Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 73/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho prerokoval sťažnosť J. M., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. D. P., Ž., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Čadca, a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť J. M. trovy konania v sume 303,30 €

(slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. P., Ž., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra

2010 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a dohovoru vidí sťažovateľ v takto opísanom

skutkovom stave:

„Ako navrhovateľ v rade 2) som spolu so svojimi súrodencami... podal dňa 24. 11.

2004 návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľke... Konanie v predmetnej

veci je vedené na Okresnom súde v Čadci pod č. k. .

Ako navrhovateľ v rade 2) som spolu s M. D., rod. M. podal dňa 24. 6. 2008 v

predmetnej veci na OS v Čadci pod č. sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi Okresného súdu v Čadci. Sťažnosť smerovala k tomu, že do toho času po štyroch

rokoch súd nerozhodol v danej veci o dodatočnom prejednaní dedičstva po mojej matke M.

M. rod C.

Ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní som podal opätovne spolu s M. D. rod. M. na

Okresný súd v Čadci dňa 2. 9. 2010 s tým, že sme namietali, že v tomto prípade dochádza k

súdnym prieťahom zo strany súdneho komisára...

Predseda Okresného súdu... po oboznámení sa so spisovým materiálom a prešetrení

veci označil predmetnú sťažnosť za dôvodnú. V odpovedi na sťažnosť konkrétne vytýčil

časové obdobia, v ktorých podľa neho zo strany súdu dochádzalo k prieťahom v konaní. ...

Okresný súd v Čadci v samotnom konaní pojednával 5-krát, pričom 2-krát rozhodol,

avšak v dvoch prípadoch boli jeho rozhodnutia zrušené v rámci odvolacieho konania

odvolacím súdom a vrátené prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okresný súd v Čadci tak v rámci ostatných šiestich rokov, odkedy bol podaný návrh na

dodatočné prejednanie dedičstva, naposledy rozhodol uznesením zo dňa 3. 6. 2008 o

všeobecnej cene majetku poručiteľky a potvrdil nadobudnutie dedičstva medzi dedičov,

ktoré však Krajský súd v Žiline zrušil. ...“

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„Základné právo J. M..., na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.

2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu v Čadci vo veci vedenej pod č. k.

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva J. M... finančné zadosťučinenie vo výške

6.638,78 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ďalej navrhujem, aby ústavný súd uznesením priznal i náhradu trov konania...“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prijal na ďalšie konanie

uznesením č. k. -10 z 3. marca 2011.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd (15. marca

2011 a 20. apríla 2011) a právnu zástupkyňu sťažovateľa (4. mája 2011), aby sa vyjadrili, či

trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na súhlas obidvoch

účastníkov a v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil ústavný súd od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. K. K.,

prípisom sp. zn. Spr 590/11 z 29. apríla 2011 doručeným ústavnému súdu 3. mája 2011.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zopakoval, ako bola vybavená sťažnosť

sťažovateľa na zbytočné prieťahy v konaní, keď uviedol:

„Sťažnosť na prieťahy v konaní podal J. M. a M. D. dňa 6. 9. 2010, sťažnosť bola

evidovaná pod Spr 79/10 a vybavená ako dôvodná. Vo veci som nariadil dohľad s

povinnosťou podávať mesačné správy o stave konania.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 11. mája

2011 uviedla:

„V horeuvedenej veci k vyjadreniu Okresného súdu v Čadci zo dňa 29. 04. 2011

zaujímam názor, že vec nie je z právneho hľadiska absolútne náročná a

preto takmer 7 ročné nevybavenie veci nie je v žiadnom prípade na mieste.“

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil takýto stav a priebeh namietaného konania:

Dňa 26. novembra 2004 sťažovateľ ako jeden z navrhovateľov doručil okresnému

súdu návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva po poručiteľke nebohej M. M., rod. C.

(pôvodne bola dedičská vec po poručiteľke M. M. prerokovaná Štátnym notárstvom v Č.

pod sp. zn. D 488/87 13. novembra 1987).

Dňa 7. decembra 2004 okresný súd uznesením č. k. -9 vyzval

právneho zástupcu sťažovateľa na upresnenie predmetu konania (dedičstva), na upresnenie

samotného petitu návrhu a na predloženie listinných dôkazov (sťažovateľ prevzal uznesenie

okresného súdu 17. februára 2005).

Dňa 9. mája 2005 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu opravený

návrh spolu s požadovanými listinami.

Dňa 16. júna 2005 okresný súd uznesením č. k. -12 podanie

navrhovateľa (teda aj sťažovateľa) odmietol. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal

sťažovateľ 5. septembra 2005 odvolanie.

Dňa 12. septembra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok

za podané odvolanie (súdny poplatok bol uhradený 11. októbra 2005).

Dňa 13. januára 2006 okresný súd v spise poznamenal, že došlo k chybe v postupe

okresného súdu a že omylom vydal uznesenie o odmietnutí podania č. k. -12,

ktoré sa týka iných účastníkov konania, ktorého prílohu tvorili aj doklady zaslané právnym

zástupcom sťažovateľa. Okresný súd požiadal notársky úrad JUDr. M. Š. o poskytnutie

informácie, či v spise vedenom pod sp. zn. sa nenachádzajú doklady

týkajúce sa konania vedeného okresným súdom pod sp. zn .

Dňa 13. februára 2006 notársky úrad JUDr. M. Š. zaslal zo spisovej dokumentácie

spisu vedeného pod sp. zn. okresnému súdu ním omylom zaslané doklady

týkajúce sa konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. .

Dňa 18. mája 2006 okresný súd zaslal Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) svoj spis vedený pod sp. zn. spolu s odvolaním sťažovateľa

z 5. septembra 2005.

Dňa 1. júna 2006 krajský súd uznesením č. k. -25 sťažovateľom

napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -12 zo 16. júna 2005 zrušil a vec

vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (spis doručil okresnému súdu 21. augusta

2006).

Dňa 9. augusta 2006 okresný súd uznesením č. k. -27 vyzval právneho

zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 60 dní opravil návrh na dodatočné prerokovanie

dedičstva doručený okresnému súdu 26. novembra 2004.

Dňa 29. septembra 2006 okresný súd pridelil spis vedený pod sp. zn.

na prerokovanie a rozhodnutie novej zákonnej sudkyni JUDr. E. M.

Dňa 13. októbra 2006 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu opravený

návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva.

Dňa 11. januára 2007 okresný súd zaslal spis vedený pod sp. zn.

notárke JUDr. D. S. (ďalej len „notárka“) na ďalší postup.

Dňa 11. januára 2007 vrátila notárka spis okresného súdu vedený pod sp. zn.

z dôvodu, že jej nebol pridelený, nenachádza sa v ňom poverenie a k spisu

nebol priložený pôvodný spis.

Dňa 23. januára 2007 okresný súd poverením č. k. -47 poveril notárku

na prerokovanie dedičstva v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

a určil jej na to lehotu 12 mesiacov.

Dňa 23. apríla 2007 nariadila notárka prvý termín na prerokovanie dedičstva na

9. máj 2007.

Dňa 9. mája 2007 notárka prerokovala na pojednávaní novoobjavené dedičstvo

sťažovateľa, vydala osvedčenie o dedičstve č. k. -28, D not 105/07 a vrátila

spis sp. zn. okresnému súdu.

Dňa 18. mája 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť jednej z účastníkov

konania (T. M.) na pokračovanie v konaní o dedičstve, a to z dôvodu nedostatočného

oboznámenia sa s obsahom osvedčenia o dedičstve.

Dňa 24. mája 2007 vo veci konajúca sudkyňa dala pokyn na zaslanie spisu okresného

súdu vedeného pod sp. zn. notárke.

Dňa 13. septembra 2007 nariadila notárka termín na prerokovanie dedičstva

na 2. október 2007.

Dňa 2. októbra 2007 notárka uskutočnila pojednávanie v dedičskej veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. , na ktorom vykonala súpis aktív a pasív, o čom

spísala zápisnicu a odročila pojednávanie (pre účely ďalšieho šetrenia) na 18. október 2007.

Dňa 18. októbra 2007 notárka uskutočnila pojednávanie v dedičskej veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. , na ktorom zopakovala výsledky doterajšieho

dokazovania, spísala zápisnicu a odročila pojednávanie na neurčito (z dôvodu, že dedičia

nezistili nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prerokovania v tomto konaní).

Dňa 3. marca 2008 právny zástupca sťažovateľa doručil notárke návrh na delenie

parciel.

Dňa 4. marca 2008 notárka uskutočnila pojednávanie v dedičskej veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. , na ktorom zopakovala výsledky doterajšieho

dokazovania, spísala zápisnicu a z dôvodu, že medzi dedičmi nedošlo k dohode a spor

pretrváva, notárka ako súdny komisár vypracuje návrh uznesenia, ktorý predloží

na schválenie okresnému súdu.

Dňa 3. júna 2008 okresný súd rozhodol uznesením č. k. -53 o určení

všeobecnej ceny majetku poručiteľky a potvrdil dedičstvo účastníkom konania.

Dňa 4. júna 2008 notárka predložila spis okresnému súdu spolu s uznesením č. k.

-53 z 3. júna 2008 (okresný súd uznesenie doručil sťažovateľovi 3. júla 2008)

Dňa 15. júla 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -53 z 3. júna 2008.

Dňa 19. septembra 2008 okresný súd uznesením č. k. -64 zaviazal

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku (sťažovateľ zaplatil súdny poplatok 7. októbra

2008).

Dňa 7. októbra 2008 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok a listom oznámil okresnému

súdu svoj nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Dňa 9. februára 2009 vyšší súdny úradník v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) predložil spis okresného súdu s odvolaním sťažovateľa

(a ostatných účastníkov konania), ku ktorému bol pripojený spis okresného súdu sp. zn.

na rozhodnutie zákonnej sudkyni.

Dňa 11. marca 2009 vo veci konajúca sudkyňa vydala pokyn, aby odvolanie

sťažovateľa (a odvolania ostatných účastníkov konania) boli zaslané ostatným dedičom

na vyjadrenie (sťažovateľovi bola doručená výzva okresného súdu 8. apríla 2009).

Dňa 22. apríla 2009 právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k odvolaniu účastníka

konania S. M. proti uzneseniu okresného súdu č. k. () z 3. júna

2008.

Dňa 16. júna 2009 predseda okresného súdu opatrením Spr. 865/09 pridelil vec

na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. J. M.

Dňa 3. júla 2009 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľa a účastníka konania S. M. (spis mu doručil 8. júla 2009).

Dňa 16. júla 2009 predsedníčka krajského súdu pridelila vec na prerokovanie

a rozhodnutie sudkyni Mgr. K. B.

Dňa 28. augusta 2009 krajský súd uznesením č. k. -78 zrušil uznesenie

okresného súdu č. k. -53 z 3. júna 2008 a vrátil mu vec na ďalšie konanie

(spis doručil okresnému súdu 15. októbra 2009).

Dňa 1. februára 2010 okresný súd doručil uznesenie krajského súdu č. k.

-78 z 28. augusta 2009 sťažovateľovi.

Dňa 9. apríla 2010 okresný súd vrátil spis sp. zn. notárke na ďalší

postup.

Dňa 8. septembra 2010 požiadal okresný súd notárku o vrátenie spisu z dôvodu

vybavovania podanej sťažnosti vo veci Spr. 79/10.

Dňa 9. septembra 2010 okresný súd vrátil spis sp. zn. notárke na ďalší

postup a uložil jej povinnosť pripraviť koncept uznesenia do dvoch mesiacov od doručenia

prípisu.

Dňa 23. decembra 2010 právny zástupca sťažovateľa doručil notárke úmrtný list

dediča vo 4. rade (V. M.) a požiadal ju o čo najrýchlejšie nariadenie pojednávania.

Dňa 27. decembra 2010 bola notárke doručená žiadosť okresného súdu, aby v lehote

7 dní zaslala fotokópiu návrhu na dodatočné prerokovanie dedičstva (predložila ju

okresnému súdu 5. januára 2011).

Dňa 4. januára 2011 notárka požiadala okresný súd o oznámenie okruhu dedičov

po nebohom dedičovi vo 4. rade (V. M.).

Dňa 28. januára 2011 okresný súd oznámil notárke okruh dedičov po nebohom

dedičovi vo 4. rade (V. M.).

Dňa 16. februára 2011 okresný súd vyzval notárku, aby v lehote 10 dní uviedla, aké

prekážky jej bránia vo vydaní konečného rozhodnutia.

Dňa 28. februára 2011 notárka doručila okresnému súdu oznámenie, že vec nie je

doteraz skončená, pretože bolo oznámené, že jeden z dedičov zomrel, zisťoval sa okruh

dedičov po ňom a nedá sa určiť termín pojednávania, keďže spis žiada okresný súd.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu

vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a tiež z § 100 ods. 1

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd konštatoval, že v danom prípade ide

o konanie vo veci dodatočného prejednania novoobjaveného majetku po poručiteľke,

pričom dedičské konania tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných

súdov, v rámci ktorej existuje stabilizovaná judikatúra, a preto nemožno namietané konanie

považovať za právne zložité. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, ústavný súd nehodnotil

konanie ako skutkovo zložité, aj keď k určitému predĺženiu dedičského konania prispela

skutočnosť, že v priebehu konania jeden z účastníkov zomrel. Dĺžka trvania konania súdu

prvého stupňa (viac ako 6 rokov) bez jeho právoplatného skončenia nezodpovedá podľa

názoru ústavného súdu právnej a skutkovej zložitosti veci.

2. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd uplatnil pri hodnotení doterajšieho priebehu

napadnutého konania, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania.

Ústavný súd predovšetkým pripúšťa, že procesné úkony, ktoré v doterajšom priebehu

napadnutého konania urobil sťažovateľ (odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

zo 16. júna 2005, ktorým odmietol návrh sťažovateľa na dodatočné prerokovanie dedičstva,

doručené okresnému súdu 5. septembra 2005, opravený návrh na dodatočné prerokovanie

dedičstva doručený okresnému súdu 13. októbra 2006, „návrh na delenie parciel“ doručený

notárke 3. marca 2008, odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 3. júna 2008, ktorým

okrem iného určil všeobecnú cenu novoobjaveného majetku po poručiteľke a potvrdil

nadobudnutie dedičstva medzi dedičov, doručené okresnému súdu 15. júla 2008, nesúhlas

s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania doručený okresnému súdu

7. októbra 2008), objektívne vplývali na priebeh a dĺžku namietaného konania, keďže

vo veci konajúci okresný súd sa s týmito návrhmi sťažovateľa musel zaoberať. Zároveň ale

ústavný súd konštatuje, že išlo o procesné úkony, ktoré síce ovplyvnili doterajšiu dĺžku

namietaného konania, ale na ktorých uplatnenie má sťažovateľ právo podľa príslušných

ustanovení , a preto ich nemožno pripísať na jeho ťarchu.

Ústavný súd konštatuje, že z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by

bolo možné sťažovateľovi pripísať negatívny podiel na doterajšej dĺžke tohto konania.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v predmetnej veci vrátane

postupu vo veci konajúcej notárky ako súdnej komisárky. Z konštantnej judikatúry

ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v súdnom konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

Ústavný súd dospel k záveru, že v postupe okresného súdu sa vyskytujú kratšie

obdobia nečinnosti, ktoré samy osebe neznamenajú však zbytočné prieťahy v konaní, ktoré

by viedli k vysloveniu porušenia a dohovoru. Ústavný súd

konštatuje, že okresný súd predovšetkým nekonal vo veci efektívne a sústredene. Potvrdzuje

to najmä skutočnosť, že krajský súd ako odvolací súd v priebehu tohto konania z dôvodu

procesných pochybení okresného súdu zrušil dve jeho procesné rozhodnutia v predmetnej

veci (uznesenie zo 16. júna 2005 a uznesenie z 3. júna 2008), pričom v oboch prípadoch vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako nesústredené sa tiež javí zaslanie spisu

notárke 11. januára 2007 bez toho, aby tento obsahoval poverenie, ako aj vrátenie spisu

notárke vo veci konajúcou sudkyňou 24. mája 2007 pre nedostatky v jej postupe.

Uvedený postup okresného súdu, resp. ním poverenej notárky ako súdnej komisárky

v označenom konaní hodnotí ústavný súd ako taký, ktorému chýbala efektívnosť a účelnosť

úkonov a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa a prispel k doterajšej dĺžke namietaného konania. Vychádzal pritom zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej úkony notárov ako súdnych komisárov v konaní

o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré

nesie zodpovednosť príslušný všeobecný súd (pozri napr. , ,

, ). Napriek tomu, že okresný súd (resp. ním poverená notárka ako

súdna komisárka) vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávaní, vykonával

pojednávania, zabezpečoval dôkazy, doručoval písomnosti, konanie nie je ani po šiestich

rokoch od podania návrhu právoplatne skončené, čím sa mu nepodarilo odstrániť stav

právnej neistoty sťažovateľa, v ktorom sa nachádza. Ústavný súd vzal do úvahy aj

skutočnosť, že aj samotný okresný súd priznal prieťahy v namietanom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe svojich zistení rozhodol, že

neefektívnou činnosťou okresného súdu, resp. ním poverenej notárky ako súdnej komisárky

došlo k zbytočným prieťahom v namietanom súdnom konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa a jeho práva podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo ešte

namietané konanie právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa

, aby v konaní vedenom pod sp. zn. v ďalšom období

konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 638,78 €. Odôvodnenie svoje žiadosti zúžil na konštatovanie, že „... Je predsa

nemysliteľné, aby v právnom štáte, ktorým bezpochyby SR je, dochádzalo permanentne

k prieťahom v súdnych konaniach.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci (najmä na doterajšiu neprimeranú dĺžku

konania pred okresným súdom vedeného pod sp. zn. , na jeho predmet

a význam pre sťažovateľa) a berúc do úvahy skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa

nebolo v čase rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd dospel

k záveru, že len konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a jeho práva podľa dohovoru nie je pre neho dostatočným

zadosťučinením. Ústavný súd preto považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi ako

finančné zadosťučinenie podľa sumu 2 500 €.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. D. P. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 19 % DPH v sume 48,42 €. Úhrada bola priznaná v celkovej

sume 303,30 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011