Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 177/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť D. H., U., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,

zastúpeného advokátom JUDr. P. G., H., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a a 3 a práv podľa

ods. 1, ods. 3, písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -61 z 26. októbra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2011

doručená sťažnosť D. H., U., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej aj „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 a 3

(ďalej len „“) a práv podľa , ods. 3, písm. b),

c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) č. k. -61

z 26. októbra 2010.

Zo sťažnosti vyplývalo, že matka sťažovateľa Ľ. H. podala na Okresnom súde

Humenné (ďalej len „okresný súd“) návrh na obnovu konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom v konaní pod sp. zn. tak, že jej syn D. H. bol

právoplatne odsúdený za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, za čo mu bol uložený

trest odňatia slobody v dĺžke 7 a pol roka. Matka sťažovateľa v návrhu na obnovu konania

poukázala na vážne procesné pochybenia v pôvodnom konaní v neprospech jej syna,

poukázala súčasne na nové skutočnosti na vec sa vzťahujúce. Okresný súd v konaní

vedenom pod č. k. -53 z 2. júna 2010 povolil obnovu konania. Proti tomuto

rozhodnutiu sa odvolal okresný prokurátor. Odvolací súd – Krajský súd v Prešove

uznesením č. k. -61 z 26. októbra 2010 zrušil napadnuté rozhodnutie okresného

súdu a návrh na obnovu konania zamietol.

Sťažovateľ tvrdil, že krajský súd pochybil vo veci, pretože nedostatočne vyhodnotil

zistený skutkový stav v konaní o obnovu konania, nezohľadnil pochybenia aj zo strany

nutnej obhajoby, poukázal na to, že súdy v pôvodnom konaní nezisťovali dostatočne

skutkový stav v primeranom rozsahu, a tak došlo k porušeniu jeho základných práv, tak ako

ich označil. Žiadal preto, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo D. H. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, ods. 3

, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1, ods. 3 písm./ b, c, d Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli

uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -61 zo dňa 26. októbra 2010

porušené.

2. Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -61 zo dňa

26. októbra 2010 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho

zástupcu sťažovateľa do pätnástich dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetnom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že uznesením krajského súdu

z 26. októbra 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu ním

označených základných práv a slobôd.

Ústavný súd aplikujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma, či konanie ako celok bolo spravodlivé, a nie je zásadne

oprávnený a povinný posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery

zo skutkového stavu vyvodil (). Do obsahu základného práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby

všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré

predkladá účastník konania (, ). Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách a do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ,

).

Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva:

„Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom

páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Toto znenie zákonného ustanovenia je jednoznačné v opise podmienok nevyhnutných

pre obnovu konania. V predmetnej veci tak prichádza do úvahy buď možnosť, že sú

k dispozícii výpovede svedkov doteraz nevypočutých a obsahom ich výpovedí sú nové

doposiaľ neznáme a podstatné skutočnosti alebo už vypočutí svedkovia prednesú nové

okolnosti, ktoré však z dôležitých objektívnych dôvodov neuviedli v pôvodnom konaní.

Súd prvého stupňa vypočul v rámci skúmania podmienok pre obnovu konania

odsúdeného D. H., poškodenú K. D. (predtým H.), svedka T. G. - otca poškodenej, A. G. -

matku poškodenej, A. M. (predtým G.) - sestru poškodenej, Z. S., sestru poškodenej, T. G.

ml. - brata poškodenej, Š. G. - brata poškodenej, A. Č. (predtým G.) - sestru poškodenej, L.

H. - brata odsúdeného, Ľ. H. - matku odsúdeného, P. B. - niekdajšieho spolupracovníka

odsúdeného, J. a J. D. - susedov G., E. S. - niekdajšiu učiteľku odsúdeného v materskej

škole.

V prvom rade krajský súd podotýka, že odsúdený, poškodená, A. G. - matka

poškodenej a Ľ. H. - matka odsúdeného boli vypočutí v pôvodnom konaní. Po formálnej

stránke teda nešlo o nové dôkazy, súdu skôr neznáme. Navyše ani po obsahovej stránke

nedošlo k zmene v týchto výpovediach, všetci títo svedkovia vypovedali v intenciách svojich

výpovedí v pôvodnom konaní.

Krajský súd však aj výpovede nových svedkov zhodnotil tak, že podľa jeho názoru

neposkytli také nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by mohli opodstatniť povolenie obnovy

pôvodného konania. ...

Z tohto obsahu výpovedí, síce svedkov doteraz nevypočutých, nebol záver

prvostupňového súdu o splnení podmienok pre povolenie obnovy konania podložený.

Evidentné je len to, že každý zo svedkov vnímal konanie, resp. následky konania

odsúdeného, v rôznej miere, intenzite a s rôznymi následkami. V súhrne sú však obsahy

týchto výpovedi v súlade so skutkovými zisteniami súdu v pôvodnom konaní, krajský súd

nezistil, aby výpoveď aspoň jediného svedka bola natoľko konkrétna, že by bolo možné na

jej základe urobiť záver o tom, že vyšli najavo nové predtým súdu neznáme skutočnosti,

ktoré by, či už samy osebe alebo spolu s dôkazmi vykonanými v pôvodnom konaní, mohli

odôvodniť iné rozhodnutie o vine resp. treste.

Na základe uvedeného sa krajský súd nestotožnil so záverom okresného súdu, že

výpovede susedov a spolubývajúcich osôb o tom, že nemali vedomosť o protiprávnom

konaní odsúdeného, odôvodňujú obnovu konania.“

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že sa zaoberal namietanými

dôvodmi sťažovateľa. Toto rozhodnutie nie je arbitrárne ani svojvoľné a dáva odpoveď na

všetky námietky sťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského

súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

krajského súdu svojím vlastným. V konečnom dôsledku však ústavný súd nie je opravným

súdom právnych názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto

právomoci krajského súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.

Ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2011