Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 47/2011
PDF · 204.18 KB
No categories available
PL. ÚS 47/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadaní pléna 9. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. I., K., zastúpenej JUDr. A. T., K., ktorou namieta
neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov do Mestského zastupiteľstva v Košiciach
vo volebnom obvode č. 3 Košice-Šaca konaných 27. novembra 2010, za účasti JUDr. M.
M., a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. L. I. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra
2010 doručená sťažnosť Ing. L. I., K. (ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. A. T., K.,
ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov do Mestského zastupiteľstva
v Košiciach vo volebnom obvode č. 3 Košice-Šaca konaných 27. novembra 2010 (ďalej aj
„voľby poslancov MZ v Košiciach“), za účasti JUDr. M. M.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že ako kandidátka č. 3 vo voľbách poslancov MZ
v Košiciach za volebný obvod č. 3 (mestská časť Košice-Šaca), v ktorom sa volil jeden
poslanec, získala spolu 451 hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov voličov vo volebnom
obvode. V mestskej časti Košice-Šaca boli 4 okrskové volebné komisie. Počet voličov
zapísaných v zozname voličov bol 3 968, voličom zúčastneným na voľbách bolo vydaných
spolu 2 153 obálok a pre voľby poslanca MZ v Košiciach bolo odovzdaných 1 791 platných
hlasovacích lístkov. Vo voľbách bol zvolený JUDr. M. M. s počtom hlasov 474.
V rámci odôvodnenia sťažnosti sťažovateľka uviedla: „V okrskovej volebnej komisii
č. 3 sa podľa vyjadrenia jej predsedu ako aj členov v jednej obálke našli dva hlasovacie
lístky pre voľby starostu. Na jednom z nich bol platným spôsobom označený kandidát č. 2 L.
P., na druhom kandidát č. 3 R. R. Oba lístky boli okrskovou volebnou komisiou vyradené
ako neplatné. Táto volebná komisia zaregistrovala od začiatku volieb vynášanie
hlasovacích lístkov voličmi z volebnej miestnosti po uskutočnení hlasovacieho aktu, o čom
predseda komisie Ing. V. K. vyrozumel člena miestnej volebnej komisie p. I. a políciu.
Sťažovateľka má dôvodné podozrenie, že v danom prípade došlo k manipulácii s volebnými
lístkami a vôľou voličov v tom zmysle, že čisté hlasovacie lístky boli odnášané na neznáme
miesto, kde ich neznáma osoba označila a s vyznačením svojej volebnej vôle odovzdala ich
ďalšiemu voličovi s pokynom, aby ho za zástenou vo volebnej miestnosti vložil do volebnej
obálky a tejto neznámej osobe priniesol nepoužitý prázdny hlasovací lístok, pričom táto
nezákonná činnosť sa udiala opakovane, neznámy počet krát. O tejto skutočnosti svedčí aj
fakt, že vo volebnom okrsku č. 3 bolo vydaných celkom 692 hlasovacích obálok a sád
hlasovacích lístkov. Platných odovzdaných hlasov pre voľby starostu bolo v tomto volebnom
okrsku 666. Neplatných hlasovacích lístkov by teda v žiadnom prípade nemalo byť viac než
26 (692-666). Podľa vyjadrenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, neplatných
hlasovacích lístkov bolo podľa jeho odhadu viac ako 30. Vzniká tu teda dôvodné
podozrenie, že pri voľbách bolo voličmi odovzdaných viac hlasovacích lístkov ako im bolo
volebnou komisiou vydaných.
K presnému sčítaniu neplatných hlasovacích lístkov počas sčítavania hlasov
okrskovou volebnou komisiou nedošlo, nakoľko návrh predsedu komisie na ich sčítanie
nebol schválený ostatnými členmi komisie, keďže údaj o počte neplatných hlasov nie je
zákonnou náležitosťou zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.
Všetky neplatné hlasovacie lístky by mali byť súčasťou archivovanej volebnej
dokumentácie, takže ústavný súd v prípade jej vyžiadania bude schopný zistiť ich skutočný
počet.
Ďalšie porušenie zákona o voľbách spočíva podľa sťažovateľky v tom, že v okrskovej
volebnej komisii č. 4 boli podľa vyjadrenia jej členky Ing. H. K. za platné uznané aj
hlasovacie lístky, v ktorých nebolo zakrúžkované poradové číslo kandidáta tak, ako to
ustanovuje § 31 ods. 4 zákona o voľbách, ale celé meno kandidáta aj s poradovým číslom a
tiež hlasovacie lístky, na ktorých bolo u toho istého kandidáta jeho poradové číslo
zakrúžkované a zároveň prečiarknuté. Podľa názoru sťažovateľky tieto volebné lístky mali
byť uznané ako neplatné a pri sčítavaní platných hlasov nemali byť vzaté do úvahy, nakoľko
neboli označené spôsobom, ktorý vyžaduje zákon. Navyše takýmto istým spôsobom
označené hlasovacie lístky boli v okrskovej volebnej komisii č. 3 podľa vyjadrenia jej
predsedu vyradené ako neplatné, takže v tom istom volebnom obvode došlo k rozdielnemu
vyhodnocovaniu rovnako označených hlasovacích lístkov, pričom volebný výsledok vo
volebnom obvode vytvára súčet volebných výsledkov v jednotlivých okrskoch, takže tento
nesúlad v rozhodovaní o platnosti hlasov mohol mať závažný vplyv na výsledok volieb.
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd preskúmal rozhodovanie o takto označených
hlasovacích lístkoch v rámci všetkých štyroch volebných okrskoch volebného obvodu
Košice-Šaca.
Pri tejto sťažnosťou napádanej voľbe starostu mestskej časti Košice-Šaca došlo
podľa sťažovateľky aj k porušeniu § 40 zákona o voľbách, nakoľko nedošlo k ukončeniu
činnosti okrskovej volebnej komisie č. 3 v súlade s týmto zákonným ustanovením. Podľa
vyjadrenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, tento po sčítaní hlasov a podpise
zápisnice o hlasovaní odišiel z volebnej miestnosti s jednou kópiou zápisnice na miestnu
volebnú komisiu s tým, že činnosť komisie neukončil a komisia mala čakať na ďalšie
pokyny. Po jeho návrate bola volebná miestnosť aj celá budova zamknutá, všade bola tma a
nikde nebol žiaden člen komisie ani nikto iný, kto by ho mohol informovať, čo sa stalo.
Predseda okrskovej volebnej komisie č. 3 doteraz nevie, kde sa nachádza volebná
dokumentácia, či došlo k jej zapečateniu a či bola riadne odovzdaná obci do úschovy, ani
to, ako vlastne došlo k ukončeniu činnosti tejto volebnej komisie.“
Na základe uvedeného sťažovateľka požiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Voľby poslancov Mestského zastupiteľstva v Košiciach vo volebnom obvode č. 3
Košice-Šaca konané dňa 27. 11. 2010 vyhlasuje za neplatné.“
Na základe výzvy ústavného súdu právny zástupca sťažovateľky doplnil sťažnosť
podaním zo 4. januára 2011, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti.
V podaní upresnil, že o vynášaní hlasovacích lístkov voličmi po uskutočnení hlasovania
informoval po príchode do volebnej miestnosti zástupcu miestnej volebnej komisie p. L. I.,
ktorý v tejto súvislosti uviedol, že „sa s tým nedá nič robiť, že voličovi nie je možné fyzicky
zabrániť, aby si nepoužité volebné lístky po skončení hlasovacieho aktu neodniesol“.
Obdobným spôsobom na informáciu o vynášaní neplatných hlasovacích lístkov voličmi
reagovali aj službukonajúci príslušník miestneho obvodného oddelenia Policajného zboru a
príslušníci miestnej dobrovoľnej stráže, ktorých o tejto skutočnosti informoval predseda
okrskovej volebnej komisie po ich príchode do volebnej miestnosti. V zápisnici volebnej
okrskovej komisie č. 3 skutočnosti týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia hlasovacieho
lístka, prípadne hlasovacích lístkov neboli uvedené, „nakoľko o rozhodnutí, či sa jedná o
platný alebo neplatný hlas sa v komisii č. 3 rozhodlo jednomyseľne a celá komisia bola o
zákonnosti vyradenia hlasovacích lístkov presvedčená“. V okrskovej volebnej komisii č. 4
o platnosti, resp. neplatnosti hlasovacieho lístka rozhodovali individuálne jej jednotliví
členovia, pričom „lístky označené rovnako chybne ako v komisii č. 3 (kde boli tieto
konsenzom vyradené a teda nezapočítané) boli v tejto komisii započítané ako platné“. V
zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 4 sa táto skutočnosť neuviedla, „nakoľko jednotliví
členovia tejto komisie boli o správnosti svojho rozhodnutia presvedčení“. Z uvedeného je
však podľa sťažovateľky „zrejmé a kontrolou hlasovacích lístkov overiteľné, že jedna z
komisií č. 3 a č. 4 rozhodla v rozpore so zákonom, čo súčtový volebný výsledok ovplyvnilo“.
Podľa sťažovateľky došlo vo voľbách aj k porušeniu § 40 zákona Slovenskej národnej rady
č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o voľbách“), ktorý predpokladá zapečatenie volebnej dokumentácie a jej
odovzdanie do úschovy celou okrskovou volebnou komisiou, t. j. aj za účasti všetkých jej
členov vrátane predsedu. V závere doplnenia sťažovateľka uviedla, že ústavný súd pri
prípadnej kontrole volebnej dokumentácie môže dospieť k záveru, že „objektívny stav
nebude zistiteľný, práve vzhľadom na spôsob zapečatenia (nezapečatenia) volebných
materiálov pred ich uschovaním“, čo by následne mohlo viesť k záveru
o „nepreskúmateľnosti volebného výsledku a vo viazanosti na prípadne zistené objektívne
pochybenia pri priebehu volieb k nevyhnutnosti ich vyhlásenia za neplatné“.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do
Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do
Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky vzhľadom na jeho obsah posúdil
ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôraznil, že právomoc ústavného súdu
zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom
ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie
tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne
opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb. V konaní o sťažnosti
označuje dôkazy sťažovateľ (m. m. PL. ÚS 19/94).
V rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 18/99 ústavný súd opakovane uviedol, že voľby sú
prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo
viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc
ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože
namietnuté porušenie práva mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb.
Sťažovateľka namietala nezákonnosť volieb do MZ v Košiciach, pretože má
„dôvodné podozrenie“, že došlo k manipulácii s volebnými lístkami (čisté hlasovacie lístky
mali byť podľa nej odnášané na neznáme miesto, kde ich neznáma osoba mala označiť
a odovzdať voličovi s pokynom vložiť označený lístok do volebnej obálky a jej priniesť
neoznačený, resp. nepoužitý hlasovací lístok). Na účely preukázania uvedenej manipulácie
s volebnými lístkami sťažovateľka poukázala na to, že v jednej obálke pre voľbu starostu
boli okrskovou volebnou komisiou č. 3 nájdené dva hlasovacie lístky pre voľby starostu,
pričom na jednom z nich bol označený p. L. P. (kandidát č. 2) a na druhom p. R. R.
(kandidát č. 3), ďalej na skutočnosť, že niektorí voliči vynášali z volebnej miestnosti čisté
hlasovacie lístky, a napokon aj na vyjadrenie predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, v
ktorom uviedol, že podľa jeho odhadu bolo ako neplatných posúdených viac ako 30
hlasovacích lístkov.
Podľa § 38 ods. 2 zákona o voľbách ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích
lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak
sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti
označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden
z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa
postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).
Z uvedeného vyplýva, že zákon o voľbách priamo počíta s možnosťou omylu pri
vydávaní hlasovacích lístkov, resp. s dvomi hlasovacími lístkami vo volebnej obálke,
a preto priamo určuje postup okrskovej volebnej komisie pri posudzovaní ich platnosti.
Samotná skutočnosť, že sa v obálke našli dva hlasovacie lístky, pričom na každom z nich
bol označený iný kandidát, ešte nie je dostatočným dôkazom na preukázanie nezákonnej
manipulácie s volebnými lístkami. Skutková konštrukcia sťažovateľky týkajúca sa
manipulácie s volebnými lístkami je založená na jej „dôvodnom podozrení“, ktoré však bez
označenia alebo predloženia relevantných dôkazov možno považovať len za špekulatívne
námietky, ktoré sú bez právneho významu. Sťažovateľkou tvrdenú nezákonnú manipuláciu
s hlasovacími lístkami napokon nepreukazuje ani odhad predsedu okrskovej volebnej
komisie týkajúci sa počtu neplatných hlasovacích lístkov. Ako je uvedené ďalej, ústavný
súd pri kontrole volebnej dokumentácie odovzdanej okrskovou volebnou komisiou č. 3
zistil, že celkovo bolo 26 hlasovacích lístkov touto komisiou posúdených ako neplatných.
Vizuálne odhadnutý počet neplatných hlasovacích lístkov sa teda približoval k reálnemu
počtu neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných v uvedenom volebnom okrsku č. 3.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka dôkazmi, ktoré označila vo svojej sťažnosti,
neposkytla ústavnému súdu dostatočný základ pre konštatáciu záveru týkajúceho sa
nezákonnej manipulácie s hlasovacími lístkami.
.
Sťažovateľka ďalej namietala nezákonnosť volieb v dôsledku toho, že predseda
okrskovej volebnej komisie č. 3 nebol účastný pri zapečaťovaní volebnej dokumentácie a jej
odovzdávaní obci do úschovy.
Podľa § 40 ods. 1 a 2 zákona o voľbách po sčítaní hlasov a podpísaní zápisnice
o hlasovaní ohlási predseda okrskovej volebnej komisie výsledok hlasovania a jeden
rovnopis zápisnice zašle bezodkladne miestnej volebnej komisii a vyčká na jej pokyn na
ukončenie činnosti. Okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy
voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.
Zo samotného znenia zákona je zrejmé, že pokyn na ukončenie činnosti okrskovej
volebnej komisie dáva miestna volebná komisia, ktorá má možnosť v prípade zrejmých
nesprávností, resp. pochybností vzniknutých po odovzdaní zápisnice spísanej okrskovou
volebnou komisiou nariadiť opätovné prepočítanie hlasov vo volebnom okrsku. Volebná
dokumentácia predložená ústavnému súdu bola riadne zapečatená neporušenými
papierovými páskami s podpismi jednotlivých členov okrskovej volebnej komisie. V danom
prípade mala okrsková volebná komisia č. 3 10 členov. Z uvedeného vyplýva, že aj
v neprítomnosti jej predsedu bola kontrola zapečaťovania volebnej dokumentácie a jej
odovzdávania obci do úschovy dostatočne zabezpečená kontrolou jej zostávajúcich členov.
Samotná neprítomnosť predsedu okrskovej volebnej komisie pri zapečaťovaní
a odovzdávaní volebnej dokumentácii do úschovy obci v danom prípade nemôže
spochybniť zákonnosť priebehu a výsledku volieb do MZ v Košiciach. Vzhľadom na
uvedené možno tento argument sťažovateľky považovať za právne irelevantný.
Sťažovateľka v sťažnosti taktiež namietala nezákonný postup okrskových volebných
komisií č. 3 a č. 4, v ktorých sa, ako vyplýva z čestných vyhlásení Ing. V. K. (predsedu
okrskovej volebnej komisie č. 3) a Ing. H. K. (členky okrskovej volebnej komisie č. 4),
odlišne posudzovala platnosť, príp. neplatnosť hlasovacích lístkov, čo mohlo mať
významný vplyv na výsledok volieb.
Z čestného vyhlásenia Ing. H. K., členky okrskovej volebnej komisie č. 4, vyplýva,
že ako platné boli v uvedenej komisii posúdené aj hlasovacie lístky, na ktorých bolo
zakrúžkované poradové číslo kandidáta spolu s jeho menom.
Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách neplatný je hlasovací lístok,
a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,
b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,
c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta,
alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode
zvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani
jedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil
viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.
Podľa § 31 ods. 4 zákona o voľbách po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič
vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží do
obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a jeden
hlasovací lístok pre voľby starostu obce (primátora). Na hlasovacom lístku pre voľby do
obecného (mestského) zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí kandidátov,
pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť
v príslušnom volebnom obvode zvolený. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce
(primátora) zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.
Ústavný súd sa pre účely odstránenia pochybností týkajúcich sa správnosti posúdenia
hlasovacích lístkov okrskovými volebnými komisiami č. 3 a č. 4 oboznámil s obsahom nimi
zapečatenej volebnej dokumentácie a prekontroloval počet a správnosť posúdenia platných
hlasovacích lístkov pre voľby do MZ v Košiciach okrskovou volebnou komisiou č. 4, ako aj
správnosť posúdenia neplatných hlasovacích lístkov pre voľby do MZ v Košiciach
okrskovou volebnou komisiou č. 3 a č. 4.
Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 3 o hlasovaní
vo voľbách do MZ v Košiciach okrem iného vyplýva, že počet osôb zapísaných
v zoznamoch voličov bol 1390, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, rovnako ako
počet odovzdaných obálok bol 692 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre
voľby do MZ v Košiciach vo volebnom okrsku č. 3 bol 502. Počet platných hlasov
odovzdaných pre jednotlivých kandidátov bol takýto: M. B. získal 57 hlasov, I. H. 75
hlasov, L. I. 102 hlasov, V. L. 36 hlasov, M. M. 120 hlasov, J. R. 20 hlasov, P. Š. 40 hlasov,
M. Š. 31 hlasov a P. Ž. 21 hlasov. Zápisnica okrskovej volebnej komisie volebného okrsku
č. 3 o hlasovaní vo voľbách do MZ v Košiciach bola podpísaná všetkými 11 členmi komisie
a zapisovateľkou 28. novembra 2011 o 0.50 h za prítomnosti pozorovateľov Ing. B. a P. P.
Nikto z členov komisie neodmietol zápisnicu podpísať ani neuviedol výhrady k priebehu
alebo výsledku volieb.
Zo zápisnice okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 4 o hlasovaní
vo voľbách do MZ v Košiciach okrem iného vyplýva, že počet osôb zapísaných
v zoznamoch voličov bol 1255, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, rovnako ako
počet odovzdaných obálok bol 661 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre
voľbu poslanca MZ v Košiciach vo volebnom okrsku č. 4 bol 572. Počet platných hlasov
odovzdaných pre jednotlivých kandidátov bol takýto: M. B. získal 62 hlasov, I. H. 19
hlasov, L. I. 155 hlasov, V. L. 40 hlasov, M. M. 180 hlasov, J. R. 24 hlasov, P. Š. 60 hlasov,
M. Š. 26 hlasov a P. Ž. 6 hlasov. Zápisnica okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č.
4 o hlasovaní vo voľbách do MZ v Košiciach bola podpísaná všetkými 10 členmi komisie a
zapisovateľkou 28. novembra 2011 o 0.15 h za prítomnosti dvoch pozorovateľov I. P. a Ľ.
Š. Nikto z členov komisie neodmietol zápisnicu podpísať ani neuviedol výhrady k priebehu
alebo výsledku volieb.
Ústavný súd pri kontrole hlasovacích lístkov zistil, že v prospech M. M. bolo
odovzdaných 181 hlasov, t. j. omylom mu okrskovou volebnou komisiou č. 4 nebol
započítaný jeden hlas, a v prospech M. B. bolo odovzdaných 61 hlasov, t. j. omylom mu bol
pričítaný jeden hlas navyše.
Ústavným súdom boli prekontrolované aj neplatné hlasovacie lístky pre voľby do
MZ v Košiciach vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4, ktoré boli podľa jeho zistenia
okrskovými volebnými komisiami č. 3 a č. 4 v súlade so zákonom o voľbách správne
posúdené ako neplatné.
Ústavný súd vo svojej judikatúre už uviedol, že podstatou zákonnosti volieb do
orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi
s právnou silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy (PL. ÚS 34/99),
pričom zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti
s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného
volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právomoc vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní iba v prípadoch hrubého, závažného,
prípadne opätovného porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov spôsobom
ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Zistené
porušenie musí byť preukázané a spôsobilé priamo ovplyvniť výsledok volieb
(PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 19/07).
V súvislosti s námietkami sťažovateľky o nesprávnom vyhodnotení platnosti
hlasovacích lístkov ústavný súd už konštatoval, že pri kontrole volebnej dokumentácie
volebného okrsku č. 4 zistil, že 1 hlasovací lístok nebol omylom okrskovou volebnou
komisiou č. 4 pripočítaný v prospech JUDr. M. M. ako kandidáta č. 5. Túto okolnosť je
potrebné samu osebe posudzovať v súvislosti s rozdielom v počte platných hlasov
odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Rozdiel medzi počtom hlasov odovzdaných
víťaznému kandidátovi č. 5 JUDr. M M. a sťažovateľke bol podľa zistenia ústavného súdu
24 hlasov. Vzhľadom na tento rozdiel nemožno v okolnostiach tohto prípadu uvedené
pochybenie okrskovej volebnej komisie č. 4 považovať za dôkaz, ktorým by bolo možné
preukázať, že došlo k porušeniu zákona o voľbách takej intenzity a rozsahu, ktoré mohlo
ovplyvniť samotný výsledok volieb do MZ v Košiciach.
Ústavný súd berúc do úvahy všetky zistenia a skutočnosti vyplývajúce z rozsiahleho
dokazovania konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky, na základe ktorých namieta nezákonnosť
volieb do MZ v Košiciach mestskej časti Košice-Šaca konaných 27. novembra 2010,
nepredstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia ústavy a zákona o voľbách,
ktorých rozsah a intenzita mohli podstatným spôsobom reálne ovplyvniť, kto bol
v napadnutých voľbách zvolený za poslanca mestskej časti Košice-Šaca.
Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia
v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne
opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách do MZ v Košiciach konaných
27. novembra 2010. Sťažovateľka nepreukázala porušenie zákona o voľbách, ktoré by bolo
v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto ústavný súd jej sťažnosť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2011