Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)III. ÚS 94/2011
PDF · 159.69 KB
No categories available
III. ÚS 94/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S, pre namietané porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. l, 2
a 4 a čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl.
19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, 2
a 3 písm. c) a d), čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 9 T/42/2007-
314 z 18. júna 2010 a postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 1 To/105/2010-
343 z 26. októbra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára
2011 doručená sťažnosť J. Ď., S. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 2
ods. 2, čl. 12 ods. l, 2 a 4 a čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl.
40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5
ods. 1, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. c) a d), čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“) a podľa „čl. 1 ods. 1, ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd“ postupom a rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) č. k. 9 T/42/2007-314 z 18. júna 2010 a postupom a uznesením Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 To/105/2010-343 z 26. októbra 2010.
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom
okresného súdu č. k. 9 T/42/2007-314 z 18. júna 2010 uznaný vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný
trest vo výmere 300 € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere desať dní. Proti tomuto rozhodnutiu
podal sťažovateľ odvolanie, ktoré krajský súd uznesením č. k. 1 To/105/2010-343
z 26. októbra 2010 ako nedôvodné zamietol.
Sťažovateľ uviedol, že bol súdmi nespravodlivo odsúdený za prečin ublíženia na
zdraví „na základe vykonštruovaného krivého obvinenia s pomocou vyšetrovacích orgánov
a súdov“, a vo svojej sťažnosti postupne opisuje jednotlivé skutočnosti, ktoré podľa neho
preukazujú zámerne zmanipulované vyšetrovanie „pravdepodobne s vedomím a súhlasom
orgánov prokuratúry a súdu, len preto, aby mohol byť sťažovateľ odsúdený za niečo čo
nespravil...“.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. l, 2 a 4
a čl. 13 ods. 3 ústavy a základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20
ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv
podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. c) a d), čl. 8 ods. 1, čl. 13
a čl. 14 dohovoru, podľa čl. 1 dodatkového protokolu a podľa „čl. 1 ods. 1, ods. 2
Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ postupom
a rozsudkom okresného súdu č. k. 9 T/42/2007-314 z 18. júna 2010 a postupom
a uznesením krajského súdu č. k. 1 To/105/2010-343 z 26. októbra 2010; taktiež žiadal, aby
ústavný súd tieto rozhodnutia zrušil a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
„náhradu právneho zastúpenia v trestnom konaní..., náhradu poplatkov..., náhradu
peňažného trestu..., náhradu súdneho poplatku...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namietal porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. l, 2 a 4 a čl. 13 ods. 3 ústavy
a základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2,
čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3,
čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. c) a d), čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru, podľa čl. 1
dodatkového protokolu a podľa „čl. 1 ods. 1, ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd“ postupom a rozsudkom okresného súdu č. k.
9 T/42/2007-314 z 18. júna 2010 a postupom a uznesením krajského súdu č. k.
1 To/105/2010-343 z 26. októbra 2010.
1. Pokiaľ ide o námietku porušenia označených práv sťažovateľa okresným súdom,
ústavný súd uvádza, že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy
nemá právomoc preskúmavať napadnuté uznesenie okresného súdu, keďže proti nemu bol
prípustný opravný prostriedok (odvolanie), ktorý sťažovateľ aj využil, a krajský súd o ňom
rozhodol. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť pre
nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde (podobne napr. I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).
2. Ďalšou časťou sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie označených práv postupom
a uznesením krajského súdu č. k. 1 To/105/2010-343 z 26. októbra 2010.
Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napádaného rozhodnutia uviedol:
„Závery okresného súdu, prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie
týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil,
a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje...
Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou
strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Neobstojí preto odvolacia
námietka o porušení práva na obhajobu tým, že neboli vykonané všetky procesné úkony
navrhované obžalovaným v konaní pred súdom... Je plne v právomoci súdu rozhodnúť, aké
dôkazy z navrhnutých stranami konania vykoná a ktoré nepovažuje za potrebné vykonať
k náležitému zisteniu skutkového stavu. Svoje úvahy v tomto smere musí ale zrozumiteľným
spôsobom vysvetliť v rozhodnutí, čo súd prvého stupňa aj učinil…
Vykonané dôkazy v ich súhrne bezpečne preukazujú a ani odvolací súd nemá žiadne
pochybnosti o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal, tento spáchal
obžalovaný J. Ď. a vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Tento záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti prezentované
obžalovaným v jeho odvolaní.
Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste a stotožnil sa so záverom prvostupňového
súdu, pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu. Trest tak, ako bol obžalovanému uložený
súdom prvého stupňa, je v súlade so zákonom.
Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom
donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste.
Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát súdne
postihnutý, v dôsledku fikcie neodsúdenia však na túto skutočnosť nie je možné prihliadať.
Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o treste, pokiaľ ide o jeho druh
a výmeru. Uloženie peňažného trestu vo výmere 300,- Eur (t. j. pri dolnej hranici zákonom
stanovenej výmery) považuje aj krajský súd vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho
následok, pohnútku a osobu obžalovaného za spravodlivý a objektívny obraz potrieb
individuálnej, a generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje
možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Krajský súd sa stotožnil aj s výmerou
náhradného trestu odňatia slobody, ktorú považuje za adekvátnu k výške uloženého
peňažného trestu.“
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad
a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00). Dôvodom na
odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je tiež absencia priamej súvislosti
medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným
konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými
slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu
štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví
zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03,
II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
V danom prípade postup krajského súdu upravoval Trestný poriadok (zákon
č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tieto boli
predmetom konania na okresnom súde. Krajský súd na základe odvolania sťažovateľa
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť rozsudku okresného súdu, ako i správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie nie je dôvodné, preto ho podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietol.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že
z napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala
svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ústavný súd nezistil, že by
skutkové alebo právne závery krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, resp. také, ktoré by mali nejakú vecnú spojitosť s obsahom
označených práv sťažovateľa podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu. Na základe
týchto skutočností ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, o ďalších návrhoch sťažovateľa
v nej uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2011