Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 86/2011
PDF · 263.24 KB
No categories available
III. ÚS 86/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť J. G., R., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., Advokátska kancelária,
D., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.
3 D 271/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. D 166/99) a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 D 271/2008 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. D 166/99) p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
3 D 271/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť J. G. trovy konania v sume
250,29 € (slovom dvestopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) do dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. A. S.,
Advokátska kancelária, D.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2010
doručená sťažnosť J. G., R. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“)
vo veci vedenej pod sp. zn. 3 D 271/2008 (predtým vedenej pod sp. zn. D 166/99).
Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil ústavnému súdu 12. októbra 2010
podanie označené ako „Návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania, návrh
na pripustenie zmeny petitu ústavnej sťažnosti“, v ktorom zmenil sťažnostný petit tak, že
navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote nielen
postupom okresného súdu v označenom konaní, ale aj postupom Okresného súdu Dolný
Kubín.
Matka sťažovateľa zomrela 16. mája 1999. Následne, na základe doručenia úmrtného
listu poručiteľky okresnému súdu bol prerokovaním dedičstva ako súdny komisár poverený
JUDr. V. Š. – notár so sídlom v N. Predbežné prerokovanie dedičskej veci bolo nariadené
na 28. jún 1999. Po zaobstaraní súvisiacich listinných podkladov na pojednávaní 22. júna
2000 notár ako súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve, pričom sťažovateľ 6. júla 2000
„doručil súdu nesúhlas s vyporiadaním dedičstva na základe osvedčenia o dedičstve
a požiadal, aby súd pokračoval v konaní. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň
24.04.2001“, ktoré bolo odročené. Okresný súd 28. decembra 2001 uznesením „schválil
dedičskú dohodu. Voči tomuto uzneseniu podal... odvolanie sťažovateľ. ... Krajský súd
Žilina uznesením zo dňa 13.09.2002 č. 9Co 767/2002 uznesenie okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.“. V nasledujúcom období došlo k spomaleniu konania
„z dôvodu prebiehajúcej ROEP“ a pojednávanie bolo nariadené na 27. jún 2005, „kde bol
zostavený súpis aktív a pasív dedičstva. Dňa 15.03.2007 notár vydal uznesenie, ktoré
predložil Okresnému súdu Dolný Kubín na schválenie. V roku 2007 bola podaná
predsedníčke OS Dolný Kubín sťažnosť z dôvodu vzniknutých prieťahov,... V tom istom roku
podala jedna z účastníčok konania podnet aj verejnému ochrancovi práv..., ktorý taktiež
konštatoval vzniknuté prieťahy... V súvislosti s opätovným vznikom Okresného súdu
Námestovo od 01.01.2008 bol predmetný dedičský spis postúpený z Okresného súdu Dolný
Kubín do Námestova a v súčasnosti je vedený pod sp. zn.: 3D 271/2008.“.
Sťažovateľ zdôraznil, že „predmetné dedičské konanie nebolo právoplatne
ukončené, v priebehu niekoľkých rokov bolo toto konanie charakteristické zmätočnosťou v
konaní súdneho komisára“, a to vo svojom súhrne malo privodiť porušenie označených
práv.
Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil využitie prostriedkov nápravy porušených označených
práv, ktoré mu poskytuje zákon, ale dôkaz o tomto tvrdení nepredložil, preto ho ústavný súd
1. februára 2011 vyzval na doplnenie sťažnosti.
V podaní doručenom ústavnému súdu 10. februára 2011 sťažovateľ uviedol, že
v sťažnosti „sme teda nesprávne uviedli, že bola podaná sťažnosť predsedovi súdu podľa
zákona o sťažnostiach“. Zdôraznil však, že 14. februára 2007 účastníčka dedičského
konania podala podnet verejnému ochrancovi práv. V priebehu šetrenia verejného ochrancu
práv potom „predsedníčka Okresného údu Námestovo... uviedla, že podnet je dôvodný
a vyjadrila sa, že bude vec sledovať v pravidelných trojmesačných intervaloch tak, aby
v ďalšom období k ďalším zbytočným prieťahom v konaní nedochádzalo“. Na základe toho
sťažovateľ zastáva názor, „že Okresnému súdu Námestovo bol daný prostriedok nápravy
vzhľadom na vzniknuté prieťahy a daná možnosť napraviť stav právnej neistoty účastníkov
predmetného dedičského konania, predseda súdu ubezpečil účastníkov konania
(prostredníctvom konania pred verejným ochrancom práv), že vo veci už nebudú vznikať
ďalšie zbytočné prieťahy v konaní, t. j. docielili tým rovnaký výsledok, aký by docielili
prostredníctvom individuálnej sťažnosti podanej predsedovi súdu“.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 86/2011-13 z 2. marca 2011 prijal sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote postupom okresného súdu v predmetnom konaní. Vo zvyšnej časti
predloženú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd vyzval 25. marca 2011 predsedníčku okresného súdu, aby sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti vyjadrila a aby ústavnému súdu zaslala súdny spis.
Predsedníčka okresného súdu doručila 27. apríla 2011 ústavnému súdu vyjadrenie,
v ktorom predostrela tento chronologický priebeh sporného dedičského konania:
„- dňa 21.05.1999 (čl. 1) Okresnému súdu v Námestove doručený úmrtný list M. G.,
rod. K., zomrelej, zapísaný ako nový návrh pod sp. zn. D 166/99
- dňa 17.06.1999 (čl. 2,3) súd začal konať vo veci prejednania dedičstva
po poručiteľke M. G., rod. K., zomrelej vydaním uznesenia o začatí konania a poveril
notára ako súdneho komisára JUDr. V. Š. vykonaním potrebných úkonov vo veci
prejednania dedičstva
- dňa 28.06.1999 (čl. 4) súdny komisár spísal zápisnicu s dedičom A. G.
o predbežnom vyšetrení D 166/99, Dnot 108/99 (čl. 4), ktoré údaje boli doplnené dedičom
J. G. (sťažovateľom) písomným podaním zo dňa 21.4.2000 (čl. 7)
- dňa 06.10.1999 (čl. 6, 7) – súdny komisár vyžiadal PK lustrácie, správu
zo Slovenskej sporiteľne a. s. Zo spisu nezistený dátum vybavenia žiadosti, je však možné
predpokladať, že bola vybavená po 20.12.1999, ktorý dátum je zrejmý ako dátum
vyhotovenia pripojených listov vlastníctva
- listami zo dňa 2.3.2000 (čl. 56, 58) – požiadal A. G. o prerušenie dedičského
konania až do právoplatného skončenia konania o vydanie opravného uznesenia
k rozhodnutiu Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne č. D 341/80 zo dňa 4.9.1980. Ďalším
podaním požiadal o vydanie opravného uznesenie k rozhodnutiu Štátneho notárstva
v Dolnom Kubíne č. D 341/80 zo dňa 4.9.1980
- dňa 22.06.2000 (čl. 66) – uzavretá dedičská dohoda
- dňa 6.7.2000 (čl. 83) doručená súdu žiadosť o pokračovanie v dedičskom konaní
- súdny komisár dňa 22.03.2001 (čl. 87) vytýčil pojednávanie na deň 24.4.2001, kedy
bolo pojednávanie odročené na deň 15.5.2001 (čl. 96) za účelom vyžiadania ďalších listín
(opraveného PK prot. č. 473)
- dňa 15.05.2001 (čl. 98) rozhodnuté uznesením, nakoľko sa dedičia nedohodli
o vyporiadaní dedičstva
- dňa 30.11.2001 (čl. 108) uznesenie doručené súdu, ktoré bolo následne doručované
účastníkom dedičského konania
- dňa 18.1.2002 (čl. 117) doručené súdu odvolanie proti tomuto uzneseniu podané
J. G.
- dňa 4.3.2002 (čl. 120) vyrubený súdny poplatok z podané odvolania uznesením č. k.
- dňa 19.3.2002 (čl. 124) doručené súdu odvolanie dediča A. G. proti uzneseniu
o dedičstve
- dňa 23.3.2002 (čl. 126) vypracovaná predkladacia správa pre odvolací súdu,
ktorému bol spis predložený dňa 4.4.2002
- dňa 13.10.2002 (čl. 129) doručené uznesenie Krajského súdu Žilina, ktorým
uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
- dňa 10.1.2003 (čl. 140 referát sudcu na druhej strane) spis odoslaný súdnemu
komisárovi
- dňa 10.5.2005 (čl. 141) súdny komisár vyžiadal PK lustrácie, identifikácie parciel,
ktoré mu boli doručené dňa 25.5.2005 (čl. 142)
- dňa 27.6.2005 (čl. 188) rozhodnuté uznesením
- dňa 15.3.2007 (čl. 195) doručené súdu vypracované uznesenie, ktoré bolo súdnemu
komisárovi vrátené prípisom zo dňa 4.9.2007 (čl. 210)
- dňa 25.6.2008 (čl. 216) pojednávanie odročené pre neprítomnosť účastníkov
dedičského konania
- podanie zo dňa 19.6.2008 (čl. 218), ktorým účastník dedičského konania J. G.
žiadal prerušiť dedičské konanie do právoplatného skončení konania vedeného pod sp. zn.
- pojednávanie zo dňa 10.7.2008 odročené pre neprítomnosť jednej dedičky
na 12.8.2008 (čl. 235)
- pojednávanie zo dňa 12.8.2008 odročené na neurčito (čl. 238) z dôvodu PN dedičky
M. G.
- dňa 28.2.2011 (čl. 292) doručené súdu vypracované uznesenie 3D/271/2008-292,
ktoré sa doručuje účastníkom dedičského konania.“
V nadväznosti na uvedenú chronológiu predsedníčka okresného súdu uviedla, že
„vo veci neboli vykonané žiadne úkony od 10.1.2003. kedy bol spis vrátený súdnemu
komisárovi (čl. 140) do 10.5.2005, kedy súdny komisár vyžiadal PK lustrácie, identifikácie
parciel (čl. 141). Podľa vyjadrenia súdneho komisára nebolo možné vo veci konať z
dôvodu, že v katastrálnom území O., v ktorom sa predmet dedičstva nachádza, prebiehal
ROEP a všetky podklady potrebné pre ďalší postup mu boli doručené až 30.5.2008 na jeho
žiadosť zo dňa 10.5.2005.
Súdny komisár vo veci rozhodol uznesením, ktorého písomné vyhotovenie predložil
súdu až po uplynutí 6 mesiacov (čl. 188, 195). Následne bol spis vrátený súdnemu
komisárovi po uplynutí ďalších 6 mesiacov (čl. 120). Teda obdobia medzi vykonaním týchto
úkonov možno hodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní.
V roku 2008 vo veci neboli vykonané žiadne úkony od 12.8.2008, kedy bolo
pojednávanie odročené, až do 20.2.2011. Toto nekonanie bolo spôsobené akceptovaním
žiadosti dediča J. G. (čl. 218), aby sa v dedičskom konaní nepokračovalo do právoplatného
skončenia veci sp. zn. 3C/37/2007. Pod touto spisovou značkou bolo vedené konanie
na Okresnom súde v Dolnom Kubíne a po prechode výkonu súdnictva dňom 1.1.2008
na Okresný súd Námestovo, bola veci pridelená sp. zn. 2C/73/2008. Po doručení
rozhodnutia č. k. 2C/73/2008-60 zo dňa 9.11.2009 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu
v Žiline č. k. 9Co/31/2010 zo dňa 26.2.2010 súdnemu komisárovi spolu s urgenciou konania
zo dňa 11.1.2011, bolo vydané uznesenie o dedičstve. Z uvedeného vyplýva, že na dĺžku
konania významnou mierou prispeli aj samotní účastníci konania, podaním žiadosti
o nekonanie do skončenia iného súdneho konania.
V súčasnej dobe je konanie v štádiu vykonávanie úkonov prvostupňového súdu pred
predložením spisu odvolaciemu súdu.
Skutková zložitosť sporu je daná tým, že predmetom sporu je veľký počet
nehnuteľnosti, ktoré bolo potrebné správne zidentifikovať a z toho dôvodu aj vyčkať
na ukončenie ROEP v katastrálnom území O.“.
V závere svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu súhlasila s upustením
od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaslal ústavný súd 28. apríla 2011
právnemu zástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko. Právny zástupca
sťažovateľa doručil stanovisko ústavnému súdu 11. mája 2011.
V stanovisku sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zosumarizoval
rozsah neodôvodnenej nečinnosti konajúceho súdu v označenej dedičskej veci
a na podklade ustálenej judikatúry ústavného súdu poukázal aj na procesnú aktivitu
okresného súdu, ktorá podľa jeho názoru vykazovala známky nesústredenosti
a neefektívnosti (uznesenie okresného súdu č. k. D 166/99-108 z 28. decembra 2001, ktoré
bolo v odvolacej fáze konania zrušené v dôsledku nedôslednosti v postupe súdneho
komisára, ako aj v dôsledku nedostatkov pri ustaľovaní podmienok na schválenie dohody
dedičov).
Sťažovateľ rovnako vyjadril názor, že prebiehajúce konanie o obnove evidencie
pozemkov v obci O. a právnych vzťahov k nim (ďalej len „ROEP“) nezakladalo dôvod
na nečinnosť okresného súdu v prerokúvanej dedičskej veci. Z podkladov, ktoré dovtedy
boli k dispozícii, mohol podľa sťažovateľa okresný súd „ustáliť výšku spoluvlastníckeho
podielu a tento správne zaradiť do aktív dedičstva... a zároveň nehnuteľnosti (aj
v neidentickom stave) dedičsky prejednať. Samotné rozhodnutie vo veci by následne bolo
zápisu schopné do katastra nehnuteľností a to aj v neidentickom stave na tzv. hluché listy
vlastníctva. ... Počas prebiehajúceho ROEP... neboli na Správe katastra N. pozastavené
zápisy listín, preto neexistovala žiadna prekážka, aby tieto nehnuteľnosti boli prejednané aj
v pk stave.“.
V závere stanoviska sťažovateľ uviedol, že trvá na podanej sťažnosti a vyjadril
súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov konania pred ústavným súdom v sume 620,04 €, ktorá je tvorená trovami právneho
zastúpenia za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti,
doplnenie podania zo 7. februára 2011 a stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného
súdu).
Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že ku dňu rozhodovania o sťažnosti
predmetné konanie nie je právoplatne skončené. Rozhodnutie vo veci samej bolo vyhlásené
17. marca 2011. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu však meritórne
rozhodnutie napadol odvolaním, ktoré doručil okresnému súdu 13. apríla 2011.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že
od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom...
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie
ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval
(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu
(III. ÚS 111/02, III. ÚS 154/06 a iné).
1. Základnými kritériami na hodnotenie veci ako zložitej je skutkový stav veci
a platná právna úprava relevantná na rozhodnutie o veci (II. ÚS 26/95). Predmetom konania
v predmetnej veci vedenej okresným súdom je prerokovanie dedičstva po poručiteľovi,
ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Výklad a používanie
právnej úpravy v dedičských veciach sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre
všeobecných súdov, kde je upravená aj metodika ich postupu (obdobne IV. ÚS 3/05).
V okolnostiach posudzovaného konania mieru skutkovej náročnosti zvyšoval počet
účastníkov konania (15, neskôr až 17) i nevyhnutnosť identifikácie pozemkových parciel
tvoriacich súčasť dedičstva.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, podľa názoru ústavného súdu komplexne
nemožno predmetnú vec aj s prihliadnutím na určitý stupeň skutkovej náročnosti považovať
za tak skutkovo a právne náročnú, že by to aj vzhľadom na charakter okresným súdom
vykonaných procesných úkonov odôvodňovalo doterajšiu dĺžku konania (12 rokov).
2. Pri posudzovaní druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných
zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľa
neprispelo zásadným spôsobom k predĺženiu sporného dedičského konania. Sťažovateľ sa
25. júna 2008 nezúčastnil nariadeného pojednávania, v dôsledku čoho bolo pojednávanie
odročené na 10. júl 2008.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v označenom dedičskom konaní, bol postup samotného okresného súdu vrátane
postupu notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi
súdu, ktorými je možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02,
IV. ÚS 3/05). Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania
(12 rokov) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.
Z chronológie predostretej predsedníčkou okresného súdu v jej vyjadrení doručenom
ústavnému súdu 27. apríla 2011, ako aj z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že
v postupe okresného súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti relevantné z hľadiska predmetu
konania o predloženej sťažnosti.
Najprv išlo o obdobie od 6. júla 2000, keď jeden z účastníkov dedičského konania
doručil okresnému súdu žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, do 24. apríla 2001,
keď sa uskutočnilo pojednávanie vo veci (9 mesiacov). Na pojednávaní 15. mája 2001
poverený súdny komisár pripravil podľa § 175zd ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) návrh uznesenia
o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov, ktorý však doručil
okresnému súdu až 30. novembra 2001 (6 a pol mesiaca).
Obdobie od 10. januára 2003, keď bol dedičský spis po doručení odvolacieho
rozhodnutia okresným súdom zaslaný súdnemu komisárovi, do 10. mája 2005, keď
poverený súdny komisár požadoval od orgánu správy katastra nehnuteľností listinné
podklady, ústavný súd nepripočítal na ťarchu okresného súdu. Dôvodom je skutočnosť, že
v tomto období súdny komisár nemohol plynule postupovať v intenciách záväzného
právneho názoru odvolacieho súdu, keďže prebiehal ROEP. Ústavný súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné vysvetliť, že aj keď uvedený dôvod predĺženia posudzovaného
dedičského konania vyplýva z vyžiadaného súdneho spisu len nepriamo (č. l. 190, č. l. 203)
a predsedníčka okresného súdu ho vo svojom vyjadrení k sťažnosti tvrdí bez akýchkoľvek
dôkazov, prílohu sťažnosti tvorenej upovedomením verejného ochrancu práv
č. 966/2007/VOP z 19. apríla 2007 o výsledkoch vybavenia podnetu jednej z účastníčok
dedičského konania, v ktorej sú popísané dôvody predĺženia konania potvrdené, považuje
ústavný súd za dostatočný dôkaz o prebiehajúcom ROEP a o jeho vplyve na posudzované
dedičské konanie. Z uvedeného upovedomenia navyše explicitne vyplýva, že v dôsledku
prebiehajúceho ROEP bolo na Správe katastra N. pozastavené vydávanie výpisov a
vykonávanie zápisov pre obec a katastrálne územie O. Ústavný súd preto nevyhodnotil
námietky sťažovateľa predložené v stanovisku doručenom ústavnému súdu 11. mája 2011 a
týkajúce sa vzťahu prebiehajúceho ROEP a postupu okresného súdu v dedičskom konaní
ako dôvodné.
Za obdobie bezdôvodnej nečinnosti významné z hľadiska označených práv
sťažovateľa treba považovať aj časový úsek od 27. júna 2005, keď poverený súdny komisár
uskutočnil pojednávanie vo veci, do 15. marca 2007, keď poverený súdny komisár doručil
dedičskému súdu návrh meritórneho uznesenia pripraveného na základe výsledkov
pojednávania z 27. júna 2005 (20 a pol mesiaca). Konajúci súd následne 4. septembra 2007
vec vrátil podľa § 175zd ods. 1 OSP poverenému súdnemu komisárovi pre nedostatok
podkladov navrhnutého uznesenia. Súdny komisár potom až po viac ako deviatich
mesiacoch úplnej procesnej pasivity (25. júna 2008) uskutočnil pojednávanie vo veci.
Výrazné obdobie nečinnosti v dedičskom konaní trvalo od 12. augusta 2008
(pojednávanie) do 17. marca 2011, keď okresný súd vydal rozhodnutie vo veci. Podľa
názoru predsedníčky okresného súdu „toto nekonanie bolo spôsobené akceptovaním
žiadosti dediča J. G. (č. l. 218), aby sa v dedičskom konaní nepokračovalo
do právoplatného skončenia veci sp. zn. 3C/37/2007“ (súvisiace konanie právoplatne
ukončené v druhom štvrťroku 2010).
Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že podaním z 19. júna 2008
sťažovateľ skutočne navrhol okresnému súdu prerušenie dedičského konania, okresný súd
však o tomto návrhu procesne nerozhodol, navyše vo veci ďalej konal na pojednávaní
10. júla 2008 aj 12. augusta 2008. Pritom (ako to vyplýva zo zápisnice) na pojednávaní
12. augusta 2008 „dedič J. G. navrhuje, aby súd rozhodol vo veci uznesením.“ (č. l. 239).
Predmetom súvisiaceho konania, na priebehu ktorého založil sťažovateľ svoj návrh na
prerušenie konania, bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej v roku 2001 medzi
dvoma ďalšími účastníkmi dedičského konania (bratia sťažovateľa), a to na návrh
sťažovateľa. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti (pozemky) v katastrálnom území
obce O., ktoré darca nadobudol dedením po svojom otcovi (manžel poručiteľky a otec
sťažovateľa) ešte v roku 1980 (č. l. 283 – 290). Je teda zrejmé, že bez ohľadu na výsledok
tohto konania by sporné nehnuteľnosti nemohli tvoriť súčasť dedičstva po zomrelej
poručiteľke, a byť tak predmetom žalovaného dedičského konania.
Popísané preukázané skutočnosti vo svojom súhrne v spojení s fakultatívnym
charakterom prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP podľa názoru ústavného
súdu nepredstavovali pre okresný súd prekážku brániacu plynulému ďalšiemu priebehu
posudzovaného dedičského konania. Ústavný súd sa preto nestotožňuje s názorom
predsedníčky okresného súdu, že „na dĺžku konania významnou mierou prispeli aj samotní
účastníci konania, podaním žiadosti o nekonanie do skončenia iného súdneho konania“,
a vymedzené predĺženie konania o 2 roky a 7 mesiacov preto pričítal na vrub okresnému
súdu.
Posudzované dedičské konanie trvá 12 rokov. Z toho sa 6 mesiacov (od 4. apríla
2002 do 3. októbra 2002) súdny spis nachádzal na odvolacom súde z dôvodu odvolania
podaného sťažovateľom. Vo zvyšnom priebehu konania sp. zn. 3 D 271/2008 (pôvodne
sp. zn. D 166/99) okresný súd svojou bezdôvodnou nečinnosťou spôsobil prieťahy
v rozsahu 6 rokov a 4 mesiace. Takéto nedostatky v činnosti okresného súdu samy osebe
zakladajú v posudzovanom prípade právomoc ústavného súdu vysloviť porušenie
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i jeho práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Posudzované dedičské konanie nie je právoplatne ukončené a z vyžiadaného súdneho spisu
ústavný súd zistil, že proti meritórnemu uzneseniu zo 17. marca 2011 bolo sťažovateľom
doručené 13. apríla 2011 okresnému súdu odvolanie. Ďalší procesný postup v konaní tak,
aby bolo možné rozhodnúť o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej, je
povinný realizovať okresný súd, preto bolo potrebné popri vyslovení porušenia označených
práv sťažovateľa prikázať, aby okresný súd konal v predmetnej veci bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa
garantovaného mu čl. 48 ods. 2 ústavy i jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,
zaoberal sa aj žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia. Tú sťažovateľ založil
na dôvode „vzniknutej nemajetkovej ujmy spôsobenej vzniknutými prieťahmi v predmetnom
dedičskom konaní, čím došlo k zásahu do jeho základných práv a slobôd garantovaných tak
Ústavou SR, ako aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal do úvahy
najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie
počas predmetného konania a aj tú skutočnosť, že ústavný súd vo veci zistil porušenie
označených práv.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €.
Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu považuje za primerané priznať mu
sumu 3 000 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd
pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu.
IV.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
JUDr. A. S. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom v sume
620,04 €, ktorá je tvorená trovami právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti, doplnenie podania zo 7. februára 2011 a
stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu).
Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania za podanie doručené
ústavnému súdu 10. februára 2011, keďže toto podanie bolo uskutočnené na základe výzvy
ústavného súdu na doplnenie neúplnej sťažnosti (chýbajúci dôkaz o podaní sťažnosti
na postup súdu). Vo svojom podaní sťažovateľ uviedol, že sťažnosť na postup súdu nebola
podaná, žiaden dôkaz o jej využití teda ani nemohol predložiť. Ústavný súd tak predmetné
podanie nevyhodnotil ako spôsobilé privodiť sťažovateľovi efektívnu a účinnú ochranu jeho
práv. Navyše, jeho potreba bola vyvolaná nesplnením povinnosti sťažovateľa podať
procesne perfektný návrh na začatie konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd nepriznal náhradu trov konania ani za stanovisko sťažovateľa doručené
11. mája 2011, keďže z obsahu tohto podania vyplýva, že pre rozhodnutie ústavného súdu
neprináša relevantným spôsobom žiadne nové skutkové okolnosti alebo nové právne
názory.
Náhradu trov konania tak ústavný súd priznal sťažovateľovi len za dva úkony právnej
pomoci. Prvým z nich bolo prevzatie a príprava zastúpenia, pričom ústavný súd na rozdiel
od sťažovateľa dospel k záveru, že tento úkon právnej služby bol realizovaný ešte v roku
2009. Vyplýva to z dátumu (17. júl 2009), kedy bolo sťažovateľom udelené splnomocnenie
právnemu zástupcovi na zastupovanie vo veci sťažnosti.
Prvý úkon právnej služby bol teda vykonaný v roku 2009. Podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa ustanovení § 11 ods. 2
vyhlášky 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky). Základná sadzba odmeny
za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 bola 115,90 € Sk a hodnota režijného
paušálu predstavovala 6,95 €.
Druhým úkonom právnej služby, za ktorý ústavný súd sťažovateľovi priznal náhradu
trov, bolo podanie sťažnosti. Tento úkon bol vykonaný v roku 2010, a preto základná
sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 bola 120,23 € a hodnota
režijného paušálu predstavovala sumu 7,21 €.
Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume
250,29 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavný súd priznanú sumu nezvýšil o uplatnenú daň
z pridanej hodnoty. Aj keď sťažovateľ predložil osvedčenie o registrácii právneho zástupcu
za platiteľa dane z pridanej hodnoty, z tohto osvedčenia vyplýva, že právny zástupca
sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty od 1. decembra 2010. Oba úkony,
za ktoré ústavný súd priznal náhradu trov sťažovateľovi, však boli vykonané
pred uvedeným dňom (júl 2009, máj 2010).
Okresný súd je povinný zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia v priznanej sume
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2011