Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 161/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. N., Č., zastúpenej advokátom JUDr. I. Š., S.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 107 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného

súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 25. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. decembra

2010 doručená sťažnosť M. N. (ďalej len „sťažovateľka“) doplnená na základe výzvy

ústavného súdu jej splnomocneným právnym zástupcom 28. januára 2011, v ktorej

namietala porušenie svojich základných práv vlastniť majetok a na súdnu ochranu podľa čl.

20 ods. 1 a (ďalej len „“), práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa čl. 107 Charty

základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Trebišov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 25. novembra 2010.

Z obsahu sťažnosti a príloh vyplýva, že 30. apríla a 24. októbra 2008 sťažovateľka

uzavrela úverové zmluvy so spoločnosťou P., s. r. o., ktorá ako oprávnená osoba na základe

rozhodcovskej doložky pri druhom úvere požiadala Stály rozhodcovský súd zriadený

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava (ďalej len rozhodcovský súd“),

aby rozhodol o povinnosti sťažovateľky zaplatiť jej istinu s úrokmi z omeškania.

Na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06542/09

z 23. júna 2009 okresný súd 30. septembra 2009 udelil poverenie na exekúciu pre JUDr. R.

K., ktorý bol bývalým zamestnancom oprávnenej. V priebehu konania sťažovateľka

„navrhla súdu vylúčiť súdneho exekútora, pretože prinajmenšom vznikajú pochybnosti o

jeho nestrannosti“, pričom uviedla, že niektoré všeobecné súdy ho z exekúcie aj vylúčili.

Dňa 25. augusta 2010 sťažovateľka prostredníctvom „Združenia na ochranu

spotrebiteľov“ podala sťažnosť predsedovi okresnému súdu, pretože ten nerozhodol o jej

námietke zaujatosti do 10 dní.

Podaním z 13. septembra 2010 okresný súd oznámil sťažovateľke, že okresný súd

nepochybil, pretože „správne sa mala podať námietka zaujatosti exekútorovi“.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že o jej námietke zaujatosti proti súdnemu exekútorovi

v exekúcii vedenej pod sp. zn. nie je dosiaľ rozhodnuté, „napriek

neprijateľnej rozhodcovskej doložke, neprijateľnej sankcii 91, 25 % p.a., neuvedeniu RPMN

v zmluve o úvere a ďalším neprijateľným zmluvným podmienkam, exekútor K. vykonáva

exekúciu a súdu nedal podnet na posúdenie dôvodnosti zastavenia exekúcie...“.

Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podala sťažovateľka námietky a neskôr aj

návrh na odklad a návrh na zastavenie exekúcie.

Dňa 25. novembra 2010 okresný súd nevyhovel námietkam proti exekúcii, nepovolil

odklad exekúcie a nevyhovel ani návrhu na zastavenie exekúcie, pričom „nebral zreteľ na

právo Európskej únie určené na ochranu spotrebiteľa. Súd sa obmedzil len na princíp

zmluvnej slobody, pacta suni servanda a nadradil ho nad princípy európskeho práva.

V rozhodnutí nie sú premietnuté zásady, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať. Podľa

poučenia súdu, proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.“.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti podrobne poukazuje na ustanovenia zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok), ako aj ďalšie právne predpisy Slovenskej republiky

a Smerníc Európskej únie vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa, rozsudky Súdneho dvora

Európskej únie a ustanovenia charty, ktoré podľa nej boli v tomto exekučnom konaní

porušené tým, že okresný súd nevylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekúcie

a nevyhovel jej námietkam proti exekúcii, návrhu na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie.

V závere sťažnosti sťažovateľka opätovne uvádza, že „okresný súd doposiaľ

nerozhodol o námietke zaujatosti sťažovateľky a súdu nič nebránilo rozhodnúť v zákonnej

lehote 10 dní. Exekúciu naďalej vykonáva exekútor pri pochybnostiach o jeho nestrannosti.

Pokiaľ ide o porušenie práva na majetok vymožením plnení z neprijateľných podmienok pri

porušení práva Európskej únie, uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 25. 11. 2010 č.

-113 bolo doručené sťažovateľke 8. 12. 2010 a sťažnosť bola podaná 20. 12.

2010...

V časti týkajúcej sa práva na majetok sťažovateľka poukazuje na to, že proti

uzneseniu zo dňa 25. 11. 2010 č. k. -113 nie je prípustné odvolanie a

sťažovateľka nemá už účinný prostriedok nápravy. pripúšťa

dovolanie iba proti rozhodnutiam druhostupňového súdu...

Sťažovateľka využila aj námietky proti exekúcii, podala aj návrh na zastavenie

exekúcie, no bezúspešne a súd všetky návrhy sťažovateľky právoplatne zamietol...“.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní ich sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol vo veci samej týmto

nálezom:

„I. Právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu v článku 46 SR

postupom Okresného súdu... v konaní č. k. porušené bolo.

II. Právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru...

postupom Okresného súdu... v konaní č. k. porušené bolo.

III. Právo sťažovateľky na majetok podľa čl. l Dodatkového protokolu... porušené

bolo.

IV. Právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa Hlavy VI. ČI.II-107

Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu... vo veci

porušené bolo.

V. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu... zo dňa 25. 11. 2010 č. k.6 Er/699/2009-

113.

VI. Okresný súd... je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Podľa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti skúma aj to, či je sťažnosť prípustná, teda či sú splnené podmienky na vecné

preskúmanie napadnutého rozhodnutia alebo postupu.

Sťažovateľka v podstatnom namieta, že postupom okresného súdu, ktorý nerozhodol

o vylúčení súdneho exekútora v označenom exekučnom konaní, boli porušené jej základné

práva podľa a a právo podľa dohovoru a podľa

čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 107

charty.

Podľa má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu pred porušením základných práv

a slobôd v zmysle je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a základných slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sa vo veci svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú

povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Všeobecné súdnictvo

zabezpečuje fyzickým osobám a právnickým osobám presadzovanie svojich práv, zaväzuje

sa poskytnúť im účinnú ochranu pred neoprávnenými štátnymi zásahmi, pritom má

prednostne chrániť a presadzovať individuálne základné práva a slobody. Príslušné procesné

poriadky sú zárukou účinnosti tejto právnej ochrany aj zárukou ochrany zákonného prístupu

k uplatňovaniu základných práv a slobôd ().

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľkou namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

sťažovatelia sa ochrany základného práva alebo slobody môžu domôcť využitím im

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (,

, ).

Judikatúra ústavného súdu taktiež stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a

ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých

orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr.

).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS

128/04). Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré zo

základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe

riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom

poriadku, je právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená ().

Zo sťažnosti a tiež zistení ústavného súdu týkajúcich sa namietaného exekučného

konania vyplýva, že na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. K. R. o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie doručenej 28. septembra 2009 okresný súd ako súd

prvého stupňa poveril 30. septembra 2009 súdneho exekútora na vymoženie sumy 604,32 €

s prísl.

Súdny exekútor vydal 30. novembra 2009 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré

bolo sťažovateľke doručené 7. decembra 2009. Dňa 14. decembra 2009 doručila

sťažovateľka súdnemu exekútorovi a okresnému súdu návrhy na odklad exekúcie

a zastavenie exekúcie, ktoré tiež 16. decembra 2009 súdny exekútor postúpil na rozhodnutie

okresnému súdu.

Dňa 14. júla 2010 okresnému súdu bolo doručené podanie označené ako „Námietka

zaujatosti exekútora, Žiadosť o zastavenie exekúcie pre neprijateľnosť rozhodcovskej

doložky... a Žiadosť o odklad exekúcie“, ktoré podala sťažovateľka v zastúpení „Z.“.

Dňa 6. septembra 2010 okresný súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril

k vznesenej námietke zaujatosti v lehote 10 dní a tiež k návrhu na zastavenie exekúcie

a návrhu na odklad exekúcie.

Dňa 22. septembra 2010 po urgencii okresného súdu súdny exekútor doručil

okresnému súdu vyjadrenie k námietke sťažovateľky a následne uznesením sp. zn.

z 24. septembra 2010 okresný súd rozhodol, že súdny exekútor nie je

vylúčený z vykonávania exekúcie (č. l. 45 až 48 spisu).

Rozhodnutie bolo doručené okrem iného združeniu na ochranu spotrebiteľa –

zástupcovi sťažovateľky 29. septembra 2010 a exekútorovi 1. októbra 2010. Proti

rozhodnutiu okresného súdu napriek tomu, že bolo možné podať opravný prostriedok, sa

nikto neodvolal, preto na uznesení okresného súdu je vyznačená právoplatnosť 19. októbra

2010.

Po zabezpečení listinných dôkazov a vybavovaní ďalších podaní sťažovateľky

okresný súd následne uznesením z 25. novembra 2010 rozhodol tak, že v prvom výroku

a v treťom výroku nevyhovel námietkam sťažovateľky proti exekúcii a ani jej návrhu na

zastavenie exekúcie a v druhom výroku nepovolil odklad exekúcie (č. l. 113 spisu).

Uznesenie proti ktorému nebolo možné podať odvolanie, doručil sťažovateľke 2. decembra

2010.

Dňa 3. decembra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby uhradila súdny

poplatok za námietku proti exekúcii v sume 66 €. Proti tomu sťažovateľka podala odvolanie

14. decembra 2010. Dňa 21. decembra 2010 podala sťažovateľka odvolanie aj proti

uzneseniu okresného súdu z 25. novembra 2010.

Dňa 27. decembra 2010 okresný súd predložil spis s opravnými prostriedkami proti

uzneseniam okresného súdu z 3. decembra 2001 a 25. novembra 2010 Krajskému súdu

v Košiciach, ktorý o odvolaniach v konaní vedenom pod sp. zn. dosiaľ

nerozhodol.

1. Podstatou celého odôvodnenia sťažnosti sťažovateľky je údajná nezákonnosť

postupu okresného súdu pri rozhodovaní o jej námietke zaujatosti proti súdnemu

exekútorovi v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. ,

o ktorej do dnešného dňa okresný súd nerozhodol (sťažovateľka tvrdí, že nemá o tom

žiadnu vedomosť, pretože jej rozhodnutie nebolo doručené).

Ústavný súd po preskúmaní jej námietok je toho názoru, že v tejto časti sťažnosti

ústavný súd nemá právomoc preskúmavať uznesenie okresného súdu z 24. septembra 2010,

ktorým nevylúčil súdneho exekútora z vykonania exekúcie, pretože sťažovateľka mala,

resp. má ešte možnosť požiadať okresný súd o doručenie tohto rozhodnutia okresného

súdu. Podľa zákonného poučenia (strana 48 spisu) proti tomuto uzneseniu po jeho doručení

má možnosť podať odvolanie na okresnom súde. Na základe toho ústavný súd konštatoval,

že sťažovateľka má v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný

prostriedok na ochranu svojich práv, ktoré mali byť napadnutým postupom okresného súdu

podľa jej názoru porušené.

Oprávnenie krajského súdu v odvolacom konaní rozhodnúť o prípadnej námietke

sťažovateľky proti nezákonnému postupu okresného súdu vylučuje v tejto veci právomoc

ústavného súdu, ktorý ju môže uplatniť iba vtedy, ak sťažovateľka už nemala inú ústavnú a

zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv, teda ak sťažnosť smeruje proti tomu orgánu

verejnej moci, ktorý rozhodoval v namietanej veci v poslednom stupni (v danom prípade by

to bol krajský súd).

K prípadnej náprave zásahu orgánu verejnej moci do alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou zaručených práv nemôže dôjsť tak, že by v rámci konania o

sťažnosti podľa bolo vynechané rozhodnutie o poslednom riadnom alebo

mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv

efektívne poskytoval, ak navyše môže byť takýto opravný prostriedok sťažovateľkou

využitý (pretože ona o tomto rozhodnutí, ako tvrdí, nevedela a nevie).

Na základe týchto záverov a právneho hodnotenia skutkových okolností daného

prípadu ústavný súd sťažnosť podľa odmietol v tejto

časti pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2. Sťažovateľka v časti sťažnosti (v jej petite) namietala aj porušenie svojich práv

rozhodnutím okresného súdu z 25. novembra 2010, ktorým nevyhovel jej námietkam proti

exekúcii a návrhu na zastavenie exekúcie a nepovolil odklad exekúcie, pričom toto

rozhodnutie žiada zrušiť, pretože nemá žiadny účinný právny opravný prostriedok proti

tomuto rozhodnutiu.

Vychádzajúc z obsahu doplnenej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť

napriek tomu, že je sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a § 50

, a to vo vzťahu k namietanému uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 25. novembra 2010 (chýbajúce odôvodnenie sťažnosti a jej zosúladenie

s petitom), ktorých nedostatok aspoň jednej z nich bráni jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa a návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, pričom je potrebné ich konkretizovať nielen právne

označením článkov alebo inej medzinárodnej zmluvy, ale aj skutkovo.

Sťažovateľka však okrem strohej konštatácie v závere odôvodnenia prakticky ničím

neodôvodnila namietané porušenie svojich označených práv podľa , dohovoru,

dodatkového protokolu a charty uznesením okresného súdu sp. zn.

z 25. novembra 2010, a nepreukázala teda existenciu príčinnej súvislosti medzi týmto

rozhodnutím okresného súdu a namietaným porušením označených práv.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné dôsledky. Je

základnou povinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania

skutkových okolností má odôvodnenie sťažnosti obsahovať aj právne argumenty a právne

posúdenie veci, čo vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu úplne absentuje.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

uvádza, že sťažovateľka je zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. ).

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS

409/04, , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti aj so zreteľom na

kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011