Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 193/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť E. B., P., t. č. vo väzbe Ž., vo veci namietaného porušenia

a 2 a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica pri rozhodovaní

o vzatí do väzby v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. zo 4. januára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2011

doručená sťažnosť E. B., P., t. č. vo väzbe Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia a 2 (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pri rozhodovaní o vzatí do

väzby v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Trenčíne

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 4. januára 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej

polície v Považskej Bystrici ČVS: ORP-689/JP-PB-2010 z 20. decembra 2010 bolo

vznesené trestné obvinenie proti sťažovateľovi za pokračovací zločin falšovania,

pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2

. Na návrh prokurátora sudca okresného súdu pre prípravné konanie zobral

obvineného sťažovateľa do väzby uznesením sp. zn. z 22. decembra 2010,

a to z dôvodov podľa a , t. j. z dôvodu obavy, že

by sa obvinený sťažovateľ pokúšal ujsť alebo sa bude skrývať, aby sa vyhol trestnému

stíhaniu alebo trestu, a tiež z dôvodu obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Proti

predmetnému uzneseniu sudcu okresného súdu pre prípravné konanie podal sťažovateľ

sťažnosť, ktorú krajský súd napádaným uznesením sp. zn. zo 4. januára

2011 ako nedôvodnú zamietol.

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta, že postupom okresného

súdu pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ako aj uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. januára 2011 boli porušené

ním označené práva, a to z dôvodu, že predtým, ako okresný súd rozhodol o jeho vzatí do

väzby, mu nebol doručený návrh prokurátora na vzatie do väzby, takže sa k nemu nemohol

vyjadriť, pričom s týmto pochybením okresného súdu sa podľa sťažovateľa nevysporiadal

a nenapravil ho ani krajský súd.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ považuje svoje vzatie do väzby za nezákonné,

a preto sa domáha, aby ústavný súd vyslovil, že došlo k porušeniu ním označených práv,

a aby bol z tohto dôvodu prepustený z väzby.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie jeho

základného práva zaručeného v a 2 , ako aj jeho práva zaručeného v

ods. 4 dohovoru, a to postupom okresného súdu pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby

v konaní vedenom pod sp. zn. z dôvodu, že okresný súd mu pred rozhodnutím

o vzatí do väzby nedoručil návrh prokurátora na vzatie do väzby, takže sa k nemu nemohol

vyjadriť, pričom podľa sťažovateľa k tomuto protiprávnemu stavu prispel svojím

rozhodnutím aj krajský súd, ktorý jeho sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu ako

nedôvodnú zamietol z dôvodu, že v postupe okresného súdu nezistil žiadnu nezákonnosť.

1. K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu

alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba

alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi

Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených práv alebo slobôd

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých v súvislosti s napádaným postupom okresného súdu sťažovateľ

namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania

postupu, ako aj rozhodnutia okresného súdu vydaného v konaní vedenom pod sp. zn.

využitím riadneho opravného prostriedku, a to sťažnosti, ktorú sťažovateľ

napokon (ako to vyplýva aj zo sťažnosti) aj účinne využil. Na základe sťažovateľom

podanej sťažnosti sa krajský súd v rozsahu svojho preskúmavacieho revízneho oprávnenia

musel vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu, ako aj k postupu, ktorý jeho vydaniu

predchádzal,v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké

sťažovateľ na adresu tohto rozhodnutia a postupu okresného súdu uvádza aj v konaní pred

ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k okresnému súdu) už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2

).

2. K namietanému rozhodnutiu krajského súdu sp. zn.

zo 4. januára 2011

Podľa sťažovateľa procesné pochybenie okresného súdu spočívajúce v oneskorenom

doručení mu návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby nenapravil v konaní o jeho

sťažnosti ani krajský súd, ktorý napádaným rozhodnutím sp. zn.

zo 4. januára 2011 sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu ako nedôvodnú

zamietol.

Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou

právomocou vyjadrenou v súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto

právomoc spolu s právomocou podľa mu umožňuje preskúmať

aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska súladu či nesúladu

s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave. Ústavný súd nevykladá

iné ako ústavné zákony, a preto musí preskúmavať len to, či sa tieto zákony nevyložili

spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné

pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav.

Inými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, ). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie rozhodnutí

všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti medzi

základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napádaným

rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý im predchádzal.

Z odôvodnenia sťažnosťou napádaného uznesenia krajského súdu vyplýva:

„... pri preskúmavaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel krajský súd

k záveru, že v predmetnej trestnej veci boli splnené všetky formálne, ako aj materiálne

náležitosti, podmienky a predpoklady pre vzatie obvineného do väzby. Z doposiaľ

zadovážených dôkazov vyplýva dôvodnosť trestného stíhania obvineného pre horeuvedený

zločin. Po jeho zadržaní boli dodržané všetky zákonné lehoty na jeho odovzdanie sudcovi

pre prípravné konanie na rozhodnutie o väzbe, pričom, samotné rozhodnutie bolo vykonané

taktiež v zákonnej lehote. Aj podľa názoru krajského súdu sú vo veci dané dôvody väzby v

zmysle ustanovenia , Tak predovšetkým tým, že obvinený sa

zdržuje v zahraničí a domov chodí iba ojedinelé, sú vo veci dané konkrétne skutočnosti,

odôvodňujúce obavu, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu.

Fakt, že obvinený bol v minulosti už 8-krát trestne stíhaný, pričom aj trestnej činnosti, ktorá

je predmetom tohto konania sa dopustil, resp. mal dopustiť dvomi útokmi, je vo veci

dôvodná obava, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že napadnuté uznesenie

sudcu pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby je zákonné a dôvodné, sťažnosť

obvineného nepovažoval za dôvodnú a túto potom podľa ako

nedôvodnú zamietol.“

Podľa rozhodnutím o väzbe sa rozumie

rozhodnutie o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby...

Podľa „... O väzbe koná a rozhoduje súd

a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri

vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu

súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred

rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným

spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda

senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim

alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa

rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak

obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav

obvineného neumožňuje jeho výsluch. ... Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne

doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech

prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím

o väzbe vyjadriť...“

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že nevyhnutným zákonným

predpokladom pred rozhodnutím o vzatí obvineného do väzby je jeho vypočutie k dôvodom

väzby, ktoré v prípade prípravného konania uvedie prokurátor vo svojom návrhu na vzatie

obvineného do väzby, pričom sudca pre prípravné konanie vymedzením týchto dôvodov nie

je viazaný.

Jednou z príloh predložených sťažovateľom k sťažnosti je aj zápisnica okresného

súdu z 22. decembra 2010 o vypočutí obvineného sťažovateľa k dôvodom väzby pred

rozhodnutím o jeho vzatí do väzby, pričom jedným z týchto dôvodov bola obava, že sa

sťažovateľ bude vyhýbať trestnému stíhaniu útekom, a druhým dôvodom bola obava, že

sťažovateľ bude pokračovať v trestnej činnosti vzhľadom na skutočnosť, že v minulosti bol

už viackrát trestne stíhaný. Z uvedenej zápisnice okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol

v súvislosti s prvým z uvedených dôvodov vypočutý k možnostiam jeho pobytu v zahraničí,

a pokiaľ ide o druhý dôvod, tento je nespochybniteľne zrejmý z existencie už v minulosti

prebiehajúcich trestných stíhaní sťažovateľa.

Podľa ústavného súdu postupom okresného súdu pri rozhodovaní o vzatí do väzby

nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa vyjadriť sa k dôvodom väzby, pretože

zo zápisnice okresného súdu z 22. septembra 2010 vyplýva, že sťažovateľ bol k týmto

dôvodom väzby riadne vypočutý, a teda mal možnosť sa k ním vyjadriť.

Vzhľadom na uvedené závery sa sťažnosťou sťažovateľa napádané rozhodnutie

krajského súdu sp. zn. zo 4. januára 2011 nejaví ako arbitrárne, svojvoľné

či zjavne neodôvodnené, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o jeho prepustenie z väzby.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2011