Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 94/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S, pre namietané porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. l, 2

a 4 a a základných práv podľa a 2, čl.

19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48

ods. 2 a práv podľa , , , , 2

a 3 písm. c) a d), čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.

314 z 18. júna 2010 a postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.

343 z 26. októbra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára

2011 doručená sťažnosť J. Ď., S. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 2

ods. 2, ods. l, 2 a 4 a (ďalej len „“) a

základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl.

40, až 4, a a práv podľa , ,

ods. 1, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. c) a d), čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) a podľa „čl. 1 ods. 1, ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd“ postupom a rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -314 z 18. júna 2010 a postupom a uznesením Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -343 z 26. októbra 2010.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom

okresného súdu č. k. -314 z 18. júna 2010 uznaný vinným zo spáchania prečinu

ublíženia na zdraví podľa , za čo mu bol uložený peňažný

trest vo výmere 300 € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere desať dní. Proti tomuto rozhodnutiu

podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd uznesením č. k. -343

z 26. októbra 2010 ako nedôvodné zamietol.

Sťažovateľ uviedol, že bol súdmi nespravodlivo odsúdený za prečin ublíženia na

zdraví „na základe vykonštruovaného krivého obvinenia s pomocou vyšetrovacích orgánov

a súdov“, a vo svojej sťažnosti postupne opisuje jednotlivé skutočnosti, ktoré podľa neho

preukazujú zámerne zmanipulované vyšetrovanie „pravdepodobne s vedomím a súhlasom

orgánov prokuratúry a súdu, len preto, aby mohol byť sťažovateľ odsúdený za niečo čo

nespravil...“.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. l, 2 a 4

a a základných práv podľa a 2, a 2,

ods. 1, a 2, , až 4, a a práv

podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. c) a d), čl. 8 ods. 1, čl. 13

a čl. 14 dohovoru, podľa čl. 1 dodatkového protokolu a podľa „čl. 1 ods. 1, ods. 2

Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ postupom

a rozsudkom okresného súdu č. k. -314 z 18. júna 2010 a postupom

a uznesením krajského súdu č. k. -343 z 26. októbra 2010; taktiež žiadal, aby

ústavný súd tieto rozhodnutia zrušil a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie, ako aj

„náhradu právneho zastúpenia v trestnom konaní..., náhradu poplatkov..., náhradu

peňažného trestu..., náhradu súdneho poplatku...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namietal porušenie , ods. l, 2 a 4 a

a základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2,

, až 4, a a práv podľa , ,

čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. c) a d), čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru, podľa čl. 1

dodatkového protokolu a podľa „čl. 1 ods. 1, ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd“ postupom a rozsudkom okresného súdu č. k.

-314 z 18. júna 2010 a postupom a uznesením krajského súdu č. k.

-343 z 26. októbra 2010.

1. Pokiaľ ide o námietku porušenia označených práv sťažovateľa okresným súdom,

ústavný súd uvádza, že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z

nemá právomoc preskúmavať napadnuté uznesenie okresného súdu, keďže proti nemu bol

prípustný opravný prostriedok (odvolanie), ktorý sťažovateľ aj využil, a krajský súd o ňom

rozhodol. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (podobne napr. , ).

2. Ďalšou časťou sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie označených práv postupom

a uznesením krajského súdu č. k. -343 z 26. októbra 2010.

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napádaného rozhodnutia uviedol:

„Závery okresného súdu, prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie

týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil,

a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje...

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou

strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Neobstojí preto odvolacia

námietka o porušení práva na obhajobu tým, že neboli vykonané všetky procesné úkony

navrhované obžalovaným v konaní pred súdom... Je plne v právomoci súdu rozhodnúť, aké

dôkazy z navrhnutých stranami konania vykoná a ktoré nepovažuje za potrebné vykonať

k náležitému zisteniu skutkového stavu. Svoje úvahy v tomto smere musí ale zrozumiteľným

spôsobom vysvetliť v rozhodnutí, čo súd prvého stupňa aj učinil…

Vykonané dôkazy v ich súhrne bezpečne preukazujú a ani odvolací súd nemá žiadne

pochybnosti o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal, tento spáchal

obžalovaný J. Ď. a vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Tento záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti prezentované

obžalovaným v jeho odvolaní.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste a stotožnil sa so záverom prvostupňového

súdu, pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu. Trest tak, ako bol obžalovanému uložený

súdom prvého stupňa, je v súlade so zákonom.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný

k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov

na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,

v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom

donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom

treste.

Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát súdne

postihnutý, v dôsledku fikcie neodsúdenia však na túto skutočnosť nie je možné prihliadať.

Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o treste, pokiaľ ide o jeho druh

a výmeru. Uloženie peňažného trestu vo výmere 300,- Eur (t. j. pri dolnej hranici zákonom

stanovenej výmery) považuje aj krajský súd vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho

následok, pohnútku a osobu obžalovaného za spravodlivý a objektívny obraz potrieb

individuálnej, a generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje

možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Krajský súd sa stotožnil aj s výmerou

náhradného trestu odňatia slobody, ktorú považuje za adekvátnu k výške uloženého

peňažného trestu.“

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (). Dôvodom na

odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je tiež absencia priamej súvislosti

medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným

konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými

slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. ,

, ).

V danom prípade postup krajského súdu upravoval (zákon

č. v znení neskorších predpisov). Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tieto boli

predmetom konania na okresnom súde. Krajský súd na základe odvolania sťažovateľa

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozsudku okresného súdu, ako i správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie nie je dôvodné, preto ho podľa

zamietol.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že

z napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala

svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ústavný súd nezistil, že by

skutkové alebo právne závery krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, resp. také, ktoré by mali nejakú vecnú spojitosť s obsahom

označených práv sťažovateľa podľa , dohovoru a dodatkového protokolu. Na základe

týchto skutočností ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, o ďalších návrhoch sťažovateľa

v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011