Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 64/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť doc. Ing. R. A., CSc., B., zastúpenej advokátom Mgr. M. H.,

B., za účasti Mgr. R. K., B., pre nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Bratislava –

Nové Mesto konaných 27. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť doc. Ing. R. A., CSc., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2010 faxom a 9. decembra 2010 poštou doručená sťažnosť doc. Ing. R. A., CSc., B. (ďalej

len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. M. H., B., za účasti Mgr. R. K., B. (ďalej

len „odporca“), pre nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Bratislava – Nové Mesto

(ďalej len „voľby starostu“) konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že vo voľbách starostu kandidovala na funkciu

starostu mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len „mestská časť“) za koalíciu

politických strán a hnutí SDKÚ-DS, KDH, SaS a OKS. Za víťaza volieb starostu bol

vyhlásený odporca s počtom hlasov 3 964 a sťažovateľka skončila na druhom mieste

s počtom hlasov 3 916. Rozdiel hlasov tak predstavoval 48 hlasov.

Podľa sťažovateľky boli v mestskej časti zriadené 4 volebné obvody a 42 volebných

okrskov, pričom v okrskoch č. 37, č. 38 a č. 39 zaradených do 4. volebného obvodu „boli

vo voľbách vykázané výrazne neštandardné výsledky, ktoré sa značne odlišujú od výsledku

v ostatných okrskoch v tomto volebnom obvode, ako aj všetkých ostatných okrskoch

v Mestskej časti“.

Za výraznejšie odchýlky sťažovateľka považuje skutočnosť, že vo volebných

okrskoch č. 1 až č. 32 zvíťazila v prevažnej väčšine týchto okrskov, pričom pri prípadnom

prvenstve odporcu tento nezískal v uvedených volebných okrskoch väčšinu presahujúcu 34

hlasov. V okrskoch č. 33 až č. 36 získal odporca vyšší počet hlasov ako sťažovateľka, a to

o niekoľko desiatok hlasov, ale v okrskoch č. 37 až č. 39 získal odporca štvornásobne až

sedemnásobne vyšší počet hlasov ako sťažovateľka.

Sťažovateľka tiež argumentovala, že napriek podobnosti a blízkosti volebných

okrskov č. 31 a č. 37 boli volebné výsledky v týchto okrskoch veľmi rozdielne (vo

volebnom okrsku č. 31 získala sťažovateľka 87 hlasov a odporca 95 hlasov, vo volebnom

okrsku č. 37 sťažovateľka získala 30 hlasov a odporca 213 hlasov). Rovnako z porovnania

volebných výsledkov vo volebných okrskoch č. 36 a č. 38 vyplýva, že odporca získal vo

volebnom okrsku č. 36 približne 2,5-násobok hlasov sťažovateľky, ale v spornom volebnom

okrsku č. 38 to bol až 5-násobok hlasov. Podľa sťažovateľky aj v prípade volebného okrsku

č. 39 platí, že volebné výsledky v ňom dosiahnuté „absolútne nekorešpondujú, a ani sa

nepribližujú k výsledkom susediacich okrskov“.

Sťažovateľka na základe uvedeného namietala, že „takéto markantné rozdiely medzi

okrskami 37, 38 a 39 na jednej strane, a susediacimi okrskami na druhej strane nie sú

podľa názoru sťažovateľky racionálne zdôvodniteľné a obava z možnej manipulácie pri

sčítaní hlasov je preto dôvodná“.

Podľa sťažovateľky „Druhým neobvyklým a pochybným javom pri volebných

výsledkoch v okrskoch 37, 38 a 39 je fakt, že počet platných lístkov odovzdaných vo voľbe

starostu bol nižší, ako počet platných volebných lístkov pri voľbe poslancov do miestneho

zastupiteľstva Mestskej časti.

Všeobecne je možné konštatovať, že voľba starostu je jednoduchšia

a pravdepodobnosť nesprávneho vyplnenia hlasovacieho lístku u voličov je malá, keďže je

pri nej potrebné zakrúžkovať len jedného kandidáta zo Šiestich. Naproti tomu, pri voľbe

poslancov do miestneho zastupiteľstva Mestskej časti mal občan k dispozícii volebný lístok

s 27 kandidátmi, z ktorých musel vybrať maximálne sedem kandidátov. Takýto zložitejší

spôsob hlasovania pravidelne vykazuje vyššiu mieru neplatných hlasovacích lístkov.

Z 39 okrskov v Mestskej časti bol počet platných hlasov pri voľbe starostu až na šesť

výnimiek vždy vyšší ako počet platných hlasov pri voľbe poslancov do miestneho

zastupiteľstva. V troch Volebných okrskoch č. 37, 38 a 39, v ktorých mala sťažovateľka

nápadne nízky počet hlasov, bol počet platných hlasov vo voľbách starostu vždy nižší.

Je zrejmé, že v prípade, ak by výsledky volieb v okrskoch 37, 38 a 39 boli obdobné

ako v ostatných 39 okrskoch Mestskej časti, zvíťazila by v týchto okrskoch sťažovateľka,

prípadne by došlo k výhre p. Kusého, avšak len o niekoľko desiatok hlasov.

Výrazne neštandardné výsledky volieb starostu vo volebných okrskoch č. 37, 38 a 39

jednoznačne rozhodli o výsledku volieb starostu v Mestskej časti, keďže rozdiel hlasov

medzi kandidátmi bol len 48 hlasov, kým v predmetných troch okrskoch bol pomer hlasov.

109:563, t. j. 454 hlasov v prospech protikandidáta sťažovateľky.

Práve tento výsledok spôsobil, že sťažovateľka nebola zvolená za starostku Mestskej

časti.“.

Na základe uvedeného podľa sťažovateľky „vznikajú pochybnosti o zákonnosti

a ústavnosti volieb do orgánov samosprávy mestskej časti“.

Sťažovateľka vyslovila názor, že v prípade, ak sa potvrdia uvedené skutočnosti,

„bude to znamenať porušenie § 37 ods. 3 v spojení s § 39 ods. 2 písm. f) zákona o voľbách

upravujúcich povinnosť okrskovej volebnej komisie správne spočítať a zaznamenať

v zápisnici ohlasovaní z volieb počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých

kandidátov na funkciu starostu...

Zároveň mohlo dôjsť k nesprávnemu posúdeniu hlasovacích lístkov vo voľbách

starostu v okrskoch 37, 38 a 39, kde bolo ako neplatných označených neobvykle vysoké

množstvo hlasovacích lístkov. Tým by došlo k porušeniu § 38 v spojení s § 39 ods. 2 písm. f)

zákona o voľbách.“.

Za istých okolností uvedené konanie môže podľa sťažovateľky „napĺňať i skutkovú

podstatu trestného činu. V tomto prípade, ak sa konkrétnej osobe preukážu neoprávnené

manipulácie pri sčítaní odovzdaných hlasov vo volebnom okrsku č. 37, 38 a 39, resp.

neoprávnené úpravy hlasovacích lístkov, o trestnoprávnom charaktere tohto konania

nemôže byť pochýb a zároveň bude jednoznačne potvrdené porušenie § 37 a nasl. zákona

o voľbách. Takýto zásah je jednak porušením zákona (ustanovení

a zákona o voľbách), ale aj . Ak je totiž nepochybné, že niekto neoprávnene

manipuloval s hlasovacími lístkami, prípadne manipuloval sčítavanie hlasov

a zaznamenanie výsledkov tohto sčítania do zápisnice o výsledku volieb, zasiahol tak

priamo do samotnej podstaty volebného práva (tak pasívneho ako aj aktívneho) a do

všetkých jeho atribútov, chránených článkom 30 a 31 SR.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

zruší výsledky volieb starostu zapísané v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku

volieb z 27. novembra 2010.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti požiadal starostu

mestskej časti o zaslanie kópie zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb

v mestskej časti do miestneho zastupiteľstva a starostu mestskej časti uskutočnených

27. novembra 2010, ako aj kópie zápisníc okrskových volebných komisií č. 37, č. 38 a č. 39.

Požadovaná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená 12. januára 2011.

Na základe výzvy ústavného súdu riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava III oznámil, že sťažovateľka podala 17. decembra 2010 trestné oznámenie

vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb

a referenda podľa , ktorého skutku sa mal dopustiť neznámy

páchateľ. Predmetné trestné oznámenie je evidované Obvodným oddelením Policajného

zboru Nové Mesto – východ pod sp. zn. ČVS: ORP-560/NMV-B3-2011. Vo veci nebolo

dosiaľ meritórne rozhodnuté.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do

Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do

Európskeho parlamentu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podstatou zákonnosti volieb do

orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými

volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis mutandis napr. alebo

), pričom podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť

volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom

porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov

(mutatis mutandis napr. alebo ).

Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je

základným predpokladom fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis napr.

alebo ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa . Namietané neústavné alebo nezákonné konanie

musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ

nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov

(, a ).

Ústavný súd musí preto vždy pri svojom rozhodovaní zvažovať, či namietané

porušenie voľbách do orgánov

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), resp. namietaná

neústavnosť volieb mohli mať v okolnostiach prípadu také dopady, že by spolu

s prípadnými ďalšími zisteniami o hrubom alebo závažnom porušení volebných predpisov

mohli vyvolávať reálne pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej

vôle voličov. Porušenie zákona pri voľbách do orgánov miestnej samosprávy musí

dosahovať takú intenzitu, ktorá v priamej príčinnej súvislosti spôsobuje aj nezákonnosť

volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku.

Predmetom konania je návrh sťažovateľky na zrušenie výsledku volieb starostu

zapísaného v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v mestskej časti do

miestneho zastupiteľstva a starostu mestskej časti z 27. novembra 2010.

Sťažovateľka namieta porušenie zákonnosti a ústavnosti volieb starostu, pretože

podľa jej názoru došlo k manipulácii pri sčítavaní hlasov. Argumentácia sťažovateľky je

v tomto smere postavená najmä na preukázateľne neštandardných číselných rozdieloch vo

volebných výsledkoch vo volebných okrskoch č. 37, č. 38 a č. 39 oproti ostatným volebným

okrskom v mestskej časti, ako aj na základe porovnania počtu platných hlasovacích lístkov

odovzdaných vo voľbách starostu, ktorý bol v uvedených volebných okrskoch nižší ako

počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných vo voľbách poslancov miestneho

zastupiteľstva, čo sťažovateľka považuje za neobvyklé.

Sťažovateľka súčasne poukázala aj na možnosť, že v sporných volebných okrskoch

boli okrskovými volebnými komisiami hlasovacie lístky nesprávne posúdené ako neplatné,

čo podľa jej názoru vyplýva z veľkého množstva neplatných hlasovacích lístkov

v uvedených volebných okrskoch v porovnaní s ostatnými volebnými okrskami v mestskej

časti.

Na základe opísaného skutkového stavu mali byť podľa sťažovateľky porušené jej

práva podľa , 3 a 4 v spojení s a súčasne malo dôjsť k porušeniu

§ 37 a nasl. volebného zákona.

Na podporu svojich tvrdení sťažovateľka pripojila k sťažnosti tabuľkové spracovanie

výsledkov volieb v mestskej časti, mapu volebného obvodu č. 4, ako aj grafické zobrazenie

podpory kandidátov na starostu mestskej časti v rámci jednotlivých volebných okrskov.

Pri rozhodovaní v tejto veci ústavný súd vychádzal z obsahu sťažnosti, jej príloh

a ústavným súdom získaných dôkazov.

Ústavný súd zistil, že z predloženej zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku

volieb v mestskej časti do miestneho zastupiteľstva a starostu mestskej časti, ako aj

zo zápisníc okrskových volebných komisií o hlasovaní vo voľbách miestneho zastupiteľstva

a voľbách starostu mestskej časti č. 37, č. 38 a č. 39 (ďalej len „zápisnice okrskových

volebných komisií“) je zrejmé, že boli riadne podpísané všetkými členmi miestnej volebnej

komisie a okrskových volebných komisií. Náležitosti zápisníc a ich vyplnenie nebolo

predmetom sporu v jednotlivých komisiách. Žiaden z členov okrskových volebných komisií

nespochybnil priebeh sčítavania hlasov a ani počet platných hlasov odovzdaných pre

jednotlivých kandidátov. Miestna volebná komisia nevyjadrila pochybnosti, čo sa týka

zápisníc okrskových volebných komisií, a nenastal dôvod, aby si vyžiadala hlasovacie

lístky, ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlivky alebo iné informácie.

Sťažovateľkou predostretá argumentácia založená len na číselnom porovnávaní

volebných výsledkov, počtu platných hlasov a neplatných hlasovacích lístkov v tomto smere

neobstojí a nemožno ju v žiadnom prípade považovať za dôkaz o manipulácii v procese

zisťovania výsledku volieb. Tvrdenia sťažovateľky o závažnom podozrení z manipulácie

hlasovacích lístkov a zákonnosti sčítania hlasov v neprospech sťažovateľky tak ostávajú len

v rovine jej domnienky o možnom ovplyvnení volebného výsledku.

V tejto súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už

vyslovil, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie

ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (, ).

Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je však preukázanie takých porušení

volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (,

).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nepredložila

k sťažnosti také dôkazy, ktorými by preukázala svoje tvrdenie o nezákonnosti a neústavnosti

namietaných volieb a ktoré by odôvodňovali záver, aby sa ústavný súd mal s nimi ako

právne relevantnými zaoberať. Ústavný súd nepovažoval preto za dôvodné overovať si

pravdivosť sťažovateľkou prednesených domnienok prepočítaním hlasovacích lístkov.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011