Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 223/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. K., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. K., K., vo

veci namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Prešove č. k. -418 zo 7. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. K. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2010 doručená sťažnosť Ing. M. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.

48 ods. 1 (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -418 zo 7. septembra 2010.

Sťažovateľka žiadala odložiť vykonateľnosť uznesenia krajského súdu č. k. -418

zo 7. septembra 2010.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti v súvislosti s namietaným porušením svojich práv

uviedla:

„Na Okresnom súde Bardejov prebieha trestné konanie pod sp. zn. ,

v ktorom sťažovateľka vystupuje na strane poškodenej.

Predmetná trestná vec bola postupne prideľovaná sudcom okresného súdu, ktorým

v súlade s rozvrhom práce bola na rozhodovanie pridelená trestná súdna agenda, ktorí však

boli rozhodnutiami krajského súdu z vykonávania úkonov trestného konania

v prejednávanej veci z dôvodu pomeru k účastníkom konania alebo ich blízkym príbuzným

vylúčení.

Predmetná trestná vec bola napokon pridelená sudcovi JUDr. M. K., do ktorého

súdnej agendy v súlade s rozvrhom práce pre rok 2008 nepatrí rozhodovanie

a prejednávanie vecí na úseku trestnom.

Sťažovateľka dňa 15. 7. 2010 podala prostredníctvom svojho splnomocnenca návrh

na odňatie trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. a jej

prikázanie inému súdu.

Dňa 22. 11. 2010 bolo splnomocnencovi poškodenej - sťažovateľky, doručené

uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 7. 9. 2010 sp. zn. -148, ktorým

Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že podľa trestnú vec proti

obžalovanému Ing. J. M. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm. a), ods. 2 písm. b), d) Tr. zák. a iné, vedenú na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2

T 169/07, tomuto súdu neodníma.“

Sťažovateľka tvrdí, že označeným uznesením krajského súdu došlo k porušeniu jej

základného práva na zákonného sudcu podľa a listiny,

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a práva

„na nestranný súd zriadený zákonom“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V tejto súvislosti vo svojej sťažnosti uvádza, že potom, keď sudcovia Okresného

súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) na trestnom úseku oznámili predsedovi súdu, že

existujú skutočnosti, pre ktoré sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod

sp. zn. , krajský súd rozhodol o ich vylúčení. V nadväznosti na to „bola vec na

prejednanie a rozhodnutie pridelená inému sudcovi tunajšieho súdu náhodným výberom za

pomoci technických prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti slovenskej

republiky, v súlade s čl. III. C bod 9 rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov pre rok 2008

a

Podľa potvrdenia na čl. 301 bol spis tunajšieho súdu dňa 26. 11. 2008

pridelený do oddelenia: občianskoprávne veci, a bol pridelený sudcovi tunajšieho súdu

JUDr. M. K.

Z rozvrhu práce pre rok 2008 vyplýva, že JUDr. M. K. sú pridelené súdne oddelenia

3 C, 3 P, 3 D, 3 E, 3 Er, 3 Ro, 3 U, 3 UL, 6 PPOm, 3 Ps, 3 Pu, 3 Po, 3 Ccud, 3 Pcud, 3

Dcud, 3 Ecud, 3 Ercud, 3 Em.

Do súdnej agendy JUDr. M. K. nepatrí rozhodovanie a prejednávanie vecí na úseku

trestnom. Napriek tomu mu bola v rozpore s rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov pre

rok 2008 pridelená na prejednanie a rozhodnutie predmetná trestná vec.

Po vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu Bardejov, ktorým vzhľadom na rozvrh

práce pre rok 2008, mohli napadať nové trestné konania, sa na Okresnom súde Bardejov

viac nenachádza žiaden zákonný sudca oprávnený prejednať a rozhodnúť predmetnú

trestnú vec.“.

Sťažovateľka je toho názoru, že „Pokiaľ teda v predmetnom trestnom konaní

prejednáva a rozhoduje vec sudca, ktorému bola trestná vec pridelená v rozpore s rozvrhom

práce pre rok 2008 so zreteľom na to, že súlad s rozvrhom práce je zákonnou podmienkou

zákonného sudcu, je trestná vec prejednávaná nezákonným sudcom.“.

Sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť, „že okrem vylúčených sudcov už žiadnemu

ďalšiemu sudcovi podľa rozvrhu práce na rok 2008, teda v rozhodnom čase prideľovania

veci, nebola pridelená na rozhodovanie trestná agenda, a preto na Okresnom súde

Bardejov už žiaden zo sudcov nie je zákonným sudcom v uvedenom trestnom konaní“. Cituje

pritom z časti III C bodu 9 rozvrhu práce okresného súdu na rok 2008 v znení doplnku

k rozvrhu práce sp. zn. Spr. 813/08 z 23. septembra 2008, podľa ktorého „V prípade

vylúčenia sudcu, alebo súdneho úradníka z konania a rozhodovania, vec novému sudcovi,

alebo súdnemu úradníkovi sa pridelí pomocou aplikácie. V prípade, ak takýto postup nie je

možný, nového sudcu, alebo súdneho úradníka predseda súdu určí výnimkou.“.

Podľa sťažovateľky „Z uvedeného vyplýva, že bod 9 rieši len problematiku

dodržania zákonnej podmienky náhodného prideľovania veci, ale len v rámci sudcov,

ktorým tieto veci majú byť pridelené v rámci ich agendy. Predmetný bod 9 rozvrhu práce

teda rieši len splnenie podmienky vylúčenia možnosti ovplyvňovania pridelenia veci (spôsob

prideľovania trestných vecí sudcom, ktorým v súlade s rozvrhom práce patrí uvedená súdna

agenda) a rieši prípad nemožnosti pridelenia veci technickými prostriedkami v prípade ich

nefunkčnosti v súlade s ustanovením ...

V súčasnosti vec pojednávajúci sudca, JUDr. M. K., nie je podľa rozvrhu práce

sudcom Okresného súdu Bardejov oprávneným konať a rozhodovať trestnú súdnu agendu,

so zreteľom túto skutočnosť nie je JUDr. M. K. zákonným sudcom v tejto trestnej veci a

predmetná trestná vec mu bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie v rozpore s

rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov pre rok 2008.

Vzhľadom na skutočnosť vylúčenia všetkých sudcov oprávnených prejednávať

a rozhodovať trestnú agendu, sa na Okresnom súde Bardejov nenachádza žiaden zákonný

sudca oprávnený prejednať a rozhodnúť uvedenú trestnú vec.

Na úseku trestnom v registroch T, sú sudcom okresného súdu pridelené súdne

oddelenia 1 T, 2 T, 3 T, 5 T, 6 T, s tým, že sudcovia, ktorým sú tieto súdne oddelenia

pridelené, sú všetci z rozhodovania a prejednania predmetnej trestnej veci vylúčení.“.

Krajský súd, ktorý rozhodoval o návrhu sťažovateľky na odňatie trestnej veci vedenej

na okresnom súde pod sp. zn. a o jej prikázaní inému súdu, tomuto návrhu

nevyhovel a označenú trestnú vec okresnému súdu neodňal, sa podľa sťažovateľky

nevysporiadal v odôvodnení namietaného rozhodnutia s jej konkrétnou argumentáciou

ústavne konformným spôsobom, a preto malo dôjsť k porušeniu ňou označených práv podľa

, listiny a dohovoru.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky

- na zákonného sudcu zakotvené v článku 48 ods. 1 ,

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky

- na zákonného sudcu zakotvené v článku 38 ods. 1 Listiny základných práv,

- na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom zakotvené v článku 6 ods. 1

Dohovoru bolo uznesením Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. - 418

zo dňa 7. 9. 2010, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

- 418 zo dňa 7. 9. 2010 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie

konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila

sťažovateľka, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale

aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný

stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, ). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivé

súdne konanie podľa a práva na prejednanie veci na nezávislom

a nestrannom súde podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa a podľa listiny v súvislosti

s nevyhovením jej návrhu na odňatie trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

a na jej prikázanie inému súdu, ktorý podala z dôvodu vylúčenia všetkých

sudcov okresného súdu rozhodujúcich podľa rozvrhu práce v trestných veciach a určenia za

zákonného sudcu, ktorý v trestných veciach podľa rozvrhu práce na okresnom súde

nerozhoduje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca,

ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom

a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje

v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie

a rozhodovanie v senáte.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie

akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní

výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje určenie senátov,

samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním agendy jednotlivých

druhov vecí, ktoré došli na súd.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené

podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom,

samosudcom, súdnym úradníkom a notárom náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak aby bola

vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

Podľa časti III písm. c) bodu 9 rozvrhu práce okresného súdu pre rok 2008 sp. zn.

Spr. 1124/2007 v znení jeho dodatku sp. zn. Spr. 813/08 z 23. septembra 2008 vydaného

opatrením predsedu okresného súdu podľa § 52 ods. 4 zákona o súdoch, ktorý tvorí prílohu

tohto opatrenia, „v prípade vylúčenia sudcu, alebo súdneho úradníka z konania

a rozhodovania, vec novému sudcovi alebo súdnemu úradníkovi pridelí pomocou aplikácie.

V prípade, ak takýto postup nie je možný, nového sudcu alebo súdneho úradníka predseda

súdu určí výnimkou.“.

Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že pri uplatňovaní

svojej právomoci nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k danému

rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých prípadoch,

ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi, by

znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (,

). Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené právne závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, alebo z ústavného hľadiska inak neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , ).

Vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje ústavný súd materiálne poňatie

právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska

ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie

opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska

všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , , ,

, ). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem

„bežného zákonodarstva“ (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych

súdnych konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej

moci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej

právnej úpravy a v konečnom dôsledku môžu v súdnych konaniach spôsobiť porušenie

práva na spravodlivý proces, a to bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu tohto práva len

vo vzťahu k jednému alebo vo vzťahu ku všetkým účastníkom súdneho konania. Tieto

zásady musí mať na zreteli pri svojej rozhodovacej činnosti nielen ústavný súd, ale aj iné

orgány verejnej moci.

Krajský súd námietky sťažovateľky zhrnul v odôvodnení takto:

„Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 07. 2010 požiadala

poškodená Ing. M. K., prostredníctvom svojho splnomocnenca, o odňatie prejednávanej

veci Okresnému súdu Bardejov a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa z

dôvodu, že vec prejednáva a rozhoduje nezákonný sudca, pričom žiaden zo sudcov

Okresného súdu Bardejov nie je v prejednávanej veci sudcom zákonným. Poukázala na to,

že sudcovia vybavujúci na Okresnom súde Bardejov podľa rozvrhu práce trestnú agendu, t.

j. JUDr. Z. T. (2 T), JUDr. M. R. (1 T), JUDr. V. P. (3 T), JUDr. V. Z. (5 T), JUDr. J. D.

(3 T), boli rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove z vykonávania úkonov trestného

konania v prejednávanej veci vylúčení, pričom vec bola pridelená sudcovi JUDr. M. K.,

ktorému sú však podľa rozvrhu práce pridelené súdne oddelenia, a to 3 C, 3 P, 3 D, 3 E, 3

Er, 3 Ro, 3 U, 3 UL, 6 PPOm, 3 Ps, 3 Pu, 3 Po, 3 Ccud, 3 Pcud, 3 Dcud, 3 Ecud, 3 Ercud, 3

Em. Z uvedeného potom vyvodila záver, že do súdnej agendy JUDr. M. K. nepatrí

prejednávanie a rozhodovanie vecí trestnoprávnej povahy s tým, že na Okresnom súde

Bardejov už ani nie je ďalší sudca, ktorý by bol vybavovaním takejto agendy poverený. K

prideleniu prejednávanej veci sudcovi JUDr. M. K. preto došlo podľa jej názoru v rozpore s

rozvrhom práce, čím došlo k porušeniu jej základného SR garantovaného práva na

prerokovanie veci pred zákonným sudcom. Zároveň vyjadrila názor, že Okresný súd

Bardejov je ako celok vylúčený z prejednávania jej veci, pretože väčšina sudcov má s

obžalovaným alebo jeho bratom blízke vzťahy, napriek tomu v prípravnom konaní

opakovane títo sudcovia neakceptovali návrh vyšetrovateľa na vyšetrenie duševného stavu

obžalovaného, predseda súdu, sám vo veci zaujatý, pridelil vec na rozhodovanie

nezákonnému sudcovi, ktorý rozhodnutím zo dňa 22. 07. 2009 odmietol obžalobu a vec

vrátil okresnému prokurátorovi, pričom krajský súd toto uznesenie zrušil, vec vrátil súdu

prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že väčšinu nedostatkov, na ktoré

súd prvého stupňa poukázal, krajský súd posúdil celkom odlišne.

Na podklade uvedeného písomného podania bola trestná vec predložená krajskému

súdu na rozhodnutie.“

V nadväznosti na takto formulované námietky krajský súd svoje rozhodnutie

o neodňatí prikázanej veci okresnému súdu odôvodnil takto:

„Po preskúmaní obsahu podaného návrhu, ako aj obsahu predloženého spisového

materiálu dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade neexistuje žiaden dôvod, ktorý

by odôvodňoval odňatie veci vecne a miestne príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu

toho istého druhu a stupňa.

Dôvody pre odňatie a prikázanie veci upravuje v ustanovení

ods. 1.

Podľa uvedeného ustanovenia môže byť vec z dôležitých dôvodov príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje

súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že k odňatiu veci príslušnému súdu môže

dôjsť len v tom prípade, ak na to existuje dôležitý dôvod. S ohľadom na existenciu

Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 1 zák. č. 460/92 Zb. v znení neskorších predpisov)

garantovanú zásadu zákonného sudcu je takýto postup výnimočný a aj keď pojem dôležité

dôvody nie sú zákonom presne ustanovené, práve vzhľadom na výnimočnosť takéhoto

postupu je potrebné nimi rozumieť existenciu takých dôvodov, ktoré v konkrétnej trestnej

veci lepšie zabezpečia uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom

súdu, ktorému je vec delegovaná.

Dôležitým dôvodom pre odňatie vecí príslušnému súdu by mohla byť napríklad

skutočnosť, že by prichádzalo do úvahy vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu

z dôvodu ich prípadnej zaujatosti, resp. iný obdobný dôvod, ktorý by svojou povahou bol

nadriadený ústavnému princípu zákonného sudcu.

Z obsahu návrhu poškodenej, ale ani z obsahu spisového materiálu, však žiaden taký

dôvod v prejednávanej veci zistený nebol.

Sudca prejednávajúci dotknutú vec doposiaľ neoznámil, že by sa pre pomer k veci,

účastníkom konania, čí ich zástupcom cítil byť zaujatý a ani strany v konaní takéto

skutočnosti nenamietali. Okolnosť, že väčšina sudcov súdu prvého stupňa má pomer

k obžalovanému, či jeho bratovi sama o sebe v žiadnom prípade pochybností o nezaujatosti

konajúceho sudcu nevyvoláva a rovnako tak takúto pochybnosť nevyvoláva ani skutočnosť,

že iní sudcovia, ktorí neskôr namietali svoju zaujatosť, vykonávali úkony v rámci

prípravného konania. Pochybnosti o nezaujatosti konajúceho sudcu nevyvoláva ani

okolnosť, že predseda súdu prvého stupňa, inak sám vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania v prejednávanej vecí, dal pokyn na jej pridelenie konajúcemu sudcovi.

Žiadna z uvedených skutočnosti totiž sama osebe bez ďalšieho na pomer konajúceho sudcu

k veci, účastníkom konania, či ich zástupcom nepoukazuje.

Podľa názoru krajského súdu nie je možné z vykonávania úkonov trestného konania

vylúčiť súd ako celok len z dôvodu, že tu existujú také skutočnosti, ktoré väčšinu jeho

sudcov z vykonávania trestného konania vylučujú, pretože takýto postup nemá oporu v

a je v rozpore so zásadou zákonného sudcu. Vylúčiť všetkých sudcov

súdu z vykonávania úkonov trestného konania je možné len za predpokladu, že dôvody

vylúčenia sa dotýkajú všetkých sudcov, teda že existujú také konkrétne skutočnosti, ktoré

vyvolávajú pochybnosti o nezaujatosti každého sudcu zvlášť. Pomer niektorých zo sudcov k

účastníkom konania alebo ich príbuzným, prípadne ich nesprávny procesný postup v

prejednávanej veci nemôžu samé osebe vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti konajúceho

sudcu.

Okrem uvedeného rozhodne za dôležitý dôvod, ktorým by bolo možné v zmysle § 23

ods. 1 odňať vec príslušnému súdu nemožno považovať prípadné procesné

pochybenia konajúceho sudcu, nesprávne hodnotenie dôkazov, či nesprávne vyhodnotenie

zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní a pod.. Nepokojnosť strany v konaní

s takýmto postupom súdu môže byť len dôvodom pre uplatnenie riadnych, či mimoriadnych

opravných prostriedkov, nemôže však byť riešená v rámci konania o odňatí veci a jej

prikázaní inému súdu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky spočívajúcej v tom, že JUDr. M. K. nie je

zákonným sudcom v prejednávanej veci je nutné poukázať na znenie ust. § 3 ods. 3 zákona

č. o súdoch, podľa ktorých zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva

funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na

konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci, ako aj ust. § 51 ods. 1 citovaného zákona,

podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v

súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom a súdnym úradníkom

náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.

Z citovaných ustanovení, ako aj ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že

zákonným sudcom je sudca vecne a mieste príslušného súdu, ktorému bola prejednávaná

vec v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu, ktorý ma zabezpečiť, aby vec bola sudcovi

pridelená náhodným výberom za pomoci technických a programových prostriedkov, pričom

sudcom je každý sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na dotknutom súde, a to bez

ohľadu na to, či sa v prevažujúcej miere venuje trestnému alebo civilnému právu, keďže

žiaden právny predpis špecializáciu sudcov nepozná.“

Ústavný súd sa s citovanou právnou argumentáciou krajského súdu stotožňuje.

Na záver svojho odôvodnenia krajský súd konštatuje, že „nijakým spôsobom

nevyplýva, že by sudca venujúci sa v prevažnej miere agende trestného práva nemohol

rozhodovať veci civilného charakteru a naopak. V opačnom prípade by totiž ani trestný

sudca nemohol v rámci adhézneho konania rozhodovať o nároku na náhradu škody, pretože

v takomto prípade nevyhnutne musí aplikovať normy občianskeho práva, prípadne by

nemohol rozhodovať o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák.,

pretože v takomto prípade sudca nie je viazaný rozhodnutím civilného súdu o výške

vyživovacej povinnosti, ale túto otázku si musí vyriešiť sám, a to opätovne podľa noriem

civilného práva.

Tomuto záveru, podľa názoru krajského súdu, nebráni ani úprava pravidiel

prerozdeľovania veci v prípade vylúčenia sudcu obsiahnutá v bode 9/ rozvrhu práce súdu

prvého stupňa, podľa ktorej v prípade vylúčenia sudcu z konania a rozhodovania vec

novému sudcovi sa pridelí pomocou aplikácie, teda za pomoci technických prostriedkov

zabezpečujúcich náhodné pridelenie veci sudcovi.

Preto podľa názoru krajského súdu je sudca JUDr. M. K. zákonným sudcom na

prejednanie a rozhodnutie dotknutej veci.

S poukazom na vyššie uvedené potom krajský súd majúc za to, že v danom prípade

nie sú dôvody pre odňatie veci príslušnému súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.“.

V nadväznosti na uvedené v danom prípade je namietané uznesenie krajského súdu

podľa názoru ústavného súdu primeraným a ústavne udržateľným spôsobom odôvodnené.

Krajský súd zdôvodnil svoj právny názor, na základe ktorého nevyhovel návrhu

sťažovateľky na prikázanie označenej trestnej veci inému súdu, a to ústavne

akceptovateľným spôsobom. Jeho závery korešpondujú platnej právnej úprave, ale aj

rozvrhu práce okresného súdu a nesignalizujú možnosť vysloviť porušenie označených práv

sťažovateľky po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Krajský súd, rešpektujúc požiadavky ústavne súladnej aplikácie právnych predpisov

a aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyhovením návrhu sťažovateľky na

odňatie veci okresnému súdu rozhodol spôsobom, ktorý nie je arbitrárny a bez opory

v platnej legislatíve, a preto je podľa názoru ústavného súdu namietané uznesenie krajského

súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd nezistil medzi

uznesením krajského súdu č. k. -418 zo 7. septembra 2010 a základnými právami

podľa , a listiny a právom podľa

ods. 1 dohovoru takú príčinnú súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť vysloviť ich

porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

s ďalšími návrhmi sťažovateľky vrátane návrhu, ktorým sa domáhala odloženia

vykonateľnosti namietaného uznesenia krajského súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011