a vôľou voličov v tom zmysle, že čisté hlasovacie lístky boli odnášané na neznáme

miesto, kde ich neznáma osoba označila a s vyznačením svojej volebnej vôle odovzdala ich

ďalšiemu voličovi s pokynom, aby ho za zástenou vo volebnej miestnosti vložil do volebnej

obálky a tejto neznámej osobe priniesol nepoužitý prázdny hlasovací lístok, pričom táto

nezákonná činnosť sa udiala opakovane, neznámy počet krát. O tejto skutočnosti svedčí aj

fakt, že vo volebnom okrsku č. 3 bolo vydaných celkom 692 hlasovacích obálok a sád

hlasovacích lístkov. Platných odovzdaných hlasov pre voľby starostu bolo v tomto volebnom

okrsku 666. Neplatných hlasovacích lístkov by teda v žiadnom prípade nemalo byť viac než

26 (692-666). Podľa vyjadrenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, neplatných

hlasovacích lístkov bolo podľa jeho odhadu viac ako 30. Vzniká tu teda dôvodné

podozrenie, že pri voľbách bolo voličmi odovzdaných viac hlasovacích lístkov ako im bolo

volebnou komisiou vydaných.

K presnému sčítaniu neplatných hlasovacích lístkov počas sčítavania hlasov

okrskovou volebnou komisiou nedošlo, nakoľko návrh predsedu komisie na ich sčítanie

nebol schválený ostatnými členmi komisie, keďže údaj o počte neplatných hlasov nie je

zákonnou náležitosťou zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.

Všetky neplatné hlasovacie lístky by mali byť súčasťou archivovanej volebnej

dokumentácie, takže ústavný súd v prípade jej vyžiadania bude schopný zistiť ich skutočný

počet.

Ďalšie porušenie zákona o voľbách spočíva podľa sťažovateľky v tom, že v okrskovej

volebnej komisii č. 4 boli podľa vyjadrenia jej členky Ing. H. K. za platné uznané aj

hlasovacie lístky, v ktorých nebolo zakrúžkované poradové číslo kandidáta tak, ako to

ustanovuje § 31 ods. 4 zákona o voľbách, ale celé meno kandidáta aj s poradovým číslom a

tiež hlasovacie lístky, na ktorých bolo u toho istého kandidáta jeho poradové číslo

zakrúžkované a zároveň prečiarknuté. Podľa názoru sťažovateľky tieto volebné lístky mali

byť uznané ako neplatné a pri sčítavaní platných hlasov nemali byť vzaté do úvahy, nakoľko

neboli označené spôsobom, ktorý vyžaduje zákon. Navyše takýmto istým spôsobom

označené hlasovacie lístky boli v okrskovej volebnej komisii č. 3 podľa vyjadrenia jej

predsedu vyradené ako neplatné, takže v tom istom volebnom obvode došlo k rozdielnemu

vyhodnocovaniu rovnako označených hlasovacích lístkov, pričom volebný výsledok vo

volebnom obvode vytvára súčet volebných výsledkov v jednotlivých okrskoch, takže tento

nesúlad v rozhodovaní o platnosti hlasov mohol mať závažný vplyv na výsledok volieb.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd preskúmal rozhodovanie o takto označených

hlasovacích lístkoch v rámci všetkých štyroch volebných okrskoch volebného obvodu

Košice-Šaca.

Pri tejto sťažnosťou napádanej voľbe starostu mestskej časti Košice-Šaca došlo

podľa sťažovateľky aj k porušeniu § 40 zákona o voľbách, nakoľko nedošlo k ukončeniu

činnosti okrskovej volebnej komisie č. 3 v súlade s týmto zákonným ustanovením. Podľa

vyjadrenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, tento po sčítaní hlasov a podpise

zápisnice o hlasovaní odišiel z volebnej miestnosti s jednou kópiou zápisnice na miestnu

volebnú komisiu s tým, že činnosť komisie neukončil a komisia mala čakať na ďalšie

pokyny. Po jeho návrate bola volebná miestnosť aj celá budova zamknutá, všade bola tma a

nikde nebol žiaden člen komisie ani nikto iný, kto by ho mohol informovať, čo sa stalo.

Predseda okrskovej volebnej komisie č. 3 doteraz nevie, kde sa nachádza volebná

dokumentácia, či došlo k jej zapečateniu a či bola riadne odovzdaná obci do úschovy, ani

to, ako vlastne došlo k ukončeniu činnosti tejto volebnej komisie.“

Na základe uvedeného sťažovateľka požiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Voľby poslancov Mestského zastupiteľstva v Košiciach vo volebnom obvode č. 3

Košice-Šaca konané dňa 27. 11. 2010 vyhlasuje za neplatné.“

Na základe výzvy ústavného súdu právny zástupca sťažovateľky doplnil sťažnosť

podaním zo 4. januára 2011, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti.

V podaní upresnil, že o vynášaní hlasovacích lístkov voličmi po uskutočnení hlasovania

informoval po príchode do volebnej miestnosti zástupcu miestnej volebnej komisie p. L. I.,

ktorý v tejto súvislosti uviedol, že „sa s tým nedá nič robiť, že voličovi nie je možné fyzicky

zabrániť, aby si nepoužité volebné lístky po skončení hlasovacieho aktu neodniesol“.

Obdobným spôsobom na informáciu o vynášaní neplatných hlasovacích lístkov voličmi

reagovali aj službukonajúci príslušník miestneho obvodného oddelenia Policajného zboru a

príslušníci miestnej dobrovoľnej stráže, ktorých o tejto skutočnosti informoval predseda

okrskovej volebnej komisie po ich príchode do volebnej miestnosti. V zápisnici volebnej

okrskovej komisie č. 3 skutočnosti týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia hlasovacieho

lístka, prípadne hlasovacích lístkov neboli uvedené, „nakoľko o rozhodnutí, či sa jedná o

platný alebo neplatný hlas sa v komisii č. 3 rozhodlo jednomyseľne a celá komisia bola o

zákonnosti vyradenia hlasovacích lístkov presvedčená“. V okrskovej volebnej komisii č. 4

o platnosti, resp. neplatnosti hlasovacieho lístka rozhodovali individuálne jej jednotliví

členovia, pričom „lístky označené rovnako chybne ako v komisii č. 3 (kde boli tieto

konsenzom vyradené a teda nezapočítané) boli v tejto komisii započítané ako platné“. V

zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 4 sa táto skutočnosť neuviedla, „nakoľko jednotliví

členovia tejto komisie boli o správnosti svojho rozhodnutia presvedčení“. Z uvedeného je

však podľa sťažovateľky „zrejmé a kontrolou hlasovacích lístkov overiteľné, že jedna z

komisií č. 3 a č. 4 rozhodla v rozpore so zákonom, čo súčtový volebný výsledok ovplyvnilo“.

Podľa sťažovateľky došlo vo voľbách aj k porušeniu § 40 zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o voľbách“), ktorý predpokladá zapečatenie volebnej dokumentácie a jej

odovzdanie do úschovy celou okrskovou volebnou komisiou, t. j. aj za účasti všetkých jej

členov vrátane predsedu. V závere doplnenia sťažovateľka uviedla, že ústavný súd pri

prípadnej kontrole volebnej dokumentácie môže dospieť k záveru, že „objektívny stav

nebude zistiteľný, práve vzhľadom na spôsob zapečatenia (nezapečatenia) volebných

materiálov pred ich uschovaním“, čo by následne mohlo viesť k záveru

o „nepreskúmateľnosti volebného výsledku a vo viazanosti na prípadne zistené objektívne

pochybenia pri priebehu volieb k nevyhnutnosti ich vyhlásenia za neplatné“.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do

Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do

Európskeho parlamentu.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky vzhľadom na jeho obsah posúdil

ako sťažnosť podľa .

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôraznil, že právomoc ústavného súdu

zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom

ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie

tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne

opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. V konaní o sťažnosti

označuje dôkazy sťažovateľ (m. m. ).

V rozhodnutí sp. zn. ústavný súd opakovane uviedol, že voľby sú

prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo

viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo zakladá právomoc

ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože

namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.

Sťažovateľka namietala nezákonnosť volieb do MZ v Košiciach, pretože má

„dôvodné podozrenie“, že došlo k manipulácii s volebnými lístkami (čisté hlasovacie lístky

mali byť podľa nej odnášané na neznáme miesto, kde ich neznáma osoba mala označiť

a odovzdať voličovi s pokynom vložiť označený lístok do volebnej obálky a jej priniesť

neoznačený, resp. nepoužitý hlasovací lístok). Na účely preukázania uvedenej manipulácie

s volebnými lístkami sťažovateľka poukázala na to, že v jednej obálke pre voľbu starostu

boli okrskovou volebnou komisiou č. 3 nájdené dva hlasovacie lístky pre voľby starostu,

pričom na jednom z nich bol označený p. L. P. (kandidát č. 2) a na druhom p. R. R.

(kandidát č. 3), ďalej na skutočnosť, že niektorí voliči vynášali z volebnej miestnosti čisté

hlasovacie lístky, a napokon aj na vyjadrenie predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, v

ktorom uviedol, že podľa jeho odhadu bolo ako neplatných posúdených viac ako 30

hlasovacích lístkov.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o voľbách ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích

lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak

sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti

označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden

z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa

postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).

Z uvedeného vyplýva, že zákon o voľbách priamo počíta s možnosťou omylu pri

vydávaní hlasovacích lístkov, resp. s dvomi hlasovacími lístkami vo volebnej obálke,

a preto priamo určuje postup okrskovej volebnej komisie pri posudzovaní ich platnosti.

Samotná skutočnosť, že sa v obálke našli dva hlasovacie lístky, pričom na každom z nich

bol označený iný kandidát, ešte nie je dostatočným dôkazom na preukázanie nezákonnej

manipulácie s volebnými lístkami. Skutková konštrukcia sťažovateľky týkajúca sa

manipulácie s volebnými lístkami je založená na jej „dôvodnom podozrení“, ktoré však bez

označenia alebo predloženia relevantných dôkazov možno považovať len za špekulatívne

námietky, ktoré sú bez právneho významu. Sťažovateľkou tvrdenú nezákonnú manipuláciu

s hlasovacími lístkami napokon nepreukazuje ani odhad predsedu okrskovej volebnej

komisie týkajúci sa počtu neplatných hlasovacích lístkov. Ako je uvedené ďalej, ústavný

súd pri kontrole volebnej dokumentácie odovzdanej okrskovou volebnou komisiou č. 3

zistil, že celkovo bolo 26 hlasovacích lístkov touto komisiou posúdených ako neplatných.

Vizuálne odhadnutý počet neplatných hlasovacích lístkov sa teda približoval k reálnemu

počtu neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných v uvedenom volebnom okrsku č. 3.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka dôkazmi, ktoré označila vo svojej sťažnosti,

neposkytla ústavnému súdu dostatočný základ pre konštatáciu záveru týkajúceho sa

nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami.

.

Sťažovateľka ďalej namietala nezákonnosť volieb v dôsledku toho, že predseda

okrskovej volebnej komisie č. 3 nebol účastný pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie a jej

odovzdávaní obci do úschovy.

Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona o voľbách po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice

o hlasovaní ohlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden

rovnopis zápisnice zašle bezodkladne miestnej volebnej komisii a vyčká na jej pokyn na

ukončenie činnosti. Okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy

voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Zo samotného znenia zákona je zrejmé, že pokyn na ukončenie činnosti okrskovej

volebnej komisie dáva miestna volebná komisia, ktorá má možnosť v prípade zrejmých

nesprávností, resp. pochybností vzniknutých po odovzdaní zápisnice spísanej okrskovou

volebnou komisiou nariadiť opätovné prepočítanie hlasov vo volebnom okrsku. Volebná

dokumentácia predložená ústavnému súdu bola riadne zapečatená neporušenými

papierovými páskami s podpismi jednotlivých členov okrskovej volebnej komisie. V danom

prípade mala okrsková volebná komisia č. 3 10 členov. Z uvedeného vyplýva, že aj

v neprítomnosti jej predsedu bola kontrola zapečaťovania volebnej dokumentácie a jej

odovzdávania obci do úschovy dostatočne zabezpečená kontrolou jej zostávajúcich členov.

Samotná neprítomnosť predsedu okrskovej volebnej komisie pri zapečaťovaní

a odovzdávaní volebnej dokumentácii do úschovy obci v danom prípade nemôže

spochybniť zákonnosť priebehu a výsledku volieb do MZ v Košiciach. Vzhľadom na

uvedené možno tento argument sťažovateľky považovať za právne irelevantný.

Sťažovateľka v sťažnosti taktiež namietala nezákonný postup okrskových volebných

komisií č. 3 a č. 4, v ktorých sa, ako vyplýva z čestných vyhlásení Ing. V. K. (predsedu

okrskovej volebnej komisie č. 3) a Ing. H. K. (členky okrskovej volebnej komisie č. 4),

odlišne posudzovala platnosť, príp. neplatnosť hlasovacích lístkov, čo mohlo mať

významný vplyv na výsledok volieb.

Z čestného vyhlásenia Ing. H. K., členky okrskovej volebnej komisie č. 4, vyplýva,

že ako platné boli v uvedenej komisii posúdené aj hlasovacie lístky, na ktorých bolo

zakrúžkované poradové číslo kandidáta spolu s jeho menom.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovací lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta,

alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode

zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani

jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil

viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa § 31 ods. 4 zákona o voľbách po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič

vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží do

obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden

hlasovací lístok pre voľby starostu obce (primátora). Na hlasovacom lístku pre voľby do

obecného (mestského) zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí kandidátov,

pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť

v príslušnom volebnom obvode zvolený. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce

(primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.

Ústavný súd sa pre účely odstránenia pochybností týkajúcich sa správnosti posúdenia

hlasovacích lístkov okrskovými volebnými komisiami č. 3 a č. 4 oboznámil s obsahom nimi

zapečatenej volebnej dokumentácie a prekontroloval počet a správnosť posúdenia platných

hlasovacích lístkov pre voľby do MZ v Košiciach okrskovou volebnou komisiou č. 4, ako aj

správnosť posúdenia neplatných hlasovacích lístkov pre voľby do MZ v Košiciach

okrskovou volebnou komisiou č. 3 a č. 4.

Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 3 o hlasovaní

vo voľbách do MZ v Košiciach okrem iného vyplýva, že počet osôb zapísaných

v zoznamoch voličov bol 1390, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, rovnako ako

počet odovzdaných obálok bol 692 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre

voľby do MZ v Košiciach vo volebnom okrsku č. 3 bol 502. Počet platných hlasov

odovzdaných pre jednotlivých kandidátov bol takýto: M. B. získal 57 hlasov, I. H. 75

hlasov, L. I. 102 hlasov, V. L. 36 hlasov, M. M. 120 hlasov, J. R. 20 hlasov, P. Š. 40 hlasov,

M. Š. 31 hlasov a P. Ž. 21 hlasov. Zápisnica okrskovej volebnej komisie volebného okrsku

č. 3 o hlasovaní vo voľbách do MZ v Košiciach bola podpísaná všetkými 11 členmi komisie

a zapisovateľkou 28. novembra 2011 o 0.50 h za prítomnosti pozorovateľov Ing. B. a P. P.

Nikto z členov komisie neodmietol zápisnicu podpísať ani neuviedol výhrady k priebehu

alebo výsledku volieb.

Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 4 o hlasovaní

vo voľbách do MZ v Košiciach okrem iného vyplýva, že počet osôb zapísaných

v zoznamoch voličov bol 1255, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, rovnako ako

počet odovzdaných obálok bol 661 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre

voľbu poslanca MZ v Košiciach vo volebnom okrsku č. 4 bol 572. Počet platných hlasov

odovzdaných pre jednotlivých kandidátov bol takýto: M. B. získal 62 hlasov, I. H. 19

hlasov, L. I. 155 hlasov, V. L. 40 hlasov, M. M. 180 hlasov, J. R. 24 hlasov, P. Š. 60 hlasov,

M. Š. 26 hlasov a P. Ž. 6 hlasov. Zápisnica okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č.

4 o hlasovaní vo voľbách do MZ v Košiciach bola podpísaná všetkými 10 členmi komisie a

zapisovateľkou 28. novembra 2011 o 0.15 h za prítomnosti dvoch pozorovateľov I. P. a Ľ.

Š. Nikto z členov komisie neodmietol zápisnicu podpísať ani neuviedol výhrady k priebehu

alebo výsledku volieb.

Ústavný súd pri kontrole hlasovacích lístkov zistil, že v prospech M. M. bolo

odovzdaných 181 hlasov, t. j. omylom mu okrskovou volebnou komisiou č. 4 nebol

započítaný jeden hlas, a v prospech M. B. bolo odovzdaných 61 hlasov, t. j. omylom mu bol

pričítaný jeden hlas navyše.

Ústavným súdom boli prekontrolované aj neplatné hlasovacie lístky pre voľby do

MZ v Košiciach vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4, ktoré boli podľa jeho zistenia

okrskovými volebnými komisiami č. 3 a č. 4 v súlade so zákonom o voľbách správne

posúdené ako neplatné.

Ústavný súd vo svojej judikatúre už uviedol, že podstatou zákonnosti volieb do

orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi

s právnou silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy (),

pričom zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti

s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného

volebného práva a jeho princípov ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právomoc vyhlásiť voľby za neplatné

podľa sa uplatní iba v prípadoch hrubého, závažného,

prípadne opätovného porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov spôsobom

ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Zistené

porušenie musí byť preukázané a spôsobilé priamo ovplyvniť výsledok volieb

(, , ).

V súvislosti s námietkami sťažovateľky o nesprávnom vyhodnotení platnosti

hlasovacích lístkov ústavný súd už konštatoval, že pri kontrole volebnej dokumentácie

volebného okrsku č. 4 zistil, že 1 hlasovací lístok nebol omylom okrskovou volebnou

komisiou č. 4 pripočítaný v prospech JUDr. M. M. ako kandidáta č. 5. Túto okolnosť je

potrebné samu osebe posudzovať v súvislosti s rozdielom v počte platných hlasov

odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Rozdiel medzi počtom hlasov odovzdaných

víťaznému kandidátovi č. 5 JUDr. M M. a sťažovateľke bol podľa zistenia ústavného súdu

24 hlasov. Vzhľadom na tento rozdiel nemožno v okolnostiach tohto prípadu uvedené

pochybenie okrskovej volebnej komisie č. 4 považovať za dôkaz, ktorým by bolo možné

preukázať, že došlo k porušeniu zákona o voľbách takej intenzity a rozsahu, ktoré mohlo

ovplyvniť samotný výsledok volieb do MZ v Košiciach.

Ústavný súd berúc do úvahy všetky zistenia a skutočnosti vyplývajúce z rozsiahleho

dokazovania konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky, na základe ktorých namieta nezákonnosť

volieb do MZ v Košiciach mestskej časti Košice-Šaca konaných 27. novembra 2010,

nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia a zákona o voľbách,

ktorých rozsah a intenzita mohli podstatným spôsobom reálne ovplyvniť, kto bol

v napadnutých voľbách zvolený za poslanca mestskej časti Košice-Šaca.

Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia

v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne

opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách do MZ v Košiciach konaných

27. novembra 2010. Sťažovateľka nepreukázala porušenie zákona o voľbách, ktoré by bolo

v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto ústavný súd jej sťažnosť

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011