Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 390/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti JUDr. O. M., V., zastúpeného advokátom JUDr. R. G., B., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. O. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. O. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy právneho

zastúpenia JUDr. O. M. v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet

ustanoveného advokáta JUDr. R. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu

Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 23. septembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. O. M., V. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“). Ústavný súd súčasne rozhodol o žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

a ustanovil mu za právneho zástupcu advokáta JUDr. R. G., B.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je v namietanom konaní

obžalovaným z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1

písm. a) a ods. 2 písm. d) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), v ktorom bola obžaloba podaná okresnému súdu

17. mája 2005. Na hlavnom pojednávaní konanom 19. septembra 2006 sťažovateľ vzniesol

námietku zaujatosti proti konajúcemu predsedovi senátu JUDr. M., prísediacim, ako aj

celému okresnému súdu a žiadal, aby vec bola prikázaná inému okresnému súdu mimo

obvod Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“). Podľa názoru sťažovateľa

„Sudca JUDr. M. o námietke rozhodoval spôsobom odporujúcim a vec bola

v dôsledku rozhodnutia KS Prešov rozhodnutá procesným sudcom až v januári 2010 tak, že

celý senát sa z konania vylúčil. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené v marci 2010.“.

Sťažovateľ podal 3. marca 2010 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

na ktorú však ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nedostal odpoveď. Aj napriek

tomu, že konanie vo veci sťažovateľa trvá viac ako päť rokov, okresný súd dosiaľ vo veci

nerozhodol.

Podaním z 12. novembra 2010 sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil v dôvodoch

priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €. Podľa sťažovateľa

vzhľadom na „absurdnosť môjho postavenia obžalovaného“ sú dôsledky prieťahov

zo strany okresného súdu mimoriadne závažné. Sťažovateľ k tomu ďalej uviedol:

„Už siedmy rok nemám žiaden kontakt s jediným dieťaťom. Som bývalý prokurátor,

sudca KS a advokát. Dnes ako úplne hluchý som od roku 2008 do apríla 2010 dokázal sám

vydať a napísať desať knižiek básní so 700 básňami. Mám napísané aj dlhšie literárne

diela. Moja situácia obžalovaného tyrana však bráni tomu, aby som svoje diela mohol

dostať na pulty predajní. Dlhodobé odlúčenie, zhubný vplyv chorej matky a viacerých

duševne chorých osôb v jej rodine, nepochybne spôsobili neblahé následky na psychike

môjho syna. Došlo k pretrhnutiu citových väzieb medzi synom a otcom. Takéto závažné

dôsledky musia mať aj vyjadrenie v sume priznaného finančného zadosťučinenia. Suma čo

som vyčíslil v sťažnosti je nepochybne vzhľadom na uvedené následky primeraná.“

V podaní doručenom ústavnému súdu 21. januára 2010 sťažovateľ uviedol, že podal

opakovanú sťažnosť na nečinnosť okresného súdu v konaní o jeho trestnej veci. Zároveň

oznámil zmenu adresy svojho trvalého bydliska.

V doplnení sťažnosti z 15. decembra 2010 ustanovený právny zástupca sťažovateľa

uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v sťažnosti sťažovateľa a jej

doplnení z 12. novembra 2010.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1./ Základné právo JUDr. O. M. zaručené v Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Kežmarku vo veci pod č.k. bolo porušené.

2./ Okresnému súdu Kežmarok v konaní vedenom pod č.k. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3./ JUDr. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000 € / dvadsať tisíc

EUR/, ktoré je Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia na účet...

4./ Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia JUDr. O. M. v sume 303,30 €... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. G. B.,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

5./ Okresný súd Kežmarok je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia JUDr. O.

M. v sume 303,30 € na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti listom z 3. novembra 2010

vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedol:

„Proti JUDr. O. M. bola Okresnom prokuratúrou S. dňa 19.5.2005 podaná obžaloba

pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/

účinného do 31.12.2005 a keďže JUDr. R. B. bol vylúčený z

rozhodovania v tejto trestnej veci vec napadla do senátu JUDr. B. M., vo veci prebehlo

sedem hlavných pojednávaní a dňa 19.9.2006 mal byť vo veci vypočutý posledný znalec a

toto hlavné pojednávanie bolo odročené na neurčito vzhľadom na skutočnosť, že

obžalovaný JUDr. O. M. podal proti predsedovi senátu JUDr. B. M. trestného oznámenie.

Dňa 20.10.2006 JUDr. B. M. v písomnom vyjadrení uviedol, že sa cíti byť vo veci

zaujatý.

Vzhľadom na podané trestné oznámenie bol voči JUDr. B. M. podaný aj návrh na

disciplinárne konanie, pričom JUDr. B. M. bol v apríli 2007 disciplinárnym senátom

najvyššieho súdu v SR oslobodený. Spis sa nachádzal na najvyššom súde v Bratislave od

14.3.2007 do 5.10.2007.

Od 12.11.2007 do 19.11.2009 bol spis zaslaný na rozhodnutie o námietke zaujatosti

na Krajský súd v Prešove, pričom spis bol vrátený ako predčasne predložený.

Ďalej bol spis v dňoch od 6.10.2008 do 8.12.2008 zapožičaný Okresnému súdu

v Humennom a dňa 24.3.2009 bolo vo veci vydané uznesenie v ktorom predseda senátu

JUDr. B. M. rozhodol, že nie je vylúčený z rozhodovania v tejto trestnej veci. Takéto

rozhodnutie JUDr. B. M. urobil z toho dôvodu, že od podania trestného stíhania na jeho

osobu JUDr. O. M. ako aj od disciplinárneho konania ubehol už dlhší čas a vzhľadom na

to, že trestné stíhanie bolo zastavané a disciplinárnym senátom bol oslobodený, mal za to,

že k JUDr. O. M. nemá žiadne nepriateľské vzťahy a preto sa rozhodol túto vec ukončiť.

Spis na základe sťažnosti obžalovaného bol predložený na Krajský súd v Prešove dňa

23.9.2009, pričom Krajský súd dňa 10.11.2009 z procesných dôvodov toto uznesenie zrušil

a 20.11.2009 bol spis doručený na Okresný súd v Kežmarku. Okresný súd v Kežmarku dňa

29.1.2010 uznesením rozhodol, že predseda senátu JUDr. B. M. a prísediaci M. H. a J. K.

sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vo veci , toto uznesenie bolo

vydané z toho dôvodu, že v inej trestnej veci obžalovaný JUDr. O. M. opätovne podal proti

predsedovi senátu JUDr. B. M. trestné oznámenie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 19.3.2010.

Mám za to, že v rozhodovaní o námietke zaujatosti nedošlo k subjektívnemu prieťahu

zo strany sudcu, je pravdou, že najprv sa cítil byť zaujatý, ale vzhľadom na to skutočnosť, že

v tejto trestnej veci je prakticky celé dokazovanie vykonané predseda senátu zmenil svoje

stanovisko a chcel vo veci rozhodnúť s tým, že sa necítil byť zaujatý. Je pravdou, že

jedenkrát bolo uznesenie o námietky zaujatosti zrušené, avšak len pre procesné chyby čo

taktiež nebolo urobené úmyselne.

Súčasne si dovoľujem sa vyjadriť k okolnosti..., že sťažovateľ podal dňa 3. marca

2010 predsedovi Okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní na ktorú však ku dňu

podania sťažnosti ústavnému súdu nedostal odpoveď. Túto okolnosť som osobitne

preveroval na všetkých oddeleniach tunajšieho súdu a v prvom rade v sťažnostnom registri

Spr. pričom za súčinnosti ďalších zodpovedných osôb bolo zistené, že predmetná sťažnosť

adresovaná predsedovi súdu sa na tomto súde nenachádza. ...

Zároveň si dovoľujem podotknúť, že v posednej dobe je len ťažké komunikovať so

sťažovateľom a pokiaľ sú na tomto súdu sudcovia, ktorí ešte vybavujú veci tohto sťažovateľa

menovaný ihneď týchto namieta, na čo má samozrejme právo, a okamžite na nich podáva aj

trestné oznámenia.

Na záver chcem uviesť, že je nanajvýš pozoruhodné, až ťažko pochopiteľné, že sa

v predmetnej sťažnostnej veci domáha rozhodnutia v trestnej veci osoba, ktorá je

v postavení obžalovaného a ktorá je dôvodne podozrivá zo závažného trestného činu

s trestnou sadzbou odňatia slobody až do 10 rokov.

Zároveň uvádzam, že netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“

2.1 Podaním doručeným ústavnému súdu predseda okresného súdu svoje vyjadrenie

k sťažnosti sťažovateľa doplnil a uviedol, že „dňa 15.11.2010 bola skutočne nájdená na

tunajšom súde sťažnosť na nečinnosť súdu vo veci adresovaná predsedovi súdu

sťažovateľom JUDr. O. M.... sťažovateľovi sa za nevybavenie jeho sťažnosti v zákonnej

lehote písomne ospravedlním...“.

3. Právny zástupca sťažovateľa sa k výzve ústavného súdu, aby oznámil, či trvá na

vykonaní ústneho pojednávania, nevyjadril.

4. Ústavný súd podľa upustil v danej veci

od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 19. máj 2005 – okresnému súdu bola doručená obžaloba Okresnej prokuratúry S. na

sťažovateľa, vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. B.,

- 30 jún 2005 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa o preskúmanie

dôvodnosti väzby,

- 4. júl 2005 – predseda senátu JUDr. B. doručil krajskému súdu oznámenie o svojej

zaujatosti,

- 7. júla 2005 – krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol o vylúčení sudcu

JUDr. B. z vykonávania úkonov trestného konania vo veci sťažovateľa (5. augusta 2005

doručené okresnému súdu),

- 12. august 2005 – okresnému súdu bolo doručené stanovisko sťažovateľa

k dôvodom na vylúčenie sudcu JUDr. B. z konania v prerokúvanej veci,

- 16. august 2005 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľa

k obžalobe,

- 25. august 2005 – spis bol pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi

JUDr. M.,

- 9. december 2005 – okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na 23. január 2006,

- 10. január 2006 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa o zabezpečenie

podmienok na pojednávanie (duálny monitor) a návrh na vykonanie dôkazov,

- 23. január 2006 – na hlavnom pojednávaní okresný súd uznesením zamietol

niektoré návrhy sťažovateľa na dokazovanie a odročil hlavné pojednávanie na neurčito pre

účely pripojenia navrhovaných dôkazných prostriedkov,

- 23. január 2006 – okresný súd zrušil opatrenie okresného súdu zo 16. septembra

2004 o ustanovení obhajcu JUDr. P. a na základe žiadosti sťažovateľa mu opatrením

ustanovil za obhajcu JUDr. T. B.,

- 26. a 28. január 2006 – okresnému súdu boli doručené návrhy sťažovateľa na

zabezpečenie a vykonanie listinných dôkazov,

- 8. marec 2006 – okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na 3. apríl 2006,

- 14. marec 2006 – obhajca sťažovateľa požiadal okresný súd o odročenie hlavného

pojednávania nariadeného na 3. apríl 2006 z dôvodu čerpania dovolenky,

- 17. marec 2006 – bolo doručené dožiadanie okresného súdu na oddelenie

informatiky krajského súdu vo veci zabezpečenia duálneho monitoru do pojednávacej

miestnosti,

- 27. marec 2006 – okresný súd oznámil preloženie termínu hlavného pojednávania

na 10. apríl 2006 a zároveň opatrením ustanovil sťažovateľovi za náhradného obhajcu

JUDr. M. Z.,

- 10. apríl 2006 – okresný súd hlavné pojednávanie odročil z dôvodu neúčasti

zástupcu poškodenej na 20. apríl 2006,

- 20. apríl 2006 – po vypočutí obžalovaného okresný súd hlavné pojednávanie

odročil na 4. máj 2006 pre účely predvolania poškodenej a svedkov,

- 25. apríl 2006 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na vypočutie

svedkov,

- 4. mája 2006 – po vypočutí poškodenej a svedkov a vyjadrení sťažovateľa okresný

súd hlavné pojednávanie odročil na 11. máj 2006 pre účely predvolania súdnych znalcov

a svedkyne M. M.,

- 10. máj 2006 – úradný záznam o telefonickom ospravedlnení sa svedkyne

a súdneho znalca z neúčasti na pojednávaní,

- 11. máj 2006 – po vypočutí znalkyne MUDr. K. okresný súd hlavné pojednávanie

odročil na 29. máj 2006 pre účely predvolania súdnych znalcov a svedkov,

- 19. máj 2006 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie súdneho znalca

z neúčasti na pojednávaní z dôvodu služobnej cesty,

- 29. máj 2006 – po vypočutí znalca MUDr. D. okresný súd uznesením prepustil

obžalovaného na slobodu, pretože dôvody väzby pominuli, a odročil hlavné pojednávanie

na neurčito,

- 12. jún 2006 – okresný súd predložil spis krajskému súdu spolu so sťažnosťou

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o jeho prepustení z väzby,

- 15. jún 2006 – krajský súd uznesením č. k. -493 sťažnosť sťažovateľa

zamietol (26. júna 2006 bolo uznesenie doručené okresnému súdu),

- 15. jún 2006 – okresný súd vydal príkaz na prepustenie sťažovateľa na slobodu,

- 22. august 2006 – okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na 19. september

2006,

- 7. september 2006 – okresnému súdu bolo doručené ospravedlnenie súdneho

znalca z neúčasti na pojednávaní z dôvodu služobnej cesty,

- 19. september 2006 – sťažovateľ na hlavnom pojednávaní vzniesol námietku

zaujatosti proti predsedovi senátu a všetkým sudcom okresného súdu, okresný súd odročil

hlavné pojednávanie na neurčito pre účely predloženia písomného odôvodnenia vznesenej

námietky (odôvodnenie bolo sťažovateľom doručené v ten istý deň),

- 20. október 2006 – predseda senátu okresného súdu JUDr. M. vo svojom vyjadrení

k námietke zaujatosti adresovanom krajskému súdu uviedol, že sa cíti byť zaujatý,

- 9. november 2006 – okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny súdnej

znalkyni MUDr. K. a súdnemu znalcovi MUDr. D.,

- 9. február 2007 – okresný súd podal Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru P.

správu o stave konania,

- 14. marec 2007 – okresný súd zaslal spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) z dôvodu disciplinárneho konania vedeného proti sudcovi

JUDr. M.,

- 31. júl 2007 a 28. august 2007 – sťažovateľ osobne predložil listinné dôkazy

na účely svojej obhajoby,

- 31. august 2007 – okresnému súdu bola doručená žiadosť Okresného súdu

Humenné o zaslanie spisu pre potreby konania vedeného pod sp. zn. ,

- 5. október 2007 – najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu,

- 8. november 2007 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu na rozhodnutie

o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom,

- 16. november 2007 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne

predložený,

- 12. november 2007 – okresná prokuratúra doručila žiadosť o aktualizáciu stavu

konania, ku ktorej sa okresný súd v ten istý deň vyjadril,

- 5. máj 2008 a 4. august 2008 – sťažovateľ predložil okresnému súdu listinné

dôkazy vo veci,

- 6. október 2008 – okresnému súdu bola doručená žiadosť Okresného súdu

Humenné o zaslanie spisu pre potreby konania vedeného pod sp. zn. ,

- 28. október 2008 – okresný súd zaslal spis Okresnému súdu Humenné,

- 8. december 2008 – Okresný súd Humenné vrátil spis okresnému súdu,

- 24. marec 2009 – okresný súd uznesením rozhodol o námietke zaujatosti

vznesenej sťažovateľom tak, že predseda senátu JUDr. B. M. nie je vylúčený z vykonávania

úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ,

- 9. apríl 2009 – sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu z 24. marca 2009,

- 10. apríl 2009 – sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť proti uzneseniu z 24. marca

2009,

- 26. máj 2009 a 27. júl 2009 – sťažovateľ predložil okresnému súdu listinné dôkazy

vo veci,

- 4. august 2009 – vyjadrenie predsedu senátu JUDr. B. M., že sa cíti byť vo veci

zaujatý (vzhľadom na najnovšie trestné oznámenie sťažovateľa proti jeho osobe),

- 23. september 2009 – spis bol predložený krajskému súdu spolu so sťažnosťou

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 24. marca 2009 na rozhodnutie,

- 16. októbra 2009 – krajský súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o návrhu sťažovateľa na odňatie a prikázanie veci,

- 28. októbra 2009 – najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

sudcovia krajského súdu nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej

veci sťažovateľa a vec sa krajskému súdu neodníma (6. novembra 2009 doručené krajskému

súdu),

- 10. novembra 2009 – krajský súd uznesením č. k. -740 zrušil

napadnuté uznesenie okresného súdu z 24. marca 2009 a uložil mu, aby vo veci znovu konal

a rozhodol,

- 20. novembra 2009 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu,

- 29. januára 2010 – okresný súd uznesením rozhodol o vylúčení predsedu senátu

JUDr. M. a prísediacich z vykonávania úkonov trestného konania vo veci sťažovateľa,

- 26. marec 2010 – spis bol pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni

JUDr. B.,

- 6. máj 2010 – predsedníčka senátu JUDr. B. oznámila krajskému súdu svoju

zaujatosť vo veci,

- 12. máj 2010 – krajský súd uznesením č. k. -755 rozhodol o vylúčení

JUDr. B. z vykonávania úkonov trestného konania vo veci sťažovateľa (9. júna 2010

doručené okresnému súdu),

- 10. august 2010 – kancelárii bol daný pokyn predložiť spis všetkým sudcom

okresného súdu, aby sa vyjadrili k návrhu sťažovateľa na odňatie veci okresnému súdu a jej

prikázaniu do obvodu Krajského súdu v Žiline.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. pre trestný čin týrania blízkej

a zverenej osoby došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza

spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa

toto právo objektívne realizovalo (, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný

súd aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel

o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na

konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných

práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie

(napr. , ). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetného

trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní

a všeobecného súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že

orgány činné v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný

postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil

stav právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že zdĺhavý priebeh

napadnutého trestného konania nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej

zložitosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení

nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci. Naopak, uviedol, že

v trestnej veci sťažovateľa je prakticky celé dokazovanie vykonané, pričom z prehľadu

úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva, že posledné pojednávanie vo veci sa

uskutočnilo 19. septembra 2006.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Je pravdou, že k čiastočnému predĺženiu

konania došlo aj dôsledku procesnej aktivity sťažovateľa (vznesenie námietky zaujatosti,

podanie opravných prostriedkov), na druhej strane nekonanie okresného súdu nemalo pôvod

v konaní sťažovateľa, ktorý len využíval svoje procesné oprávnenia. Využitie možností

daných sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv

v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však

kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania

predovšetkým svojou nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou.

Nečinnosť okresného súdu bez akejkoľvek zákonnej prekážky bola zistená

v obdobiach:

- od 5. augusta 2005 (krajský súd vrátil spis okresnému súdu) do 23. januára 2006

(uskutočnilo sa hlavné pojednávanie), teda viac ako 5 mesiacov,

- od 9. novembra 2006 (okresný súd rozhodol o priznaní odmeny súdnym znalcom)

do 14. marca 2007 (okresný súd zaslal spis disciplinárnemu senátu najvyššieho súdu), teda 4

mesiace,

- od 16. novembra 2007 (krajský súd vrátil spis okresnému súdu) do 28. októbra 2008

(okresný súd zaslal spis Okresnému súdu Humenné), teda 11 mesiacov,

- od 8. decembra 2008 (Okresný súd Humenné vrátil spis okresnému súdu)

do 24. marca 2009 (okresný súd rozhodol o vznesenej námietke zaujatosti), teda viac než

3 mesiace,

- od 9. apríla 2009 (sťažovateľ podal sťažnosť proti rozhodnutiu o námietke

zaujatosti) do 23. septembra 2009 (spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o sťažnosti sťažovateľa), teda viac než 5 mesiacov.

Celkovo bol teda okresný súd v tejto veci nečinný 28 mesiacov, t. j. počas dvoch

rokov a štyroch mesiacov vo veci nevykonal prakticky žiadny efektívny úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako obžalovaný v danej veci počas

súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). Uvedenú nečinnosť okresného súdu bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani v dôsledku správania účastníka konania, ale najmä v dôsledku postupu

okresného súdu.

Okrem uvedenej nečinnosti je postup okresného súdu poznačený aj neefektívnou

činnosťou spočívajúcou v tom, že krajský súd uznesením zo 16. novembra 2007 vrátil spis

okresnému súdu ako predčasne predložený z dôvodu, že o námietke zaujatosti vznesenej

proti predsedovi senátu mal najprv rozhodnúť príslušný senát a až v prípade podania

sťažnosti proti rozhodnutiu prvostupňového súdu prichádzalo do úvahy rozhodovanie

nadriadeného súdu. Napriek jasnej zákonnej úprave a usmerneniu nadriadeného súdu

okresný súd opäť pochybil, keď o námietke zaujatosti sťažovateľa nerozhodol senát, ale iba

predseda senátu (uznesením z 24. marca 2009). V dôsledku týchto procesných pochybení

bolo rozhodnutie okresného súdu o námietke zaujatosti na základe sťažnosti sťažovateľa

odvolacím súdom zrušené (uznesenie krajského súdu z 10. novembra 2009) a vec bola

vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Pozoruhodný je tiež postup predsedu senátu konajúceho vo veci sťažovateľa, ktorý

k sťažovateľom vznesenej námietke zaujatosti najprv vyslovil svoju zaujatosť z dôvodu, že

sťažovateľ na neho podal trestné oznámenie. Následne však okresný súd uznesením

z 24. marca 2009 rozhodol o nevylúčení predsedu senátu z vykonávania úkonov trestného

konania vo veci z dôvodu, že sa necíti byť zaujatý. Svoju nezaujatosť odôvodnil tým, že

trestné oznámenie vedené proti nemu bolo zastavené. Po podaní sťažnosti sťažovateľom

proti uzneseniu okresného súdu z 24. marca 2009 predseda senátu opäť vyslovil svoju

predpojatosť vo veci, čo odôvodnil tým, že sťažovateľ na neho opäť podal trestné

oznámenie.

Ústavný súd sa preto nemohol stotožniť s tvrdením predsedu okresného súdu, že

„v rozhodovaní o námietke zaujatosti nedošlo k subjektívnemu prieťahu zo strany sudcu“.

Treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto

právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu

vybavujúceho danú vec.

Z ústavnoprávneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že s ohľadom na uvedené

okolnosti prípadu je neakceptovateľné a ničím neospravedlniteľné, aby konanie v trestnej

veci nebolo ani po takmer 6 rokoch trvania právoplatne skončené. Ústavný súd osobitne

poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej

sťažovateľom 19. septembra 2006 s konečnou platnosťou až 29. januára 2010, teda po vyše

3 rokoch (aj keď vec bola opakovane aj na krajskom súde z dôvodu rozhodovania

o opravnom prostriedku, na najvyššom súde z dôvodu disciplinárneho konania a konania

o návrhu na odňatie a prikázanie veci a na Okresnom súde Humenné, čo nemožno pripísať

na ťarchu okresného súdu, okrem už spomenutej neefektívnej činnosti).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

20 000 €, čo odôvodnil tým, že v dôsledku jeho situácie obžalovaného už siedmy rok nemá

kontakt s jediným dieťaťom, čím došlo k pretrhnutiu citových väzieb medzi ním a synom.

Jeho postavenie „obžalovaného tyrana“ mu znemožňuje aj predaj jeho literárnych diel.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti

danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na celkovú dĺžku napadnutého

konania, považuje za primerané v sume 2 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho

zastúpenia advokátom JUDr. R. G., ktorý ich vyčíslil v sume 303,30 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, ktorá bola

721 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2010. Úhradu priznal za dva

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a doplnenie sťažnosti z 15. decembra

2010) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za každý úkon po 120,23 €, t. j. spolu v sume 240,46 €, čo spolu

s režijným paušálom dvakrát po 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €.

K tomu priznal daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % (§ 18 ods. 3 vyhlášky a § 22 ods. 1

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), pretože

advokát je platiteľom tejto dane. Úhrada trov konania vypočítaná podľa vyhlášky

predstavuje celkovú sumu 303,31 €.

Keďže sťažovateľom uplatnený nárok na náhradu trov konania nepresahuje sumu

vypočítanú podľa vyhlášky, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v ním

uplatnenej výške, t. j. v sume 303,30 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľom uplatnených trovách konania

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011