Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 106/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. S., Z., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátkou

JUDr. A. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva zaručeného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd listom Okresného súdu Trebišov č. k. -270

z 22. júna 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2010

doručená sťažnosť J. S., Z., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) listom Okresného súdu Trebišov (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -270 z 22. júna 2010. Sťažovateľ sťažnosť doplnil podaním

doručeným ústavnému súdu 20. októbra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«Na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov, zo dňa 8.9.2009, sp. zn.

, som uznaný vinným, že: „dňa 19.11.2008 okolo 19.45 hod. viedol osobné

motorové vozidlo zn. Škoda Super B, ev. č. ... po štátnej ceste od obce C. do obce Z., kde pri

jazde na rovnom úseku za hustej hmly neprispôsobil rýchlosť vozidla poveternostným

podmienkam a rozhľadovým pomerom a prednou časťou vozidla zachytil pred ním idúcich

chodcov kráčajúcich po pravej strane vozovky vedľa seba, ktorých zrazil, pričom chodec V.

H. utrpel smrteľné poranenia, na následky ktorých toho istého dňa o 20.40 hod. podľahol a

chodec T. I. utrpel polytraumu a ďalšie rozsiahle poranenia, na následky ktorých dňa

21.11.2008 vo FNsP v K. zomrel,“ a „podľa poškodení V. H., bytom Z.,

a J. I., bytom Z., sa s nárokmi na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie. ...

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, proti ktorému som nepodal

odvolanie, bola zhliadnutá jeho vada v tom, že vo výroku o uznaní viny nie sú nebohí

poškodení V. H. a T. I. označení dátumom a miestom narodenia, ani adresou ich

posledného bydliska a vo výroku o náhrade škody nie sú poškodení (ich právni nástupcovia)

V. H. a J. I. označení miestom narodenia. Uvedená skutočnosť je v rozpore s ust. §288 ods.1

, čím je rozsudok neurčitý a preto mám za to, že takto nevykonateľný.

Z rozsudku nie je zrejmé, aké osoby som mal trestným činom usmrtiť, pretože

označením osoby iba podľa mena, a minimálne bez dátumu narodenia, nie je možné

identifikovať, ktorá osoba mala byť a či bola usmrtená, alebo nie. Súčasne, keďže práva

nebohých poškodených o náhradu škody prechádzajú na právnych nástupcov, aj z tohto

dôvodu je treba nebohých poškodených (primárne poškodených), ako aj ich nástupcov

(sekundárne poškodených), označiť v súlade so zákonom, aby u sekundárne poškodených

bola zrejmá ich legitimita na to, aby vôbec mohli byť považovaní za poškodených...

Bez toho, aby nebohí poškodení boli označení menom a k tomu minimálne dátumom

narodenia, je rozsudok nepreskúmateľný, a to jednak v časti viny samej (nie je zrejmé, či

a kto bol skutkom dotknutý a usmrtený) a jednak v časti náhrady škody (nie je zrejmá

právna legitimita poškodených).

Z uvedených dôvodov som učinil návrh na opravu chyby v písaní a počítaní.

Uznesením Okresného súdu Trebišov, zo dňa 13.1.2010, sp. zn. , v spojení

s Uznesením Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 11.2.2010, sp. zn. , bol

zamietnutý môj návrh na opravu chyby v písaní a počítaní, zo dňa 26.11.2009, nakoľko

namietaný nedostatok nie je možné napraviť podľa , pretože ku chybe

došlo už pri vyhlásení rozsudku.

Uznesením Najvyššieho súdu SR, zo dňa 19.5.2010, bolo moje dovolanie, proti

citovanému uzneseniu krajského súdu, odmietnuté bez prejednania veci. ...

Súdy obidvoch stupňov uznávajú, že rozsudok je vyhlásený a vydaný v rozpore so

zákonom, avšak podľa nich ho nie je možné napraviť spôsobom podľa ,

kde podľa odvolacieho súdu sa náprava mohla vykonať len v odvolacom konaní (ktoré som

vo veci samej nevyužil). Mal som však za to (a naďalej mám), že ide o takú procesnú vadu

rozsudku, ktorú je súd povinný odstrániť ex offo a to bez ohľadu na čas, kedy sa chyba

zhliadne a teda aj bez návrhu. Z uvedeného dôvodu som učinil dovolanie, ktoré bolo

odmietnuté podľa per analogiam s použitím

Keďže predmetný rozsudok považujem za neurčitý a nevykonateľný, súčasne som

žiadal o prepustenie na slobodu, o ktorom návrhu nebolo rozhodnuté, a súdy k tomu

nezaujali žiadne stanovisko.

Keďže o mojom návrhu na opravu chyby v písaní a počítaní bolo právoplatne

rozhodnuté tak, že sa nejedná o pisársku chybu, ani inú zrejmú nesprávnosť, avšak súčasne

je zrejmé, že rozsudok trpí vadou v označení poškodených, učinil som na Okresný súd

Trebišov, dňa 10.6.2010, návrh na doplnenie rozsudku v absentujúcich častiach výrokov

a ďalej som požiadal o prepustenie na slobodu. ...

Namiesto toho, aby súd konal a rozhodol o mojom procesnom návrhu, na tento mi

odpísal list, ako „Odpoveď na Váš návrh na doplnenie rozsudku zo dňa 10.6.2010 doručený

súdu dňa 14.6.2010“. Uvedený postup je v rozpore so zákonom, a osobitne v rozpore s ust.

SR a Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv

a základných slobôd na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným

súdom. ...

Je nepochybne zrejmé, že trest si odpykávam titulom neúplného rozsudku a teda

v rozpore so zákonom, a to s vedomím súdov konajúcich vo všetkých inštanciách. Ani jeden

z konajúcich súdov tento evidentný nedostatok neodstránil (pritom na to mal právne

prostriedky, nakoľko ide o vadu takej povahy, pri ktorej je povinný konať aj bez návrhu, nie

iba titulom odvolania a v odvolacej lehote rozsudku).

Keďže vo veci bol podaný osobitný návrh, v ktorom žiadam doplniť rozsudok

a prepustiť ma na slobodu, o ktorom nebolo konané a rozhodnuté, mám za to, že konaním

porušovateľa - listom Okresného súdu Trebišov, zo dňa 22.6.2010, sp. zn. -270...

došlo k porušeniu mojich základných práv podľa ods. I SR a

Európskeho dohovoru... na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným

súdom.

Mám za to, že z dôvodu konania porušovateľa mi prináleží finančné zadosťučinenie,

ktoré je satisfakciou za to, že porušovateľ, ktorý má podľa zákona dbať o ochranu práv

osôb, a zvlášť, aby nikoho osobná sloboda nebola obmedzená v rozpore so zákonom, tak

nekonal.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa zaručené podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných

slobôd na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom, boli

listom sťažovateľa, zo dňa 22.6.2010, sp. zn. -270, označeným ako Vec: odpoveď

na Váš Návrh na doplnenie rozsudku zo dňa 10.6.2010 doručený súdu dňa 14.6.2010,

porušené.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Trebišov, aby vo veci návrhu na

doplnenie rozsudku, zo dňa 10.6.2010, sp. zn. , konal a rozhodol.

Ústavný súd SR zakazuje porušovateľovi pokračovať v porušovaní namietaných

základných práv sťažovateľa.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 3 333 €.

Okresný súd Trebišov je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania - právneho

zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne vo výške 254,88 €.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru listom

okresného súdu sp. zn. z 22. júna 2010.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd už vo vzťahu k a dohovoru uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie ním

označených práv listom okresného súdu sp. zn. z 22. júna 2010, ktorým

okresný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa z 10. júna 2010 na doplnenie rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 8. septembra 2009 (ďalej len „rozsudok okresného

súdu“), je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, ). Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , ,

, ).

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces chráneného v je

právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu).

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,

vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je

absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo

bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6

ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú

legitimný cieľ, a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto

cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Z obsahu súdneho spisu týkajúceho sa konania v sťažovateľovej právnej veci

vyplýva, že rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 24. septembra 2009, keďže

proti nemu v zákonom ustanovenej lehote nebolo podané odvolanie. Sťažovateľ „Návrhom

na opravu chyby v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností“ doručeným okresnému

súdu 2. decembra 2009 žiadal o opravu výroku rozsudku okresného súdu, v ktorom

absentovalo označenie poškodených v súlade s , ako aj

označenie miesta narodenia právnych nástupcov poškodených. Okresný súd uznesením

z 13. januára 2010 návrh sťažovateľa podľa zamietol

s odôvodnením, že k pochybeniu došlo už pri vyhlásení rozsudku a písomne vyhotovený

rozsudok bol totožný s rozsudkom tak, ako bol vyhlásený. O sťažnosti sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu z 13. januára 2010 rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) uznesením č. k. -248 z 11. februára 2010 tak, že ju zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že v prípade sťažovateľom

vytýkaných chýb vo výroku rozsudku ide o zrejmú nesprávnosť, ku ktorej došlo už pri

vyhlásení rozsudku a ktorú bolo možné napraviť len včas podaným odvolaním. Keďže

odvolanie proti rozsudku okresného súdu podané nebolo, nie je možné tieto chyby naprávať

postupom podľa . Dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu

krajského súdu z 11. februára 2010 bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 19. mája 2010 odmietnuté podľa per

analogiam s použitím , keďže napadnuté uznesenie nie je

rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená. Sťažovateľ 14. júna 2010 doručil

okresnému súdu „Návrh na doplnenie rozsudku“, ktorým žiadal okresný súd, aby napravil

nezákonný stav spočívajúci v neúplnosti rozsudku (jeho výrokov) a vydal doplňujúci

rozsudok. Okresný súd reagoval na návrh sťažovateľa listom č. k. -270

z 22. júna 2010 (ďalej aj „namietaný list“), ktorý je predmetom sťažovateľom namietaného

porušenia ním označených práv.

K uplatneniu práva na súdnu ochranu podľa dochádza vtedy, ak

príslušný zákon umožňuje, aby sa právnická osoba alebo fyzická osoba domáhala svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde. Tohto práva sa však možno domáhať v súlade

s len v medziach zákonov, ktoré ustanovenia vykonávajú

(). Právo na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä

právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam

vyplývajúcim z ustanovení zákonov upravujúcich v súlade s podmienky

jeho výkonu (m. m. ).

Podľa predseda senátu môže osobitným uznesením

kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri

vyhotovení rozsudku a v jeho rovnopisoch, tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode

s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa.

Podľa rozsudok môže odvolaním napadnúť

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom,

že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia

napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom

výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

V liste č. k. -270 z 22. júna 2010 označenom ako „odpoveď na Váš

Návrh na doplnenie rozsudku zo dňa 10.6.2010...“ okresný súd uviedol:

«Dňa 14.6.2010 bol Okresnému súdu Trebišov doručený Návrh na doplnenie

rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 8.9.2009. Po preštudovaní

jeho obsahu je zrejmé, že sa ním domáhate opráv rozsudku v takom rozsahu, ako to bolo

uvedené vo Vašom návrhu na opravu chyby v písaní a počítaní a iných zrejmých

nesprávnosti zo dňa 26.11.2009.

O tomto návrhu bolo rozhodnuté jeho zamietnutím uznesením Okresného súdu

Trebišov sp. zn. zo dňa 13.1.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo dňa 11.2.2010. Z odôvodnení oboch rozhodnutí súdov je

zrejmé, že pre vyhovenie Vášmu návrhu neboli dané zákonné predpoklady.

Aj napriek týmto skutočnostiach ste podali nedôvodný návrh na dovolanie, ktoré bolo

uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.5.2010 odmietnuté.

Váš terajší návrh na doplnenie rozsudku je opätovným sústavným opakovaním tých

istých návrhom za tým istým účelom, ktoré už boli rôznymi súdmi jednoznačne

a právoplatne zamietnuté a odmietnuté.

Terajší návrh žiada vydať „doplňujúci rozsudok“ a upraviť rozsudok, na základe

ktorého ste bol odsúdený v súlade so zákonom.

V trestnom konaní možno vydať doplňujúci rozsudok podľa

v odvolacom konaní, na čo ste už boli upozornený uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. zo dňa 11.2.2010. Toto konanie však neprebehlo, pretože rozsudok

Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 8.9.2009 sa stal právoplatný pred týmto

orgánom dňa 24.9.2009.

Pre konanie o Vašom návrhu na doplnenie rozsudku zo dňa 10.6.2010 nie sú žiadne

zákonné predpoklady v zmysle platného . Všetky riadne a mimoriadne

opravné prostriedky, ktoré Vás viedli k náprave vyššie uvedeného napadnutého rozsudku

Okresného súdu Trebišov už boli vyčerpané. Súd preto o tomto Vašom návrhu už konať

nemôže.»

Z namietaného listu okresného súdu vyplývajú zrozumiteľné a jednoznačné dôvody,

pre ktoré okresný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa na doplnenie rozsudku okresného súdu

a pre ktoré okresný súd nemohol o tomto návrhu sťažovateľa konať. V súlade s citovanou

judikatúrou ústavného súdu práva na súdnu ochranu sa možno domáhať len v medziach

zákonov, ktoré toto právo vykonávajú, teda v okolnostiach prípadu sťažovateľa v medziach

, a to právnymi prostriedkami a právnymi inštitútmi, ktoré tento

procesný predpis upravuje. (na rozdiel od )

nepozná inštitút návrhu na doplnenie rozsudku. V trestnom konaní sa možno domáhať

doplnenia rozsudku len v rámci odvolacieho konania. Sťažovateľ sa mohol domáhať

nápravy nesprávneho (neúplného rozsudku) v rámci odvolacieho konania podľa § 322

ods. 2 , teda podaním odvolania. Sťažovateľ teda mal k dispozícii účinný

prostriedok nápravy (odvolanie), ktorý však nevyužil.

Postup okresného súdu v súvislosti s namietaným listom, ktorým okresný súd

nevyhovel návrhu sťažovateľa na doplnenie rozsudku okresného súdu, teda posudzovanie

zákonnosti postupu všeobecného súdu, nielenže nie je ústavný súd oprávnený preskúmavať,

ale nie je to dôvodné už aj preto, že postupom všeobecného súdu nebolo navrhovateľovi

odňaté (ani obmedzené) základné právo podľa , ktorý mal možnosť

právnymi predpismi () stanoveným postupom domáhať sa svojho práva

na súde podaním odvolania. Ústavný súd preto považuje postup okresného súdu v súvislosti

s namietaným listom za ústavne súladný.

Nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že z dôvodu ním namietanej neúplnosti

výrokov rozsudku je tento rozsudok neurčitý a nevykonateľný.

Podľa výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za

vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin,

ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej

kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením

iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj

uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Podľa v rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine,

uvedie súd aj výrok o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnený.

Podľa ak podľa výsledku dokazovania nie je

podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie

o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby

trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie,

prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho

menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska.

V okolnostiach prípadu sťažovateľa nárok na náhradu škody si v trestnom konaní

uplatnili právni nástupcovia poškodených podľa .

Z citovaných ustanovení vyplýva, že označenie osôb

poškodených trestným činom vo výroku o vine je odôvodnené len v súvislosti

s požiadavkou konkretizácie skutku, ktorého sa výrok o vine týka. Vo výroku o vine má byť

trestný skutok dostatočne konkretizovaný tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom

a poskytol dostatok údajov pre záver o zachovaní totožnosti skutku. V rozsudku okresného

súdu sú poškodení vo výroku o vine označení len menom a priezviskom (bez uvedenia

dátumu a miesta narodenia a adresy posledného bydliska), ale vzhľadom na ďalšie

skutočnosti, ktorými je skutok vo výroku o vine vymedzený, možno konštatovať, že

zákonná požiadavka konkretizácie skutku bola v prípade sťažovateľa dodržaná. Nie

nepodstatnou je v tejto súvislosti skutočnosť, že vo výroku o náhrade škody sú právni

nástupcovia poškodených označení menom a priezviskom, dátumom narodenia a adresou

bydliska.

Pokiaľ ide o námietku neúplnosti výroku o náhrade škody, v ktorom chýba údaj

o mieste narodenia právnych nástupcov poškodených, ústavný súd konštatuje, že uvedený

formálny nedostatok sa týka výroku, ktorým súd odkázal právnych nástupcov poškodených

s ich nárokom na občianske súdne konanie. Keďže sa sťažovateľom vytýkaný nedostatok

nedotýka výroku o vine ani výroku o treste, nemožno z dôvodu formálneho nedostatku vo

výroku o náhrade škody označiť odsudzujúci rozsudok vo veci sťažovateľa z tohto dôvodu

za neurčitý, a tým za nevykonateľný. Aj napriek formálnemu nedostatku, ktorý spočíva

v neuvedení miesta narodenia právnych nástupcov poškodených vo výroku, ktorým okresný

súd odkázal právnych nástupcov poškodených s ich nárokom na občianske súdne konanie,

sú právni nástupcovia poškodených označení menom a priezviskom, dátumom narodenia

a adresou bydliska dostatočne identifikovaní na to, aby svoj nárok mohli uplatniť v konaní

pred príslušným súdom a aby tento nárok nemohol byť proti sťažovateľovi zneužitý

zo strany iných (neoprávnených) osôb.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že medzi namietaným postupom

okresného súdu a právami podľa a podľa dohovoru, ktorých

porušenie sťažovateľ v sťažnosti namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by

signalizovala možné porušenie týchto práv, preto prichádzalo do úvahy odmietnutie

sťažnosti sťažovateľa podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Okrem uvedeného ústavný súd uvádza, že týmto postupom okresného súdu

súvisiacim s korešpondenciou predsedu tohto súdu ani nie je aplikovateľné označené

porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci (prikázanie okresnému súdu, aby vo veci konal, priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia) stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011