Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 206/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti I., a. s. v likvidácii, K., zastúpenej advokátom

JUDr. T. P., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s rozhodovaním o námietke zaujatosti voči predsedníčke senátu a členom senátu a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti I., a. s. v likvidácii, o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2011

doručená sťažnosť spoločnosti I., a. s. v likvidácii, K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. T. P., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním

o námietke zaujatosti voči predsedníčke senátu a členom senátu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tvrdila:

«Na Okresnom súde Košice II bolo vedené konanie o našom návrhu o určenie

neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM medzi bývalými manželmi U. voči našej spoločnosti

pod číslom , v ktorom súd našu žalobu zamietol. V dôsledku nášho odvolania

vec prejednáva Krajský súd v Košiciach najprv pod číslom , neskôr 11 Co

110/2008 a naposledy pod č. , ktorý potvrdil I. stupňový rozsudok.

Rozsudok odvolacieho súdu bol Najvyšším súdom SR zrušený.

V tomto konaní odvolací senát sa dopustil niektorých chýb, ktoré v našej spoločnosti

vzbudili podozrenie z jeho zaujatosti proti nám ako žalobcovi, a preto sme dňa 27. 04. 2009

podali námietku zaujatosti sudcov senátu 11 Co a žiadali sme, aby sudcovia tohto senátu

boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. (prečíslované konanie , predtým ešte

). Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 18. 08. 2010 sp. zn

rozhodol o našej námietke zaujatosti tak, že nevylúčil sudcov Krajského súdu v Košiciach

JUDr. A. Č., JUDr. J. Č. a JUDr. Ľ. K. z prejednávania a rozhodovania veci.

Proti uvedenému Uzneseniu sme podali dovolanie a navrhovali sme, aby dovolací

súd napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu SR zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 1 Cdo V 8/2010 Uznesením zo dňa 20. 01. 2011 konanie

o dovolaní zastavil. Z dôvodov tohto rozhodnutia je zistiteľné, že k zastaveniu konania

o dovolaní došlo z dôvodu, že „na rozhodnutie o dovolaní proti takémuto rozhodnutiu nie je

daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR, ale ani iného súdu“. Máme za to, že

uvedeným rozhodnutím boli porušené naše základné práva a slobody a to základné právo

na súdnu ochranu podľa SR a na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najvyšší súd SR, ako to

uvádza v dôvodoch uznesenia, predovšetkým skúmal, či v danej veci sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať podľa §-u 103 . Nezapodieval sa však

okolnosťami zakotvenými v §-e 237 a predovšetkým

dôvodmi uvedenými pod písmenami f a g tohto ustanovenia, teda či účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a či rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Prejednávanie a rozhodovanie o našej veci senátom v pôvodnom nami namietanom

zložení neposkytuje záruku objektívneho a spravodlivého postupu a rozhodnutia, preto sa

domáhame jeho zmeny.»

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že proti rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 15. apríla 2009 podala dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

zo 4. marca 2010 tak, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. V tejto súvislosti sťažovateľka vytýkala rozhodnutiu krajského súdu viaceré

nedostatky, napríklad to, že krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, že

o námietke zaujatosti z 27. apríla 2009 bolo rozhodnuté až po uplynutí 16 mesiacov, že

označený rozsudok krajského súdu je potrebné považovať za nepreskúmateľný, že nie je

zrejmé, ako mohol okresný súd 7. mája 2008 vedieť novú spisovú značku konania vedeného

na krajskom súde pod sp. zn. , keď dovtedy bolo konanie vedené pod sp. zn.

, ako aj to, že „zo strany Krajského súdu v Košiciach neboli splnené

taxatívne uvedené podmienky na prerušenie konania vyplývajúce s §-u 109 a násl.

...“.

Sťažovateľka ďalej dodala: „Prehlasujeme, že sme využili všetky právne prostriedky

na nápravu vo veci. Posledné rozhodnutie súdu bolo uznesenie Najvyššieho súdu SR pod

sp. zn. zo dňa 20.01.2011, ktorým bolo konanie o našom dovolaní

zastavené.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. (vec

Okresného súdu Košice II sp. zn. ) porušil právo spoločnosti I. a. s.

v likvidácii na súdnu ochranu podľa SR a na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. A. Č. - predsedníčka senátu, JUDr. J.

Č. a JUDr. Ľ. K. - členovia senátu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na uvedenom súde pod sp. zn. (veci vedenej na Okresnom súde Košice II

pod sp. zn. ).

3. Spoločnosti I. a. s. v likvidácii priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12 000,-

EUR (slovom dvanásťtisíc EUR), ktoré mu je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti I. a. s. v likvidácii priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume,

aká bude vyčíslená, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet jej advokáta

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom na

rozhodnutie (petitom), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom (,

).

Podľa ústavného súdu sa petit sťažnosti nezhoduje s jej dôvodmi. Sťažovateľka síce

v odôvodnení sťažnosti uviedla, že namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

1 Cdo V 8/2010 z 20. januára 2011, ale v petite sťažnosti toto rozhodnutie vôbec

neoznačila, respektíve nenamietala.

Namiesto toho sťažovateľka v petite sťažnosti namietala konanie a postup senátu

krajského súdu vo veci sp. zn. pre jeho neobjektívnosť, ktorá bola

dôvodom podanej námietky zaujatosti. Tou sa zaoberal najvyšší súd v uznesení sp. zn. 1 Nc

32/2010 z 18. augusta 2010, keď rozhodol o nevylúčení predsedníčky senátu a členov

senátu odvolacieho súdu z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn.

. Proti tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu podala sťažovateľka dovolanie,

o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Cdo V 8/2010 z 20. januára 2011.

Porušenie svojich práv videla sťažovateľka práve v prijatí tohto rozhodnutia najvyššieho

súdu, ktoré, ako už ústavný súd uviedol, v petite sťažnosti nenamietala.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom na

rozhodnutie (petitom); (), čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých fyzické

osoby sú zastúpené advokátom ().

Ústavný súd je toho názoru, že odôvodnenie sťažnosti sťažovateľky nie je vôbec

zosúladené s jej návrhom na rozhodnutie, ktorý vymedzuje predmet konania pred ústavným

súdom. Sťažovateľkino podanie neobsahuje najmä jasný a zrozumiteľný petit, ktorý tvorí

východisko pre rozhodnutie ústavného súdu.

Okrem toho sťažovateľka v bode 2 petitu sťažnosti žiadala ústavný súd, aby

rozhodol, že predsedníčka senátu a členovia senátu krajského súdu sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn.

. Ústavný súd pripomína, že predmetná požiadavka sťažovateľky

nekorešponduje s ustanovením a , ktoré upravuje

spôsoby rozhodovania ústavného súdu v prípadoch, ak vyhovie sťažnosti (zrušenie

napadnutého rozhodnutia, príkaz na konanie vo veci, vrátenie veci na ďalšie konanie, zákaz

pokračovať v porušovaní práv a príkaz na obnovenie stavu pred porušením práv).

Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľkou predložený návrh na rozhodnutie

v citovanej podobe nie je z uvedených dôvodov vykonateľný.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať ex offo

(z úradnej povinnosti). Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako

ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov

konania (, , ).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky už na jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2011