Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 229/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Ď., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Bratislava II v bližšie nešpecifikovanom konaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. Ď. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája 2011

doručená sťažnosť Ing. P. Ď., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd 1“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd 2“) v bližšie nešpecifikovanom konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom z dôvodu jeho nepriaznivých sociálnych pomerov, keďže

mu bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave sp. zn.

B1/10/54647/JJ/6 z 12. októbra 2010 priznaný štatút osoby v hmotnej núdzi a bola mu

priznaná dávka a príspevky.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ „podal dňa 3. 8. 1999 na Okresnom súde

Bratislava 1 návrh na ochranu osobnosti v súlade s . Okresný súd

Bratislava 1 dňa 17. 9. 1999 postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu

Bratislava 2 bez toho, aby preveril skutkový stav vykonaním informatívneho výsluchu,

prípadne iným vhodným spôsobom.

Dňa 27. 9. 1999 Okresný súd Bratislava 2 predložil vec Krajskému súdu v Bratislave

na rozhodnutie o vylúčení sudkyne.

Krajský súd v Bratislave dňa 29. 10. 1999 vrátil vec Okresnému súdu Bratislava 2.

Dňa 26. 10. 2001 Okresný súd Bratislava 2 predložil vec Krajskému súdu

v Bratislave z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci Okresným súdom Bratislava 1 po viac

ako dvoch rokoch od postúpenia veci.

Dňa 17. 1. 2002 Krajský súd v Bratislave doručil Okresnému súdu Bratislava 2

rozhodnutie, ktorým vyslovil, že nesúhlas s postúpením veci je dôvodný. V odôvodnení súd

uviedol, že navrhovateľ podal návrh na Okresnom súde Bratislava 1, majúc tento súd

zrejme za súd príslušný vec prejednať.

Dňa 12. 2. 2002 bola vec spätne postúpená Okresnému súdu Bratislava 1, t. j. po 30

mesiacoch bola vec vrátená súdu, na ktorom bol návrh v súlade so zákonom pôvodne

podaný. Veci bola pridelená nová spisová značka. Takýmto spôsobom došlo k zmene

zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená pri podaní návrhu a ktorý by vec prejednával,

pokiaľ by nedošlo k neodôvodnenému postúpeniu veci.

Rozhodnutím jediného akcionára z 27. 9. 2004 a z 11. 1. 2005 odporca V. M. V. a. s.

vstúpil do likvidácie. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 8. 12. 2004, t. j. po 34

mesiacoch od postúpenia veci a po 64 mesiacoch od podania návrhu, právni zástupcovia

oboch účastníkov neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a pojednávanie bolo odročené na

26. 1. 2005.

Ďalšie pojednávania boli vytýčené na 17. 10. 2005 a 8. 10. 2007.

Navrhovateľ mal za to, že je vo veci riadne zastúpený, o možných problémoch

so zastúpením sa navrhovateľ dozvedel až z prípisu súdu, ktorý mu bol doručený 12. 10.

2007, t. j. po takmer 33 mesiacoch po tom, čo právny zástupca navrhovateľa informoval súd

o vzniknutej kolízii záujmov.

Navrhovateľ bol od 9. 8. 2004 do 27. 1. 2005 vo väzbe v ÚVV Bratislava a následne

od 21. 5. 2007 do 18. 5. 2010 sa navrhovateľ nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody.

Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 12. 11. 2007. Opätovne došlo k zmene

zákonného sudcu.

Dňa 15. 11. 2007 bol navrhovateľ vo veci vypočutý prostredníctvom Okresného súdu

Trnava na základe dožiadania Okresného súdu Bratislava 1 z 18. 10. 2007.

Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 17. 1. 2008 a došlo k ďalšej zmene zákonného

sudcu.

Dňa 10. 1. 2009 oznámil navrhovateľ súdu ukončenie zastupovania zvoleným

advokátom, podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov a požiadal o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov.

Dňa 25. 8. 2009 požiadal navrhovateľ súd o odstránenie prieťahov v konaní.

O návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov a o žiadosti o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave 30. 9. 2010.

Na pojednávaní 11. 4. 2011 Okresný súd Bratislava 1 rozhodol o návrhu

navrhovateľa rozsudkom.

Sťažovateľ sa počas viac ako jedenástich rokov konania zúčastnil každého

pojednávania či výsluchu, na ktorý bol riadne predvolaný, pokiaľ sa nenachádzal vo výkone

trestu odňatia slobody. Na každé dožiadanie súdu sťažovateľ reagoval v primeranej

lehote.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na

konanie a následne takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava 1 porušil právo Ing. P. Ď. podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd dobou rozhodovania o jeho návrhu na ochranu

osobnosti z 3. augusta 1999.

Okresný súd Bratislava 1 porušil právo Ing. P. Ď. podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd na rozhodnutie o jeho návrhu na ochranu

osobnosti z 3. augusta 1999 zákonným sudcom.

Okresný súd Bratislava 1 je povinný zaplatiť Ing P. Ď. primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 10000,- EUR (slovom desaťtisíc EUR) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava 2 porušil právo Ing. P. Ď. podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd dobou rozhodovania o jeho návrhu na ochranu

osobnosti z 3. augusta 1999.

Okresný súd Bratislava 2 je povinný zaplatiť Ing. P. Ď. primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2000,- EUR (slovom dvetisíc EUR) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ing. P. Ď. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu trov konania do 15

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval označené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.

Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa a rozhodovaní o nej vychádzal

z týchto zistení:

- vec napadla na okresný súd 1 na základe žalobného návrhu sťažovateľa 3. augusta

1999 a bola jej pridelená sp. zn. ,

- okresný súd 1 postúpil vec 17. septembra 1999 miestne príslušnému okresnému

súdu 2,

- okresný súd 2 predložil vec Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

26. októbra 2001 z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci; krajský súd rozhodol, že miestne

príslušným súdom vo veci sťažovateľa je okresný súd 1,

- v nadväznosti na rozhodnutie krajského súdu bola vec 12. februára 2002 vrátená

okresnému súdu 1, kde je vedená pod sp. zn. ,

- pojednávania vo veci boli okresným súdom 1 nariadené na 8. december 2004,

17. október 2005, 8. október 2007, 12. november 2007, 17. január 2008,

- krajský súd právoplatne rozhodol o návrhu sťažovateľa na oslobodenie od súdnych

poplatkov a o žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu 30. septembra 2010,

- okresný súd 1 rozhodol vo veci rozsudkom z 11. apríla 2011, ktorý bol

sťažovateľovi a odporcovi odoslaný 9. mája 2011 (doručenie zatiaľ nie je vykázané).

Je jednoznačne preukázané, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou obrátil na ústavný

súd 31. mája 2011, teda v čase, keď už vec bola rozhodnutá na okresnom súde 1 a konanie

na okresnom súde 2 neprebiehalo už od 12. februára 2002.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa musel zohľadniť

predovšetkým tieto skutočnosti a v tejto pozícii posúdiť jeho sťažnosť.

1. K namietanému porušeniu práva sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu 1

a okresného súdu 2

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádzal

ústavný súd zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty

(). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu v nadväznosti na takto

vymedzený účel označeného práva vyplýva, že ochranu právu na prerokovanie veci

v primeranej lehote upravenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poskytuje len vtedy, ak

bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte

mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr.

mutatis mutandis , , , ).

Zo sťažnosti, ako aj zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sa ústavnej

ochrany svojho práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru v napadnutom konaní okresného súdu 1 a okresného súdu 2 domáhal až v čase,

keď k porušovaniu ním označeného práva už nemohlo dochádzať. Okresný súd 2 konal

v jeho veci od 17. septembra 1999, keď mu bola vec sťažovateľa postúpená okresným

súdom 1 ako miestne príslušnému súdu, do 12. februára 2002, keď bola predmetná vec

vrátená na konanie a rozhodnutie okresnému súdu 1, ktorý vo veci meritórne rozhodol na

pojednávaní konanom 11. apríla 2011 (uvedenú skutočnosť sťažovateľ v sťažnosti sám

uviedol), a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

2. K namietanému porušeniu práva sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému

sudcovi podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietal, že okresný súd 1 v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil jeho právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručené čl. 6 ods. 1

dohovoru tým, že v predmetnej veci došlo opakovane k zmene zákonného sudcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca (samosudca

alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa

rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom (pozri napr. , ,

, , ). Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami

sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte

().

Za zákonného sudcu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je zásadne potrebné považovať

toho, kto bol určený na prejednávanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (m. m.

, ).

Právo osoby „nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi“ nemožno interpretovať až

tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účel tohto práva sa splní, keď

o práve občana rozhoduje sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej

moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť, za predpokladu, že podľa rozvrhu práce

ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej agendy (m. m.

, ).

Sťažovateľ v sťažnosti nenamietal, že zmena zákonného sudcu v uvedenej veci je

v rozpore s rozvrhom práce okresného súdu 1 určeným na príslušný kalendárny rok alebo že

by v jeho veci rozhodoval zaujatý sudca.

Vzhľadom na už uvedené skutočnosti možno teda konštatovať, že samotná

skutočnosť, že v predmetnej veci v súčasnosti koná iný zákonný sudca, ako ten, ktorému

bola pôvodne vec pridelená, nepostačuje na vyslovenie záveru o porušení práva sťažovateľa

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto bolo sťažnosť sťažovateľa potrebné aj v tejto časti

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane posúdenia jeho žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu z radov advokátov na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011