Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 73/2011
PDF · 235.37 KB
No categories available
IV. ÚS 73/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána
Lubyho prerokoval sťažnosť J. M., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. D. P., Ž., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D 1895/2004, za
účasti Okresného súdu Čadca, a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D 1895/2004
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
9 D 1895/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. J. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť J. M. trovy konania v sume 303,30 €
(slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. P., Ž., do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra
2010 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D 1895/2004.
Porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v takto opísanom
skutkovom stave:
„Ako navrhovateľ v rade 2) som spolu so svojimi súrodencami... podal dňa 24. 11.
2004 návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľke... Konanie v predmetnej
veci je vedené na Okresnom súde v Čadci pod č. k. 9 D 1895/2004.
Ako navrhovateľ v rade 2) som spolu s M. D., rod. M. podal dňa 24. 6. 2008 v
predmetnej veci na OS v Čadci pod č. 9 D 1895/2004 sťažnosť na prieťahy v konaní
predsedovi Okresného súdu v Čadci. Sťažnosť smerovala k tomu, že do toho času po štyroch
rokoch súd nerozhodol v danej veci o dodatočnom prejednaní dedičstva po mojej matke M.
M. rod C.
Ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní som podal opätovne spolu s M. D. rod. M. na
Okresný súd v Čadci dňa 2. 9. 2010 s tým, že sme namietali, že v tomto prípade dochádza k
súdnym prieťahom zo strany súdneho komisára...
Predseda Okresného súdu... po oboznámení sa so spisovým materiálom a prešetrení
veci označil predmetnú sťažnosť za dôvodnú. V odpovedi na sťažnosť konkrétne vytýčil
časové obdobia, v ktorých podľa neho zo strany súdu dochádzalo k prieťahom v konaní. ...
Okresný súd v Čadci v samotnom konaní pojednával 5-krát, pričom 2-krát rozhodol,
avšak v dvoch prípadoch boli jeho rozhodnutia zrušené v rámci odvolacieho konania
odvolacím súdom a vrátené prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Okresný súd v Čadci tak v rámci ostatných šiestich rokov, odkedy bol podaný návrh na
dodatočné prejednanie dedičstva, naposledy rozhodol uznesením zo dňa 3. 6. 2008 o
všeobecnej cene majetku poručiteľky a potvrdil nadobudnutie dedičstva medzi dedičov,
ktoré však Krajský súd v Žiline zrušil. ...“
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal
tento nález:
„Základné právo J. M..., na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu v Čadci vo veci vedenej pod č. k.
9 D 1895/2004 porušené bolo.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva J. M... finančné zadosťučinenie vo výške
6.638,78 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2
mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.
Ďalej navrhujem, aby ústavný súd uznesením priznal i náhradu trov konania...“
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D 1895/2004, prijal na ďalšie konanie
uznesením č. k. IV. ÚS 73/2011-10 z 3. marca 2011.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd (15. marca
2011 a 20. apríla 2011) a právnu zástupkyňu sťažovateľa (4. mája 2011), aby sa vyjadrili, či
trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na súhlas obidvoch
účastníkov a v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) upustil ústavný súd od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od ústneho
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. K. K.,
prípisom sp. zn. Spr 590/11 z 29. apríla 2011 doručeným ústavnému súdu 3. mája 2011.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zopakoval, ako bola vybavená sťažnosť
sťažovateľa na zbytočné prieťahy v konaní, keď uviedol:
„Sťažnosť na prieťahy v konaní podal J. M. a M. D. dňa 6. 9. 2010, sťažnosť bola
evidovaná pod Spr 79/10 a vybavená ako dôvodná. Vo veci som nariadil dohľad s
povinnosťou podávať mesačné správy o stave konania.“
Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 11. mája
2011 uviedla:
„V horeuvedenej veci k vyjadreniu Okresného súdu v Čadci zo dňa 29. 04. 2011
zaujímam názor, že vec 9D 1895/2004 nie je z právneho hľadiska absolútne náročná a
preto takmer 7 ročné nevybavenie veci nie je v žiadnom prípade na mieste.“
II.
Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.
9 D 1895/2004 ústavný súd zistil takýto stav a priebeh namietaného konania:
Dňa 26. novembra 2004 sťažovateľ ako jeden z navrhovateľov doručil okresnému
súdu návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva po poručiteľke nebohej M. M., rod. C.
(pôvodne bola dedičská vec po poručiteľke M. M. prerokovaná Štátnym notárstvom v Č.
pod sp. zn. D 488/87 13. novembra 1987).
Dňa 7. decembra 2004 okresný súd uznesením č. k. 9 D 1895/2004-9 vyzval
právneho zástupcu sťažovateľa na upresnenie predmetu konania (dedičstva), na upresnenie
samotného petitu návrhu a na predloženie listinných dôkazov (sťažovateľ prevzal uznesenie
okresného súdu 17. februára 2005).
Dňa 9. mája 2005 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu opravený
návrh spolu s požadovanými listinami.
Dňa 16. júna 2005 okresný súd uznesením č. k. 9 D 1894/2004-12 podanie
navrhovateľa (teda aj sťažovateľa) odmietol. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal
sťažovateľ 5. septembra 2005 odvolanie.
Dňa 12. septembra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok
za podané odvolanie (súdny poplatok bol uhradený 11. októbra 2005).
Dňa 13. januára 2006 okresný súd v spise poznamenal, že došlo k chybe v postupe
okresného súdu a že omylom vydal uznesenie o odmietnutí podania č. k. 9 D 1894/2004-12,
ktoré sa týka iných účastníkov konania, ktorého prílohu tvorili aj doklady zaslané právnym
zástupcom sťažovateľa. Okresný súd požiadal notársky úrad JUDr. M. Š. o poskytnutie
informácie, či v spise vedenom pod sp. zn. 9 D 1894/2004 sa nenachádzajú doklady
týkajúce sa konania vedeného okresným súdom pod sp. zn 9 D 1895/2004.
Dňa 13. februára 2006 notársky úrad JUDr. M. Š. zaslal zo spisovej dokumentácie
spisu vedeného pod sp. zn. 9 D 1894/2004 okresnému súdu ním omylom zaslané doklady
týkajúce sa konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 D 1895/2004.
Dňa 18. mája 2006 okresný súd zaslal Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský
súd“) svoj spis vedený pod sp. zn. 9 D 1895/2004 spolu s odvolaním sťažovateľa
z 5. septembra 2005.
Dňa 1. júna 2006 krajský súd uznesením č. k. 9 Cod/54/2006-25 sťažovateľom
napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 9 D 1895/2004-12 zo 16. júna 2005 zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (spis doručil okresnému súdu 21. augusta
2006).
Dňa 9. augusta 2006 okresný súd uznesením č. k. 9 D 1895/2004-27 vyzval právneho
zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 60 dní opravil návrh na dodatočné prerokovanie
dedičstva doručený okresnému súdu 26. novembra 2004.
Dňa 29. septembra 2006 okresný súd pridelil spis vedený pod sp. zn. 9 D 1895/2004
na prerokovanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni JUDr. E. M.
Dňa 13. októbra 2006 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu opravený
návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva.
Dňa 11. januára 2007 okresný súd zaslal spis vedený pod sp. zn. 9 D 1895/2004
notárke JUDr. D. S. (ďalej len „notárka“) na ďalší postup.
Dňa 11. januára 2007 vrátila notárka spis okresného súdu vedený pod sp. zn.
9 D 1895/2004 z dôvodu, že jej nebol pridelený, nenachádza sa v ňom poverenie a k spisu
nebol priložený pôvodný spis.
Dňa 23. januára 2007 okresný súd poverením č. k. 9 D 1895/2004-47 poveril notárku
na prerokovanie dedičstva v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 9 D 1895/2004
a určil jej na to lehotu 12 mesiacov.
Dňa 23. apríla 2007 nariadila notárka prvý termín na prerokovanie dedičstva na
9. máj 2007.
Dňa 9. mája 2007 notárka prerokovala na pojednávaní novoobjavené dedičstvo
sťažovateľa, vydala osvedčenie o dedičstve č. k. 9 D 1895/2004-28, D not 105/07 a vrátila
spis sp. zn. 9 D 1895/2004 okresnému súdu.
Dňa 18. mája 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť jednej z účastníkov
konania (T. M.) na pokračovanie v konaní o dedičstve, a to z dôvodu nedostatočného
oboznámenia sa s obsahom osvedčenia o dedičstve.
Dňa 24. mája 2007 vo veci konajúca sudkyňa dala pokyn na zaslanie spisu okresného
súdu vedeného pod sp. zn. 9 D 1895/2004 notárke.
Dňa 13. septembra 2007 nariadila notárka termín na prerokovanie dedičstva
na 2. október 2007.
Dňa 2. októbra 2007 notárka uskutočnila pojednávanie v dedičskej veci vedenej
okresným súdom pod sp. zn. 9 D 1895/2004, na ktorom vykonala súpis aktív a pasív, o čom
spísala zápisnicu a odročila pojednávanie (pre účely ďalšieho šetrenia) na 18. október 2007.
Dňa 18. októbra 2007 notárka uskutočnila pojednávanie v dedičskej veci vedenej
okresným súdom pod sp. zn. 9 D 1895/2004, na ktorom zopakovala výsledky doterajšieho
dokazovania, spísala zápisnicu a odročila pojednávanie na neurčito (z dôvodu, že dedičia
nezistili nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prerokovania v tomto konaní).
Dňa 3. marca 2008 právny zástupca sťažovateľa doručil notárke návrh na delenie
parciel.
Dňa 4. marca 2008 notárka uskutočnila pojednávanie v dedičskej veci vedenej
okresným súdom pod sp. zn. 9 D 1895/2004, na ktorom zopakovala výsledky doterajšieho
dokazovania, spísala zápisnicu a z dôvodu, že medzi dedičmi nedošlo k dohode a spor
pretrváva, notárka ako súdny komisár vypracuje návrh uznesenia, ktorý predloží
na schválenie okresnému súdu.
Dňa 3. júna 2008 okresný súd rozhodol uznesením č. k. 9 D 1895/2004-53 o určení
všeobecnej ceny majetku poručiteľky a potvrdil dedičstvo účastníkom konania.
Dňa 4. júna 2008 notárka predložila spis okresnému súdu spolu s uznesením č. k.
9 D 1895/2004-53 z 3. júna 2008 (okresný súd uznesenie doručil sťažovateľovi 3. júla 2008)
Dňa 15. júla 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 9 D 1895/2004-53 z 3. júna 2008.
Dňa 19. septembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 9 D 1895/2004-64 zaviazal
sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku (sťažovateľ zaplatil súdny poplatok 7. októbra
2008).
Dňa 7. októbra 2008 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok a listom oznámil okresnému
súdu svoj nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Dňa 9. februára 2009 vyšší súdny úradník v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) predložil spis okresného súdu s odvolaním sťažovateľa
(a ostatných účastníkov konania), ku ktorému bol pripojený spis okresného súdu sp. zn.
12 Ps/14/2007 na rozhodnutie zákonnej sudkyni.
Dňa 11. marca 2009 vo veci konajúca sudkyňa vydala pokyn, aby odvolanie
sťažovateľa (a odvolania ostatných účastníkov konania) boli zaslané ostatným dedičom
na vyjadrenie (sťažovateľovi bola doručená výzva okresného súdu 8. apríla 2009).
Dňa 22. apríla 2009 právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k odvolaniu účastníka
konania S. M. proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 D 1895/2004 (Dnot 105/07) z 3. júna
2008.
Dňa 16. júna 2009 predseda okresného súdu opatrením Spr. 865/09 pridelil vec
na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. J. M.
Dňa 3. júla 2009 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní sťažovateľa a účastníka konania S. M. (spis mu doručil 8. júla 2009).
Dňa 16. júla 2009 predsedníčka krajského súdu pridelila vec na prerokovanie
a rozhodnutie sudkyni Mgr. K. B.
Dňa 28. augusta 2009 krajský súd uznesením č. k. 6 Cod/15/2009-78 zrušil uznesenie
okresného súdu č. k. 9 D 1895/2004-53 z 3. júna 2008 a vrátil mu vec na ďalšie konanie
(spis doručil okresnému súdu 15. októbra 2009).
Dňa 1. februára 2010 okresný súd doručil uznesenie krajského súdu č. k.
6 Cod/15/2009-78 z 28. augusta 2009 sťažovateľovi.
Dňa 9. apríla 2010 okresný súd vrátil spis sp. zn. 9 D 1895/2004 notárke na ďalší
postup.
Dňa 8. septembra 2010 požiadal okresný súd notárku o vrátenie spisu z dôvodu
vybavovania podanej sťažnosti vo veci Spr. 79/10.
Dňa 9. septembra 2010 okresný súd vrátil spis sp. zn. 9 D 1895/2004 notárke na ďalší
postup a uložil jej povinnosť pripraviť koncept uznesenia do dvoch mesiacov od doručenia
prípisu.
Dňa 23. decembra 2010 právny zástupca sťažovateľa doručil notárke úmrtný list
dediča vo 4. rade (V. M.) a požiadal ju o čo najrýchlejšie nariadenie pojednávania.
Dňa 27. decembra 2010 bola notárke doručená žiadosť okresného súdu, aby v lehote
7 dní zaslala fotokópiu návrhu na dodatočné prerokovanie dedičstva (predložila ju
okresnému súdu 5. januára 2011).
Dňa 4. januára 2011 notárka požiadala okresný súd o oznámenie okruhu dedičov
po nebohom dedičovi vo 4. rade (V. M.).
Dňa 28. januára 2011 okresný súd oznámil notárke okruh dedičov po nebohom
dedičovi vo 4. rade (V. M.).
Dňa 16. februára 2011 okresný súd vyzval notárku, aby v lehote 10 dní uviedla, aké
prekážky jej bránia vo vydaní konečného rozhodnutia.
Dňa 28. februára 2011 notárka doručila okresnému súdu oznámenie, že vec nie je
doteraz skončená, pretože bolo oznámené, že jeden z dedičov zomrel, zisťoval sa okruh
dedičov po ňom a nedá sa určiť termín pojednávania, keďže spis žiada okresný súd.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu
vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi
konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a tiež z § 100 ods. 1
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť
sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd konštatoval, že v danom prípade ide
o konanie vo veci dodatočného prejednania novoobjaveného majetku po poručiteľke,
pričom dedičské konania tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných
súdov, v rámci ktorej existuje stabilizovaná judikatúra, a preto nemožno namietané konanie
považovať za právne zložité. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, ústavný súd nehodnotil
konanie ako skutkovo zložité, aj keď k určitému predĺženiu dedičského konania prispela
skutočnosť, že v priebehu konania jeden z účastníkov zomrel. Dĺžka trvania konania súdu
prvého stupňa (viac ako 6 rokov) bez jeho právoplatného skončenia nezodpovedá podľa
názoru ústavného súdu právnej a skutkovej zložitosti veci.
2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri hodnotení doterajšieho priebehu
napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania.
Ústavný súd predovšetkým pripúšťa, že procesné úkony, ktoré v doterajšom priebehu
napadnutého konania urobil sťažovateľ (odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
zo 16. júna 2005, ktorým odmietol návrh sťažovateľa na dodatočné prerokovanie dedičstva,
doručené okresnému súdu 5. septembra 2005, opravený návrh na dodatočné prerokovanie
dedičstva doručený okresnému súdu 13. októbra 2006, „návrh na delenie parciel“ doručený
notárke 3. marca 2008, odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 3. júna 2008, ktorým
okrem iného určil všeobecnú cenu novoobjaveného majetku po poručiteľke a potvrdil
nadobudnutie dedičstva medzi dedičov, doručené okresnému súdu 15. júla 2008, nesúhlas
s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania doručený okresnému súdu
7. októbra 2008), objektívne vplývali na priebeh a dĺžku namietaného konania, keďže
vo veci konajúci okresný súd sa s týmito návrhmi sťažovateľa musel zaoberať. Zároveň ale
ústavný súd konštatuje, že išlo o procesné úkony, ktoré síce ovplyvnili doterajšiu dĺžku
namietaného konania, ale na ktorých uplatnenie má sťažovateľ právo podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a preto ich nemožno pripísať na jeho ťarchu.
Ústavný súd konštatuje, že z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by
bolo možné sťažovateľovi pripísať negatívny podiel na doterajšej dĺžke tohto konania.
3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v predmetnej veci vrátane
postupu vo veci konajúcej notárky ako súdnej komisárky. Z konštantnej judikatúry
ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v súdnom konaní môžu byť zapríčinené
nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.
nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd dospel k záveru, že v postupe okresného súdu sa vyskytujú kratšie
obdobia nečinnosti, ktoré samy osebe neznamenajú však zbytočné prieťahy v konaní, ktoré
by viedli k vysloveniu porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
konštatuje, že okresný súd predovšetkým nekonal vo veci efektívne a sústredene. Potvrdzuje
to najmä skutočnosť, že krajský súd ako odvolací súd v priebehu tohto konania z dôvodu
procesných pochybení okresného súdu zrušil dve jeho procesné rozhodnutia v predmetnej
veci (uznesenie zo 16. júna 2005 a uznesenie z 3. júna 2008), pričom v oboch prípadoch vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako nesústredené sa tiež javí zaslanie spisu
notárke 11. januára 2007 bez toho, aby tento obsahoval poverenie, ako aj vrátenie spisu
notárke vo veci konajúcou sudkyňou 24. mája 2007 pre nedostatky v jej postupe.
Uvedený postup okresného súdu, resp. ním poverenej notárky ako súdnej komisárky
v označenom konaní hodnotí ústavný súd ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a účelnosť
úkonov a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľa a prispel k doterajšej dĺžke namietaného konania. Vychádzal pritom zo svojej
stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej úkony notárov ako súdnych komisárov v konaní
o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré
nesie zodpovednosť príslušný všeobecný súd (pozri napr. III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02,
II. ÚS 132/05, I. ÚS 39/06). Napriek tomu, že okresný súd (resp. ním poverená notárka ako
súdna komisárka) vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávaní, vykonával
pojednávania, zabezpečoval dôkazy, doručoval písomnosti, konanie nie je ani po šiestich
rokoch od podania návrhu právoplatne skončené, čím sa mu nepodarilo odstrániť stav
právnej neistoty sťažovateľa, v ktorom sa nachádza. Ústavný súd vzal do úvahy aj
skutočnosť, že aj samotný okresný súd priznal prieťahy v namietanom konaní.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe svojich zistení rozhodol, že
neefektívnou činnosťou okresného súdu, resp. ním poverenej notárky ako súdnej komisárky
došlo k zbytočným prieťahom v namietanom súdnom konaní, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo ešte
namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa
čl. 127 ods. 2 ústavy, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 D 1895/2004 v ďalšom období
konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
6 638,78 €. Odôvodnenie svoje žiadosti zúžil na konštatovanie, že „... Je predsa
nemysliteľné, aby v právnom štáte, ktorým bezpochyby SR je, dochádzalo permanentne
k prieťahom v súdnych konaniach.“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci (najmä na doterajšiu neprimeranú dĺžku
konania pred okresným súdom vedeného pod sp. zn. 9 D 1895/2004, na jeho predmet
a význam pre sťažovateľa) a berúc do úvahy skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa
nebolo v čase rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd dospel
k záveru, že len konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre neho dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi ako
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde sumu 2 500 €.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou
JUDr. D. P. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá
bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný
paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 19 % DPH v sume 48,42 €. Úhrada bola priznaná v celkovej
sume 303,30 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. mája 2011