Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 68/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. K., B., zastúpenej JUDr. D. O., na neústavnosť

a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Bratislava – Lamač konaných 27. novembra

2010, za účasti Ing. P. Š., a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. O. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2010 doručená sťažnosť podľa (ďalej len

„ústava“) Mgr. O. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. D. O., na

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Bratislava – Lamač konaných 27.

novembra 2010, za účasti Ing. P. Š.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola kandidátkou na starostku mestskej

časti Bratislava – Lamač, ktorá kandidovala vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy

konaných 27. novembra 2010. Podľa zverejnených výsledkov získala 782 z 2715

odovzdaných platných hlasov, čiže viac ako 10 % hlasov (28,80 % hlasov) podľa § 59

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na získanie aktívnej legitimácie na podanie

sťažnosti. Sťažnosť smeruje proti kandidátovi na starostu Ing. P. Š., ktorý získal vo voľbách

903 hlasov (rozdiel je 121 hlasov, pozn.) a bol zvolený za starostu mestskej časti Bratislava

– Lamač.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«1. Podľa názoru sťažovateľa došlo v čase volebného moratória (teda v čase 48

hodín a menej pred voľbami) k závažnému porušeniu zákazu vedenia kampane, a to

v prospech odporcu, v dôsledku čoho bol sťažovateľ voči odporcovi znevýhodnený a to

v takom rozsahu a takou intenzitou, že došlo k porušeniu SR (zákon

č. v platnom znení (ďalej len „“), a to

z dôvodov nižšie uvedených.

2. Skutočnosti odôvodňujúce záver o porušení zákazu vedenia volebnej kampane ako

aj o súvisiacom porušení SR v spojení s porušením SR.

Podľa : „Volebná kampaň (ďalej len „“)

je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na

podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého

kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho

vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, 5a) plagátov alebo

iných nosičov informácií.“

Podľa : „Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48

hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.“

2.1. V dňoch 25. 11. a 26. 11. 2010 dochádzalo k distribúcií tlačovín - volebných

letákov prostredníctvom neznámych osôb, ktoré boli pravdepodobne sympatizanti alebo

osoby v zmluvnom vzťahu k odporcovi. Počas volebného moratória sa teda opakovane

vykonávala propagácia odporcu formou rozdávania tlačovín s nadpisom „Transparentné

nakladanie s Vašimi peniazmi a nie nekontrolovateľné hospodárenie“. Tento fakt

nepochybne znásobuje skutočnosť porušenia zákonnosti volieb, pričom ide zároveň

o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volebné moratória, ktorá zasahuje do

samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v SR.

Dôkaz č.2: Čestné prehlásenia:

Čestné prehlásenie M. K., Čestné prehlásenie Z. K., Čestné prehlásenie V. K.

2.2. Skutočnosť, že v čase, kedy je vedenie kampane zákonom zakázané, k jej vedeniu

naozaj došlo, preukazujú aj čestné prehlásenia obyvateľov mestskej časti, ktorí síce nevideli

priamo osoby roznášajúce predmetné tlačoviny, ale kontrolovali svoje poštové schránky

ráno dňa 25. 11. resp. 26. 11. 2010 a v ich obsahu sa žiadne volebné letáky ani iné

materiály súvisiace s voľbami konanými 27. 11. 2010 nenachádzali, avšak keď opätovne

kontrolovali schránky večer dňa 25. 11, resp. 26. 11. 2010, našli v ňom tlačovinu

propagujúcu odporcu.

Dôkaz č.3: Čestné prehlásenia:

Čestné prehlásenie P. A., Čestné prehlásenie B. K., Čestné prehlásenie B. V., Čestné

prehlásenie J. L., Čestné prehlásenie I. J., Čestné prehlásenie Ľ. V., Čestné prehlásenie R.

O., Čestné prehlásenie A. K., Čestné prehlásenie Z. B.

2.3. Zrejmým cieľom takýchto tlačovín bolo presvedčiť nerozhodnutých voličov, aby

volili odporcu. Tlačovina obsahujúca heslo „Transparentné nakladanie s Vašimi peniazmi

a nie nekontrolovateľné hospodárenie“ ako aj obsah predmetnej tlačoviny, podľa ktorej sa

mal sťažovateľ dopustiť pri predaji pozemkov „najväčšieho podvodu“, teda v čase zákazu

volebnej kampane zjavne mobilizoval obyvateľov L. voliť odporcu s poukazom na volebnú

podporu politických strán S., K., M. a O.

Takýto postup bol bezpochyby v rozpore s Ďalej

bol aj mimoriadne nemravný, nakoľko označená tlačovina poukazuje na údajné

podvádzanie obyvateľov mestskej časti B. sťažovateľom. nakoľko slovo „podvod“ evokuje v

čitateľovi konanie až trestného charakteru a naviac k distribúcií týchto tlačovín došlo v

čase volebného moratória a teda sťažovateľ nemal možnosť brániť svoje meno bez toho, aby

porušil zákonom stanovený zákaz vedenia volebnej kampane, čo ako človek zásadne

dodržiavajúci právne predpisy odmietol. Tu si sťažovateľ dovoľuje poukázať na to, že

predaj pozemkov, ktorý odporca nazýva „najväčší podvod“, sa uskutočnil po

predchádzajúcom písomnom súhlase primátora Hlavného mesta Slovenskej republiky

Bratislava A. Ď. v zmysle čl. 36 ods. 9 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy. Naviac k

predaju pozemkov vo vlastníctve hl. m. SR Bratislavy, v správe mestskej časti B., došlo v

zmysle Uznesenia č. 101/2007/V zo zasadnutia dňa 31. 5. 2007 a č. 67/2007/V zo

zasadnutia dňa 19. 4. 2007 a teda miestne zastupiteľstvo Mestskej časti B. schválilo predaj

pozemkov za sumu 500,- Sk za 1m2. K schváleniu Uznesenia č. 67/2007/V došlo všetkými

prítomnými poslancami a pri Uznesení č. 101/2007/V došlo s výnimkou jedného poslanca k

schváleniu taktiež všetkými prítomnými poslancami. Išlo teda jednoznačne o postup v

súlade s platnými zákonmi a tvrdenie odporcu v predmetných tlačovinách, navyše počas

volebného moratória, je zavádzajúce a klamlivo obviňujúce sťažovateľa. Sťažovateľ si

dovoľuje poukázať na skutočnosť, že k identickému postupu predaja pozemkov dochádzalo a

i v iných mestských častiach, napr. v mestskej časti D., ktorej miestne zastupiteľstvo

Uznesením č. 130/9/2007 schválilo predaj pozemkov za 500,- Sk/m2.

Dôkaz č. 4: Tlačovina

Dôkaz č 5: Súhlas k odpredaju nehnuteľností zo dňa 28. 06

Dôkaz č. 6: /V a /V

Dôkaz č.7: http://www.devinskanovaves.sk/uznesenia-mz/2007/zasadnutie-c.-7.html?

page_id=1848

Sťažovateľ si okrem nezákonnosti konania odporcu dovoľuje poukázať aj na vysokú

nemravnosť tohto konania, nakoľko na tvrdenia obsiahnuté v predmetných tlačovinách,

teda údajný „podvodný“ predaj pozemkov, odporca v priebehu volebnej kampane

sťažovateľovi ani raz nevytkol. Dňa 10. 11. 2010 bola v TV B. nahrávaná (odvysielaná

pravdepodobne 15. 11. 2010) relácia pod názvom „Beseda o piatej“ , v ktorej sa sťažovateľ

a odporca priamo stretli avšak odporca predaj pozemkov sťažovateľovi nevyčítal. Stretnutie

kandidátov sa konalo tiež dňa 22. 10. 2010 v Kine L., ani tu odporca na predaj pozemkov,

ktorý sa počas volebného moratória nezdráhal nazvať „podvodom“, nepoukázal.

Dôkaz č. 8: http://www. tvba. sk/t/5087/volebne-studio-lamac-kandidati/

č. 9 nahrávka relácie

Dané fakty nepochybne znásobuje závažnosť porušenia § 30 ods. 2 zákona

č. ako aj rozpor s SR, nakoľko tým odporca získal vo svoj

prospech hlasy v dôsledku vedomého zavádzania voličov. Zároveň zrejme došlo aj

k porušeniu iných právnych predpisov (do úvahy prichádza bezpochyby neoprávnený zásah

do osobnostných práv sťažovateľa v zmysle a nasl. Občianskeho

zákonníka v platnom znení).

Aj keď sťažovateľ nemôže dokázať presný počet voličov, ktorí sa po prečítaní

predmetných tlačovín rozhodlo voliť odporcu, má za to, že efekt tohto prostriedku bol

mimoriadne účinný a hrubý najmä vzhľadom na nemožnosť spätnej reakcie sťažovateľa,

opakovanosť tohto aktu, ktorú preukazujú čestné prehlásenia, že obyvatelia mestskej časti

B. v obidvoch dňoch volebného moratória videli distribúciu tlačovín propagujúcich

odporcu a v neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na výrazy („najväčší podvod“,

„nekontrolovateľné hospodárenie“ atď.), ktoré odporca v tlačovine použil.

Je zrejmé, že pri tesnom výsledku napadnutých volieb a nízkej volebnej účasti je viac

ako dôvodné sa domnievať, že použitie tlačoviny - volebného letáku, bolo jedným

z rozhodujúcich činiteľov, ktorý ovplyvnil výsledok volieb a pokiaľ by k jeho použitiu

nedošlo, je viac ako dôvodné sa domnievať, že výsledok napadnutých volieb by bol odlišný.

2.4. Z faktov uvedených vyššie vyplýva, že v čase zákazu volebnej kampane

dochádzalo k pomerne rozsiahlej volebnej kampani v prospech odporcu, ktorá bola

protiprávna a nepochybne aj ovplyvnila výsledok volieb starostu mestskej časti Bratislava -

Lamač. Navyše obsah tejto kampane je preukázateľne vysoko nemravný.

3. Právne posúdenie

Podľa SR: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým

pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov

samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.“

Podľa SR: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.“

Podľa SR: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej

výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl

v demokratickej spoločnosti.“

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli

istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských

orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena

niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva

znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí

musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom

dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov ().

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je . Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých

politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať

slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto ustanovenie má priamu spojitosť so všetkými politickými právami

vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl

v demokratickej spoločnosti.

Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je

základným predpokladom fungovania demokratického štátu ().»

Podľa názoru sťažovateľky došlo v čase volebného moratória (teda v čase 48 hodín

a menej pred voľbami) „k závažnému porušeniu zákazu vedenia kampane, a to v prospech

odporcu, v dôsledku čoho bol sťažovateľ voči odporcovi znevýhodnený a to v takom rozsahu

a s takou intenzitou, že došlo k porušeniu SR“.

Sťažovateľka ďalej poukazuje «na vysokú nemravnosť tohto konania, nakoľko na

tvrdenia obsiahnuté v predmetných tlačovinách, teda údajný „podvodný“ predaj pozemkov,

odporca v priebehu volebnej kampane sťažovateľovi ani raz nevytkol».

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd vydal

toto uznesenie:

„Miestna volebná komisia mestskej časti Bratislava – Lamač, vytvorená podľa

o voľbách do orgánov samosprávy obcí

v znení neskorších predpisov za účelom plnenia zákonom vymedzených úloh vo voľbách do

miestneho zastupiteľstva a starostu v mestskej časti Bratislava – Lamač konaných dňa

27. 11. 2010 je povinná zdržať sa až do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej,

vydania osvedčenia o zvolení Ing. P. Š., ktorý kandidoval na starostu mestskej časti

Bratislava – Lamač vo voľbách starostu mestskej časti Bratislava – Lamač, konaných dňa

27. 11. 2010, za starostu mestskej časti Bratislava – Lamač.“

Sťažovateľka vzhľadom na opísané skutočnosti navrhuje, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť uznesením na ďalšie konanie a aby po vykonaní dokazovania vydal tento nález:

„Voľby starostu mestskej časti Bratislava – Lamač konané dňa 27. 11. 2010

vyhlasuje Ústavný súd SR za neplatné.“

Ústavný súd vyzval 13. januára 2011 účastníka konania, proti ktorému volebná

sťažnosť smeruje, aby sa vyjadril k skutočnostiam uvedeným v sťažnosti. Ing. P. Š. sa k

sťažnosti sťažovateľky vyjadril takto:

«Celá právna argumentácia sťažovateľa v sťažnosti vychádza z jedinej okolnosti,

ktorú sťažovateľ dokazuje čestnými prehláseniami o tom, že traja ľudia mali údajne vidieť

neznáme osoby roznášať tlačovinu s názvom „Transparentné nakladanie s Vašimi peniazmi

a nie nekontrolovateľné hospodárenie“ (ďalej len „tlačovina“). Pravdivosť týchto tvrdení

má preukázať ďalších sedem osôb, ktoré si mali pred začiatkom volebného moratória

skontrolovať svoje poštové schránky a následne, keď ich skontrolovali počas volebného

moratória, mali v nich nájsť tlačovinu.

Podľa druhá veta

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov „Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho

podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.“

Sťažovateľ v sťažnosti opakuje viaceré obvinenia, na podporu ktorých neuvádza

vôbec žiadne dôkazy. Tvrdí napríklad, na str. 4, že „dochádzalo k distribúcii tlačovín -

volebných letákov prostredníctvom neznámych osôb, ktoré boli pravdepodobne sympatizanti

alebo osoby v zmluvnom vzťahu k odporcovi. Toto tvrdenie nemožno preukázať žiadnymi

dôkazmi predovšetkým preto, že je v plnom rozsahu nepravdivé, nakoľko žiadni

sympatizanti odporcu v čase volebného moratória tlačovinu neroznášali. V skutočnosti

tlačovinu roznášali výlučne sám odporca, iní kandidáti na poslancov za spoločnú koalíciu a

ich priami rodinní príslušníci, a to výlučne v priebehu volebnej kampane. Nik iný tlačovinu

neroznášal a tobôž ju nikto neroznášal po skončení volebnej kampane.

Dôkaz: Čestné prehlásenia odporcu ...

Tlačovina, ktorej obsah a roznášanie majú tvoriť podstatu zásahu do pasívneho

volebného práva sťažovateľa, bola riadne roznášaná výlučne v priebehu volebnej kampane.

Nie je teda splnený ani len prvý predpoklad pre vyhovenie volebnej sťažnosti. Avšak aj

v prípade, ak by tento predpoklad splnený bol, sťažovateľ nijako nepreukazuje súvislosť

medzi predmetnou okolnosťou a výsledkom volieb, a už vôbec nepreukazuje, že by prípadné

porušenie zákona inými osobami, ako je odporca, dosiahlo intenzitu, spochybňujúcu, či

výsledky volieb sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Sťažovateľ získal vo voľbách, v ktorých bolo odovzdaných vyše 2000 hlasov, o 121

hlasov menej, ako odporca. Päťpercentný rozdiel v odovzdaných hlasov je práve vo vzťahu

k pochybnej povahe a nízkej intenzite namietaného rozporu so zákonom natoľko

významným, že v plnom rozsahu diskvalifikuje ústavnoprávnu relevanciu sťažovateľových

námietok. Inými slovami, ak by aj iné osoby bez vedomia či akejkoľvek účasti odporcu

postupovali v rozpore so zákonom - čo je okolnosť, ktorú odporca považuje za

nepreukázanú - rozdiel v odovzdaných hlasov je za daných okolností dostatočne výrazný na

to, aby odôvodnil zdržanlivý prístup ústavného súdu k natoľko radikálnemu zásahu do

volebnej súťaže, akým je vyhlásenie volieb za neplatné. ...

Odporca ani sám, ani prostredníctvom tretích osôb nijako neporušil volebné

moratórium, ale sa naopak aj z presvedčenia, aj za účelom ochrany pred prípadnými

povolebnými námietkami striktne zdržal akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť posúdené

ako nesúladné s pravidlami volebnej súťaže. Vo vzťahu k predmetu konania a ustálenému

výkladu ústavného súdu ohľadom jeho kompetencií v konaní podľa však má

osobitný právny význam najmä to, že sťažovateľ v súvislosti s konaním volieb na starostu

mestskej časti Bratislava-Lamač exaktnými dôkazmi nepreukázal žiadne porušenie zákona,

a už tobôž nie také, ktoré by jednak zakladalo kauzálny nexus s výsledkom volieb a jednak

dosiahlo takú intenzitu zásahu do volebnej súťaže, aká by mohla vniesť pochybnosť do

skutočnej vôle voličov, ktorí sa na voľbách zúčastnili. ...

Na základe vyššie uvedených skutočností odporca navrhuje, aby ústavný súd vydal

nasledovné uznesenie:

Sťažnosť sa zamieta.»

K svojmu vyjadreniu účastník konania priložil vyhlásenia (čestné vyhlásenia)

8 obyvateľov mestskej časti B., ktorí v nich rovnako uviedli, že osobne rozdávali

propagačné predvolebné letáky a iné materiály, ale výlučne v čase pred volebným

moratóriom (M. I., M. H., Ing. D. V., Ing. G. B., G. Š., doc. PhDr. M. O., PhD., Ing. K. M.

a R. O.). Z nich R. O. uviedla aj to, že po začatí volebného moratória predmetné materiály

nikomu nesprístupnila ani nikoho nepoverila ich distribúciou.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti

volieb do orgánov územnej samosprávy.

Sťažovateľka namietala porušenie § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona Slovenskej národnej

rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o voľbách“), v zmysle ktorého volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je

činnosť politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy

prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných

5a)

informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií (ods. 1). Kampaň sa

začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného

času je zakázané (ods. 2). V čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané

v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch,

v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať

alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich

prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom (ods. 11).

V uvedenej súvislosti sťažovateľka namietala aj porušenie a 4

z dôvodov porušenia zákonnosti volieb aktivitou, ktorá podľa nej zasahuje do podstaty

aktívneho i pasívneho volebného práva, ako aj z dôvodov znevýhodnenia vo volebnej

kampani, keďže ju v čase moratória viedol iba odporca. Podľa sťažovateľky došlo konaním

odporcu aj k porušeniu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti

chránenej .

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom

súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta, že odporca viedol volebnú kampaň v čase volebného

moratória, v dôsledku čoho porušil , ako aj ustanovenia ,

a 11 zákona o voľbách.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa . Namietané protiústavné alebo nezákonné

konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Sťažovateľ musí túto

skutočnosť nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie

dôkazov (, , a ). Súčasťou zákonných

náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napadajú, s označením dôkazov

[ ]. Vzhľadom na význam volieb

vdemokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je

na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie

(pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že jeho tvrdenia o neústavnosti

alebo/a nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a súčasne sú

spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom

výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkciu ústavného súdu v rámci

prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemožno vykladať tak extenzívne, že by

v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to

povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe

špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý

volebný proces (). V súvislosti s uvedenými závermi ústavný súd

v neposlednom rade dodáva, že prezumpcia ústavnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu

okrem iného aj rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť v danej veci môže vyplývať aj

z dôkaznej konzistentnosti (kvalita a rozsah predkladaných dôkazov).

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ,

, ).

Sťažovateľka za dôkazy o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu v mestskej

časti Bratislava – Lamač označila (a) vyhlásenia troch obyvateľov mestskej štvrte B.

priložené k sťažnosti, podľa ktorých „v mestskej časti B. mne neznáme osoby roznášali

tlačoviny, ktoré propagovali kandidáta na starostu Ing. P. Š.“, a (b) čestné vyhlásenia 9

obyvateľov mestskej časti B., z ktorých vyplynulo, že pri opakovanej kontrole poštovej

schránky 26. novembra 2011 v časovom rozpätí približne od 16:00 do 20:00 h „zistili, že

tlačovina (propagujúca Ing. P. Š. ako kandidáta na starostu) sa v poštovej schránke

nachádza“. Tieto sťažovateľkou navrhnuté dôkazy o neústavnosti a nezákonnosti volieb

starostu mestskej časti Bratislava – Lamač považoval ústavný súd za nedostatočné.

(a) Podľa názoru ústavného súdu vyhlásenia troch obyvateľov mestskej časti B. (V.

K., M. K. a Z. K.) označené ako „Čestné prehlásenie“ z 3., 4. a 5. decembra 2011 majú

rovnaký obsah a v súvislosti s podanou sťažnosťou sú obsahovo neurčité a nekonkrétne. Z

obsahu vyhlásení nie je zrejmé, kde, kto – aký počet osôb – a komu roznášal aké tlačoviny

(„v Mestskej časti B. mne neznáme osoby roznášali tlačoviny“), hoci sa v nich uvádza, že

išlo o tlačoviny propagujúce kandidáta na starostu Ing. P. Š. roznášané 25. a 26. novembra

2010 (v dvoch prípadoch vo večerných a ranných hodinách, kedy je v závislosti od miesta

otázna aj možnosť úplne presnej identifikácie materiálov, ktoré boli označené).

Sťažovateľka tieto skutočnosti síce namietala, ale nedoložila ich exaktnými dôkazmi.

(b) Sťažovateľka okrem týchto vyhlásení ďalej predložila deväť čestných vyhlásení

obyvateľov mestskej časti B., ktoré mali preukázať porušenie volebného moratória a

vykonávanie kampane v prospech kandidáta na starostu Ing. P. Š. Uvedené čestné

vyhlásenia, ktoré pochádzajú z 1., 2., 3. a 4. decembra 2010, majú takmer úplne rovnaký

obsah a uvádza sa v nich, že keď obyvatelia v ranných hodinách 25., resp. 26. novembra

2011 „kontrolovala/kontroloval svoju poštovú schránku, kde sa žiadna tlačovina

propagujúca Ing. P. Š. ako kandidáta na starostu nenachádzala, avšak“ vo večerných

hodinách (v označovanom časovom rozpätí od 16:00 do 20:00 h) „som opakovane zistila

(zistil), že sa takáto tlačovina v poštovej schránke nachádza“. Z predložených vyhlásení ani

zo sťažnosti nie je jasné, či sa v poštových schránkach mala nachádzať celá tlačovina alebo

iba jej úvodná strana.

Tlačovina „Lepšia cesta pre Lamač“, ktorú sťažovateľka priložila k sťažnosti ako

dôkaz, bola oficiálnym materiálom kandidáta na starostu mestskej časti Bratislava – Lamač

Ing. P. Š. (kandidáta na starostu č. 4) určeným na účely volebnej kampane. Má spolu 8 strán

a predstavuje volebný program kandidáta na starostu, ako aj kandidátov na poslancov

mestskej časti Bratislava – Lamač, je opatrený logom strán volebnej koalície v týchto

voľbách na s. 1 a 8 (t. j. konkrétne S., K., M. a O.), pričom obsahuje v záhlaví titulnej strany

vetu „Transparentné nakladanie s Vašimi peniazmi (zreteľne väčšími písmenami) a nie

nekontrolovateľné hospodárenie (menšími písmenami)“, ako aj údaje z materiálov

miestneho zastupiteľstva z 19. apríla 2007 „o predaji pozemkov po 500,- Sk/m2“

označenom ako „najväčší podvod z éry súčasnej starostky“. Tlačovina nebola vydaná

osobitne na to, aby sa rozširovala v čase volebného moratória, ale predovšetkým na účely

použitia v riadnej volebnej kampani v prospech kandidáta na starostu mestskej časti

Bratislava – Lamač Ing. P. Š. a kandidátov na poslancov do mestského zastupiteľstva tejto

mestskej časti (dostupná aj na webovej stránke www.prelamac.sk), k čomu preukázateľne

došlo.

Na tvrdenia sťažovateľky o tom, že materiál roznášali sympatizanti alebo osoby

v zmluvnom vzťahu k odporcovi, odporca reagoval vyhláseniami ôsmich osôb, ktoré sa

podieľali na kampani kandidáta na starostu, že v čase volebného moratória žiadne

propagačné materiály nerozširovali.

Ústavný súd už síce v minulosti vyslovil (napr. ), že rozširovanie

letákov v čase volebného moratória treba nesporne považovať za aktivitu, ktorá má znaky

volebnej agitácie, a preto ide o činnosť, ktorá nie je v zmysle druhej vety § 30 ods. 2

volebného zákona počas volebného moratória dovolená. Avšak ústavný súd tiež

konštatoval, že pri svojom rozhodovaní musí vždy zvažovať aj to, či ide o aktivitu, ktorá

v konkrétnych okolnostiach prípadu mala taký vplyv, že by spolu s prípadnými ďalšími

zisteniami o hrubom alebo závažnom porušení volebných predpisov mohla vyvolávať reálne

pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľky o porušení zákazu vedenia volebnej kampane

hrubým, resp. závažným spôsobom, tak ako ho opísala a doložila, ústavný súd konštatuje, že

v tomto prípade ide o jednorazové a menej závažné porušenie zákona o voľbách (§ 30 ods. 2

zákona o voľbách) neznámymi osobami, ktoré zjavne nebolo spôsobilé rozhodujúcim

spôsobom ovplyvniť výsledky volieb starostu v mestskej časti Bratislava – Lamač a ktoré

nevyvoláva zásadnú pochybnosť o tom, že výsledky týchto volieb sú prejavom skutočnej

vôle voličov. Uvedené porušenie zákona o voľbách preto tiež nevyvoláva neplatnosť volieb

starostu mestskej časti Bratislava – Lamač.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že mestská volebná komisia v súvislosti s voľbami

konanými do orgánov samosprávy (poslancov miestneho zastupiteľstva a starostu) mestskej

časti Bratislava – Lamač 27. novembra 2010 bez akejkoľvek výhrady ktoréhokoľvek člena

volebnej komisie overila a potvrdila podpismi všetkých svojich členov správnosť údajov

uvedených v zápisnici o výsledku volieb v mestskej časti Bratislava – Lamač, ktorá tvorí

prílohu sťažnosti sťažovateľky.

Ústavný súd v súvislosti s uvedenými údajmi sťažovateľky dodáva, že vo voľbách

starostu mestskej časti Bratislava – Lamač konaných 27. novembra 2010 sa sťažovateľka

umiestnila na druhom mieste, pričom rozdiel medzi počtom platných hlasov odovzdaných

v prospech zvoleného starostu (odporca), ktorý získal 903 hlasov, a počtom platných hlasov

odovzdaných v prospech sťažovateľky (782) je 121, čo vzhľadom na celkový počet

platných hlasov (2715) pri účasti štyroch kandidátov na funkciu starostu možno považovať

za závažný rozdiel, a nie za tesný výsledok, ako to tvrdí sťažovateľka vo svojej sťažnosti.

Ústavný súd na základe uvedeného uzavrel, že sťažovateľkou uvedené skutočnosti

nemajú taký charakter, že by predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijal

sťažnosť na ďalšie konanie pred ním a následne, aby vyhlásil výsledky volieb starostu

v mestskej časti Bratislava – Lamač konaných 27. novembra 2010 za neplatné, čoho sa

sťažovateľka v sťažnosti domáhala. Z toho dôvodu odmietol sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú, keďže sťažovateľka nepredložila relevantné dôkazy, a tým ani nepoukázala

na také porušenia alebo volebného zákona, ktoré by boli v príčinnej súvislosti

s namietaným výsledkom napadnutých volieb. Sťažovateľkou predložené vyhlásenia 3 osôb

a čestné vyhlásenia 9 osôb ústavný súd nemohol považovať z relevantný dôkaz toho, že

v čase volebného moratória „dochádzalo k pomerne rozsiahlej volebnej kampani v

prospech odporcu“.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde a volebnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky už pri jej predbežnom

prerokovaní, ďalšími návrhmi sťažovateľky v sťažnosti vrátane návrhu na vydanie

predbežného opatrenia sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011