Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 188/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., T., a spoločnosti K., spol. s r. o., T.,

zastúpených advokátom JUDr. J. C., Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného

porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

v spojitosti s a základných práv podľa

ods. 1 a 4, čl. 26 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 v spojitosti s čl. 41 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 14. júla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. a spoločnosti K., spol. s r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 7. októbra

2010 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka v prvom rade“) a spoločnosti K.,

spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka v druhom rade; spolu len „sťažovateľky“), vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 v spojitosti s (ďalej len „“) a

základných práv podľa čl. 11 ods. 1 a 4, čl. 26 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 v spojitosti s čl. 41

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 14. júla 2010

(ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava I na základe podnetu

sťažovateľky v prvom rade v konaní vo veciach obchodného registra o dosiahnutie zhody

medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom rozhodol uznesením sp. zn.

z 5. septembra 2008 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) o výmaze

obchodného mena a sídla sťažovateľky v druhom rade a o výmaze jej konateľa

a spoločníkov. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podali výmazom z obchodného

registra dotknutí spoločníci odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave

uznesením sp. zn. z 20. októbra 2009 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“) tak, že odvolanie podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) odmietol, pretože

dospel k záveru, že vymazaní spoločníci nie sú účastníkmi konania podľa ,

a preto ani nemôžu byť aktívne legitimovaní na podanie odvolania v zmysle § 200a ods. 1

.

3. Dotknutí spoločníci podali proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré

dôvodili tým, že sa im ako účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom [§ 237

písm. f) ]. Najvyšší súd ako dovolací súd prisvedčil dotknutým spoločníkom a vyslovil,

že postupom krajského súdu a okresného súdu im bola znemožnená eventuálna obrana voči

vykonaným zmenám v obchodnom registri a ochrana ich hmotných práv spojených s týmto

zápisom. Podľa názoru dovolacieho súdu okresný súd pochybil v tom smere, že

s dotknutými spoločníkmi nekonal ako s účastníkmi konania napriek tomu, že rozhodoval

o ich zápisoch v obchodnom registri a svoje rozhodnutie im zaslal len na vedomie, teda bez

možnosti podania opravného prostriedku. Krajský súd vo svojom uznesení potom rovnako

nesprávne vyhodnotil, že z obchodného registra vymazaní spoločníci nie sú účastníkmi

konania a ich odvolanie z tohto dôvodu odmietol. Na základe uvedeného najvyšší súd

napadnutým uznesením zrušil uznesenie krajského súdu a uznesenie okresného súdu a vec

vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

4. Sťažovateľky sa nestotožnili so závermi napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,

podľa ich názoru zrušením uznesení krajského súdu a okresného súdu v konaní

o dosiahnutie zhody zápisu v obchodnom registri so skutočným stavom sa obnovil

protiprávny stav, ktorého obsahom je výmaz sťažovateľky v prvom rade ako konateľky

a spoločníčky sťažovateľky v druhom rade a opätovný zápis iných osôb bez právneho titulu.

5. Z ústavnoprávneho hľadiska sťažovateľky vytýkajú uzneseniu najvyššieho súdu

predovšetkým ústavne nekonformný výklad , a a , keď

najvyšší súd považoval spoločníkov, ktorí boli vymazaní z obchodného registra, za

účastníkov v predmetnom konaní o dosiahnutie zhody zápisu. Vo svojej sťažnosti

argumentovali tým, že o právach a povinnostiach spoločníkov sa rozhoduje v iných

konaniach pred všeobecnými súdmi, konkrétne v konaní o určenie neplatnosti zmluvy

o prevode obchodného podielu a dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve (ktoré prebieha pred

Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. a nie je právoplatne skončené)

a v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia (ktoré bolo právoplatne

skončené rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 3. októbra 2007). Práve tieto

dve konania, odlišné od konania o dosiahnutí zhody zápisu v obchodnom registri so

skutočným stavom, majú vplyv na priznanie hmotných práv osôb zapísaných v obchodnom

registri. Konanie o dosiahnutie zhody zápisu takým konaním nie je, a preto nie je daný ani

právny základ na priznanie v obchodnom registri zapísaným osobám postavenie účastníka

konania. Napokon sťažovateľky v sťažnosti poukazujú na to, že ani samotná sťažovateľka

v prvom rade nebola konajúcimi súdmi považovaná za účastníčku predmetného konania

o dosiahnutie zhody zápisu v obchodnom registri so skutočnosťou.

6. Sťažovateľky taktiež napádali uznesenie najvyššieho súdu v časti odôvodnenia,

podľa ktorého „doterajšie nevyslovenie neplatnosti zmluvy a dodatku č. 2 v prebiehajúcom

konaní, ktoré by nadobudlo právoplatnosť, nemožno chápať tak, že zmluva a dodatok č. 2 sú

platné“. Takéto odôvodnenie vo všeobecnosti považujú za popretie zásady prezumcie

platnosti zmluvy do času, kým nie je vyslovená jej neplatnosť, a v danom konkrétnom

prípade popretie práva sťažovateľky v prvom rade na obchodný podiel sťažovateľky

v druhom rade.

7. V petite sťažnosti sťažovateľky žiadali vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky v prvom rade podľa čl. 20 ods. 1 a 4

, a základného práva podľa a 4 a listiny

a základného práva sťažovateľky v druhom rade podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

v spojitosti s a základného práva podľa a

v spojitosti s čl. 41 ods. 1 listiny, zrušil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a vec vrátil

na ďalšie konanie, priznal sťažovateľke v prvom rade primerané zadosťučinenie

v sume 5 000 € a sťažovateľke v druhom rade v sume 10 000 € a obom sťažovateľkám

náhradu trov konania.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

9. Podľa účinnej do 31. decembra 2010 každý má právo vlastniť

majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Dedenie sa zaručuje. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe

zákona a za primeranú náhradu. Obsahovo zhodné základné práva zakotvuje aj listina

v označenom čl. 11 ods. 1 a 4.

10. Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Rovnaké

základné právo je zakotvené v čl. 26 ods. 1 listiny.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Listina vo svojom čl. 36 ods. 1 garantuje

obsahovo totožné základné právo. Podľa domáhať sa práv uvedených v ,

36, 37 ods. 4, až 42 a až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov,

ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Z citovaného možno konštatovať, že systém ústavnej

ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,

pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do

právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

14. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy

sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc

ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných

súdov (m. m. , , ).

15. Vzhľadom na skutkové okolnosti v predloženej veci ústavný súd v prvom rade

konštatuje, že zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu nie je konečné a vrátením veci

okresnému súdu na ďalšie konanie poskytne ochranu sťažovateľkami označených

základných práv okresný súd, a preto v súlade s princípom subsidiarity zakotveným

v v spojení s je ústavnému súdu

daná možnosť podľa odmietnuť sťažnosť pre

nedostatok právomoci.

16. Ústavný súd z dôvodu presvedčivosti tohto rozhodnutia dopĺňa, že v danom

prípade okrem vysloveného nedostatku právomoci na prerokovanie sťažnosti existuje aj

ďalší relevantný dôvod na jej odmietnutie podľa , a to

pre zjavnú neopodstatnenosť.

17. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa

ktorej nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných

súdov, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, , , ).

18. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým prislúcha

interpretácia zákonov. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky

zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom

rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne

popreli účel a význam zákonného predpisu (mutatis mutandis , ,

, ).

19. Podstata predloženej sťažnosti spočíva v tvrdení, že najvyšší súd protiústavne

interpretoval označené ustanovenia , keď v osobitnom

konaní vo veciach obchodného registra, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom

v obchodnom registri a skutočným stavom, priznal postavenie účastníka konania aj

spoločníkom, ktorí v tomto konaní boli vymazaní z obchodného registra.

20. Podľa konanie vo veciach obchodného registra je konanie,

ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom

inak ako na základe návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného

zákona. Podľa konanie vo veciach obchodného registra môže registrový

súd začať aj bez návrhu.

21. Podľa prvej vety v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú

účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať.

22. Najvyšší súd napadnuté uznesenie, ktorým zrušil uznesenia okresného súdu

a krajského súdu, odôvodnil s odkazom na citované ustanovenia v podstatnom takto:

„ považuje za účastníkov konania nielen navrhovateľa, odporcu

alebo osoby, ktoré za účastníkov výslovne označuje zákon, ale aj osoby, o ktorých právach

alebo povinnostiach sa má konať, ak ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Konanie vo veciach obchodného registra, t. j. konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda

medzi skutočným právnym stavom a zápisom v obchodnom registri môže súd začať aj bez

návrhu, preto v danom konaní sú účastníkmi i osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa

má konať.

Dovolací súd nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že registrový súd rozhoduje len

o právach a povinnostiach právnickej osoby ako účastníka konania. Vykonaním zápisu, jeho

zmeny, resp. výmazom určitého zápisu z obchodného registra dochádza k zmene práv

a povinností osôb dotknutých zápisom. Výmazom osoby konateľa a spoločníkov, títo

strácajú reálnu možnosť riadiť spoločnosť, resp. podieľať sa na zisku spoločnosti.

V prípade nahradenia vymazaných osôb z obchodného registra inými osobami,

novozapísané osoby nadobúdajú všetky práva a povinnosti, ktoré zákon spája s výkonom

jednotlivých funkcií v spoločnosti s ručením obmedzeným. Nakoľko uskutočnenie zmeny

zápisov je vážnym zásahom do oprávnených záujmov dotknutých osôb, nemožnosť podať

odvolanie proti vykonaným zmenám je znemožnením eventuálnej obrany týchto osôb voči

rozhodnutiu súdu na základe neúplných podkladov predložených navrhovateľom na konanie

o zhode zápisov v obchodnom registri so skutočným stavom, príp. voči nezákonnému

postupu súdu, a teda odňatím možností dotknutých osôb konať pred súdom. ...

o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých

zákonov upravuje v ust. § 5 ods. 1 navrhovateľov, ktorí majú právo podať návrh na zápis

údajov, zmenu a výmaz zapísaných údajov. Navrhovateľmi sú zapísané osoby a osoby

oprávnené podľa osobitného zákona, napr. . Dané ustanovenie

umožňuje zapísaným osobám požadovať od registrového súdu vykonanie zápisov, ktoré sa

ich týkajú, preto by bolo nelogické, aby rovnaké oprávnenie nemali tieto osoby aj v konaní

o zhode zapísaných údajov so skutočným stavom.

Dovolací súd považuje za nutné podotknúť, že podľa ust.

registrový súd po vydaní uznesenia o začatí konania podľa ods. 2, t. j. po začatí konania ex

offo ho doručí zapísanej osobe a postupuje tak, že vykonáva ďalšie dôkazy, potrebné na

zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Uvedené ustanovenie je potrebné

aplikovať aj v prípade začatia konania na návrh, aby nedošlo k rozdielnym postupom

v konaniach o zhode, začatých bez návrhu a s návrhom. Doručenie uznesenia o začatí

konania má za následok nielen informovanie zapísanej osoby, že sa konanie o zhode začalo,

ale zapísanej osobe sa tým dáva aj možnosť uplatniť svoje procesné práva a brániť sa proti

neoprávneným zásahom do zápisov uvedených v obchodnom registri.

Spoločníci a konateľ sú v časti svojich zápisov účastníkmi konania o dosiahnutie

zhody a odvolací súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci odňal spoločníkom

a konateľovi možnosť konať pred súdom, preto dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu v zmysle ust. prvá veta zrušil.“

23. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky podanou sťažnosťou

v podstate požadujú revíziu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Podľa názoru

ústavného súdu právny názor najvyššieho súdu v danej veci je zdôvodnený vyčerpávajúcim

spôsobom, najvyšší súd ku všetkým zásadným námietkam zaujal stanovisko, a preto aj

ústavný súd ho považuje za dostačujúci, ale aj ústavne relevantný. V citovanej časti

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyšší súd zrozumiteľným a jednoznačným

spôsobom uviedol argumentáciu, na základe ktorej považoval dovolanie dotknutých

spoločníkov za prípustné a dôvodné. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu dospel k záveru, že z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu nemožno

vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že zvolená interpretácia relevantných právnych noriem by

bola arbitrárna alebo svojvoľná, majúca za následok porušenie základného práva na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa alebo že by došlo k zásahu

do ďalších sťažovateľkami označených základných práv (najmä práva vlastniť majetok

podľa a listiny a základného práva slobodne podnikať

podľa a listiny). Najvyšší súd svojím postupom aplikoval

relevantné ustanovenia podľa ich obsahu.

24. Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že v sťažnosti namietaná časť odôvodnenia

uznesenia najvyššieho súdu, ktorým mala byť podľa sťažovateliek popretá zásada

prezumpcie platnosti civilných zmlúv, a tým aj právo sťažovateľky v prvom rade na

obchodný podiel sťažovateľky v druhom rade, neodôvodňuje priamo samotný výrok

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Najvyšší súd zrušil uznesenia okresného súdu

a krajského súdu, pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom [ ], čo aj náležite vyargumentoval.

25. Okolnosť, že sťažovateľky sa s výrokom uznesenia najvyššieho súdu

nestotožňujú, nezakladá porušenie označených základných práv a slobôd. Ústavný súd preto

nemá dôvod zasahovať do záverov najvyššieho súdu. Ústavný súd k tomu poznamenáva, že

základné právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie garantované

a listinou neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho ani

účelovo chápať tak, že jeho naplnením je vyhovenie všetkým návrhom účastníka konania

(napr. , ).

26. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označili sťažovateľky, a to

buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, ). Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť je teda absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom

alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto

práva alebo slobody na strane druhej. O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, preto

ústavný súd z už uvedených dôvodov považuje sťažnosť aj za zjavne neopodstatnenú.

27. Keďže sťažovateľky namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a 4 a a základných práv podľa a 4 a

listiny len z dôvodu arbitrárnosti záverov napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný

súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa detailne jednotlivými článkami a listiny,

ktoré mali byť porušené. Sťažovateľkami označené základné právo na súdnu ochranu podľa

a listiny porušené nebolo a v nadväznosti na to nemohlo

dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľkami označených práv (mutatis mutandis

, , ).

28. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších nárokoch na

ochranu ústavnosti uplatnených sťažovateľkami v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011