Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 223/2011
PDF · 239.14 KB
No categories available
IV. ÚS 223/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. K., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. K., K., vo
veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu
v Prešove č. k. 7 Nto 8/10-418 zo 7. septembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. K. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra
2010 doručená sťažnosť Ing. M. K., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.
48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Nto 8/10-418 zo 7. septembra 2010.
Sťažovateľka žiadala odložiť vykonateľnosť uznesenia krajského súdu č. k. 7 Nto 8/10-418
zo 7. septembra 2010.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti v súvislosti s namietaným porušením svojich práv
uviedla:
„Na Okresnom súde Bardejov prebieha trestné konanie pod sp. zn. 2 T 169/07,
v ktorom sťažovateľka vystupuje na strane poškodenej.
Predmetná trestná vec bola postupne prideľovaná sudcom okresného súdu, ktorým
v súlade s rozvrhom práce bola na rozhodovanie pridelená trestná súdna agenda, ktorí však
boli rozhodnutiami krajského súdu z vykonávania úkonov trestného konania
v prejednávanej veci z dôvodu pomeru k účastníkom konania alebo ich blízkym príbuzným
vylúčení.
Predmetná trestná vec bola napokon pridelená sudcovi JUDr. M. K., do ktorého
súdnej agendy v súlade s rozvrhom práce pre rok 2008 nepatrí rozhodovanie
a prejednávanie vecí na úseku trestnom.
Sťažovateľka dňa 15. 7. 2010 podala prostredníctvom svojho splnomocnenca návrh
na odňatie trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2 T 169/2007 a jej
prikázanie inému súdu.
Dňa 22. 11. 2010 bolo splnomocnencovi poškodenej - sťažovateľky, doručené
uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 7. 9. 2010 sp. zn. 7 Nto 8/10-148, ktorým
Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestnú vec proti
obžalovanému Ing. J. M. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b), d) Tr. zák. a iné, vedenú na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2
T 169/07, tomuto súdu neodníma.“
Sťažovateľka tvrdí, že označeným uznesením krajského súdu došlo k porušeniu jej
základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny,
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
„na nestranný súd zriadený zákonom“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V tejto súvislosti vo svojej sťažnosti uvádza, že potom, keď sudcovia Okresného
súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) na trestnom úseku oznámili predsedovi súdu, že
existujú skutočnosti, pre ktoré sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod
sp. zn. 2 T 169/2007, krajský súd rozhodol o ich vylúčení. V nadväznosti na to „bola vec na
prejednanie a rozhodnutie pridelená inému sudcovi tunajšieho súdu náhodným výberom za
pomoci technických prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti slovenskej
republiky, v súlade s čl. III. C bod 9 rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov pre rok 2008
a § 51 ods. 4 písm. d) zák. č. 757/2004 Z. z.
Podľa potvrdenia na čl. 301 bol spis tunajšieho súdu 2 T 169/07 dňa 26. 11. 2008
pridelený do oddelenia: občianskoprávne veci, a bol pridelený sudcovi tunajšieho súdu
JUDr. M. K.
Z rozvrhu práce pre rok 2008 vyplýva, že JUDr. M. K. sú pridelené súdne oddelenia
3 C, 3 P, 3 D, 3 E, 3 Er, 3 Ro, 3 U, 3 UL, 6 PPOm, 3 Ps, 3 Pu, 3 Po, 3 Ccud, 3 Pcud, 3
Dcud, 3 Ecud, 3 Ercud, 3 Em.
Do súdnej agendy JUDr. M. K. nepatrí rozhodovanie a prejednávanie vecí na úseku
trestnom. Napriek tomu mu bola v rozpore s rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov pre
rok 2008 pridelená na prejednanie a rozhodnutie predmetná trestná vec.
Po vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu Bardejov, ktorým vzhľadom na rozvrh
práce pre rok 2008, mohli napadať nové trestné konania, sa na Okresnom súde Bardejov
viac nenachádza žiaden zákonný sudca oprávnený prejednať a rozhodnúť predmetnú
trestnú vec.“.
Sťažovateľka je toho názoru, že „Pokiaľ teda v predmetnom trestnom konaní
prejednáva a rozhoduje vec sudca, ktorému bola trestná vec pridelená v rozpore s rozvrhom
práce pre rok 2008 so zreteľom na to, že súlad s rozvrhom práce je zákonnou podmienkou
zákonného sudcu, je trestná vec prejednávaná nezákonným sudcom.“.
Sťažovateľka poukazuje aj na skutočnosť, „že okrem vylúčených sudcov už žiadnemu
ďalšiemu sudcovi podľa rozvrhu práce na rok 2008, teda v rozhodnom čase prideľovania
veci, nebola pridelená na rozhodovanie trestná agenda, a preto na Okresnom súde
Bardejov už žiaden zo sudcov nie je zákonným sudcom v uvedenom trestnom konaní“. Cituje
pritom z časti III C bodu 9 rozvrhu práce okresného súdu na rok 2008 v znení doplnku
k rozvrhu práce sp. zn. Spr. 813/08 z 23. septembra 2008, podľa ktorého „V prípade
vylúčenia sudcu, alebo súdneho úradníka z konania a rozhodovania, vec novému sudcovi,
alebo súdnemu úradníkovi sa pridelí pomocou aplikácie. V prípade, ak takýto postup nie je
možný, nového sudcu, alebo súdneho úradníka predseda súdu určí výnimkou.“.
Podľa sťažovateľky „Z uvedeného vyplýva, že bod 9 rieši len problematiku
dodržania zákonnej podmienky náhodného prideľovania veci, ale len v rámci sudcov,
ktorým tieto veci majú byť pridelené v rámci ich agendy. Predmetný bod 9 rozvrhu práce
teda rieši len splnenie podmienky vylúčenia možnosti ovplyvňovania pridelenia veci (spôsob
prideľovania trestných vecí sudcom, ktorým v súlade s rozvrhom práce patrí uvedená súdna
agenda) a rieši prípad nemožnosti pridelenia veci technickými prostriedkami v prípade ich
nefunkčnosti v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 písm. f) zákona č. 757/2004 Z. z. ...
V súčasnosti vec pojednávajúci sudca, JUDr. M. K., nie je podľa rozvrhu práce
sudcom Okresného súdu Bardejov oprávneným konať a rozhodovať trestnú súdnu agendu,
so zreteľom túto skutočnosť nie je JUDr. M. K. zákonným sudcom v tejto trestnej veci a
predmetná trestná vec mu bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie v rozpore s
rozvrhom práce Okresného súdu Bardejov pre rok 2008.
Vzhľadom na skutočnosť vylúčenia všetkých sudcov oprávnených prejednávať
a rozhodovať trestnú agendu, sa na Okresnom súde Bardejov nenachádza žiaden zákonný
sudca oprávnený prejednať a rozhodnúť uvedenú trestnú vec.
Na úseku trestnom v registroch T, sú sudcom okresného súdu pridelené súdne
oddelenia 1 T, 2 T, 3 T, 5 T, 6 T, s tým, že sudcovia, ktorým sú tieto súdne oddelenia
pridelené, sú všetci z rozhodovania a prejednania predmetnej trestnej veci vylúčení.“.
Krajský súd, ktorý rozhodoval o návrhu sťažovateľky na odňatie trestnej veci vedenej
na okresnom súde pod sp. zn. 2 T 169/2007 a o jej prikázaní inému súdu, tomuto návrhu
nevyhovel a označenú trestnú vec okresnému súdu neodňal, sa podľa sťažovateľky
nevysporiadal v odôvodnení namietaného rozhodnutia s jej konkrétnou argumentáciou
ústavne konformným spôsobom, a preto malo dôjsť k porušeniu ňou označených práv podľa
ústavy, listiny a dohovoru.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Právo sťažovateľky
- na zákonného sudcu zakotvené v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky
- na zákonného sudcu zakotvené v článku 38 ods. 1 Listiny základných práv,
- na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom zakotvené v článku 6 ods. 1
Dohovoru bolo uznesením Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 7 Nto 8/2010 - 418
zo dňa 7. 9. 2010, porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať
v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7 Nto 8/2010 - 418 zo dňa 7. 9. 2010 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie
konanie.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila
sťažovateľka, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale
aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný
stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04, III. ÚS 153/08).
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na prejednanie veci na nezávislom
a nestrannom súde podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva nebyť odňatý
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny v súvislosti
s nevyhovením jej návrhu na odňatie trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
2 T 169/2007 a na jej prikázanie inému súdu, ktorý podala z dôvodu vylúčenia všetkých
sudcov okresného súdu rozhodujúcich podľa rozvrhu práce v trestných veciach a určenia za
zákonného sudcu, ktorý v trestných veciach podľa rozvrhu práce na okresnom súde
nerozhoduje.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca,
ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom
a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje
v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie
a rozhodovanie v senáte.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie
akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní
výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.
Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje určenie senátov,
samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním agendy jednotlivých
druhov vecí, ktoré došli na súd.
Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené
podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom,
samosudcom, súdnym úradníkom a notárom náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, tak aby bola
vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.
Podľa časti III písm. c) bodu 9 rozvrhu práce okresného súdu pre rok 2008 sp. zn.
Spr. 1124/2007 v znení jeho dodatku sp. zn. Spr. 813/08 z 23. septembra 2008 vydaného
opatrením predsedu okresného súdu podľa § 52 ods. 4 zákona o súdoch, ktorý tvorí prílohu
tohto opatrenia, „v prípade vylúčenia sudcu, alebo súdneho úradníka z konania
a rozhodovania, vec novému sudcovi alebo súdnemu úradníkovi pridelí pomocou aplikácie.
V prípade, ak takýto postup nie je možný, nového sudcu alebo súdneho úradníka predseda
súdu určí výnimkou.“.
Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné zdôrazniť, že pri uplatňovaní
svojej právomoci nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k danému
rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite
zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd
vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých prípadoch,
ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi, by
znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných ústavou alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (I. ÚS 13/00,
IV. ÚS 287/04). Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené právne závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, alebo z ústavného hľadiska inak neospravedlniteľné
a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. III. ÚS 180/02, IV. ÚS 1/02).
Vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje ústavný súd materiálne poňatie
právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska
ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie
opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska
všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07,
I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07). Priorizovanie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z noriem
„bežného zákonodarstva“ (formálne poňatie právneho štátu) môže totiž v konkrétnych
súdnych konaniach (alebo iných právom upravených konaniach pred orgánom verejnej
moci) viesť k rozhodnutiam, ktoré budú v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom príslušnej
právnej úpravy a v konečnom dôsledku môžu v súdnych konaniach spôsobiť porušenie
práva na spravodlivý proces, a to bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu tohto práva len
vo vzťahu k jednému alebo vo vzťahu ku všetkým účastníkom súdneho konania. Tieto
zásady musí mať na zreteli pri svojej rozhodovacej činnosti nielen ústavný súd, ale aj iné
orgány verejnej moci.
Krajský súd námietky sťažovateľky zhrnul v odôvodnení takto:
„Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20. 07. 2010 požiadala
poškodená Ing. M. K., prostredníctvom svojho splnomocnenca, o odňatie prejednávanej
veci Okresnému súdu Bardejov a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa z
dôvodu, že vec prejednáva a rozhoduje nezákonný sudca, pričom žiaden zo sudcov
Okresného súdu Bardejov nie je v prejednávanej veci sudcom zákonným. Poukázala na to,
že sudcovia vybavujúci na Okresnom súde Bardejov podľa rozvrhu práce trestnú agendu, t.
j. JUDr. Z. T. (2 T), JUDr. M. R. (1 T), JUDr. V. P. (3 T), JUDr. V. Z. (5 T), JUDr. J. D.
(3 T), boli rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove z vykonávania úkonov trestného
konania v prejednávanej veci vylúčení, pričom vec bola pridelená sudcovi JUDr. M. K.,
ktorému sú však podľa rozvrhu práce pridelené súdne oddelenia, a to 3 C, 3 P, 3 D, 3 E, 3
Er, 3 Ro, 3 U, 3 UL, 6 PPOm, 3 Ps, 3 Pu, 3 Po, 3 Ccud, 3 Pcud, 3 Dcud, 3 Ecud, 3 Ercud, 3
Em. Z uvedeného potom vyvodila záver, že do súdnej agendy JUDr. M. K. nepatrí
prejednávanie a rozhodovanie vecí trestnoprávnej povahy s tým, že na Okresnom súde
Bardejov už ani nie je ďalší sudca, ktorý by bol vybavovaním takejto agendy poverený. K
prideleniu prejednávanej veci sudcovi JUDr. M. K. preto došlo podľa jej názoru v rozpore s
rozvrhom práce, čím došlo k porušeniu jej základného Ústavou SR garantovaného práva na
prerokovanie veci pred zákonným sudcom. Zároveň vyjadrila názor, že Okresný súd
Bardejov je ako celok vylúčený z prejednávania jej veci, pretože väčšina sudcov má s
obžalovaným alebo jeho bratom blízke vzťahy, napriek tomu v prípravnom konaní
opakovane títo sudcovia neakceptovali návrh vyšetrovateľa na vyšetrenie duševného stavu
obžalovaného, predseda súdu, sám vo veci zaujatý, pridelil vec na rozhodovanie
nezákonnému sudcovi, ktorý rozhodnutím zo dňa 22. 07. 2009 odmietol obžalobu a vec
vrátil okresnému prokurátorovi, pričom krajský súd toto uznesenie zrušil, vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že väčšinu nedostatkov, na ktoré
súd prvého stupňa poukázal, krajský súd posúdil celkom odlišne.
Na podklade uvedeného písomného podania bola trestná vec predložená krajskému
súdu na rozhodnutie.“
V nadväznosti na takto formulované námietky krajský súd svoje rozhodnutie
o neodňatí prikázanej veci okresnému súdu odôvodnil takto:
„Po preskúmaní obsahu podaného návrhu, ako aj obsahu predloženého spisového
materiálu dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade neexistuje žiaden dôvod, ktorý
by odôvodňoval odňatie veci vecne a miestne príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu
toho istého druhu a stupňa.
Dôvody pre odňatie a prikázanie veci upravuje Trestný poriadok v ustanovení § 23
ods. 1.
Podľa uvedeného ustanovenia môže byť vec z dôležitých dôvodov príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje
súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že k odňatiu veci príslušnému súdu môže
dôjsť len v tom prípade, ak na to existuje dôležitý dôvod. S ohľadom na existenciu Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 1 zák. č. 460/92 Zb. v znení neskorších predpisov)
garantovanú zásadu zákonného sudcu je takýto postup výnimočný a aj keď pojem dôležité
dôvody nie sú zákonom presne ustanovené, práve vzhľadom na výnimočnosť takéhoto
postupu je potrebné nimi rozumieť existenciu takých dôvodov, ktoré v konkrétnej trestnej
veci lepšie zabezpečia uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom
súdu, ktorému je vec delegovaná.
Dôležitým dôvodom pre odňatie vecí príslušnému súdu by mohla byť napríklad
skutočnosť, že by prichádzalo do úvahy vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu
z dôvodu ich prípadnej zaujatosti, resp. iný obdobný dôvod, ktorý by svojou povahou bol
nadriadený ústavnému princípu zákonného sudcu.
Z obsahu návrhu poškodenej, ale ani z obsahu spisového materiálu, však žiaden taký
dôvod v prejednávanej veci zistený nebol.
Sudca prejednávajúci dotknutú vec doposiaľ neoznámil, že by sa pre pomer k veci,
účastníkom konania, čí ich zástupcom cítil byť zaujatý a ani strany v konaní takéto
skutočnosti nenamietali. Okolnosť, že väčšina sudcov súdu prvého stupňa má pomer
k obžalovanému, či jeho bratovi sama o sebe v žiadnom prípade pochybností o nezaujatosti
konajúceho sudcu nevyvoláva a rovnako tak takúto pochybnosť nevyvoláva ani skutočnosť,
že iní sudcovia, ktorí neskôr namietali svoju zaujatosť, vykonávali úkony v rámci
prípravného konania. Pochybnosti o nezaujatosti konajúceho sudcu nevyvoláva ani
okolnosť, že predseda súdu prvého stupňa, inak sám vylúčený z vykonávania úkonov
trestného konania v prejednávanej vecí, dal pokyn na jej pridelenie konajúcemu sudcovi.
Žiadna z uvedených skutočnosti totiž sama osebe bez ďalšieho na pomer konajúceho sudcu
k veci, účastníkom konania, či ich zástupcom nepoukazuje.
Podľa názoru krajského súdu nie je možné z vykonávania úkonov trestného konania
vylúčiť súd ako celok len z dôvodu, že tu existujú také skutočnosti, ktoré väčšinu jeho
sudcov z vykonávania trestného konania vylučujú, pretože takýto postup nemá oporu v
trestnom poriadku a je v rozpore so zásadou zákonného sudcu. Vylúčiť všetkých sudcov
súdu z vykonávania úkonov trestného konania je možné len za predpokladu, že dôvody
vylúčenia sa dotýkajú všetkých sudcov, teda že existujú také konkrétne skutočnosti, ktoré
vyvolávajú pochybnosti o nezaujatosti každého sudcu zvlášť. Pomer niektorých zo sudcov k
účastníkom konania alebo ich príbuzným, prípadne ich nesprávny procesný postup v
prejednávanej veci nemôžu samé osebe vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti konajúceho
sudcu.
Okrem uvedeného rozhodne za dôležitý dôvod, ktorým by bolo možné v zmysle § 23
ods. 1 Tr. por. odňať vec príslušnému súdu nemožno považovať prípadné procesné
pochybenia konajúceho sudcu, nesprávne hodnotenie dôkazov, či nesprávne vyhodnotenie
zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní a pod.. Nepokojnosť strany v konaní
s takýmto postupom súdu môže byť len dôvodom pre uplatnenie riadnych, či mimoriadnych
opravných prostriedkov, nemôže však byť riešená v rámci konania o odňatí veci a jej
prikázaní inému súdu.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky spočívajúcej v tom, že JUDr. M. K. nie je
zákonným sudcom v prejednávanej veci je nutné poukázať na znenie ust. § 3 ods. 3 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch, podľa ktorých zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva
funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na
konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci, ako aj ust. § 51 ods. 1 citovaného zákona,
podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v
súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom a súdnym úradníkom
náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.
Z citovaných ustanovení, ako aj ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že
zákonným sudcom je sudca vecne a mieste príslušného súdu, ktorému bola prejednávaná
vec v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu, ktorý ma zabezpečiť, aby vec bola sudcovi
pridelená náhodným výberom za pomoci technických a programových prostriedkov, pričom
sudcom je každý sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na dotknutom súde, a to bez
ohľadu na to, či sa v prevažujúcej miere venuje trestnému alebo civilnému právu, keďže
žiaden právny predpis špecializáciu sudcov nepozná.“
Ústavný súd sa s citovanou právnou argumentáciou krajského súdu stotožňuje.
Na záver svojho odôvodnenia krajský súd konštatuje, že „nijakým spôsobom
nevyplýva, že by sudca venujúci sa v prevažnej miere agende trestného práva nemohol
rozhodovať veci civilného charakteru a naopak. V opačnom prípade by totiž ani trestný
sudca nemohol v rámci adhézneho konania rozhodovať o nároku na náhradu škody, pretože
v takomto prípade nevyhnutne musí aplikovať normy občianskeho práva, prípadne by
nemohol rozhodovať o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák.,
pretože v takomto prípade sudca nie je viazaný rozhodnutím civilného súdu o výške
vyživovacej povinnosti, ale túto otázku si musí vyriešiť sám, a to opätovne podľa noriem
civilného práva.
Tomuto záveru, podľa názoru krajského súdu, nebráni ani úprava pravidiel
prerozdeľovania veci v prípade vylúčenia sudcu obsiahnutá v bode 9/ rozvrhu práce súdu
prvého stupňa, podľa ktorej v prípade vylúčenia sudcu z konania a rozhodovania vec
novému sudcovi sa pridelí pomocou aplikácie, teda za pomoci technických prostriedkov
zabezpečujúcich náhodné pridelenie veci sudcovi.
Preto podľa názoru krajského súdu je sudca JUDr. M. K. zákonným sudcom na
prejednanie a rozhodnutie dotknutej veci.
S poukazom na vyššie uvedené potom krajský súd majúc za to, že v danom prípade
nie sú dôvody pre odňatie veci príslušnému súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.“.
V nadväznosti na uvedené v danom prípade je namietané uznesenie krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu primeraným a ústavne udržateľným spôsobom odôvodnené.
Krajský súd zdôvodnil svoj právny názor, na základe ktorého nevyhovel návrhu
sťažovateľky na prikázanie označenej trestnej veci inému súdu, a to ústavne
akceptovateľným spôsobom. Jeho závery korešpondujú platnej právnej úprave, ale aj
rozvrhu práce okresného súdu a nesignalizujú možnosť vysloviť porušenie označených práv
sťažovateľky po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.
Krajský súd, rešpektujúc požiadavky ústavne súladnej aplikácie právnych predpisov
a aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyhovením návrhu sťažovateľky na
odňatie veci okresnému súdu rozhodol spôsobom, ktorý nie je arbitrárny a bez opory
v platnej legislatíve, a preto je podľa názoru ústavného súdu namietané uznesenie krajského
súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné. Ústavný súd nezistil medzi
uznesením krajského súdu č. k. 7 Nto 8/10-418 zo 7. septembra 2010 a základnými právami
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a právom podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru takú príčinnú súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť vysloviť ich
porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju pri
predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
zjavnej neopodstatnenosti.
V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa
s ďalšími návrhmi sťažovateľky vrátane návrhu, ktorým sa domáhala odloženia
vykonateľnosti namietaného uznesenia krajského súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2011