Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 61/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka v konaní o sťažnosti M. R., M., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 9

C 195/2003 takto

rozhodol:

1. Základné právo M. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Michalovce p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Michalovce p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý uhradiť M. R. trovy právneho

zastúpenia v sume 305,86 € (slovom tristopäť eur a osemdesiatšesť centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra

2010 doručená sťažnosť M. R., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.

I. R., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou

okresnému súdu 9. októbra 2003 domáhala proti odporcovi náhrady škody na zdraví

v súvislosti s dopravnou nehodou.

Sťažovateľka v sťažnosti opísala jednotlivé úkony okresného súdu od začatia konania

9. októbra 2003 a osobitne poukázala na priebeh znaleckého dokazovania nariadeného

uznesením okresného súdu z 18. decembra 2006 na účely preskúmania a doplnenia

znaleckého posudku znalca MUDr. P. V. už skôr vypracovaného v konaní. Okresný súd

uznesením z 18. decembra 2006 ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku „znaleckú

organizáciu“ Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach a určil jej 45-dňovú lehotu na

vypracovanie znaleckého posudku. Spis okresného súdu bol ustanovenej „znaleckej

organizácii“ zaslaný prípisom okresného súdu z 22. januára 2007. Po písomnom oznámení

dekana Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach doručenom okresnému súdu 13. februára 2007,

ktorým poukázal na nesprávne označenie „znaleckej organizácie“ v uznesení okresného

súdu z 18. decembra 2006, okresný súd uznesením zo 16. februára 2007 zmenil svoje

uznesenie z 18. decembra 2006 tak, že vypracovaním posudku poveril „znalecký ústav

Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta“.

Sťažovateľka k priebehu tohto znaleckého dokazovania, ako i k priebehu celého

konania uviedla: „... zo žiadneho… dokladu z predmetného konania nevyplýva, že by súd

vydal v priebehu konania uznesenie, ktorým by znaleckému ústavu predĺžil lehotu na

predloženie znaleckého posudku… súd… takmer po dvoch rokoch odo dňa vydania

uznesenia, ktorým bola uložená povinnosť vypracovať znalecký posudok, uložil znaleckému

ústavu poriadkovú pokutu… Ďalšia poriadková pokuta bola uložená znaleckému ústavu až

dňa 10. 6. 2009, po sérii telefonátov zo strany vec prejednávajúceho sudcu znaleckému

ústavu. Dňa 15. 6. 2009 bolo na základe telefonátu… oznámené, že znalecký ústav má

problém zistiť, kde sa súdny spis nachádza. Napriek tomu, že znalecký ústav oznámil, že ani

nevie, kde sa súdny spis nachádza, súd len urgoval predloženie znaleckého posudku a až

dňa 13. 1. 2010... uložil opätovne znaleckému ústavu poriadkovú pokutu. Podaním zo dňa

8. 2. 2010… súd žiadal znalecký ústav o vrátenie spisu sp. zn. …

Od podania návrhu na začatie konania… až do súčasnosti bolo vytýčených niekoľko

pojednávaní, no uskutočnilo sa len jedno pojednávanie.

Sťažovateľka vidí nesprávnosť postupu okresného súdu predovšetkým v tom, že

nepostupoval dostatočne dôrazne, nevyužíval opatrenia, ktoré má k dispozícii na to, aby

zabezpečil plynulosť konania a jeho efektívnosť…

Vec nemožno považovať za skutkovo ani za právne zložitú, preto s sťažovateľka

domnieva, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu, teda 7 rokov a 2 mesiace je

neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná.“

Sťažovateľka 23. februára 2010 písomne žiadala predsedu okresného súdu

„o podanie informácie“ k priebehu namietaného konania, pričom z obsahu tejto „žiadosti“

vyplýva, že ňou namietala prieťahy v konaní okresného súdu. Jej „žiadosť o podanie

informácie“ bola vybavená listom podpredsedníčky okresného súdu sp. zn.

z 25. marca 2010. Podpredsedníčka okresného súdu v liste z 8. februára 2011 podrobne

opísala úkony okresného súdu smerujúce k zabezpečeniu vypracovania znaleckého posudku

znaleckým na základe uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania

z 18. decembra 2006 a uviedla: „... pojednávajúci sudca vo veci priebežne koná

a využíva všetky zákonné prostriedky na to, aby sa predmetné konanie ukončilo bez

zbytočných prieťahov. Na strane sudcu neboli zistené subjektívne prieťahy v konaní, tieto

spôsobuje znalecký ústav, ktorý doposiaľ nepredložil súdu vypracovaný znalecký posudok.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľky

– na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky, a

– právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru,

bolo postupom Okresného súdu Michalovce vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Michalovce konal vo

veci vedenej… pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Michalovce pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo

výške 5.000,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky

v podaní z 21. marca 2011, v ktorom aj s poukazom na okresným súdom opísaný priebeh

konania zdôraznila dôvodnosť sťažnosti.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 9. marca 2011 a právna zástupkyňa

sťažovateľky vo vyjadrení z 21. marca 2011 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od

neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie uznesením z 23. februára 2011

I. senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová

a Peter Brňák (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2011 účinného od

1. marca 2011 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda

senátu), Marianna Mochnáčová (sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). Z uvedeného dôvodu vec

prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené

v záhlaví tohto nálezu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom posudzovaného

konania vedeného okresným súdom je nárok sťažovateľky na náhradu škody. Žaloby tohto

typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Napriek tomu

určitú právnu a skutkovú náročnosť posúdenia nárokov sťažovateľky mohla predstavovať

potreba znaleckého skúmania rozhodných skutočností pre posúdenie nárokov sťažovateľky.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

v posudzovanom konaní vedenom okresným súdom nezistil žiadne okolnosti, ktorými by

sťažovateľka prispela k prieťahom v konaní okresného súdu.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd konštatuje, že posudzované konanie okresného súdu (ktoré začalo

9. októbra 2003 a toho času trvá viac ako 7 rokov bez jeho právoplatného ukončenia) sa

vyznačuje závažnou nečinnosťou okresného súdu spočívajúcou v nedostatočnom a najmä

neefektívnom zabezpečovaní vykonania nariadeného dôkazu.

Okresný súd počas viac ako troch rokov nezabezpečil vypracovania znaleckého

posudku znaleckým , ktorého vykonanie bolo nariadené uznesením z 18. decembra

2006, resp. uznesením zo 16. februára 2007, a nevyvodil náležité dôsledky z omeškania

znaleckého ústavu s vypracovaním posudku (napr. zrušením ustanovenia tohto znaleckého

ústavu na vypracovanie posudku a ustanovenie iného znalca či znaleckého ústavu). Za

stavu, keď úkony okresného súdu smerujúce k vráteniu súdneho spisu od ustanoveného

znaleckého ústavu boli zjavne neefektívne, okresný súd nepristúpil k prijatiu takých

opatrení (napr. rekonštrukcia spisu), ktoré by umožnili ďalšie pokračovanie v konaní

nezávisle od správania znaleckého ústavu. V neposlednom rade bola činnosť okresného

súdu neefektívna aj v dôslednom sankcionovaní neprípustného správania znaleckého ústavu

vrátane prípadného podnetu na preskúmanie prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti osôb

zodpovedných za nakladanie so súdnym spisom v ustanovenom znaleckom ústave.

Ústavný súd vzhľadom na zistené prieťahy v konaní okresného súdu ako celku

nepovažuje za potrebné podrobnejšie hodnotiť jeho jednotlivé neefektívne úkony pre

vyslovenie záveru o tom, že v posudzovanom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Pri ustálení sumy finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania

a jeho priebeh, na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní, ako aj správanie sťažovateľky v konaní.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci

úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou

pozostávajúce z odmeny advokátky za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010

(prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu).

Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1

vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €,

čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 120,23 € a 7,21 € režijný

paušál. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom

zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokátka je jej platcom) predstavuje celkovú

sumu 305,86 € (120,23 € x 2 plus 7,21 € x 2 = 254,88 € plus 20 % daň z pridanej hodnoty

zo sumy 254,88 €, t. j. plus 50,976 € = 305,86 €). Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Podanie sťažovateľky z 21. marca 2011 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na

absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu ako podanie relevantné na rozhodnutie

vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011