Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 523/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť J. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l základné právo

J. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Brezno vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e konať bez

zbytočných prieťahov.

3. J. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Brezno p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

1. J. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,30 € (slovom

tristotri eur a tridsať centov), ktoré j e Okresný súd Brezno p o v i n n ý vyplatiť na účet

jeho advokáta JUDr. Ľ. K., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 9. decembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo, že „Na Okresnom súde v Brezne bola prokurátorom

Okresnej prokuratúry v Brezne v roku 2003 podaná žaloba sp. zn. na

obžalovaného P. K .... za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný sa mal dopustiť skutku tak, že dňa 23. 7. 2002 asi 18:40 hod v B. v maštali pri

rodinnom dome č. 74, po predchádzajúcej hádke, napadol svojho brata J. K., takým

spôsobom, že ho udrel kovovou časťou vidiel po temene hlavy a následne po rukách, čím mu

spôsobil tržnú hlavu temena hlavy, pásovité podkožné krvné podliatiny a kožné oderky nad

ľavou lopatkou, podkožné krvné podliatiny hrudníka nad prsným svalom, drobné ranky na

pravom predlaktí, zlomeninu hlavičky 4. a 5. záprstnej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali

dobu liečenia a PN v trvaní od 24. 7. 2002 do 7. 9. 2002.

Súd vytýčil hlavné pojednávanie na deň 7. 7. 2003, ktoré pojednávanie bolo

odročené, pretože poškodenému J. K. nebolo doručené predvolanie. Ďalšie hlavné

pojednávanie bolo vykonané 25. 9. 2003, na ktorom bol vypočutý obžalovaný, ako aj

poškodený J. K. Ďalšie hlavné pojednávanie sa konalo dňa 22. 3. 2004 a ostatné hlavné

pojednávanie bolo vykonané dňa 27. 11. 2006. Z dôvodu vznesených pochybností

obžalovaným o druhu a závažnosti zranení poškodeného J. K. bol v konaní pribratý Ú. B. za

účelom preskúmania znaleckého posudku vypracovaného MUDr. J. K., znalcom z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdneho lekárstva. Podľa uznesenia Okresného súdu

v Brezne zo dňa 27. 1. 2007 znalecký posudok mal vypracovať Ú. do 30 dní od prevzatia

spisového materiálu. Proti uzneseniu o pribratí Ú. podal sťažnosť obžalovaný. Krajský súd

v Banskej Bystrici sťažnosť obž. P. K. uznesením zo dňa 15. 5. 2007 zamietol a rozhodnutie

doručil Okresnému súdu v Brezne dňa 10. 7. 2007.

Okresný súd v Brezne až do súčasnosti nevykonal v konaní žiadny ďalší procesný

úkon. Poškodený J. K. podal dňa 14. 7. 2004 na Okresnom súde v Brezne sťažnosť na

postup súdu. Predsedníčka Okresného súdu odpovedala poškodenému na sťažnosť listom zo

dňa 19. 5. 2004 následne podal poškodený J. K. sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola

doručená Okresnému súdu v Brezne dňa 1. 12 .2009. Predsedníčka Okresného súdu

v Brezne prešetrila sťažnosť na prieťahy v konaní a listom zo dňa 15. 12. 2009 odpovedala,

že nezistila prieťahy v konaní spôsobené postupom súdu. Dôvodom, pre ktorý súd nekoná je

skutočnosť, že napriek opakovaným výzvam Ú. v B. nepredložil doposiaľ vypracovaný

znalecký posudok. Sťažnosť vyhodnotila ako nedôvodnú.

Sťažovateľ poškodený J. K. sa nestotožňuje so záverom predsedníčky Okresného

súdu v Brezne, že jeho sťažnosť je nedôvodná. ...

V predmetnej právnej veci, ako vyplýva z vyššie uvedenej chronológie právnych

úkonov, súd nekoná v súlade s a v súlade s SR , ods. 2.

Prieťahy v konaní je potrebné posudzovať z pohľadu náročnosti prejednávanej veci,

z pohľadu prístupu účastníkov ku konaniu, ale tiež z pohľadu plynulosti a efektívnosti

konania súdom. V predmetnej veci sa zmenil zákonný sudca na prejednanie veci, čo

spôsobilo nekoncepčnosť súdu v ďalšom postupe. Súd pribral v konaní znalca, ktorému

uložil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku. Ú. v B. doposiaľ nepredložil

vypracovaný znalecký posudok. Sťažovateľ nemôže akceptovať vyjadrenie predsedníčky

Okresného súdu v Brezne, že súd nespôsobil žiadne prieťahy v konaní, ale tieto vznikli na

strane znaleckej organizácie. Súd má zákonné možnosti na zjednanie nápravy, ktoré môže

použiť, aby predišiel vzniku prieťahov spôsobených nečinnosťou Ú. v B. Dôsledkom

nesprávneho postupu súdu prebieha súdne konanie sp. zn. od roku 2003.

Sťažovateľ ako poškodený si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý

mu ale do dnešného dňa nemohol byť priznaný. Zranenia, ktoré sťažovateľ - poškodený

utrpel mali byť bodovo ohodnotené znaleckým posudkom, ktorý nariadil vykonať súd.

Sťažovateľ využil možnosť a podal sťažnosť na postup súdu a domáhal sa zjednania

nápravy. Predsedníčka Okresného súdu v Brezne vyhodnotila podanú sťažnosť ako

nedôvodnú. ...

Predmetná právna vec podľa nášho právneho názoru nie je zvlášť zložitá, okrem

výsluchu svedkov si vyžaduje posúdiť odborné otázky znalcom z odboru zdravotníctvo

-súdne lekárstvo. Súd pribral v konaní Ú. v B., ktorý mal preskúmať znalecký posudok

MUDr. J. K., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetví súdne lekárstvo.

Skutočnosť, že súd si v primeranej lehote nezadovážil znalecký posudok nemôže byť

pripisovaná na ťarchu ani žalovaného, ani poškodeného. Súd nedôsledným postupom

spôsobil výrazné prieťahy v trestnom konaní.

Sťažovateľ - poškodený reagoval na výzvy súdu, zúčastnil sa hlavného pojednávania

a v jeho postupe nemožno vidieť žiadne obštrukcie, ktoré by mohli spôsobiť prieťahy

v konaní.

Štát znáša zodpovednosť nielen za nedostatky v postupe sudcov, ale aj za ďalšie

osoby vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Sudca je teda zodpovedný za prípravu

veci a rýchle prejednanie. Oneskorené vypracované znaleckého posudku je zapríčinené

okolnosťami, ktoré mohol štát, resp. súd v rámci svojich zákonných možností ovplyvniť.

Personálne zabezpečenie súdu je v plnom rozsahu v právomoci štátu, preto nemôže byť

k tejto okolnosti prihliadané pri posudzovaní porušenia ústavného práva sťažovateľa.

Priznanie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu organizovať prácu tak, aby sa toto ústavné právo mohlo objektívne

realizovať. Z chronológie právnych úkonov, ktoré boli vykonané od podania žaloby vyplýva,

že tak súd nekonal. Účelom ustanovenia SR je dosiahnuť efektívnu a

včasnú právnu ochranu práva priznaného SR, resp. všeobecne záväznými

právnymi predpismi. Stav, kedy súd v označenej veci koná už 7 rokov vedie k výraznej

právnej neistote sťažovateľa a bráni sťažovateľovi dosiahnuť náhradu spôsobenej škody.

Sťažovateľ využil zákonné možnosti a prostriedky, upozornil na prieťahy v konaní

predsedníčku Okresného súdu v Brezne, ale ani táto sťažnosť napriek prísľubu na

priebežnom konaní vo veci nič nezmenila.

Podľa ustanovenia sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia v rozsahu 7 000 Eur, ktoré odôvodňuje dlhodobou

právnou neistotou vo vzťahu k priznaniu nároku na náhradu spôsobenej škody v trestnom

konaní.

Trovy právneho zastúpenia sú účtované za dva úkony právnej služby, prevzatie veci,

vypracovanie ústavnej sťažnosti, á 120,23 Eur a dvakrát režijný paušál á 7,21 Eur, základ

pre DPH 240,46 Eur, 19 % DPH 45,68 Eur, celkove trovy konania 300,56 Eur. Účtovanie

je vykonané podľa . vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

takto rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľa J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom na Okresnom súde v Brezne sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Brezne sa prikazuje vo veci sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov.

3. J. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 Eur (slovom

sedemtisíc Eur), ktoré je Okresný súd v Brezne povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť J. K. trovy právneho zastúpenia v sume

300,56 Eur (slovom tristo Eur päťdesiatšesť Eurocentov) na účet právneho zástupcu

sťažovateľa JUDr. Ľ. K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 4023/2010

zo 7. januára 2011 a z 11. februára 2011 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom

k vyjadreniu okresného súdu z 25. februára 2011.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom prvom vyjadrení iba požiadala

o predĺženie lehoty na zaujatie stanoviska, pričom súhlasila s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci. V liste z 11. februára 2011 uviedla chronológiu úkonov

vykonaných v napadnutom konaní a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... Súd uznesením -166 zo dňa 29. 01. 2007 pribral do trestného konania

znaleckú organizáciu – Ú. B. na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku za účelom

preskúmania posudku č. 194/2002 vypracovaného MUDr. J. K., znalcom z odboru

zdravotníctvo, farmácia, odvetvie súdne lekárstvo NsP B. Proti uvedenému uzneseniu podal

obžalovaný prostredníctvom C. & spol. sťažnosť dňa 28. 02. 2007, o ktorej rozhodol

uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 15. 05. 2007, ktorým

sťažnosť obžalovaného zamietol. Dňa 23. 07. 2007 bol celý spis zaslaný Ú. B.

Od uvedeného termínu spis sa nachádzal v tomto znaleckom ústave, kde asistentka senátu

sa telefonicky, ako aj písomne dotazovala k stavu znaleckého posudku, pričom podľa

vyjadrení zamestnancov ústavu, mal tento spis pridelený M. M. Od 01. 01. 2009 došlo k

zmene zákonného sudcu, keď sudkyňa JUDr. V. R. odišla do starobného dôchodku a spis

bol náhodným výberom pridelený JUDr. M. S. teda v čase, keď tento spis bol v Ú. B. Za

celý rok 2009 aj napriek telefonickým dotazom a urgenciám ústav nevypracoval znalecký

posudok a ani spis nevrátil. Od 01. 01. 2010 do 30. 06. 2010 bol zákonný sudca JUDr. M.

S. pridelený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Banskej Bystrici a už od mája 2010 sa

permanentne urgoval ústav na vypracovanie znaleckého posudku a oznámenie príčin,

z akého dôvodu tento ústav 3 roky nekonal. Dňa 03. 09. 2010 bolo písomne urgované

o vrátenie spisu, keďže na naše telefonické urgencie ústav nereagoval. Opätovne bolo

písomne žiadané o vrátenie spisu dňa 22. 12. 2010, pričom ústav ani na túto ďalšiu

písomnú urgenciu vôbec nereagoval a nielenže nevypracoval znalecký posudok, ale ani

nevrátil spis. Vzhľadom na tento negatívny postoj Ú. už predsedníčka súdu začala konať vo

veci okamžitého vrátenia spisu a z akého dôvodu nebol doteraz vypracovaný znalecký

posudok MUDr. R. K. jej oznámil, že uvedený spis sa nachádzal u MUDr. M. M., ktorý však

odišiel do starobného dôchodku a spisy nechal nevybavené a neprehľadne uložené. Až na

prosbu predsedníčky súdu MUDr. H. si vyčlenil čas na hľadanie nášho spisu a až po

takomto postupe bol celý spis vrátený Okresnému súdu Brezno dňa 31. 01. 2011 bez

vypracovaného kontrolného znaleckého posudku.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Okresný súd Brezno, zákonný sudca,

v danom prípade nespôsobil prieťahy v konaní, tieto boli spôsobené benevolentným

konaním Ú. B. Nebyť ochoty MUDr. H., doteraz by náš súd nedisponoval spisom. Po

vrátení spisu Okresnému súdu Brezno zákonný sudca už vypracoval nové uznesenie o

pribratí iného znalca do konania na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol, že:

„... Sťažovateľ J. K. prostredníctvom právneho zástupcu prehlasuje, že netrvá na tom

aby sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie, pretože ústne pojednávanie by

neprinieslo ďalšie nové skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. K vyjadreniu predsedníčky

Okresného súdu zaujíma sťažovateľ toto stanovisko. Nesporne v podanom vyjadrení sú

uvedené chronologicky jednotlivé právne úkony, ktoré súd v označenej trestnej veci vykonal.

Popis úkonov a časové obdobia nečinnosti súdu sú fakticky zhodné so skutočnosťami

uvedenými v ústavnej sťažnosti sťažovateľa. Nemožno sa však stotožniť s tvrdením

predsedníčky Okresného súdu Brezno, že súd nespôsobil prieťahy v konaní a tieto boli

spôsobené benevolentným konaním Ú. B. Ú. bol do konania pribratý uznesením súdu. Súd

určil Ú. - právnickej osobe a znaleckej organizácii povinnosť vypracovať znalecký posudok

v stanovenej lehote. Bolo povinnosťou súdu zabezpečiť, aby znalecká organizácia

vypracovala riadne a včas znalecký posudok a za týmto účelom mal súd použiť všetky

zákonné prostriedky, ktoré zákon súdu umožňuje. Nečinnosť znaleckej organizácie umožnila

nedôslednosť súdu dohliadnuť na vypracovanie posudku. Možno súhlasiť len s tým, že tieto

prieťahy nevyvolal výlučne súd svojou nečinnosťou ale sú podmienené nečinnosťou

znaleckej organizácie za ktorú v konečnom dôsledku zodpovedá súd v rámci riadneho a

včasného vykonania trestného konania.

Poškodený v trestnom konaní - sťažovateľ nemal žiadnu možnosť prieťahom zabrániť

a žiadnym spôsobom sa na nich nepodieľal. Poškodený - sťažovateľ v roku 2009 žiadal

o zjednanie nápravy a namietal, dobu trvania trestného konania. Až do podania ústavnej

sťažnosti Okresný súd v Brezne nevykonal žiadne úkony smerujúce k urýchlenému

prejednaniu a rozhodnutiu veci.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 27. marca 2003 bola okresnému súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej

prokuratúry Brezno na P. K. (brata sťažovateľa) pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa

. Sťažovateľ je poškodený v napadnutom konaní.

Dňa 3. júna 2003 okresný súd nariadil vo veci termín hlavného pojednávania na 7. júl

2003.

Dňa 7. júla 2003 bolo pojednávanie odročené na 25. september 2003 z dôvodu

neustanovenia sa poškodeného, teda sťažovateľa.

Dňa 25. septembra 2003 okresný súd odročil hlavné pojednávanie na neurčito

z dôvodu vyhľadania a predvolania novonavrhnutých svedkov a znalca.

Dňa 3. októbra 2003 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru v P.

o zistenie miesta zdržiavania sa navrhnutého svedka S. a o oznámenie mien príslušníkov

polície, ktorí sa zúčastnili služobného zákroku pri skutku uvedenom v obžalobe.

Dňa 2. novembra 2003 okresný súd urgoval svoje žiadosti z 3. októbra 2003.

Dňa 21. januára 2004 okresný súd požiadal o spoluprácu O. vo V. v prípade zistenia

pobytu svedka S.

Dňa 29. januára 2004 súd nariadil vo veci pojednávanie na 22. marec 2004.

Dňa 5. februára 2004 okresný súd požiadal Okresného riaditeľstvo Policajného zboru

v B. o vypátranie pobytu svedka S.

Dňa 22. marca 2004 okresný súd hlavné pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu

potreby vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 6. júla 2004 okresný súd nariadil termín pojednávania na 22. júl 2004.

Dňa 22. júla 2004 pojednávanie okresný súd odročil na neurčito z dôvodu potreby

vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 11. októbra 2004 súd nariadil termín pojednávania na 2. december 2004.

Dňa 2. decembra 2004 okresný súd pojednávanie odročil do právoplatného skončenia

veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. , kde bol obžalovaný tiež P. K.

Dňa 26. septembra 2006 okresný súd stanovil termín pojednávania na 27. november

2006.

Dňa 27. novembra 2006 pojednávanie okresný súd odročil na neurčito z dôvodu

potreby vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 27. januára 2007 okresný súd uzneseniami ustanovil obžalovanému obhajcu

a pribral znalecký ústav (Ú.) na vykonanie posudku. Podľa uvedeného uznesenia Ú. mal

znalecký posudok vypracovať do 30 dní od prevzatia spisového materiálu.

Dňa 26. februára 2007 podal obžalovaný sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu

o pribratí znaleckého ústavu.

Dňa 2. mája 2007 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti.

Dňa 15. mája 2007 krajský súd sťažnosť sťažovateľa zamietol. Spis bol okresnému

súdu vrátený 10. júla 2007.

Dňa 23. júla 2007 okresný súd zaslal spis znaleckému ústavu na vypracovanie

znaleckého posudku.

Dňa 17. marca 2009 okresný súd výzvou urgoval vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 30. novembra 2009 okresný súd výzvou urgoval vypracovanie znaleckého

posudku.

Dňa 25. mája 2010 okresný súd výzvou urgoval vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 30. júna 2010 bol znalecký ústav telefonicky požiadaný o vrátenie spisu bez

vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 23. decembra 2010 bol znalecký ústav písomne požiadaný o vrátenie spisu bez

vypracovania znaleckého posudku, ktorý bol okresnému súdu vrátený 31. januára 2011.

Dňa 10. februára 2011 okresný súd uznesením pribral do konania iného znalca

(znaleckú organizáciu).

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný

súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala

byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanom

konaní a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to krátkodobo od

22. marca 2004 do 6. júla 2004 (tri mesiace) a dlhodobo od 2. decembra 2004 do

26. septembra 2006 (jeden rok a deväť mesiacov). Okrem toho ústavný súd konštatuje, že

pri posudzovaní postupu súdu nemohol prehliadnuť najmä skutočnosť, že okresný súd

zbytočne toleroval vyhotovenie znaleckého posudku minimálne od konca roku 2007 až

dodnes, teda najmenej ďalšie dva roky sa vo veci nekonalo efektívne, pričom toto obdobie

neefektívnej činnosti rozhodne nadobudlo charakter zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48

ods. 2 a dohovoru. Všeobecný súd pritom vzhľadom na jeho povinnosť

organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila osoba so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za

adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje

(vrátane poriadkových opatrení podľa ) aj vo vzťahu

k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za

zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. ).

Uvedený postup okresného súdu teda nie je ničím ospravedlniteľný, pretože počas

štyroch rokov súd nevykonával vo veci úkony, alebo nevykonával efektívne úkony, ktoré

mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom

pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku

postupu okresného súdu. Obranu predsedníčky okresného súdu, že „zákonný sudca,

v danom prípade nespôsobil prieťahy v konaní“, nebolo možné akceptovať. V tejto

súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie

to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu

vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že v zaväzuje predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje

na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri

napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie „v rozsahu 7 000

Eur, ktoré odôvodňuje dlhodobou právnou neistotou vo vzťahu k priznaniu nároku na

náhradu spôsobenej škody v trestnom konaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za

primerané vo výške 3 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia zo 6. októbra 2010 a spísanie

sťažnosti 4. novembra 2010). Za dva úkony vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume

dvakrát po 120,23 € a režijný paušál dvakrát po 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 254,88 €. K uvedenej sume

bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 48,42 €, t. j. trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 303,30 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011