Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 122/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2011 doručená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným okresnému

súdu 8. apríla 2010 domáhal ochrany osobnosti proti odporcovi: D., a. s., B. (ďalej len

„odporca“). Konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. . Podľa názoru

sťažovateľa v konaní dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v , čo odôvodnil takto:

„Od podania žaloby, t. j. od 08. 04. 2010 je konajúci súd nečinný a pasívny,

nevykonal žiaden procesný úkon a ani nevytýčil pojednávanie.

Vzhľadom na negatívnu skúsenosť s rozhodovaním konajúceho súdu, kedy už v inej

veci sťažovateľa rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky... tak, že konajúci súd v konaní

vedenom pod spis. zn.: , porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, a to tým, že 19 mesiacov od začatia konanie nevykonal

žiadnu relevantnú činnosť.

Sťažovateľ terajšiu situáciu v konaní vedenom pod spis. zn.: pred

konajúcim súdom pociťuje obdobne a dá sa predpokladať, že z dôvodu nečinnosti a pasivity

konajúceho súdu, bude ešte dlhé obdobia na strane sťažovateľa pretrvávať stav právnej

neistoty...

Sťažovateľ sa domnieva, že fixovanie stavu, keď zodpovedné orgány štátu nevedia

zabezpečiť výkon spravodlivosti bez prieťahov vyhovuje tým občanom, ktorí práva iných

občanov neakceptujú a z toho dôvodu nemajú ani úctu k rešpektovaniu zákonov a práv

spoluobčanov...“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva J. B., B. upravené v

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.:

porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR... ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia...

4. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia

449,66 EUR..., ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta... do dvoch mesiacov od tohto

rozhodnutia...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa a

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva zaručeného

v , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené

právne prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

príslušného súdu zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 v spojení s § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu nevyplýva, že by sťažovateľ podal sťažnosť

predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní, a nie je v nej uvedený ani žiaden

argument, že tak neurobil z dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý tento právny

prostriedok nápravy nevyčerpal ( ). Podľa zistení

ústavného súdu okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. neeviduje žiadnu

sťažnosť na prieťahy v konaní.

Ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. ,

, ) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu

predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 zákona o súdoch

neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2

, a preto podľa v spojení s bolo

potrebné jeho sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že odmietnutie predmetnej

sťažnosti z dôvodu neprípustnosti podľa neznamená

prekážku rozhodnutej veci v zmysle , takže v prípade

splnenia všetkých náležitostí predpísaných zákonom sťažovateľom zostáva v danej veci

zachovaná možnosť domáhať sa ochrany označených základných práv a slobôd

kvalifikovaným návrhom na začatie konania pred ústavným súdom.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už

nerozhodoval o ďalších jeho požiadavkách (prikázanie okresnému súdu konať vo veci,

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a priznanie náhrady trov konania),

pretože rozhodovanie o nich je viazané na predchádzajúce vyslovenie porušenia základných

práv alebo slobôd sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011