Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 3/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti spoločnosti D., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K. V., R., pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti D., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Topoľčany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb

20/2006 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Topoľčany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Topoľčany j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

spoločnosti D., s. r. o., v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet

jej advokátky JUDr. A. K. V., R., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -8

z 18. januára 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., Ž. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. A. K. V., R., pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že predmetné konanie nie je dosiaľ právoplatne ukončené,

a preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. porušil jej základné právo podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť

jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 786,12 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 279/2011 z 24. marca

2011 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:

„Na základe návrhu navrhovateľa D., s. r. o. proti odporcovi S. S. M. na vydanie

platobného rozkazu na zaplatenie istiny 500.000,- Sk s príslušenstvom doručeným

okresnému súdu 26. 9. 2005 a vedeným pod sp. zn. vyšší súdny úradník dňa

23. 11. 2005 vydal platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému odporca...

podal dňa 25. 1. 2006 odpor. Spis bol dňa 25. 1. 2006 prevedený do oddelenia obchodného

pod sp. zn. a bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. A.

B.

Dňa 14. 3. 2006 bol sudkyňou určený termín pojednávania na 9. 5. 2006.

Dňa 26. 4. 2006 doručila právna zástupkyňa navrhovateľa JUDr. A. H. žiadosť

o odročenie pojednávania pre kolíziu v právnej veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod

sp. zn. , preto bolo súdne pojednávanie odročené na 15. 6. 2006.

Dňa 9. 5. 2006 bolo navrhovateľom doručené súdu čiastočné späťvzatie návrhu

v sume 200.000,- Sk, ktorú odporca zaplatil.

Dňa 15. 6. 2006 bolo vykonané súdne pojednávanie, na ktorom bola pripustená

zmena návrhu a po vykonaní dokazovania bolo pojednávanie odročené za účelom výsluchu

ďalších svedkov na deň 5. 10. 2006.

Dňa 13. 9. 2006 doručila právna zástupkyňa navrhovateľa žiadosť o odročenie

pojednávania z dôvodu školenia..., preto bol zmenený termín pojednávania na 16. 11. 2006.

Zároveň sa nepodarilo doručiť zásielku svedkovi...

Dňa 13. 11. 2006 požiadal právny zástupca odporcu o odročenie pojednávania

pre PN odporcu od 18. 10. 2006, preto bolo súdne pojednávanie odročené dňa 16. 11. 2006

ako aj pre nedoručenie zásielky navrhnutému svedkovi na 16. 1. 2007.

Pojednávanie dňa 16. 1. 2007 bolo vykonané a boli vypočutí traja svedkovia s tým,

že pojednávanie bolo odročené za účelom vyžiadania správy zo spoločnosti S. a listinných

dôkazov, ktoré boli doručené súdu dňa 17. 1. 2007 a 23. 3. 2007.

Dňa 26. 3. 2007 bol určený termín pojednávania na 24. 4. 2007, ktoré bolo riadne

vykonané a odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania...

Súd dňa 24. 5. 2007 uznesením pod č. k. -105 ustanovil znalca...

Znalecký posudok predložil znalec súdu dňa 22. 8. 2007 a dňa 27. 8. 2007 bol odoslaný

zástupcom účastníkov na vyjadrenie v lehote 15 dní. Uznesením súdu zo dňa 21. 9. 2007

bolo znalcovi priznané znalečné.

Dňa 24. 9. 2007 sa vyjadril k znaleckému posudku zástupca odporcu a dňa

18. 10. 2007 právna zástupkyňa navrhovateľa.

Dňa 31. 10. 2007 boli zaslané námietky odporcu k znaleckému posudku znalcovi,

ktorý sa k nim vyjadril 23. 11. 2007.

Dňa 4. 1. 2008 bol určený termín pojednávania na deň 24. 1. 2008.

Dňa 7. 1. 2008 zaslal právny zástupca odporcu žiadosť o odročenie pojednávania

z dôvodu, že v dňoch 24. 1. 2008 do 25. 1. 2008 bude na pracovnej ceste v Rakúsku..., preto

dňa 9. 1. 2008 bol zmenený termín pojednávania na 31. 1. 2008.

Dňa 31. 1. 2008 požiadal právny zástupca odporcu o odročenie pojednávania pre

PN odporcu, preto bolo súdne pojednávanie dňa 31. 1. 2008 odročené...

Na pojednávaní dňa 11. 3. 2008 obe strany žiadali pojednávanie odročiť za účelom

uzavretia dohody. Súd odročil pojednávanie na deň 4. 4. 2008.

Dňa 27. 3. 2008 bolo oznámené súdu, že k dohode nedošlo, preto dňa 4. 4. 2008 bol

vyhlásený rozsudok, ktorým bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 300.000,- Sk s prísl.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca 16. 5. 2008...

Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -222 zo dňa 23. 9. 2008

odvolací súd rozsudok okresného súdu č. k. -195 zo dňa 4. 4. 2008

v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie bolo

tunajšiemu súdu doručené dňa 25. 11. 2008.

Uznesením okresného súdu zo dňa 13. 1. 2009 bol ustanovený na znalecké

dokazovanie Ú., ktorý požiadal dňa 4. 5. 2009 o predĺženie termínu na vypracovanie

znaleckého posudku do 15. 7. 2009. Dňa 10. 8. 2009 požiadala znalecká organizácia

o predĺženie termínu z dôvodu požiaru v spoločnosti S. B., kde sa nachádzalo dielo

a zároveň bol požiadaný súd o súčinnosť – vyžiadanie podkladov pre znalecké dokazovanie

od spoločnosti S. Dňa 1. 10. 2009 boli podklady doručené a 5. 10. 2009 odoslané znaleckej

organizácii. Dňa 11. 12. 2009 bol doručený súdu znalecký posudok. Dňa 31. 12. 2009 bolo

priznané znalečné a 4. 1. 2010 bol predložený znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom.

Navrhovateľ sa vyjadril 25. 1. 2010, odporca žiadal o predĺženie lehoty do

5. 2. 2010.

Dňa 10. 2. 2010 bol určený termín pojednávania na deň 11. 3. 2010.

Právny zástupca odporcu dňa 1. 3. 2010 požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu vypracovania odborného vyjadrenia k znaleckému posudku, ktoré zabezpečí

odporca. Dňa 2. 3. 2010 právny zástupca odporcu zaslal súdu na deň 11. 3. 2010

ospravedlnenie z dôvodu pracovnej cesty v Českej republike, pričom dňa 10. 3. 2010 podal

návrh na vylúčenie sudcu pre zaujatosť.

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -321 zo dňa 25. 3. 2010 rozhodol,

že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa 18. 6. 2010 bol určený termín pojednávania na deň 8. 7. 2010, pričom dňa

28. 6. 2010 sa ospravedlnil právny zástupca odporcu a predložil zmluvu o obstaraní

zájazdu do zahraničia.

Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 7. 9. 2010, na ktorý sa nedostavil

právny zástupca odporcu z dôvodu PN od 3. 9. 2010, ktorú predložil súdu, preto bolo súdne

pojednávanie odročené na 28. 10. 2010.

Dňa 16. 9. 2010 právna zástupkyňa navrhovateľa doručila predsedníčke Okresného

súdu Topoľčany žiadosť o prejednanie veci bez zbytočných prieťahov..., ktorá bola

vyhodnotená ako opodstatnená...

Dňa 26. 10. 2010 právny zástupca odporcu žiadal pojednávanie určené na deň

28. 10. 2010 odročiť pre námietku zaujatosti sudcu predloženú 26. 10. 2010..., preto

pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o námietke zaujatosti.

Dňa 5. 11. 2010 bol doručený súdu dodatok k námietke zaujatosti sudcu právnym

zástupcom odporcu.

Krajský súd v Nitre listom doručeným okresnému súdu dňa 7. 12. 2010 konštatoval,

že námietka zaujatosti sudcu sa týka okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní

( ), pričom podľa na takúto námietku zaujatosti súd

neprihliada. Námietka nebola uplatnená v zákonnej lehote.

Dňa 19. 1. 2011 požiadal odporca o odročenie pojednávania vytýčeného na deň

20. 1. 2011 o 10.00 hod. z pracovných dôvodov a právny zástupca odporcu požiadal

o odročenie pojednávania z naliehavých osobných dôvodov.

Pojednávanie bolo odročené na deň 17. 2. 2011, kedy bolo vo veci meritórne

rozhodnuté aj bez účasti odporcu a jeho zástupcu...

Dňa 22. 3. 2011 podal odporca proti rozsudku odvolanie...

Po právnej stránke máme za to, že ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende

všeobecných súdov a ktorá nie je právne zložitá. Čo sa týka správania sa účastníkov

konania z obsahu spisu je evidentné, že právny zástupca odporcu zásadným spôsobom

prispel k dĺžke konania. Žiadal o zmenu termínov pojednávaní nie vždy z dôležitých

dôvodov. Toto všetko sa tiež negatívne prejavilo na celkovej dĺžke konania, ktorá by nemala

ísť na ťarchu všeobecného súdu. Pokiaľ by právny zástupca odporcu nerobil obštrukcie, vec

mohla byť v primeranej lehote rozhodnutá...

Je nepochybné, že predmetný spis sa nachádzal viackrát na Krajskom súde v Nitre,

ktorý rozhodoval o odvolaní a o námietkach zaujatosti podávaných právnym zástupcom

odporcu, ďalej bol k dispozícii dvakrát znalcom na vypracovanie znaleckých posudkov.“

V podstate rovnaké skutočnosti, čo sa týka procesných úkonov, zistil z obsahu spisu

okresného súdu aj ústavný súd s tým, že Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

o odvolaní odporcu dosiaľ nerozhodol.

Predsedníčka okresného súdu v podaní z 24. marca 2011 a právna zástupkyňa

sťažovateľky v podaní z 12. apríla 2011 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom

pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. ,

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej aj „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je návrh sťažovateľky na zaplatenie

sumy 16 596,96 € s príslušenstvom proti odporcovi „z titulu nezaplatenej časti ceny diela

v zmysle písomnej zmluvy o dielo“. Ústavný súd konštatuje, že posudzovaná vec nie je

právne zložitá a tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

s rozsiahlou judikatúrou, čo napokon potvrdil vo svojom vyjadrení aj okresný súd. Aj keď

v priebehu konania bolo potrebné vypočuť viacerých svedkov, vyžiadať listinné dôkazy

a vykonať znalecké dokazovanie, ústavný súd je tohto názoru, že žiadna skutková zložitosť

veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku posudzovaného konania pred okresným súdom.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného súdu

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru. Zo spisu okresného súdu ústavný súd nezistil také okolnosti, na základe ktorých

by bolo možné konštatovať, že sťažovateľka významnou mierou prispela k predĺženiu

predmetného konania. Aj keď právna zástupkyňa sťažovateľky v roku 2006 dvakrát

požiadala o odročenie pojednávaní, čomu okresný súd vyhovel a ďalšie termíny určil

s približne mesačným odstupom, tieto skutočnosti nemohli výraznejšie ovplyvniť predĺženie

posudzovaného konania. Okresný súd vo svojom vyjadrení taktiež nepoukázal na to, že by

správanie sťažovateľky ovplyvnilo doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu ústavný súd poukazuje na to,

že v napádanom konaní, ktoré trvá od roku 2005 (teda viac ako päť a pol roka), sa medzi

jednotlivými úkonmi okresného súdu nevyskytli obdobia nečinnosti dlhšie ako štyri

mesiace, ktoré by stáli za osobitnú zmienku, avšak okresnému súdu možno vytknúť najmä

to, že počas celého doterajšieho konania konal neefektívne a nesústredene, v dôsledku čoho

došlo k predĺženiu tohto konania. Ústavný súd neakceptoval obranu okresného súdu, že vec

sa viackrát nachádzala na krajskom súde, pretože, ako vyplýva z prehľadu úkonov, tento

o odporcom vznesených námietkach zaujatosti nerozhodoval dlhšie ako dva týždne, resp.

dva mesiace od ich predloženia, a o odporcom podanom opravnom prostriedku rozhodol za

tri mesiace od jeho predloženia. Naopak, o neefektívnom postupe okresného súdu svedčí

predovšetkým to, že jeho meritórne rozhodnutie zo 4. apríla 2008 bolo krajským súdom

zrušené z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Druhé meritórne

rozhodnutie okresného súdu, ktoré bolo rozhodnuté na pojednávaní konanom 17. februára

2011, pre odvolanie odporcu proti nemu dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Za neefektívny

postup okresného súdu možno považovať aj to, že väčšinu pojednávaní odročoval na

základe žiadostí, resp. ospravedlnení právneho zástupcu odporcu (z dôvodu zahraničnej

služobnej cesty, dovolenky v zahraničí, resp. pre „naliehavé osobné dôvody“), ktoré však

nemožno považovať za dôležité dôvody v zmysle , pričom na zamedzenie

takéhoto správania neprijal žiadne poriadkové opatrenie (poriadková pokuta), ktoré mu

poskytuje . Taktiež odročenie pojednávania na základe žiadosti právnej

zástupkyne sťažovateľky z dôvodu školenia nemožno považovať za dôležitý dôvod

v zmysle . Preto, ak okresný súd tvrdil, že „Pokiaľ by právny zástupca

odporcu nerobil obštrukcie, vec mohla byť v primeranej lehote rozhodnutá.“, ale včas

neprijal účinné opatrenia, aby mu v tom zabránil, možno konštatovať, že svojím

neefektívnym postupom spôsobil vznik zbytočných prieťahov v konaní. Okresný súd sa

taktiež vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že znalecký posudok nebol predložený

v stanovenej lehote.

Ústavný súd preto s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, na doterajšiu

dĺžku posudzovaného konania, ale najmä na zistený neefektívny postup okresného súdu

dospel k záveru, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. bolo

porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto

v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľky v zmysle § 56

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu (ktorého rozhodnutie

z dôvodu odvolania odporcu dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť) konať bez zbytočných

prieťahov, a to, pokiaľ bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný v budúcnosti

vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho súdu

účastníkom konania (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktoré

odôvodnila právnou neistotou, v ktorej sa nachádza a ktorá obmedzuje jej ekonomické

správanie.

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z uvedených okolností daného prípadu ústavný súd rozhodol o priznaní

finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 1 000 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd

(bod 3 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Sťažovateľka si uplatnila trovy právneho

zastúpenia v celkovej sume 786,12 €.

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 303,31 €

z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie

veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2010) v hodnote po 120,23 € a dva

režijné paušály v hodnote po 7,21 € plus 19 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd

(bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2011