Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 84/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-60

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval sťažnosť M. D. a Z. D., obe bytom H., zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. D. a Z. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Humenné v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. M. D. a Z. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume po 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý uhradiť M. D. a Z. D. trovy konania v sume

497,94 € (slovom štyristodeväťdesiatsedem eur a deväťdesiatštyri centov) na účet ich

advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.

-23 z 10. marca 2011 na ďalšie konanie sťažnosť M. D. a Z. D. (ďalej len

„sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. I. R., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Humenné

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľky uviedli, že 1. júna 2009 podali na

okresnom súde návrh na začatie konania o ochranu osobnosti. V návrhu sa domáhali toho,

aby okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť im po 16 597 € z titulu nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľky konajúcemu súdu oznámili, že súhlasia s rozhodnutím o veci bez

nariadenia pojednávania.

V ďalšom popísali priebeh konania takto:

«Dňa 26.6.2009 bola právnej zástupkyni sťažovateliek doručená výzva, ktorej

prílohou bolo podanie odporcu, označené ako odvolanie, s tým, že sa majú v lehote 15 dní

vyjadriť k uvedenému podaniu.

... súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 31.8.2009.

Vyjadrením zo dňa 8.7.2009 sa navrhovateľky prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne vyjadrili k podaniu odporcu...

Žiadosťou doručenou súdu 28.8.2009 odporca oznámil, že mu výkon trestu odňatia

slobody S. neumožnil eskortovanie na pojednávanie nariadené na deň 31.8.2009 a zároveň

tiež žiadal o odročenie pojednávania na neurčito, po jeho podmienečnom prepustení

z výkonu trestu, ktoré má byť jún 2010, keďže sa chce osobne zúčastniť na pojednávaní.

Sťažovateľky... 14.9.2009 k sťažnosti odporcu uviedli, že nesúhlasia s návrhom

odporcu na nariadenie pojednávania až po jeho podmienečnom prepustení. Pričom

v uvedenom vyjadrení tiež poukázali na to, že ani skutočnosť, že sa odporca nachádza

v ústave na výkon trestu odňatia slobody nebráni vykonávaniu pojednávaní. Zároveň tiež

poukázali na ustanovenie v súlade s ktorým je

eskortu odsúdeného oprávnený nariadiť alebo vyžiadať príslušný sudca, ak je

v občianskoprávnom konaní potrebná prítomnosť odsúdeného na súde.

Dňa 3.11.2009 bol na základe dožiadania na ÚVV P., pracovisko S., vypočutý

odporca, ktorý uviedol, že sa chce zúčastňovať pojednávaní na Okresnom súde Humenné.

Predvolaním zo dňa 16.11.2009 súd nariadil pojednávanie na deň 15.12.2009.

Dňa 23.11.2009 bol právnej zástupkyni sťažovateliek doručený prípis Okresného

súdu Humenné prílohu ktorého tvorilo vyjadrenie odporcu vo veci sp. zn. .

Pojednávania konaného dňa 15.12.2009 sa zúčastnili sťažovateľky a za právnu

zástupkyňa advokátska koncipientka. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že po

dohode so sudcom konajúcim vo veci (rozvodové konanie) bude určený nový

termín pojednávania, kde súd požiada o predvedenie odporcu na pojednávanie.

K vyjadreniu odporcu doručenému právnej zástupkyni sťažovateliek spolu s prípisom

okresného súdu zo dňa 19.11.2009 sa sťažovateľky vyjadrili vo vyjadrení sp. zn.

zo dňa 26.11.2009...

Pojednávania nariadeného na deň 31.8.2009 sa zúčastnili sťažovateľky a advokátska

koncipientka ich právnej zástupkyne. Uvedené pojednávanie bolo odročené na neurčito

s tým, že súd zistí, kde sa odporca nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

Na pojednávaní konanom dňa 9.9.2010 sa zúčastnili sťažovateľky, ako aj advokátska

koncipientka ich právnej zástupkyne a právna zástupkyňa odporcu. Právna zástupkyňa

odporcu navrhla, aby súd pojednávanie odročil, keďže sa pre krátkosť času nemala

možnosť s odporcom skontaktovať. Uvedené pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým,

že právna zástupkyňa súdu predloží stanovisko do 15.10.2010, kde súdu zároveň oznámi, či

odporca trvá na prítomnosti na pojednávaní.

Predvolaním zo dňa 20.10.2010 súd nariadil pojednávanie vo veci sp. zn.

na deň 16.11.2010. Spolu s predvolaním na uvedené pojednávanie bolo

právnej zástupkyni sťažovateliek doručené vyjadrenie odporcu zo dňa 15.10.2010.

Sťažnosťou na prieťahy v konaní sp. zn. zo dňa 26.10.2010 právna

zástupkyňa sťažovateliek poukázala na to, že po viac ako roku od podania návrhu sa

v konaní neuskutočnilo ani jedno pojednávanie, na ktorom by došlo k prejednaniu veci,

vzhľadom na to, že všetky dovtedy uskutočnené pojednávania boli bez prejednania veci

odročené a navrhovateľky teda v tomto konaní neboli ani raz vypočuté.

V žiadosti o odročenie súdneho pojednávania zo dňa 7.11.2010 odporca uviedol, že

žiada o odročenie pojednávania na dobu po jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu

a, že napriek tomu, že má v tejto veci právneho zástupcu, trvá na účasti na pojednávaní.

Odpoveďou na podanú sťažnosť, označenou ako sťažnosť - odpoveď, zo dňa

10.11.2010 predseda okresného súdu uviedol, že považuje sťažnosť za neopodstatnenú.

Pojednávania v predmetnej veci konaného dňa 16.11.2010 sa zúčastnili

sťažovateľky, ich právna zástupkyňa a právna zástupkyňa odporcu. Na uvedenom

pojednávaní boli vypočuté sťažovateľky. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že

vo veci bude určený nový termín pojednávania, pričom súd požiada príslušný ústav na

výkon trestu odňatia slobody o predvedenie odporcu na toto pojednávanie...

Pojednávania nariadeného na deň 15.12.2010 sa zúčastnila sťažovateľka v 1. rade,

advokátska koncipientka právnej zástupkyne, odporca i jeho právna zástupkyňa. Neúčasť

sťažovateľky v 2. rade bola ospravedlnená z dôvodu, že táto podľa psychologičky M. H.

nemôže byť vypočutá. Na uvedenom pojednávaní bol vypočutý D. D., Pojednávanie bolo

odročené na neurčito s tým, že vo veci bude určený nový termín pojednávania po tom, ako

prítomní právni zástupcovia účastníkov konania súdu predložia návrhy na ďalšie

dokazovanie.

Podaním vo veci sp. zn. zo dňa 21.12.2010 právna zástupkyňa

sťažovateliek v súlade s povinnosťou uloženou jej na pojednávaní uviedla, že okrem

návrhov na dokazovanie, ktoré boli v predmetnom konaní predložené podaniami a na

pojednávaniach nežiada vykonať žiadne ďalšie dôkazy.

Predvolaním zo dňa 10.1.2011 súd nariadil pojednávanie na deň 10.2.2011...

Z doposiaľ uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov

vyplýva, podľa názoru sťažovateliek nepochybne, že v konaní vedenom u odporcu pod

sp. zn. , ktorého účastníčkami sú sťažovateľky, dochádza k prieťahom.

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Humenné je ochrana osobnosti.

Dôležitosť rýchleho rozhodnutia v konaniach o ochrane osobnosti zdôrazňuje skutočnosť, že

platný do 8.11.2002 v v odseku 4 zakotvoval povinnosť

súdu rozhodnúť vo veci ochrany osobnosti najneskôr do jedného roka od podania žaloby.

Uvedené ustanovenie bolo zrušené, dôležitosť predmetného konania, ako i dôležitosť

rýchleho rozhodnutia vo veci ochrany osobnosti však vyplýva zo znenia podľa

ktorého, okrem iného i vo veciach ochrany osobnosti podľa , sú

účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Ako je ďalej

stanovené, uvedené neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého

pojednávania a došlo k jeho odročeniu. Pričom, ako je uvedené v odseku 2 citovaného

ustanovenia na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada.

Z odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, že o povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti

o veci samej a označiť dôkazy najneskôr do skončenia prvého pojednávania musia byť

účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.

Ako vyplýva z odbornej literatúry novela č. zaviedla prísnejšiu

koncentračnú zásadu, ako je obsiahnutá v ustanovení § 120 ods. 4 v taxatívne

vymenovaných súdnych konaniach, medzi inými aj v konaní vo veci ochrany osobnosti, kde

koncentrácia podľa sa vzťahuje na opísanie rozhodujúcich skutočností o veci

samej účastníkmi konania a na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení do

skončenia prvého pojednávania na rozdiel od koncentrácie podľa § 120 ods. 4, ktorá sa

týka predkladania a označovania dôkazov a rozhodujúcich skutočností do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie podľa § 118 ods. 4.

Sťažovateľky zastávajú názor, že chaotické nariaďovanie pojednávaní, ktoré boli

následne odročené nemôžu byť preukázaním toho, že súd vo veci koná bez zbytočných

prieťahov a s náležitou starostlivosťou vec rýchlo rozhodnúť. Sťažovateľky sú toho názoru,

že súd nepostupuje v konaní s odbornou starostlivosťou a dôrazom na predmet konania pre

ktorý stanovuje špecifický, postup.

V súlade s , ak nie sú splnené podmienky na vykonanie prvého

pojednávania, ako napr. to, že účastníci konania neboli poučení najneskôr v predvolaní na

prvé pojednávanie vo veci o povinnosti podľa § 118a a dôjde k odročeniu pojednávania

koncentrácia podľa citovaného ustanovenia sa uplatní až na odročenom pojednávaní.

Uvedený postup, špecifický pre konanie vo veci ochrany osobnosti, však v konaní odporcu

vôbec nebadať.

Niekoľko pojednávaní bolo odročených z dôvodu, že sa ich nezúčastnil odporca,

ktorý vo svojich písomných podaniach opakovane uviedol, že na pojednávaniach chce byť

prítomný. Je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľky vo vyjadrení v predmetnej veci zo dňa

14.9.2009 poukázali na ustanovenie v súlade

s ktorým je eskortu odsúdeného oprávnený nariadiť alebo vyžiadať príslušný sudca, ak je

v občianskoprávnom konaní potrebná prítomnosť odsúdeného na súde.

Napriek tejto skutočnosti vec pojednávajúci sudca zabezpečil prítomnosť odporcu až

na pojednávaní konanom dňa 15.12.2010, teda po roku a troch mesiacoch od kedy na

takýto postup poukázali sťažovateľky. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že do doby, kedy

bola prítomnosť odporcu zabezpečená, sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, ktoré boli z

dôvodu neprítomnosti odporcu odročené.

Okresný súd Humenné teda vo veci síce konal a nariaďoval pojednávania, tie však

boli bez prejednania veci odročené. Napriek tomu, že bolo v konaní nariadených niekoľko

pojednávaní, prvým riadnym pojednávaním vykonaným v súlade s Slovenskej

republiky a ustanoveniami bolo až pojednávanie konané

dňa 15.12.2010...

Sťažovateľky zastávajú názor, že až po tom, čo ich právna zástupkyňa podala

sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v predmetnom konaní, v ktorej okrem

iného poukázala na to, že sťažovateľky neboli v konaní vypočuté, napriek tomu, že sa

v konaní uskutočnili tri pojednávania na ktorých boli prítomné, boli v konaní vypočuté, a to

na pojednávaní konanom dňa 16.11.2010. Sťažovateľky z uvedeného dôvodu nesúhlasia

s tvrdením predsedu okresného súdu, že vo veci nedošlo k zbytočným prieťahom, že súd

vo veci konal priebežne a, že vo veci nemohol meritórne rozhodnúť z procesných dôvodov.

Sťažovateľky sú presvedčené o tom, že konanie Okresného súdu Humenné nesmeruje

k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojím

postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodné predlžuje a odďaľuje tým

poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľkám...

Podľa názoru sťažovateliek nie je vec právne ani skutkovo zložitá. Určité

komplikácie a spomalenie postupu konania možno priradiť okolnosti, že sa odporca

nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Vzhľadom na charakter sporu a

existenciu zákonných prostriedkov umožňujúcich prítomnosť odsúdeného na pojednávaní,

však ani táto okolnosť nemôže ospravedlniť obdobia, v priebehu ktorých Okresný súd

Humenné vo veci nekonal, resp. konal neefektívne. Je potrebné taktiež poukázať na

skutočnosť, že v konaní o rozvod manželstva medzi sťažovateľkou M. D. a odporcom D. D.

súd rozhodol rozsudkom zo dňa 29.4.2010...

Sťažovateľky sú presvedčené o tom, že konanie Okresného súdu Humenné nesmeruje

k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale súd svojim

postupom a rozhodnutiami naopak konanie nedôvodné predlžuje a odďaľuje tým

poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľkám... Vzhľadom na tie skutočnosti, že

v predmetnej veci okresný súd neurobil dostatok efektívnych úkonov smerujúcich

k rozhodnutiu vo veci samej, berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, význam

uplatňovaných práv a nárokov sťažovateliek, taktiež na skutočnosť, že toto konanie nie je

doposiaľ právoplatne skončené, považujú sťažovateľky M. D. a Z. D. za primerané, aby im

bolo priznané finančné zadosťučinenie, vychádzajúc pri stanovení jeho výšky zo zásad

spravodlivosti, ktoré uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu

a s prihliadnutím na skutočnosť, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je

zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie náhrada škody, sťažovateľke M. D. vo výške 1.500,-

EUR a rovnako tiež sťažovateľke Z. D. vo výške 1.500,-EUR.»

Sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie

rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateliek na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 , bolo postupom Okresného súdu Humenné

v konaní sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Humenné konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Humenné pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateliek.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľkám finančné zadosťučinenie,

a to, sťažovateľke M. D. vo výške 1.500,- EUR, sťažovateľke Z. D. vo výške 1.500,-EUR.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľkám všetky trovy tohto konania.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril podpredseda okresného súdu

listom sp. zn. z 15. apríla 2011, v ktorom uviedol:

„Vo veci bol určený prvý termín pojednávania po vykonaní základných procesných

úkonov na deň 31.08.2009.

Na pojednávanie sa dostavili navrhovateľky v 1. a 2. rade a advokátska koncipientka

ich právnej zástupkyne. Odporca, ktorý v tom čase sa už nenachádzal vo výkone odňatia

slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v K. sa na pojednávanie nedostavil,

pričom doručenie predvolania u neho vykázané nebolo. Súd pojednávanie odročil s tým, že

zistí v ktorom ústave odporca vykonáva trest odňatia slobody.

Po pojednávaní dňa 03.09.2009 bol do spisu kanceláriou založený list odporcu

z ktorého je zrejmé, že trest odňatia slobody vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody v S. Odporca zároveň súd požiadal, aby ďalší termín pojednávania určil v mesiaci

jún 2010, kedy pravdepodobne bude z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne

prepustený. Zároveň zdôraznil, že pojednávania sa chce osobne zúčastniť, nakoľko je

predpoklad, že medzi ním a navrhovateľkami dôjde k dohode.

Kópiu listu odporcu súd doručil navrhovateľkám a ich právnej zástupkyni a následne

požiadal Okresný súd Prešov o vypočutie odporcu. Súd pritom bral do úvahy písomné

vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateliek, z ktorého je zrejmé, že tieto nesúhlasia

s určením termínu pojednávania až po tom, čo odporca bude prepustený z výkonu trestu

odňatia slobody.

Okresný súd Prešov po vypočutí odporcu spis tunajšiemu súdu vrátil dňa 11.11.2009.

Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 15.12.2009. Na toto pojednávanie sa

dostavili navrhovateľky v 1. a 2. rade a advokátska koncipientka ich právnej zástupkyne.

Súd toto pojednávanie odročil na neurčito s tým, že ďalšie pojednávanie určí po dohode so

sudcom tunajšieho súdu, ktorý koná vo veci rozvodu navrhovateľky v1. rade a odporcu

vedenej pod sp. zn. stým, že odporca na pojednávanie bude predvedený.

Odporca následne súdu doručil písomné vyjadrenie, kde mimo iného uviedol, že

v tomto konaní nemá šance sa účinne brániť, nakoľko nemá možnosť si zvoliť právneho

zástupcu.

Súd prípisom zo dňa 17.12.2009 poučil odporcu o tom, že opravnú pomoc môže

požiadať Centrum právnej pomoci, ktoré ho v tomto konaní bude zastupovať v prípade, že

splní zákonom stanovené podmienky.

Odporca prípismi doručenými súdu dňa 08.02.2010, 24.03.2010, 29.04.2010

a 09.06.2010 oznámil, že požiadal Centrum právnej pomoci, kanceláriu H. o zastupovanie

v tejto právnej veci, pričom dohoda o zastupovaní doposiaľ uzavretá nebola. Túto

skutočnosť súdu prípisom zo dňa 12.05.2010 oznámila aj Kancelária centra právnej pomoci

v H.

O tom, že odporcovi bolo rozhodnutím č. N 357/2010 priznané poskytovanie právnej

pomoci, Centrom právnej pomoci, Kancelária H. súdu oznámila dňa 24.06.2010.

Na základe tohto oznámenia súd termín pojednávania určil na deň 09. 09. 2010.

Odporca listom, ktorý súdu bol doručený dňa 06. 09. 2010 požiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu, že doposiaľ nemal možnosť sa kontaktovať so svojím právnym

zástupcom.

Na pojednávanie dňa 09.09.2010 sa dostavili navrhovateľky v 1. a 2. rade

a advokátska koncipientka ich právnej zástupkyne. Na toto pojednávanie sa dostavila aj

zástupkyňa Centra právnej pomoci, Kancelárie H., ktoré zastupuje v tomto konaní odporcu,

ktorá požiadala súd o odročenie pojednávania s tým, že po osobnom kontakte s odporcom

súdu predloží písomné stanovisko v ktorom uvedie, či odporca trvá na svojej prítomnosti na

pojednávaní.

Písomné stanovisko Centrum právnej pomoci, kancelária H. súdu predložilo dňa

20. 10. 2010. Súd následne určil termín ďalšieho pojednávania na deň 16. 11. 2010.

Na pojednávanie konané dňa 16.11.2010 sa dostavili navrhovateľky, ich právna

zástupkyňa Dr. R. a právna zástupkyňa odporcu. Na tomto pojednávaní po zákonnom

poučení bol oboznámený obsah spisu, bola vypočutá navrhovateľka M. D., právna

zástupkyňa navrhovateliek a právna zástupkyňa odporcu. Navrhovateľka Z. D. vypovedať

odmietla z dôvodu, že sa jej ťažko rozpráva. Súd toto pojednávanie odročil s tým, že

požiada Ústav na výkon trestu odňatia slobody S. o predvedenie odporcu na ďalšie

pojednávanie.

Na ďalšie pojednávanie konané dňa 15.12.2010 sa dostavila navrhovateľka M. D.,

koncipientka jej právnej zástupkyne, odporca a jeho právna zástupkyňa. Na pojednávanie

sa nedostavila Z. D., ktorej neúčasť ospravedlnila jej právna zástupkyňa tým, že táto

navrhovateľka podľa vyjadrenia psychologičky PhDr. M. H., nie je schopná byť vypočutá.

Na tomto pojednávaní bol vypočutý odporca. Pojednávanie bolo odročené s tým, že ďalší

termín pojednávania bude určený potom ako účastníci a ich právni zástupcovia súdu

predložia ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 10.02.2011 potom, čo právna

zástupkyňa navrhovateliek súdu dňa 27.12.2010 oznámila, že trvá na všetkých návrhoch na

dokazovanie, ktoré boli predložené v písomných podaniach a na pojednávaniach, hlavne na

pripojení trestného spisu Okresného súdu Humenné, sp. zn. a právna

zástupkyňa odporcu prípisom doručeným súdu dňa 30.12.2010 predložila zoznam svedkov,

ktorých navrhla vypočuť.

Na pojednávaní dňa 10.02.2011, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka M. D.,

koncipientka právnej zástupkyne a právna zástupkyňa odporcu, súd vypočul svedkov,

ktorých navrhla vypočuť právna zástupkyňa odporcu. Toto pojednávanie po poučení, bolo

odročené s tým, že sporné strany súdu v lehote 15 dní predložia prípadné návrhy na ďalšie

dokazovanie.

Súd za účelom zistenia dopadu správania odporcu na život navrhovateliek

v pracovnom a školskom prostredí, požiadal o vyjadrenie zamestnávateľa navrhovateľky M.

D. a školu, ktorú navštevuje navrhovateľka Z. D.. Po obdržaní týchto správ, prípadne

ďalších návrhom na vykonanie dokazovania predložených účastníkmi, bude súd v konaní

pokračovať a po náležitom zistení skutkového stavu vo veci rozhodne...

Súd doposiaľ vypočul svedkov navrhnutých odporcom. Právna zástupkyňa

navrhovateliek ako jediný dôkaz uviedla oboznámenie sa s obsahom spisového materiálu

v trestnom konaní proti odporcovi. V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu, súd

pred rozhodnutím musí vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, preto

vo veci rozhodne po náležitom zistení skutkového stavu.

Navrhovateľka v 2. rade doposiaľ vypočutá nebola, nakoľko pojednávaní vypovedať

odmietla, čo jej právna zástupkyňa odôvodnila jej zlým psychickým stavom, o ktorom

predložila neoficiálnu správu od psychologičky, o ktorej identite súd môže mať pochybnosti.

Na ďalšie pojednávania sa z uvedeného dôvodu nedostavila. Povinnosťou súdu bude

zaoberať sa aj touto skutočnosťou.

Z uvedeného vyplýva, že súd vo veci konal priebežne. Účastníkov vypočuť do

pojednávania konaného dňa 16.11.2010 nemohol, nakoľko nebolo zabezpečené právo

odporcu na obhajobu. V súčasnosti vo veci sa koná a to tým, že sa zabezpečujú dôkazy

s tým, že po ich zabezpečení súd určí termín pojednávania, na ktorom pravdepodobne bude

vynesený rozsudok.“

Sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu zaujali toto stanovisko:

„... Sťažovateľky nepopierajú právo odporcu na zvolenie si právneho zástupcu, práve

naopak vo svojej sťažnosti poukázali na tú skutočnosť, že okresný súd mohol odporcovi

ustanoviť právneho zástupcu z radov advokátov na jeho žiadosť, čo by podľa názoru

sťažovateliek mohlo eliminovať polročnú korešpondenciu medzi odporcom, centrom

a súdom.

V uznesení OS Humenné sp. zn. -39 zo dňa 05.06.2009 súd poučil

účastníkov v zmysle o tom, že u účastníkov konania, u ktorých sú predpoklady

na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd môže ustanoviť zástupcu z radov advokátov na

žiadosť účastníkov, ak je to potrebné na ochranu ich záujmov...

Do 31.12. 2009 mohol vec pojednávajúci sudca v súlade s ustanovením

na žiadosť ustanoviť odporcovi za splnenia zákonných podmienok zástupcu z radov

advokátov a od 1.1.2010 aj Centrum právnej pomoci. Odporca prípismi doručenými súdu

dňa 08.02.2010, 24.03.2010, 29.04.2010 a 09.06.2010 opakovane oznamoval, že dohoda

o zastupovaní uzavretá nebola. Centrum právnej pomoci oznámilo súdu dna 24.06.2010, že

odporcovi bolo priznané poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci,

kanceláriou H. Na základe tohto oznámenia súd určil termín pojednávania na 09.09.2010.

Podľa ustanovenia - predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak,

aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má

pojednávanie konať.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Podľa ustanovenia § 45 vyhlášky č. 543/2005 - predseda senátu dbá o to, aby

účastníci konania a ostatné predvolávam osoby boli úkonmi súdu čo najmenej zaťažované.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého predmetom je ochrana

osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľkám vznikla v dôsledku trestnej

činnosti odporcu, došlo k porušeniu nimi označeného základného práva.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie o ochrane osobnosti

sťažovateliek a o náhrade nemajetkovej ujmy. Toto konanie nemožno hodnotiť ako právne

zložité, patrí do štandardnej súčasti rozhodovacej agendy okresných súdov. Vec

prejednávajúci sudca na zložitosť veci ani osobitne nepoukazuje.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateliek ako účastníčiek konania, ústavný súd

konštatuje, že tieto k doterajšej dĺžke konania negatívnym spôsobom nijako neprispeli.

V konaní vystupovali aktívne, zúčastňovali sa nariadených pojednávaní (sťažovateľka

v 2. rade tak, ako jej to umožňoval jej zdravotný stav, zhoršený následkom závažnej trestnej

činnosti odporcu.) Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť osobitne

zohľadnené na ťarchu sťažovateliek pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k prieťahom.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , je postup samotného okresného súdu. Z priebehu celého

doterajšieho konania je zrejmé, že okresný súd nepostupoval tak, ako mu to prikazuje

ustanovenie (ďalej len „OSP“), podľa ktorého súdy

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania musia postupovať tak, aby ochrana ich práv

bola rýchla a účinná, ako aj z ustanovenia , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa ustanovenia povinný

robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov.

Ústavný súd konštatuje, že vo veci konajúci sudca nielenže nepostupoval v konaní

podľa uvedených procesných predpisov, ale ani po upozorneniach sťažovateliek na postup

súdu podľa o Zbore väzenskej a justičnej stráže

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého príslušný sudca je oprávnený nariadiť eskortu

odsúdeného, ak je v občianskoprávnom konaní potrebná prítomnosť odsúdeného na súde,

eskortu nenariadil a prítomnosť odporcu na pojednávaní zabezpečil až 15. decembra 2010,

teda po viac ako roku a pol od podania žaloby. V tejto právne i fakticky jednoduchej veci

napokon konajúci súd rozhodol až 24. mája 2011, teda dva roky od podania návrhu.

Ústavný súd konštatuje, že celé konanie je poznačené neefektívnym postupom okresného

súdu. V kontexte s predmetom sporu ústavný súd takýto postup súdu považuje za obzvlášť

neprípustný.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade

s účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto ústavný

súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie predmetnej veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v tak, ako to je uvedené v bode 1

výroku tohto rozhodnutia.

Keďže okresný súd vo veci 24. mája 2011 meritórne rozhodol, ústavný súd už

vo výroku neprikázal okresnému súdu podľa a

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľky sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

po 1 500 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v nie je pre sťažovateľky dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad

spravodlivosti, s prihliadnutím najmä na povahu veci, ale aj dĺžku trvania nečinnosti

okresného súdu považuje za primerané v sťažovateľkami navrhovanej výške.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátkou JUDr. I. R. Advokátka vykonala tri úkony právnych služieb,

a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti 4. februára 2011

a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 2. mája 2011.

Sťažovateľky si vyčíslil trovy zastupovania v konaní pred ústavným súdom

za 3 úkony právnej služby podľa ustanovenia § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) takto: 1. prevzatie

a príprava zastupovania – odmena 123,50 € znížená o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, t. j.

61,75 € + režijný paušál 7,41 €; 2. sťažnosť podaná na ústavnom súde – odmena 123,50 €

znížená o 50 %, t. j. 61,75 € + režijný paušál 7,41 €; 3. stanovisko k vyjadreniu okresného

súdu z 2. mája 2011 – odmena 123,50 € znížená o 50 %, t. j. 61,75 € + režijný paušál 7,41 €,

spolu 207,48 € ako základ dane + 20 % daň z pridanej hodnoty 41,49 € = 248,97 €, spolu

pre dve sťažovateľky vo výške 497,94 €. Keďže výška uplatnených trov konania nie je

v rozpore s citovanou vyhláškou, ústavný súd náhradu trov konania sťažovateľkám priznal

v nimi uplatnenej výške.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011