Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 422/2010
PDF · 219.64 KB
No categories available
III. ÚS 422/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2011
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti M. C., L., zastúpenej advokátom JUDr. P. P., Advokátska kancelária, K., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 506/2001 takto
rozhodol:
1. Základné právo M. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 506/2001 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Poprad p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C
506/2001 konať bez zbytočných prieťahov.
3. M. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 800 € (slovom
tisícosemsto eur), ktoré j e Okresný súd Poprad p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. M. C. náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 422/2010-9 z 9. novembra 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. C. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 C 506/2001.
Následne ústavný súd 6. decembra 2010 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa
k vecnej stránke prijatej sťažnosti, zaslanie relevantného súdneho spisu a oznámenie, či
súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 10. januára 2010. V jeho
prílohe sa nachádzal súdny spis a podrobná chronológia úkonov okresného súdu
i účastníkov v napadnutom konaní. Predseda okresného súdu vo vyjadrení uviedol:
„Vec napadla na súd dňa 31.1.2001. Z dôvodu nejasnosti podania omylom bola
žaloba založená do iného súdneho spisu sp.zn. 10C/475/99, v ktorom vystupovala tá istá
žalobkyňa. Po zistení omylu na návrh žalobkyne M. C. zo dňa 25.4.2001 bola vec zapísaná
ako samostatný návrh pod novou sp.zn. 10C/506/2001.
Na pojednávaní súdu dňa 12.4.2002 súd vykonal pokus o mimosúdne vysporiadanie
veci a oboznámil sa obsah spisu a procesný stav konania. Súčasne súd poučil právneho
zástupcu žalobkyne podľa § 5 OSP o neúplnom petite žaloby a žalobkyňa požiadala
o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Pojednávanie bolo odročené a žalobkyni
bola daná sudcovská lehota 30 dní na oznámenie, či žalobkyňa ďalej trvá alebo netrvá
na podanej žalobe a pokiaľ bude trvať, jej právny zástupca má v tej istej lehote doručiť
súdu v potrebnom počte vyhotovení riadny petit žaloby, prípadne aj procesný návrh o
rozšírení pasívnej legitimácie, vrátane právneho odôvodnenia žalovaného nároku.
Dňa 16.5.2002 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na splnenie úkonov podľa
odročujúceho uznesenia súdu zo dňa 12.4.2002.
Dňa 28.5.2002 právny zástupca žalobkyne JUDr. B. B. vypovedal svoju plnú moc
žalobkyni z dôvodu, že ani napriek vysvetleniu jej právneho postavenia, nie je prístupná
k späťvzatiu žaloby a spolupráca s ňou je obtiažna.
Dňa 5.9.2002 bol urobený do spisu úradný záznam o stave konania v inej veci
vedenej na tomto súde pod sp.zn. 10C/475/99 s tým, že uvedená vec nie je právoplatne
skončená a je v odvolacom konaní....
Dňa 30.10.2003 bol do spisu urobený úradný záznam o stave konania v inej veci
sp.zn. 10C/475/99, ktorá je od 20.8.2002 na odvolacom Krajskom súde Prešov a nie je
právoplatne skončená...
Uznesením z 4.11.2003 a s právoplatnosťou k 14.11.2003 bola žalobkyňa vyzvaná
na opravu a doplnenie žaloby do 15 dní...
Dňa 27.11.2003 doručila žalobkyňa opravu a doplnenie petitu žaloby z 31.1.2001
a súčasne navrhla pripustiť do konania ďalších žalovaných 12/ až 14/.
Dňa 1.12.2003 súd vyzval žalobkyňu na zaslanie písomných dokladov a potvrdení
o aktuálnych majetkových pomeroch pre účely rozhodovania ojej žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov, ktorú prevzala dňa 8.12.2003.
Dňa 23.12.2003 žalobkyňa doručila súdu požadované písomné doklady.
Uznesením z 15.1.2004 a s právoplatnosťou k 20.1.2004 súd oslobodil žalobkyňu
od platenia súdnych poplatkov...
Dňa 15.3.2004 boli do spisu založené rozsudok tohto súdu č.k. 10C/475/99-102
zo dňa 12.4.2002 a v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov č.k. 3Co/438/02-130
zo dňa 8.12.2003 a s právoplatnosťou k 27.1.2004, ktorým bol zrušený rozsudok súdu
prvého stupňa o zamietnutí žaloby a konanie bolo zastavené s tým, že po právoplatnosti
uznesenia odvolacieho súdu bude vec postúpená Okresnému úradu v Levoči. Spis bol
postúpený na ďalšie konanie príslušnému Obvodnému pozemkovému úradu Poprad dňa
15.3.2004...
Uznesením z 24.8.2004 súd 1.výrokom pripustil do konania ďalších žalovaných 12/
až 14/ a 2.výrokom pripustil zmenu žaloby v znení ako je uvedené v písomnom návrhu
žalobkyne z 27.11.2003, ktorý bol doručený účastníkom a právnemu zástupcovi žalovaných
1/ až 11/, 1.výrok uznesenia nadobudol právoplatnosť k 7.7.2009 a 2.výrok uznesenia
nadobudol právoplatnosť k 19.6.2009.
Dňa 2.9.2004 súd vyzval žalobkyňu na upresnenie adresy žalovanej 14/, na čo
žalobkyňa nepresne odpovedala dňa 13.9.2004.
Žalovaný 12/ doručil súdu vyjadrenie k žalobe dňa 14.9.2004.
Dňa 18.10.2004 súd opätovne vyzval žalobkyňu na upresnenie skutočností týkajúcich
sa procesného postavenia žalovanej 14/ v konaní, na čo neurčito odpovedala dňa
29.10.2004.
Dňa 16.9.2005 si súd vyžiadal správu z evidencie obyvateľstva Mestského úradu
Levoča o terajšom bydlisku žalovanej 14/, resp. či táto účastníčka žije alebo zomrela tak,
ako to nesprávne uvádzala súdu žalobkyňa.
Mesto Levoča oznámilo písomne súdu dňa 3.10.2005, že žalovaná 14/ žije a v r.1994
sa odhlásila z trvalého pobytu v L. na adresu Z.
Dňa 31.10.2005 si súd vyžiadal správu z Registra obyvateľov SR, Banská Bystrica,
o terajšom trvalom bydlisku žalovanej 14/.
Dňa 14.11.2005 bola doručená súdu správa z Registra obyvateľov SR, Banská
Bystrica o terajšom trvalom pobyte žalovanej 14/ v obci M.
Po zistení terajšej adresy žalovanej 14/ jej bolo doručené uznesenie z 24.8.2004, čím
boli splnené procesné podmienky na vyznačenie právoplatnosti oboch výrokov uznesenia
tak ako je to vyššie uvedené.
Dňa 7.7.2009 bolo nariadené ďalšie pojednávanie vo veci na deň 11.9.2009...
Dňa 14.7.2009 sa vrátila súdu nedoručená súdna zásielka žalovanej 7/ K. K. s tým,
že zomrela.
Dňa 16.7.2009 si súd vyžiadal z Okresného súdu Spišská Nová Ves dedičský spis
po neb. K. K., ktorý bol doručený tomuto súdu dňa 29.7.2009.
Dňa 6.8.2009 súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby obratom oznámil súdu,
koho navrhuje ako právneho nástupcu po zomrelej žalovanej 7/ do konania.
Dňa 17.8.2009 právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd pokračoval v konaní
namiesto zomrelej žalovanej 7/ ako s právnym nástupcom po nej s jej dedičom J. K.
(žalovaným 6/)...
Dňa 8.9.2009 súd odročil pojednávanie zo dňa 11.9.2009 na 30.9.2009 a písomne
o tom upovedomil účastníkov a ich právnych zástupcov.
Na pojednávaní súdu dňa 30.9.2009... obe zúčastnené strany požiadali súd
o poskytnutie 30-dňovej lehoty. Pojednávanie bolo odročené s tým, že súd poskytol
zúčastneným stranám sudcovskú 30-dňovú lehotu ...
Dňa 7.4.2010 právny zástupca žalobkyne oznámil písomne súdu, že k mimosúdnemu
vyriešeniu sporu nedošlo a požiadal súd, aby pokračoval v konaní a nariadil pojednávanie.
Dňa 15.11.2010 súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne na oznámenie terajších
adries žalovanej 5/ a žalovanej 13/, pretože sa z pošty vrátili nedoručené súdne zásielky pre
nich s tým, že adresát je neznámy. Súčasne si súd vyžiadal z evidencie obyvateľstva
Mestského úradu Levoča správu o adresách trvalého alebo prechodného pobytu žalovaných
5/ a 13/.
Dňa 25.11.2010 Mesto Levoča oznámilo súdu terajšie adresy žalovaných 5/ a 13/.
Dňa 26.11.2010 súd opätovne doručil predvolanie na pojednávanie súdu na deň
8.12.2010 žalovaným 5/ a 13/ na zistené adresy.
Dňa 2.12.2010 právny zástupca žalobkyne doručil súdu písomný návrh
na pripustenie zmeny doterajšej žaloby v jej 1.-6. petitoch, v ktorom uviedol správne
spoluvlastnícke podiely žalovanej parcely podľa ich právneho stavu na liste vlastníctva...
Dňa 8.12.2010 sa právny zástupca žalobkyne JUDr. M. K., advokát, S., faxom,
mailom a písomne ospravedlnil za neúčasť na pojednávaní dňa 8.12.2010 a súčasne
požiadal o jeho odročenie na neskorší termín. Zároveň požiadal o výsluch žalobkyne
v mieste jej bydliska vzhľadom na jej vek a navrhol vykonať aj obhliadku na mieste
samom...
Na pojednávanie dňa 8.12.2010 sa nedostavil žiaden účastník, ani právny zástupca
tej-ktorej strany, pričom súd oboznámil s ospravedlnením právneho zástupcu žalobkyne
a procesnými návrhmi žalobkyne: na pripustenie zmeny doterajšieho petitu žaloby,
na výsluch žalobkyne v mieste trvalého bydliska a na vykonanie miestnej obhliadky.
Pojednávanie bolo odročené na vydanie uznesenia o pripustení zmeny žaloby s tým, že
po právoplatnosti uznesenia súd nariadi výsluch žalobkyne mimo pojednávania v mieste
trvalého bydliska a súčasne vykoná miestnu obhliadku a o týchto úkonoch upovedomí
účastníkov a právnych zástupcov tej-ktorej strany.
Dňa 27.12.2010 bolo vydané uznesenie o zmene žaloby, ktoré bolo doručené
zúčastneným stranám, resp. ich právnym zástupcom.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zistil zo súdneho
spisu aj ústavný súd s tým, že od 10. januára 2011 sa tento súdny spis nachádzal
na ústavnom súde, z čoho zároveň vyplýva, že v období po 27. decembri 2010 okresný súd
nevykonával žiadne úkony.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „I keď konanie vo veci
nebolo formálne uznesením prerušené, bol daný dôvod, aby súd vyčkal na právoplatné
skončenie v inej súdnej veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 10C/475/99, ktorá bola
právoplatne skončená k 27.1.2004, na výsledok dedičského konania vedeného na inom súde
po neb. žalovanej 7/ K. K., ktoré bolo právoplatne skončené k 31.7.2007 a na vec
3Cp/7/2005 vedenej na Krajskom súde v Košiciach, ktorá bola právoplatne skončená dna
2.11.2007.“ Ďalej tiež uviedol: „V období rokov 2004 až 2007 existovali podmienky
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. vzhľadom k prebiehajúcim iným
konaniam, čo v podstate konštatuje samotná sťažovateľka. Zákonný sudca konanie, súc si
vedomý týchto skutočností neprerušil, čo je možné síce pripočítať na ťarchu súdu, avšak nie
je možné v tomto období konštatovať vyslovenú nečinnosť súdu.“ Vo svojom vyjadrení tiež
poukázal na skutočnosť, že „sťažovateľka v podanej sťažnosti neuvádza, či preukázateľne
využila právny prostriedok a to sťažnosť adresovanú predsedovi okresného súdu ...“
V závere svojho vyjadrenia predseda okresného súdu vyjadril súhlas s upustením od
ústneho pojednávania vo veci.
Právny zástupca sťažovateľky vyjadrením zo 4. februára 2011 oznámil, že netrvá
na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
vo veci. Zároveň vo vyjadrení poukázal na niektoré konkrétne pochybenia okresného súdu.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť
prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy patria do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov
a po právnej stránke ide o vec, ktorá nie je právne zložitá. Po preštudovaní spisu okresného
súdu ústavný súd dospel k záveru, že vec možno po skutkovej stránke hodnotiť ako zložitú,
čo súvisí s väčším počtom účastníkov konania, pričom v priebehu konania žalovaná
v 7. rade zomrela a do konania vstúpil jej právny nástupca. Tieto skutočnosti síce spôsobili
určitú faktickú zložitosť veci a z toho vyplývajúci stupeň časovej náročnosti, to však
nemôže byť samo osebe v posudzovanej veci akceptované ako dôvod ospravedlňujúci
doterajšiu dĺžku napadnutého konania.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníka konania je druhým kritériom
pri rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že aj
sťažovateľka čiastočne prispela svojím správaním k doterajšej dĺžke konania, na čo
poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na ťarchu sťažovateľky
z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať skutočnosť, že
okresný súd sa opakovane zaoberal odstraňovaním vád žaloby (uznesenie z 12. apríla 2002,
uznesenie zo 4. novembra 2003), ako aj rozhodovaním o návrhoch sťažovateľky
na pripustenie zmien žaloby. Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní
o finančnom zadosťučinení.
3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní. Ústavný súd identifikoval niekoľko období nečinnosti okresného súdu. Obdobie
od 25. apríla 2001, t. j. momentu zapísania veci ako samostatný návrh, do prvého
pojednávania vo veci konaného 12. apríla 2002 (necelých 12 mesiacov), obdobie
od 29. októbra 2004, keď sťažovateľka doručila svoje vyjadrenie, ktorým odpovedala
na výzvu okresného súdu, do 16. septembra 2005, keď okresný súd vyžiadal správu
z registra obyvateľov Slovenskej republiky (necelých 11 mesiacov), obdobie
od právoplatnosti veci vedenej pod sp. zn. 3 Sp 7/2005 na Krajskom súdu v Košiciach
2. novembra 2007 (súvisiaca vec, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie okresného súdu
v napadnutej veci, pozn.), do 16. júla 2009, keď si okresný súd vyžiadal od Okresného súdu
Spišská Nová Ves dedičský spis po nebohej odporkyni v 7. rade (vyše 20 mesiacov). Ďalším
obdobím nečinnosti okresného súdu bolo obdobie od 30. septembra 2009, keď okresný súd
na pojednávaní vo veci stanovil účastníkom 30 dňovú lehotu na mimosúdne usporiadanie
veci, do pojednávania konaného 8. decembra 2010 ako ďalšieho relevantného úkonu súdu
v danej veci (14 mesiacov). Ústavný súd tak identifikoval obdobie nečinnosti v doterajšom
priebehu konania v celkovom trvaní štyroch rokov a deviatich mesiacov.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu obdobia, počas ktorých bol príslušný
súd nečinný, možno považovať za zbytočne prieťahy.
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu
nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa
sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,
III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
Za takúto nesústredenú činnosť okresného súdu považuje ústavný súd postup, keď
okresný súd z dôvodu prebiehajúceho konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn.
10 C 475/99 neprerušil napadnuté konanie, hoci mal možnosť prerušiť ho, pretože v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 475/99 sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam
pre rozhodnutie okresného súdu v napadnutej veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP.
Ústavný súd toto opomenutie okresného súdu považuje za nesústredenú činnosť. Obdobné
závery o nesústredenej činnosti okresného súdu platia aj v súvislosti konaním vedeným pod
sp. zn. 3 Sp 7/2005 na Krajskom súde v Košiciach.
Ústavný súd k argumentu predsedu okresného súdu o nepreukázaní využitia
účinného prostriedku nápravy sťažovateľkou podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s poukazom
na svoju judikatúru konštatuje, že v okolnostiach posudzovanej sťažnosti sťažovateľky
uvedený právny prostriedok nápravy, ktorého účelom je odstránenie právnej neistoty
účastníka konania prostredníctvom opatrení predsedu príslušného súdu, vzhľadom na jeho
doterajšiu dĺžku (takmer 10 rokov, pozn.) už nemohol zaručiť potrebnú účinnosť ochrany jej
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 10 C 475/99, došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(bod 1 výroku nálezu).
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal.
Keďže napadnuté konanie nebolo ku dňu vydania tohto nálezu ešte právoplatne
skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 506/2001 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Podľa § 56 ods. ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €
s odôvodnením, že „navrhovateľke prieťahmi v konaní vznikajú hmotné škody. Odporcovia
keď vidia, že navrhovateľka sa svojho práva na súde nevie domôcť, svojvoľne oplocujú
pozemok, bránia jej k prístupu k drobným stavbám. Okrem toho navrhovateľka má aj
psychickú ujmu, keď vidí, že v jej súdnom spore je súd nečinný a pociťuje to ako krivdu. Má
obavu vzhľadom na svoj vek, že sa svojho práva nedožije.“.
Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia (napr. I. ÚS 15/02, IV. ÚS 84/02).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania pred okresným súdom, ktoré
trvá už necelých desať rokov, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, ako aj
skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne
skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 800 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd sťažovateľke podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde nárok
na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním
advokátom v konaní pred ústavným súdom, nepriznal, pretože sťažovateľka si takýto nárok
neuplatnila.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011