Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 365/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť M. L., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Manik, PhD. – ADVOKÁT, s. r. o., Jantárová 30,

Košice, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Rudolfa Manika, PhD.,

ktorou namietal porušenie postupom Ministerstva

obrany Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2014

doručená sťažnosť M. L. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) postupom Ministerstva obrany

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vo veci vedenej pod sp. zn.

(ďalej len „napadnutý postup“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je bývalým príslušníkom Ozbrojených síl

Slovenskej republiky. Z dôvodu nedostatočného služobného hodnotenia bol zo služobného

pomeru prepustený personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl

Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ personálneho úradu“) č. 3728 z 20. apríla 2012.

Sťažovateľ so služobným hodnotením nesúhlasil a namietal aj nesplnenie formálnych

náležitostí prepustenia zo služobného pomeru ustanovených

o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej

službe profesionálnych vojakov“), konkrétne absenciu personálneho pohovoru. Preto

požiadal o preskúmanie právoplatného správneho rozhodnutia mimo opravného konania

v zmysle a nasl. o správnom konaní v znení neskorších prepisov

(ďalej len „správny poriadok“). Vec vedená ministerstvom pod č.

(napadnuté konanie) bola postúpená riaditeľovi personálneho úradu, ktorý prípisom

č. PÚ 182-124/2013-II z 8. júla 2013 sťažovateľovi oznámil, že jeho žiadosti nevyhovel

a vec postúpil nadriadenému orgánu, náčelníkovi Generálneho štábu Ozbrojených síl

Slovenskej republiky (ďalej len „náčelník generálneho štábu“). Náčelník generálneho štábu

v prípise č. KaNGŠ-60-8/2013-OdP zo 17. októbra 2013, doručenom sťažovateľovi

12. februára 2014, zaujal stanovisko, že personálny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom,

čo odôvodnil okrem iného aj popisom personálneho pohovoru so sťažovateľom, ku ktorému

malo dôjsť 29. februára 2012 (v texte stanoviska zrejme omylom údaj 2013, pozn.)

u sťažovateľa doma.

Podľa sťažovateľa bolo uvedené stanovisko náčelníka generálneho štábu

antedatované a vychádza z objektívne nesprávnych skutočností, keďže sa predmetný

pohovor podľa neho neuskutočnil. Preto požiadal ministra obrany Slovenskej republiky

(ďalej len „minister“) o preskúmanie daného postupu. Minister postúpil predmetnú žiadosť

náčelníkovi generálneho štábu na zaujatie stanoviska. Náčelník generálneho štábu ďalším

stanoviskom č. KaNGŠ-34-7/2014-Práv. odd. z 25. marca 2014 opätovne konštatoval, že

pri prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru nedošlo k porušeniu právnych predpisov.

Sťažovateľ naďalej nesúhlasí s výsledkom vybavenia jeho žiadosti, a preto podal

sťažnosť podľa , ktorou navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že

postupom ministerstva v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo podľa

, aby napadnutú vec vrátil „na nové prejednanie a rozhodnutie“.

Zároveň sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške

7 402,30 € a úhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či

preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv

alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie

vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Podľa § 81 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov sa na konanie vo veciach

služobného pomeru profesionálneho vojaka vzťahujú všeobecné predpisy v správnom

konaní.

Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže

z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa

nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie

ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej

komisie (§ 61 ods. 2).

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. správneho

poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie patrí výlučne príslušnému

správnemu orgánu. K využitiu tohto procesného inštitútu pristúpi správny orgán

fakultatívne („môže“), ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore

s právnymi predpismi a ostatnými predpismi, buď z vlastnej iniciatívy (ex offo), alebo

na podnet, pričom správny orgán môže takto preskúmané rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

Na vyhovenie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania neexistuje

právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp.

jeho akceptovanie, a teda správny orgán nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť

(mutadis mutandis ). Náčelník generálneho štábu sa s námietkami

sťažovateľa vysporiadal a výsledok posúdenia jeho žiadosti bol sťažovateľovi oznámený.

Z toho dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú skutočnosti,

ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

napadnutým postupom po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju

pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25

ods. 2 .

Podstata sťažnosti vecne smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu

o prepustení zo služobného pomeru, pričom sťažovateľ netvrdí ani nepreukazuje, že by

proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu využil všetky účinné prostriedky nápravy

a ochrany jeho práv.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (napr. , ).

Z citovaného ústavný súd stabilne odvodzuje dôsledné

uplatňovanie princípu subsidiarity svojej právomoci. Ústavný súd podľa tohto princípu

môže poskytovať ochranu základným právam alebo slobodám, alebo ľudským právam

a základným slobodám vyplývajúcim z medzinárodnej zmluvy, len ak ochranu týmto

právam a slobodám neposkytuje „iný súd“. V opačnom prípade je v kompetencii „iného“

súdu poskytnúť požadovanú ochranu.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ mal

v okolnostiach danej veci možnosť brániť sa opravnými prostriedkami v rámci správneho

konania a následne aj v rámci správneho súdnictva, a to žalobou o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí orgánov verejnej správy. Poskytovanie ochrany právam sťažovateľa by tvorilo

súčasť kompetencie (a teda aj právomoci) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu

konajúceho o opravných prostriedkoch podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku. Sťažovateľ však ani netvrdil, že by podal proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu

verejnej správy žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti. Uvedené vylučuje právomoc

ústavného súdu vecne prerokovať sťažnosť, v dôsledku čoho ju ústavný súd musel

odmietnuť aj pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo už do úvahy zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v návrhu na rozhodnutie vo veci samej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014