Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 80/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. B., Ž., a Ing. A. V., B., zastúpených advokátom Mgr.

M. H., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. T. B. a Ing. A. V. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2011 doručená sťažnosť Ing. T. B., Ž., a Ing. A. V., B. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom Mgr. M. H., Ž., ktorou namietali porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

,,dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sa týka konania „o zaplatenie 4.050,38 EUR

s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia“, v ktorom sťažovatelia vystupujú ako

navrhovatelia.

V sťažnosti sťažovatelia uvádzajú, že

„Dňa 31. 03. 2009 sme podali na Okresnom súde v Žiline žalobu, ktorou sme sa

domáhali zaplatenia sumy 3.267,47 € (sťažovateľ 1/) a sumy 782,91 € (sťažovateľ 2/)

s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný v období 02. 04.

2007 - 31. 12. 2008 užívaním našich nehnuteľností bez právneho titulu a poskytnutia

protiplnenia.

Hoci súd vydal niekoľko procesných rozhodnutí, vo veci nebolo do dnešného dňa

právoplatne rozhodnuté. Súd pochybil už pri vydávaní platobného rozkazu, proti ktorého

výroku o trovách konania sme podali 01. 07. 2009 odvolanie a zároveň žiadali aj o opravu

chyby v písaní spôsobenej súdom. Súd na naše podanie nereagoval. Pre nemožnosť získať

informáciu o právoplatnosti platobného rozkazu respektíve o dôvodoch, prečo platobný

rozkaz nie je právoplatný, žiadali sme predsedu súdu podaním z 14. 10. 2009 o zistenie

aktuálneho stavu a prešetrenie postupu.

Súd vo vyjadrení zo dňa 12. 11. 2009 k sťažnosti konštatoval, že sťažnosť nie je

dôvodná. S vyhodnotením sťažnosti ako nedôvodnej nesúhlasíme aj s ohľadom na poznámku

súdu naznačujúcu, že žalovaný nebol v návrhu správne označený. Ak súd z titulu svojich

kompetencií nevedel zistiť, kde sa žalovaný zdržiava a doručiť mu platobný rozkaz do

vlastných rúk 6 mesiacov, tak my už vôbec nemáme odkiaľ vedieť, kde má bydlisko

žalovaný, ktorý s nami nekomunikuje niekoľko rokov.

Odpor žalovaného nám bol doručený 04. 01. 2010 a vyjadrili sme sa k nemu dňa

14. 01. 2010. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 09. 12. 2009 predložil

protinávrh na bezplatné vecné bremeno, procesný návrh na pristúpenie vedľajšieho

účastníka na strane žalobcov a procesný návrh na spojenie predmetnej veci s ďalšími.

O návrhoch žalovaného súd začal rozhodovať až v októbri 2010. Protinávrh uznesením

z 05. 10. 2010 vylúčil na samostatné konanie. Návrh žalovaného na spojenie veci s inými

konaniami zamietol uznesením z 05. 10. 2010. Návrh žalovaného na pristúpenie vedľajšieho

účastníka na strane žalobcov zamietol uznesením zo dňa 24. 11. 2010. Napriek týmto

procesným úkonom, stále nie je objektívny predpoklad skorého ukončenia sporu. ...

Svojím konaním sme nespôsobili prieťahy v konaní. Podaním zo dňa 14. 10. 2009

sme využili zákonné prostriedky na ochranu našich práv.“.

Na základe týchto skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov 1/ a 2/ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo na prejednanie ich záležitostí súdom v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Žiline v konaní bolo porušené.

Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi 1/ a sťažovateľovi 2/ priznáva finančné zadosťučinenie, každému z

nich v sume 1.000,00 € (slovom: jedentisíc eur), ktoré im je Okresný súd v Žiline povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľovi 1/

v sume 308,60 € a sťažovateľovi 2/ v sume 141,26 € na účet ich právneho zástupcu Mgr. M.

H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne

neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia

priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (, ,

).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu v

konaní vedenom pod sp. zn. o ich návrhu na „zaplatenie 4.050,38 EUR

s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia“ dochádza k porušovaniu ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresnému súdu bol

31. marca 2009 doručený návrh sťažovateľov na začatie konania (bez zaplatenia súdneho

poplatku). Okresný súd 7. apríla 2009 vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku

a 24. júna 2009 vydal platobný rozkaz. Dňa 5. októbra 2009 bol platobný rozkaz doručený

odporcovi, ktorý podal proti nemu odpor (9. decembra 2009). Sťažovatelia sa k podanému

odporu vyjadrili 14. januára 2010. V ďalšom období okresný súd rozhodoval o procesných

návrhoch odporcu. Ústavný súd ďalej zistil, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti

(4. február 2011) priebežne koná a vo veci bolo nariadené pojednávanie na 24. marec 2011.

Taktiež z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu (z 12. novembra 2009) k sťažnosti

podanej sťažovateľmi (14. októbra 2009) okrem iného vyplýva, že „Prešetrením sťažnosti

podľa a násl. som zistil, že Vaša sťažnosť nie je dôvodná. Postup

súdu považujem za správny, hospodárny a účelný. Súd vykonal všetky potrebné úkony

k tomu, aby doručil platobný rozkaz do vlastných rúk odporcu. Naviac podľa ust. § 49a

účastník má právo požiadať, aby sa na jeho náklady doručovali súdne písomnosti

inému účastníkovi súdnym exekútorom a súd môže doručovať písomnosti prostredníctvom

účastníkom zvoleného súdneho exekútora podľa osobitného predpisu, z Vašej strany táto

možnosť využitá nebola. Naviac zo samotného návrhy by malo vyplývať správne označenie

účastníkov vrátane ich bydliska (čo nemožno stotožňovať s trvalým pobytom), pripadne

telefonického kontaktu. Len úplné a správne označenie účastníkov môže prispieť rýchlosti

konania a skorého vybavenia veci.“.

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa dohovoru

(, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho

orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ).

Na základe týchto skutočností a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľov podľa a podľa

dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že nečinnosť alebo neefektívna činnosť okresného súdu v ďalšom priebehu

označeného konania nevylučuje, aby sťažovatelia v takom prípade opätovne podali sťažnosť

ústavnému súdu.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími

návrhmi sťažovateľov uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2011