Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)IV. ÚS 433/2010
PDF · 346.08 KB
No categories available
IV. ÚS 433/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána
Lubyho o sťažnosti obchodnej spoločnosti Z., a. s., S., zastúpenej advokátkou Mgr. Z. B.,
B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.
47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na verejné prerokovanie veci a v jej
prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2
ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Obdo 41/2008 zo 17. septembra 2009 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Košiciach č. k. 2 Cob 51/2008-494 z 11. júla 2008, za účasti Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, takto
rozhodol:
Základné práva obchodnej spoločnosti Z., podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1
a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 141 ods.
1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Obdo 41/2008 zo 17. septembra 2009 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach č. k. 2 Cob 51/2008-494 z 11. júla 2008 p o r u š e n é n e b o l i .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára
2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Z., a. s., S. (ďalej aj „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátkou Mgr. Z. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv
podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7
ods. 5, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Obdo 41/2008 zo 17. septembra
2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.
2 Cob/51/2008-494 z 11. júla 2008, ktorým krajský súd zastavil odvolacie konanie vo veci
určenia neplatnosti všetkých uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia sťažovateľky
z 12. júna 2006.
Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu zo 17. februára 2010 doplnila svoju sťažnosť
podaním z 8. marca 2010 doručeným ústavnému súdu 10. marca 2010 o listinné dôkazy, t. j.
o kópie namietaných rozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:
«Sťažovateľ sa ako žalobca domáhal voči spoločnosti Obchodné meno: C., a. s.
Sídlo: S., Slovenská republika, Registrovaný: Okresný súd Košice I, obchodný register,
Oddiel Sa, ako žalovanému určenia neplatnosti všetkých uznesení mimoriadneho valného
zhromaždenia zo dňa 12. 6. 2006.
Súdne konanie o tomto návrhu bolo na prvom stupni vedené na Okresnom súde
Michalovce pod sp. zn.: 18 Cb 314/2006, odvolacie konanie bolo vedené na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn.: 2 Cob 51/2008 a dovolacie konanie bolo na Najvyššom súde
Slovenskej republiky vedené pod sp. zn.: 6 Obdo 41/2008.
Prvostupňový Rozsudok vyhlásil Okresný súd Michalovce dňa 21. 11. 2007, č. k:
18 Cb 314/2006-451 (7706212969).
Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 11. 7. 2008 č. k. 2 Cob 51/2008-494
(7706212969), rozhodol: „Odvolacie konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania.“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením zo dňa 17. 9. 2009, sp. zn.: 6 Obdo
41/2008 ako dovolací súd rozhodol: „Dovolanie žalobcu sa odmieta. Žalovanému sa
nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania.“.
3a/ Krajský súd v Košiciach ako súd druhého stupňa vydal napadnuté rozhodnutie na
základe písomného podania datovaného 3. 7. 2008, doručeného súdu dňa 7. 7. 2008,
označeného ako „Späťvzatie odvolania proti rozsudku OS Michalovce 18 Cb 314/2006-
451“, podpísaného „Mgr. V. B. predseda predstavenstva Z., a. s.“.
Trváme na tvrdení, že právne úkony vykonané pánom Mgr. V. B. ako údajným
zástupcom našej spoločnosti nemožno platne kvalifikovať ako konanie v mene našej
spoločnosti alebo ako konanie, ktoré by malo platné právne účinky voči tretím osobám.
V zmysle uznesení valného zhromaždenia našej spoločnosti, ku dňu vyhotovenia
späťvzatia 03. 07. 2008, 07. 07. 2008 a ani dňa 11. 07. 2008, Mgr. V. B. nebol predsedom
predstavenstva našej spoločnosti alebo oprávneným zástupcom našej spoločnosti.
Pri vydaní rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach nebola zohľadnená tá
skutočnosť, že mimoriadne valné zhromaždenie našej spoločnosti, ktoré sa uskutočnilo dňa
23. 06. 2008, a rovnako aj dňa 27. 06. 2008, prijalo uznesenia, ktorými zvolilo do funkcie
členov predstavenstva našej spoločnosti tieto osoby: Ing. M. B., V. F. a Ing. J. C., pričom za
jediného predsedu predstavenstva MVZ určilo Ing. M. B., a za podpredsedu predstavenstva
určilo V. F.
Podľa ust. § 194 ods. 2 Obch. zák.: (Orgán, ktorý volí členov predstavenstva, určí
zároveň, ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva), a teda každá akciová
spoločnosť môže mať iba jedného predsedu predstavenstva.
Valné zhromaždenie našej spoločnosti už dňa 23. 06. 2008 určilo ako jediného
predsedu predstavenstva osobu Ing. M. B., a po tomto rozhodnutí nemohla byť predsedom
predstavenstva iná osoba ani Mgr. V. B., keďže všetkým predchádzajúcim predsedom
predstavenstva táto funkcia zanikla okamihom prijatia tohto nového rozhodnutia valného
zhromaždenia o určení nového predsedu predstavenstva.
V zmysle platnej právnej úpravy hmotnoprávne účinky právnych skutočností, na
ktoré poukazujeme, t. j. (právotvorné) konštitutívne účinky zvolenia osôb za členov orgánov
našej akciovej spoločnosti, nastali už okamihom schválenia uznesení VZ dňa 23. 06. 2008,
27. 06. 2008, pričom zápis údajov o štatutárnom orgáne do obchodného registra má len
deklaratórny účinok.
Platnosť zápisníc, ktoré osvedčujú obsah uznesení VZ, trvá, uznesenia VZ sú
doposiaľ platné a osvedčujú existujúci skutočný stav v spoločnosti.
Predmetné uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia našej spoločnosti, na
ktoré poukazujeme a ktoré spochybňujú zápis v obchodnom registri, boli už v čase vydania
rozhodnutia Krajským súdom v Košiciach, založené aj v zbierke listín obchodného registra
Okresného súdu Košice I, a teda v zmysle ust. §27 Obchodného zákonníka, boli účinné aj
voči tretím osobám.
Na okolnosť, že údaje zverejňované obchodným registrom Okresného súdu Košice I,
podľa ktorých ako predseda predstavenstva našej spoločnosti je zapísaný Mgr. V. B.,
nezodpovedajú skutočnému stavu v našej spoločnosti, naša spoločnosť upozornila Krajský
súd v Košiciach aj listom datovaným 10. 7. 2008, doručeným dňa 11. 7. 2008, t. j. v deň
vydania napadnutého rozhodnutia. A teda na existenciu rozhodujúcich právnych
skutočností, sme súd bez zbytočného odkladu riadne upozornili.
Krajský súd v Košiciach pri vydaní napadnutého rozhodnutia na horeuvedené
skutočnosti neprihliadal.
3b) Vzhľadom na tento protiprávny stav, sme sa ochrany práv a legitímnych záujmov
našej spoločnosti domáhali v dovolacom konaní.
Namietaný nesprávny postup druhostupňového súdu a nedostatky druhostupňového
konania, v ktorom nám bolo odopreté naše právo konať pred súdom, neboli odstránené
a napravené ani v rámci dovolacieho konania.
Zdôrazňujeme, že v čase po podaní dovolania, Okresný súd Michalovce vyhlásil
Rozsudok č. k: 20 Cb 7/2008-135, ktorým vyhlásil všetky uznesenia údajného valného
zhromaždenia našej spoločnosti zo dňa 15. 12. 2009, za neplatné.
Podľa platnej právnej úpravy v prípade, ak súd vyhlási údajné uznesenia valného
zhromaždenia, na základe ktorých konal Mgr. V. B., za neplatné, zanikajú účinky všetkých
úkonov vykonaných Mgr. V. B., pričom toto právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti
týchto uznesení je záväzné pre každého.
Listina označeného rozsudku Okresného súdu Michalovce bola dňom 16. 03. 2009
založená aj do zbierky listín obchodného registra Okresného súdu Košice I, a teda v zmysle
ust. §27 Obchodného zákonníka, tretie osoby sa nemohli odvolávať na právne účinky
existencie neplatných uznesení.
Vzhľadom na uvedené, úkon späťvzatia odvolania považujeme za neúčinný voči
tretím osobám už od okamihu jeho uskutočnenia. ...
V kontexte s uvedeným... namietame, že súdy rozhodli bez existencie riadneho
podania späťvzatia návrhu a riadneho návrhu na zastavenie konania, čím nám bola odňatá
možnosť konať pred súdom. ...
Namietame, že odvolací a dovolací súd rozhodli len na základe domnienky, ktorá
však nebola v konaní riadne preukázaná listinami.»
Sťažovateľka ďalej uviedla:
«V dovolacom konaní sme zároveň namietali, že vo veci rozhodoval sudca JUDr. V.
H., ktorý bol vylúčený z dôvodov podľa §14 ods. 1 O. s. p.
Sudca Krajského súdu v Košiciach JUDr. V. H. sa ešte dňa 22. 08. 2005 písomne
vyjadril, že sa cíti byť zaujatý z dôvodu postoja k členovi predstavenstva našej spoločnosti,
ktorý bol poverený konať aj v tomto konaní, pričom tento sudca žiadal, aby bol vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci, v ktorej je účastníkom naša spoločnosť, na základe
čoho boli veci prideľované na rozhodnutie iným sudcom.
Na základe uvedeného, keďže sudca V. H. v písomnej forme potvrdil, že sa cíti byť
zaujatý vo vzťahu k členovi predstavenstva našej spoločnosti, sme toho názoru, že tento
sudca je pre postoj k osobe reprezentujúcej našu spoločnosť v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p.
vylúčený z prejednávania vecí, v ktorých účastníkom je naša spoločnosť. Konanie sudcu,
ktorý napriek tomu, že ex lege je vylúčený konal vo veci, považujeme v rozpore s ust. § 14
O. s. p., § 15 O. s. p., a v rozpore s právom na nestranný súd.
V zmysle platnej právnej úpravy pre naplnenie zákonnej podmienky vylúčenia sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci... postačí, ak možno mať pochybnosti o nezaujatosti
sudcu. V danom prípade sa navyše jedná aj o preukázateľne vyslovenú zaujatosť sudcu
JUDr. V. H. voči našej spoločnosti.
Rozhodovanie o predmetnej veci sudcom JUDr. V. H., ktorý prezentoval svoje
stanovisko, že sa cíti byť zaujatý vo veci týkajúcej sa našej spoločnosti, je aj v rozpore
s judikovaným stanoviskom ESĽP: Spravodlivosť nielen má byť vykonávaná, ale sa musí aj
javiť, že je vykonávaná.
Zároveň, keďže sudca JUDr. V. H. rozhodoval o veci, aj napriek tomu, že je
zo zákona vylúčený, poukazujeme na rozhodnutie, podľa ktorého: „ Každé konanie súdu
alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva
na súdnu alebo inú ochranu.“, (I. Ústavný súd SR 26/94).
Namietame, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu sa nedá zistiť,
ako sa dovolací súd vysporiadal s touto našou námietkou nesplnenia podmienky
nestranného sudcu, keďže toto uznesenie neobsahuje odôvodňujúce stanovisko dovolacieho
súdu k našej dovolacej námietke.
S poukazom na uvedené okolnosti sme toho názoru, že dovolanie bolo prípustné aj
podľa ust. § 237písm. f), g) O. s. p. ...
Týmto nesprávnym procesným postupom súdov, nám ako účastníkovi konania bola
znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré nám Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom ochrany našich práv a právom chránených záujmov.»
Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd na základe uvedeného takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie - právo na spravodlivé,
nezávislé, nestranné a zákonné prejednanie veci, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd č. 209/1992 Zb. v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7
ods. 5, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, právo na
súdnu ochranu - právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
rovnosť účastníkov, právo na verejné prerokovanie veci, právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom, ktoré garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd č. 209/1992 Zb. v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2,
čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, Uznesením
Krajského súdu v Košiciach č. k: 2 Cob/51/2008-494 z 11. 7. 2008 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Obdo 41/2008 z 17. 9. 2009, porušené boli.
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 Cob/51/2008-494 z 11. 7. 2008
a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Obdo 41/2008 z 17. 9. 2009 sa
zrušujú a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje, aby obnovil stav pred porušením práv
sťažovateľa.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa prikazuje, aby obnovil stav pred
porušením práv sťažovateľa.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške = 1,00 Euro,
ktoré je porušovateľ I. povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške = 1,00 Euro,
ktoré je porušovateľ II. povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania, ktorú sú porušovatelia I.
a II povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca odo dňa
právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Pretože vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy,
čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5,
čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 41/2008 zo 17. septembra 2009 v spojení
s uznesením krajského súdu č. k. 2 Cob/51/2008-494 z 11. júla 2008 nezistil dôvody na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, rozhodol uznesením č. k.
IV. ÚS 433/2010-21 z 25. novembra 2010 o jej prijatí na ďalšie konanie. Návrhu
sťažovateľky na vydanie dočasného opatrenia nevyhovel.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 19. januára 2011 predsedu
krajského súdu a predsedu najvyššieho súdu a 22. februára 2011 právnu zástupkyňu
sťažovateľky, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň predsedu
krajského súdu a predsedu najvyššieho súdu vyzval, aby sa vyjadrili aj k sťažnosti.
Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 31. januára 2011
(1 SprV/88/2011, doručenom ústavnému súdu 4. februára 2011) okrem iného uviedol:
„... Zásadnou otázkou pre posúdenie opodstatnenosti sťažnosti je to, či postupom
Krajského súdu v Košiciach, ktorý vo veci konal ako súd odvolací §10 ods. 1 O. s. p.
a Najvyšší súd SR, ktorý vo veci konal ako súd dovolací (§ 10a/ ods. 1 O. s. p.), bola
sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho
práv a právom chránených záujmov.
Krajský súd v Košiciach vo veci odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 21. 11. 2007, č. k. 18 Cb/314/2006-451 rozhodol na neverejnom
zasadnutí dňa 11. júla 2008, a to na základe písomného podania žalobcu zo dňa 3. 7. 2008,
doručeného Krajskému súdu v Košiciach dňa 7. 7. 2008 označeného ako späťvzatie
odvolania proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 18 Cb/314/2006-451, ktoré
podpísal Mgr. V. B., predseda predstavenstva Z., a. s., S., ktorý v čase rozhodovania
Krajského súdu v Košiciach bol v obchodnom registri zapísaný ako predseda
predstavenstva Z., a. s., S..
O tom, že Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací postupoval v odvolacom konaní
správne a v súlade s platnou právnou úpravou, potvrdil svojim rozhodnutím aj Najvyšší súd
SR, ktorý vo veci konal ako dovolací súd.
Obchodný register je verejným zoznamom podnikateľov (nie všetkých) a základných
právne relevantných údajov o nich. Okruh osôb, ktoré sa zapisujú do obchodného registra
je určený v rôznych zákonoch. Rozlišujeme konštitutívne a deklaratórne zápisy.
Podľa §27 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, zapísané údaje sú účinné voči tretím
osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je
účinný voči tretím osobám odo dňa, kedy bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do
zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch
alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah
listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby
preukážu, že o nich nemohli vedieť. Ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi
alebo uloženými a zverejnenými listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené
znenie. Tretie osoby sa môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba
nepreukáže, že tretím osobám boli známe zapísané údaje alebo obsah listín uložených
v zbierke listín.
V § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka je vyjadrený princíp materiálnej publicity,
ktorý spolu s princípom formálnej publicity dáva obchodnému registru povahu verejnej
listiny. To v praxi znamená, že údaje zapísané v obchodnom registri sú právne účinné
navonok i v prípade, ak nezodpovedajú skutočnému stavu, ak sú splnené podmienky
uplatnenia princípu materiálnej publicity. Pozitívna stránka princípu materiálnej publicity
spočíva v tom, že zápisy sú právne účinné voči každému aj súdu odo dňa ich vykonania
registrovým súdom. Znamená to, že odo dňa vykonania zápisu sa nemôže nikto dovolať
neznalosti ich obsahu.
Negatívna stránka materiálnej publicity doplňuje pozitívnu stránku, ktorá spočíva
v tom, že nie je možné namietať proti tretím osobám, teda aj súdu konajúcom v dôvere
v zápis, že tento zápis nezodpovedá skutočnosti.
Sťažnosť sťažovateľ odôvodňuje tým, že odvolací súd v čase rozhodovania vedel,
resp. musel vedieť o tom, že údaje zapísané v obchodnom registri sú odlišné od skutočnosti,
pričom žiadne dôkazy o tom nepredložil, a to napriek tomu, že dôkazné bremeno v danom
prípade nesie sťažovateľ.
Z obsahu spisu ako aj sťažnosti vyplýva, že mimoriadne valné zhromaždenie
obchodnej spoločnosti C. a. s. S. sa konalo 12. 6. 2006, pričom sťažovateľ až podaním zo
dňa 10. 7. 2008 doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 11. 7. 2008, upozornil Krajský
súd v Košiciach, že údaje zapísané v obchodnom registri nezodpovedajú skutočnému stavu.
Teda sťažovateľ potreboval viac ako dva roky na to, aby upozornil Krajský súd v Košiciach
na nesúlad údajov v obchodnom registri.
O odvolaní sťažovateľa síce Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozhodol dňa
11. júla 2008 v čase, keď upozornenie sťažovateľa nemal súd k dispozícii. To, že v čase
rozhodovania o odvolaní mal odvolací súd k dispozícii upozornenie sťažovateľa, sťažovateľ
relevantným spôsobom nepreukázal.
K vylúčeniu sudcu JUDr. V. H., PhD. ako člena senátu, ktorý rozhodoval o odvolaní
je potrebné uviesť, že JUDr. V. H., PhD. nebol vylúčený z rozhodovania v uvedenej veci,
pričom listom zo dňa 22. 8. 2005, len poukázal na praktiky Ing. C.
Z dôvodu späťvzatia odvolania, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
nepreskúmal vecnú správnosť rozhodnutia Okresného súdu Michalovce, preto sa k tomu ani
nevyjadrujeme...
Pokiaľ sťažovateľ napáda aj rozhodnutie dovolacieho súdu, k tomu sa môže vyjadriť
len Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, ktorý vo veci konal, ako súd dovolací.
Z horeuvedeného nepochybne vyplýva, že Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací,
pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľa postupoval správne, o čom svedčí aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR v Bratislave, a preto sťažnosť považujeme za nedôvodnú.“
Predseda najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 15. februára 2011 (č. k.
KP 4/2011-7, doručenom ústavnému súdu 21. februára 2011) okrem iného uviedol:
«Predmetom konania v právnej veci sťažovateľky ako žalobkyne na najvyššom súde
bolo rozhodovanie o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 11. júla 2008, č. k. 2 Cob 51/2008-494, o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho
valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti C., a. s. S. (v súčasnosti v likvidácii) z 12. júna
2006, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 18 Cb 314/2006. Dovolanie bolo
tunajšiemu súdu doručené 28. októbra 2008 s tým, že vyššie označeným uznesením najvyšší
súd dovolanie žalobkyne odmietol a súčasne rozhodol o náhrade trov dovolacieho konania
tak, že túto žalovanému nepriznal. Pokiaľ ide o dôvody odmietnutia dovolania sťažovateľky,
s týmito sa súd vysporiadal tak, ako na to poukázala predsedníčka senátu v odôvodnení
rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že dôvodom odmietnutia dovolania bola skutočnosť, že
toto smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Pridržiavajúc
sa odôvodnenia uznesenia, toto považujeme za ústavne akceptovateľné, majúc na zreteli, že
inštitút odôvodnenia súdneho rozhodnutia je jednou z podstatných záruk výkonu súdnej
moci, súčasne, že výklad legislatívneho textu právnej normy a jeho uplatnenie musí byť v
súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V súlade s konštantnou
judikatúrou ústavného súdu najvyšší súd zdôrazňuje, že nejde o porušenie základného práva
na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv
účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s
objektívnym právom.
Na zdôraznenie dôvodov, ktoré vo veci konajúci senát viedli k odmietnutiu dovolania
sťažovateľky, poukazujeme na jednej strane na jej správny názor spočívajúci v tvrdení, že
zmeny v osobách štatutárnych, resp. iných orgánov obchodných spoločností majú charakter
deklaratórneho zápisu. Právne skutočnosti týkajúce sa týchto zmien nastávajú bez ohľadu
na to, či je alebo nie je zápis o týchto skutočnostiach v obchodnom registri vykonaný.
Samotný zápis vo vzťahu k verejnosti v takýchto prípadoch len deklaruje (vyhlasuje), že
určitá právna skutočnosť nastala už skôr, t. j. pred zápisom. Na strane druhej je potrebné
pamätať na ustanovenie §27 ods. 3 a 6 Obchodného zákonníka, ktoré poskytujú ochranu
tretím osobám (a teda aj vo veci konajúcemu Krajskému súdu v Košiciach ako súdu
odvolaciemu, ktorý rozhodoval o späťvzatí žalobkyne, podaného Mgr. V. B.). V tejto
súvislosti dovolací súd vyčerpávajúcim spôsobom opísal celú chronológiu jednotlivých
právnych úkonov vykonaných v súvislosti s odvolaním Mgr. V. B. z funkcie člena
predstavenstva spoločnosti. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je v tomto smere
dostatočne zrozumiteľné, zodpovedajúce ustanoveniu § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.
Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), v zmysle ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti...“, najvyšší súd má za to, že ani
v tomto smere k porušeniu jej základného práva nedošlo. Otázku existencie zbytočných
prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je
potrebné skúmať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej
zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a spôsobu, akým v konaní postupoval
súd. Posudzujúc tieto tri kritériá, najvyšší súd vzhľadom na stav zaťaženosti vo veci
konajúceho senátu a vybavovanie vecí v poradí, v akom súdu došli, považuje dobu
predmetného konania (od doručenia dovolania tunajšiemu súdu 28. októbra 2008 až do
rozhodnutia vo veci uznesením zo 17. septembra 2009) za ústavne akceptovateľnú.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má najvyšší súd za to, že k porušeniu
základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1, ods. 2
v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4
ústavy, ani jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), uznesením najvyššieho súdu
zo 17. septembra 2009, sp. zn. 6 Obdo 41/2008, nedošlo.
Vo vzťahu k možnosti upustenia od ústneho pojednávania na ústavnom súde podľa
§ 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov oznamujem, že
najvyšší súd s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.»
Právna zástupkyňa sťažovateľky na opakovanú výzvu ústavného súdu z 20. apríla
2011, ktorú si prevzala 16. mája 2011, do času prerokovania sťažnosti nereagovala. Bola
upozornená na to, že ak na výzvu ústavného súdu do troch dní od jej doručenia nezareaguje,
ústavný súd to bude považovať za súhlas s tým, aby upustil od ústneho pojednávania.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a zo stanoviska najvyššieho súdu a krajského súdu
ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv
na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať
tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,
ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4
ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).
Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd, aplikujúc
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu k čl. 6 ods. 1
dohovoru, ako aj judikatúru vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy, skúma, či konanie ako celok
bolo spravodlivé, a nie je v zásade oprávnený a povinný preskúmavať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci
samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdmi bol náležité zistený skutkový
stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96).
Do obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí
právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03). Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlúčiteľnosti účinkov
takéhoto výkladu a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských
právach a základných slobodách a do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný
súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné
alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň
by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis
I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
Pokiaľ ide o požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu v limitoch čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd sa už odvolal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej čl. 6 ods. 1 dohovoru
súd síce zaväzuje, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, to však neznamená, že sa vyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Otázku, či súd splnil svoju
povinnosť odôvodniť rozhodnutie, ktorá vyplýva z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa záverov
ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (rozhodnutie vo veci
Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 288, Garcia Ruiz proti
Španielsku z 21. januára 1999). Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať
odpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh, ak ide o takú otázku, ktorá nie je
relevantná a nevyhnutná pre dané rozhodnutie. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného
súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej
konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci.
Sťažovateľka svojou sťažnosťou namieta porušenie svojich základných práv podľa
čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1
a čl. 152 ods. 4 ústavy a svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho
súdu sp. zn. 6 Obdo 41/2008 zo 17. septembra 2009 v spojení s uznesením krajského súdu
č. k. 2 Cob 51/2008-494 z 11. júla 2008.
Z príslušného spisu krajského súdu vyplýva, že krajský súd rozhodol o zastavení
odvolacieho konania 11. júla 2008, pritom z napadnutého rozhodnutia krajského súdu
nevyplýva, či si krajský súd pred svojím rozhodnutím zisťoval, či Mgr. V. B., ktorý v mene
sťažovateľky 7. júla 2008 vzal odvolanie späť, bol v čase späťvzatia odvolania predsedom
štatutárneho orgánu.
Zo spisu krajského súdu ďalej vyplýva, že krajskému súdu bolo doručené podanie
zástupcov spoločnosti Z., a. s. S., podpísané Ing. M. B. ako predsedom predstavenstva a V.
F. ako podpredsedom predstavenstva z 10. júla 2008, a to „do obchodnej kancelárie 11.
júla 2008 o 14:00“ (v piatok, pozn.), čo dokumentuje aj prezenčná pečiatka s dátumom
„11. 07. 2008“ a pečiatka „Podané osobne“, ktoré bolo „založené do spisu dňa 14. 7.
2008“ (v pondelok, pozn.). Toto podanie bolo informáciou pre krajský súd zo strany
sťažovateľky o zmene obsadenia funkcií štatutárneho orgánu sťažovateľky. Jeho súčasťou
bola aj kópia stránky obchodného registra z internetu s názvom „Listiny uložené v Zbierke
listín Okresného súdu Košice I“. Na konci riadkovaného záznamu „Uložené listiny“ sa v
posledných dvoch riadkoch pred dátumom aktualizácie výpisu z obchodného registra (7.
júla 2008) uvádza ako uložená listina notárska zápisnica N 285/2008, Nz 26796/2008,
NCRIs 26526/2008 o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia s dátumom doručenia
24. júna 2008, ktorej dátum a čas, zachytený na výstupe z internetovej adresy
http://www.orsk.sk, 11. júla 2008 o 11.12 h, môže signalizovať zmenu.
Ďalej je v spise založený prvopis uznesenia krajského súdu č. k. 2 Cob/51/2008-494
z 11. júla 2008 (doručený okresnému súdu 18. júla 2008 s vyznačením právoplatnosti
29. júla 2008). Výpis z obchodného registra, ktorý je tiež súčasťou spisu krajského súdu,
obsahuje výpis o sťažovateľke z „15. 07. 2008“ (v utorok) a s dátumom aktualizácie údajov
„07. 07. 2008.“ Z príslušného súdneho spisu vyplýva, že krajský súd si až 15. júla 2008
(uznesenie krajského súdu o zastavení odvolacieho konania je z 11. júla 2008, pozn.)
výpisom z obchodného registra z internetu overoval, zrejme na základe podania
sťažovateľky doručeného krajskému súdu 11. júla 2008, či osoba, ktorá v mene žalobcu
konala a vzala odvolanie späť, je predsedom štatutárneho orgánu.
Krajský súd v odôvodnení uznesenia, ktorým vo veci č. k. 2 Cob/51/2008-494
zastavil odvolacie konanie, uviedol:
„Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podaním zo dňa 4. 2.
2008. Navrhol zmeniť rozsudok prvého stupňa, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a uplatnil
si náhradu trov konania.
Podaním zo dňa 3. 7. 2008 žalobca zobral svoje odvolanie v celom rozsahu späť.
Žalovaný podaním zo dňa 8. 7. 2008 navrhol odvolacie konanie zastaviť s tým, že
trovy konania nežiada.
Podľa § 207 ods. 2 O. s. p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie
konanie zastaví (§ 207 ods. 3 O. s. p.).
Odvolací súd v predmetnej veci vzhľadom na prejav žalobcu zo dňa 3. 7. 2008
a prejav žalovaného zo dňa 8. 7. 2008 odvolacie konanie s poukazom na ust. § 207 ods. 3
O. s. p. zastavil.“
Najvyšší súd v odôvodnení svojho uznesenia, ktorým odmietol dovolanie
sťažovateľky založené na dôvodoch upravených v § 237 písm. c), f) a g) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), s poukazom na § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) OSP,
okrem iného uviedol:
„V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Podľa § 239 O. s. p. platí,
že ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu
prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O. s. p.) alebo potvrdzujúce
uznesenie (§ 239 ods. 2 O. s. p.), ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:
a) odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej stránke
o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak c) ide o uznesenie
o uznaní, príp. neuznaní cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné, resp.
nevykonateľné na území Slovenskej republiky.
Uznesenie o zastavení odvolacieho konania, ktoré žalobca napadá dovolaním, nie je
v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. uvedené. Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je však
prípustné dovolanie z dôvodov vymenovaných v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.
Okrem iných prípustnosť dovolania zakladá aj postup súdu, ktorým bola účastníkovi
konania odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/). Odňatím možnosti konať sa
v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O postup,
odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež vtedy, ak odvolací súd zastaví
odvolacie konanie podľa § 207 ods. 3 O. s. p., hoci podmienky pre tento postup neboli
splnené. Dovolateľ v postupe odvolacieho súdu vidí vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Uvedená vada je však skutočnosťou
zakladajúcou dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť. Prihliadnuť na ňu by bolo
možné, len ak by dovolanie bolo prípustné. Z opisu pochybenia, ktoré dovolateľ
odvolaciemu súdu vytýka, je zrejmé, že za vadný považuje postup odvolacieho súdu v tom,
že zastavil odvolacie konanie na základe späťvzatia odvolania, ktoré takýto účinok nemohlo
vyvolať, pretože bolo urobené niekým, kto na takýto úkon nebol oprávnený. Takéto
pochybenie by bolo treba považovať za postup, ktorým sa účastníkovi konania odňala
možnosť konať pred súdom, ktorý zakladá nielen dôvodnosť dovolania, ale aj jeho
prípustnosť. Dovolací súd preto vychádzajúc z § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. preskúmal
postup odvolacieho súdu i z uvedeného pohľadu.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa môže napadnúť odvolaním účastník konania.
Podané odvolanie, pokiaľ o ňom odvolací súd nerozhodol, môže účastník konania vziať
späť. V takom prípade odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 201, § 207 ods. 2, 3
O. s. p.). Za právnickú osobu v občianskom súdnom konaní koná a robí procesné úkony
štatutárny orgán, alebo pracovník (člen), ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu konať.
Právnická osoba, rovnako ako osoba fyzická, sa môže dať zastúpiť zástupcom, ktorého si
zvolí (§ 21, § 24 O. s. p.). Plnomocenstvo pre zástupcu musí v takom prípade udeliť
štatutárny orgán.
Žalobcom v konaní je akciová spoločnosť, ktorej štatutárnym orgánom je
predstavenstvo volené valným zhromaždením. Podľa zápisu v obchodnom registri
za spoločnosť koná predseda, v jeho neprítomnosti podpredseda. Keď právny úkon vyžaduje
písomnú formu, podpisuje ho predseda, prípadne podpredseda a ďalší člen predstavenstva.
Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podala dňa 7. februára 2008 v mene
žalobcu advokátka Mgr. Z. B. (č. l. 463). Plnomocenstvo pre ňu podpísali dňa 24. januára
2007 Ing. M. B. ako predseda predstavenstva a V. F. ako podpredseda predstavenstva (č. 1.
82). Späťvzatie odvolania, ktoré bolo podané na odvolací súd osobne dňa 7. júla 2008,
podpísal Mgr. V. B. ako predseda predstavenstva (č. l. 486). Dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podala v mene žalobcu Mgr. Z. B. (č. l. 509). Plnomocenstvo pre ňu
podpísali dňa 22. augusta 2008 Ing. M. B. ako predseda predstavenstva a V. F. ako
podpredseda predstavenstva (č. 1. 521), v rovnakom postavení ako predchádzajúce
plnomocenstvo.
Dovolateľ nesprávny postup odvolacieho súdu vidí v tom, že konanie zastavil
na základe úkonu osoby, ktorá nebola oprávnená v jeho mene konať. Mgr. V. B. bol síce v
čase, keď urobil predmetný procesný úkon, zapísaný v obchodnom registri ako predseda
predstavenstva spoločnosti, v skutočnosti však ním už nebol, lebo uznesením mimoriadneho
valného zhromaždenia zo dňa 23. júna 2008 bol na funkciu predsedu predstavenstva
menovaný p. B. V uvedených súvislostiach treba prisvedčiť názoru dovolateľa, že funkcia v
štatutárnom orgáne vzniká rozhodnutím orgánu právnickej osoby, do ktorého kompetencie
patrí jeho vytváranie. Zápis do obchodného registra má už len deklaratórny, nie
konštitutívny účinok. Rovnako to platí aj pre zánik funkcie (§ 66 ods. 2 Obchodného
zákonníka). Ak urobia úkon osoby, ktoré v skutočnosti štatutárnym orgánom alebo jeho
členom nie sú, nepôjde o platný úkon právnickej osoby. Napriek uvedenému i v opísanom
prípade môže mať zápis v obchodnom registri účinky voči zapísanej právnickej osobe, ale
najmä voči tretím osobám.
Podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase späťvzatia
odvolania sú zapísané údaje účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Podľa §
27 ods. 6, od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do obchodného
registra sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych
predpisov, spoločenskej zmluvy, alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych
orgánov alebo ich členov, okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení
vedela. Uvedené ustanovenia poskytujú ochranu tretím osobám, ktoré konajú v dobrej viere,
že údaje týkajúce sa štatutárnych orgánov, ktoré sú zapísané v obchodnom registri
a zverejnené, sú správne a zodpovedajú skutočnosti.
Dovolací súd si zapožičal z registrového súdu - Okresný súd Košice I spis týkajúci sa
zápisu zmien spoločnosti Z., a. s., S., zapísaného v oddieli Sa, Z uvedeného spisu vyplýva, že
dňa 19. júna 2008 bol podaný návrh na zápis zmeny zapísaných údajov, ktorý sa týkal
výmazu predsedu predstavenstva Ing. M. B. a zároveň zápisu predsedu predstavenstva Mgr.
V. B. Táto zmena bola vykonaná dňa 24. júna 2008 a zapísaná ku dňu 8. júla 2008.
Ďalším návrhom zo dňa 25. júna 2008 sa navrhol zápis zmeny v osobe predsedu
predstavenstva, a to zápis Ing. M. B. Registrový súd túto zmenu odmietol vykonať, nakoľko
návrh nespĺňal podmienky na vykonanie zápisu. Dňa 3. júla sa podali námietky proti
oznámeniu o odmietnutí vykonať zápis. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23. júla
2008, sp. zn. 33 Nsre/50/2008 námietky navrhovateľa zamietol. Na odvolanie navrhovateľa
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa 29. septembra 2008, č. k. 1
Cob/97/2008-714 zmenil napadnuté uznesenie tak, že povolil v obchodnom registri v oddieli
Sa vl. č. 798/V okrem iného zápis v časti štatutárny orgán - predstavenstvo: Ing. M. B. a
výmaz predsedu predstavenstva Mgr. V. B. k 23. júnu 2008. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 4. novembra 2008. Z potvrdenia o vykonaní zápisu registrového súdu (č. k.
742) vyplýva, že predmetná zmena bola vykonaná dňa 9. apríla 2009.
Uvedené zloženie členov predstavenstva bolo takto zapísané v obchodnom registri až
9. apríla 2009, kedy súd vydal aj potvrdenie o vymazaní zapísaného predsedu
predstavenstva a ukončení funkcie k 23. júnu 2008 a zapísaní nových členov, okrem iných aj
Ing. M. B., so vznikom funkcie 23. júna 2008. Túto zmenu však nevykonal na základe
uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 23. júna 2008, ako sa uvádza v dovolaní. Zmeny
zapísal až na základe rozhodnutia o odvolaní, ktorým zmenil uznesenie o námietkach tak, že
námietkam vyhovel a rozhodol o zápise.
Znamená to, že v čase podania odvolania bol Mgr. V. B., ktorý v mene žalobcu vzal
odvolanie späť, zapísaný v obchodnom registri ako člen štatutárneho orgánu – predsedu
predstavenstva. Vzhľadom na charakter sporu si odvolací súd zrejme zadovážením výpisu
z obchodného registra overoval, či osoba, ktorá v mene žalobcu konala a vzala odvolanie
späť, je skutočne členom štatutárneho orgánu. V spise je na č. 1. 488 výpis z obchodného
registra zo dňa 15. júla 2008, podľa ktorého uvedený stav stále platil. K inému záveru, a to
ani z obsahu registrového spisu, v čase rozhodovania o späťvzatí odvolací súd nemohol
dospieť. Za uvedenej situácie sa žalobca, vzhľadom na ustanovenie § 27 ods. 6 Obchodného
zákonníka, nemohol dovolávať toho, že procesný úkon, ktorý urobila osoba zapísaná v
obchodnom registri ako člen štatutárneho orgánu, nie je platný a účinný. Odvolací súd
preto nemal dôvod pochybovať o tom, že odvolanie vzala späť osoba, ktorá právom konala
za žalobcu.
Odvolací súd odvolacie konanie správne zastavil a v konaní nedošlo k vade uvedenej
v § 237 písm. f/ O. s. p. Dovolací súd nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení § 237 O. s. p. Dovolanie preto podľa § 218
ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.“
Najvyšší súd ako súd dovolací, ktorý o dovolaní sťažovateľky rozhodoval
17. septembra 2009, rekapituluje vo svojom rozhodnutí skutočnosti rozhodujúce z hľadiska
posúdenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu, pričom závery najvyššieho súdu
vychádzajú z hodnotenia skutkového stavu v čase rozhodovania krajského súdu.
Ústavný súd zisťoval, či napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol
dovolanie sťažovateľky podané proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, nemá znaky
svojvoľnosti a arbitrárnosti a či je ústavne akceptovateľné. Posudzoval, ako najvyšší súd
ako súd dovolací preskúmal uznesenie krajského súdu z hľadiska existencie dovolacích
dôvodov uvedených v § 237 písm. f) OSP [pričom akceptoval názor najvyššieho súdu
o absencii dovolacích dôvodov podľa § 237 písm. c) a g) OSP, aj keď bez bližšieho
odôvodnenia, pretože išlo o procesné rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania
na základe späťvzatia odvolania samotným žalobcom, t. j. sťažovateľkou].
Z hľadiska ochrany základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo najzávažnejšou otázkou, či najvyšší
súd po vecnej a právnej stránke správne posúdil otázku prípustnosti dovolania voči
napadnutému rozhodnutiu krajského súdu.
Je nespochybniteľné, že najvyššiemu súdu bolo v čase rozhodovania o dovolaní
sťažovateľky (17. septembra 2009) známe, že v čase rozhodovania krajského súdu
o späťvzatí odvolania a o zastavení konania (11. júla 2008) už došlo k zmene v osobe
predsedu štatutárneho orgánu sťažovateľky. Najvyšší súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vyrovnáva s otázkou, či táto zmena napriek tomu, že ešte nebola zaznamenaná
v obchodnom registri, mala byť zohľadnená krajským súdom pri rozhodovaní o späťvzatí
odvolania sťažovateľky. Na tomto základe najvyšší súd skúmal prípustnosť dovolania.
Najvyšší súd poukázal vo svojom odôvodnení na to, že aj keď zmena v osobe
predsedu štatutárneho orgánu nie je ešte zapísaná v obchodnom registri, možno na ňu
prihliadať podľa príslušných právnych predpisov (§ 27 ods. 3 Obchodného zákonníka)
vo vzťahu k tretím osobám, ale len vtedy, keď sa preukáže, že tretia osoba o tejto
skutočnosti vedela. V danom prípade „treťou osobou“ bol krajský súd, ktorý rozhodoval
o späťvzatí odvolania sťažovateľky. Je pravda, že v čase rozhodovania o späťvzatí
odvolania sťažovateľky krajský súd zmenu v osobe predsedu štatutárneho orgánu nezisťoval
a výpis z obchodného registra získaný 15. júla 2008, t. j. už po vydaní napadnutého
uznesenia krajského súdu, nevykazuje zmeny v zložení štatutárneho orgánu avizované
v podaní sťažovateľky z 10. júla 2008 (doručenom krajskému súdu 11. júla 2008, pozn.),
ktoré by boli nespochybniteľnou relevantnou informáciou pre tretie osoby, že došlo k zmene
zloženia štatutárneho orgánu. Na skutočnosti, že krajský súd nemal v danom čase relevantnú
informáciu o zmene zloženia štatutárneho orgánu, založil najvyšší súd svoj formálno-právny
záver o neprípustnosti dovolania, pretože v čase rozhodovania krajského súdu absentovali
vo vzťahu k tretím osobám iné relevantné informácie o zmene štatutárnych orgánov
sťažovateľky, ako boli v tom čase uvedené v obchodnom registri.
Nespochybňujúc a rešpektujúc preferenciu materiálneho chápania ochrany ústavnosti
najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu musel pri svojom rozhodovaní vychádzať a aj
vychádzal z aktuálneho skutkového a právneho stavu v čase rozhodovania krajského súdu
vrátane preferovania dostupnosti právne relevantných informácií, ktorých jediným zdrojom
v čase rozhodovania krajského súdu bol obchodný register. Najvyšší súd pre účely
objektívneho posúdenia skutočnosti, či späťvzatie odvolania uskutočnil oprávnený
štatutárny orgán, si zadovážil spis Okresného súdu Košice I, z ktorého vyplynulo, že
Okresný súd Košice I ako registrový súd až uznesením sp. zn. 33 Nsre/50/2008 z 23. júla
2008 námietky sťažovateľky týkajúce sa zápisu do obchodného registra zamietol.
Sťažovateľka proti tomuto uzneseniu podala odvolanie krajskému súdu, ktorý o týchto
námietkach rozhodol uznesením č. k. 1 Cob 97/2008-714 z 29. septembra 2008, pričom toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. novembra 2008 a zmena v obchodnom registri bola
vykonaná až 9. apríla 2009.
Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd síce rozhodoval o dovolaní 17. septembra
2009, avšak tieto informácie nemohol zohľadniť ako informácie, ktoré by boli rozhodujúce
a relevantné pre posúdenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu v čase jeho
rozhodovania, pretože krajský súd rozhodoval o späťvzatí návrhu 11. júla 2008. Formálno-
právny záver najvyššieho súdu o odmietnutí dovolania podľa názoru ústavného súdu
vychádza z akceptovania relevantných informácií, ktoré mal krajský súd k dispozícii v čase
svojho rozhodovania, a zodpovedá štádiu procesného preskúmavania zákonných podmienok
prípustnosti dovolania. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu je preto podľa názoru
ústavného súdu ústavne akceptovateľné a udržateľné a nevykazuje znaky svojvôle
a arbitrárnosti.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej
sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva garantovaného v čl. 46 ods. 1
ústavy a svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky garantovaných
v čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5,
čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy namietaným uznesením najvyššieho
súdu v spojení s namietaným uznesením krajského súdu ústavný súd uvádza, že až po
meritórnom prerokovaní dovolania by bolo možné posúdiť, či k namietanému porušeniu
označených základných práv sťažovateľky napadnutým postupom a rozhodnutím
najvyššieho súdu došlo, a preto ani tejto časti sťažnosti sťažovateľky ústavný súd
nevyhovel, pretože rozhodnutie o odmietnutí dovolania je procesným rozhodnutím.
Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že základné práva sťažovateľky podľa čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5,
čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 41/2008 zo 17. septembra 2009 v spojení
s uznesením krajského súdu č. k. 2 Cob 51/2008-494 z 11. júla 2008 porušené neboli.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2011