Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 122/2011
PDF · 139.2 KB
No categories available
II. ÚS 122/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 56/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára
2011 doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 56/2010.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným okresnému
súdu 8. apríla 2010 domáhal ochrany osobnosti proti odporcovi: D., a. s., B. (ďalej len
„odporca“). Konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. 12 C 56/2010. Podľa názoru
sťažovateľa v konaní dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, čo odôvodnil takto:
„Od podania žaloby, t. j. od 08. 04. 2010 je konajúci súd nečinný a pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon a ani nevytýčil pojednávanie.
Vzhľadom na negatívnu skúsenosť s rozhodovaním konajúceho súdu, kedy už v inej
veci sťažovateľa rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky... tak, že konajúci súd v konaní
vedenom pod spis. zn.: 20 C/61/06, porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, a to tým, že 19 mesiacov od začatia konanie nevykonal
žiadnu relevantnú činnosť.
Sťažovateľ terajšiu situáciu v konaní vedenom pod spis. zn.: 12 C/56/2010 pred
konajúcim súdom pociťuje obdobne a dá sa predpokladať, že z dôvodu nečinnosti a pasivity
konajúceho súdu, bude ešte dlhé obdobia na strane sťažovateľa pretrvávať stav právnej
neistoty...
Sťažovateľ sa domnieva, že fixovanie stavu, keď zodpovedné orgány štátu nevedia
zabezpečiť výkon spravodlivosti bez prieťahov vyhovuje tým občanom, ktorí práva iných
občanov neakceptujú a z toho dôvodu nemajú ani úctu k rešpektovaniu zákonov a práv
spoluobčanov...“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné práva J. B., B. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.: 12 C/56/2010
porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.
3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR... ktoré je Okresný súd
Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia...
4. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia
449,66 EUR..., ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta... do dvoch mesiacov od tohto
rozhodnutia...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 56/2010.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené
právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
príslušného súdu zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. IV. ÚS 153/03). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 7 citovaného zákona].
Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľ podal sťažnosť
predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní, a nie je v nej uvedený ani žiaden
argument, že tak neurobil z dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý tento právny
prostriedok nápravy nevyčerpal (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Podľa zistení
ústavného súdu okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 56/2010 neeviduje žiadnu
sťažnosť na prieťahy v konaní.
Ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03,
II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu
predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona o súdoch
neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo
potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že odmietnutie predmetnej
sťažnosti z dôvodu neprípustnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde neznamená
prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, takže v prípade
splnenia všetkých náležitostí predpísaných zákonom sťažovateľom zostáva v danej veci
zachovaná možnosť domáhať sa ochrany označených základných práv a slobôd
kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už
nerozhodoval o ďalších jeho požiadavkách (prikázanie okresnému súdu konať vo veci,
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a priznanie náhrady trov konania),
pretože rozhodovanie o nich je viazané na predchádzajúce vyslovenie porušenia základných
práv alebo slobôd sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. marca 2011