Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 225/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. B., B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ ) bola 3. mája 2011

doručená sťažnosť Ľ. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. E. B.,

B., ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou okresnému

súdu 27. mája 2008 proti S. a D. F. (ďalej len „žalovaní“) domáhala náhrady škody v sume

240 133 Sk vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo 11. júna 2006.

Predmetná vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. .

Po podaní žaloby žalovaný uhradil sťažovateľke sumu 210 350 Sk, a preto

sťažovateľka v tejto časti zobrala svoj návrh späť. Okresný súd v časti uhradenej istiny

uznesením sp. zn. z 5. septembra 2008 konanie zastavil a v časti trov konania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti

predmetnému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Bratislave uznesením sp. zn. z 30. júna 2009 tak, že napadnuté uznesenie

zrušil v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie.

V ďalšom období bol okresný súd podľa sťažovateľky nečinný, nekonal ani po jej

výzve zo 14. decembra 2009, a preto prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala 18.

mája 2010 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. V liste z 8. júla 2010

predseda okresného súdu konštatoval prieťahy v napadnutom konaní a vyzval zákonného

sudcu, aby vykonal úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní

okresný súd „začal konať a vytyčovať pojednávania. Pojednávanie dňa 19. 1. 2011

porušovateľ znova odročil na deň 14. 02. 2011 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Doposiaľ však rozsudok vyhlásený nebol a nebol ani účastníkom tým pádom

doručený.“.

Podľa sťažovateľky uvedeným postupom okresný súd nedodržal trojtýždňovú lehotu

na vyhlásenie rozsudku v súlade s (ďalej len „OSP“),

v deň, kedy mal byť vyhlásený rozsudok, ho nevyhlásil a ani účastníkom konania ho ďalšie

dva a pol mesiaca nedoručil.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla že uvedeným postupom okresného súdu jej bolo

odňaté právo na súdnu ochranu v zmysle a bola popretá i rovnosť

účastníkov konania, pretože „týmto protizákonným postupom sa porušovateľ jednoznačne

postavil na stranu odporcu, nakoľko pre odporcu je výhodné, aby sa vo veci rozhodlo

minimálne čo najneskôr už aj z dôvodu, že napr. trovy konania, o ktorých rozhodne súd, nie

je možné sankcionovať ani len úrokom z omeškania.“

Postup okresného súdu považuje sťažovateľka tiež za porušenie ,

podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa názoru sťažovateľky „vedomé vyvolávanie prieťahov v konaní je i porušením

rovnosti účastníka konania. Presvedčenie, že ide o vedomé konanie súdu spočíva v tom, že

súd nielen nekoná napriek tomu, že od podania žaloby uplynula dlhá doba a bola

konštatovaná opodstatnenosť sťažnosti, ale závažným spôsobom porušuje právne predpisy,

tým, že odročuje termín pojednávania na dlhšiu dobu, ako to pripúšťa zákon a porušuje

právne predpisy i tým, že koná v rozpore s ustanovením , podľa ktorého

je povinný doručiť rozsudok účastníkom na pojednávaní a neprítomným účastníkom ho

doručiť do 3 dní od pojednávania, na ktorom mal byť vyhlásený.“.

Vzhľadom na už uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd považoval jej

sťažnosť za naliehavú, aby ju po predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie

a následne takto nálezom rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava II. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo Ľ. B. na súdnu ochranu v zmysle i právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava II. sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva Ľ. B.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky vo veci a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal bez zbytočných

prieťahov. Ľ. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 Eur

3. Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 311,57 Eur

(1 úkon právnej pomoci podľa vyhl. č. činí sumu 123,50 Eur,

2 úkony á 123,50 Eur – príprava a prevzatie, podanie sťažnosti, 2 x režijný paušál á 7,41

Eur, t. j. 261,82 Eur + 19% DPH v sume 49,75 Eur) k rukám advokátky JUDr. E. B., a to

do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval označené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného , ako aj základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. tým, že nedodržal trojtýždňovú lehotu na

odročenie pojednávania na účely vyhlásenia rozsudku podľa , tento dosiaľ

nevyhlásil a ani účastníkom konania nedoručil. Uvedený procesný postup okresného súdu je

podľa sťažovateľky nezákonný a popiera rovnosť účastníkov v konaní.

Podľa rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania,

ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí

pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným

účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným

účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní.

Z predloženého súdneho spisu ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn.

okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 19. januára 2011 (za účasti

právnej zástupkyne sťažovateľky ako aj oboch žalovaných) odročil pojednávanie pre účely

vyhlásenia rozsudku na 14. február 2011. Zo zápisnice o pojednávaní zo 14. februára 2011

jednoznačne vyplýva, že okresný súd na uvedenom pojednávaní bez prítomnosti účastníkov

konania rozsudok vyhlásil.

V tejto súvislosti ústavný súd poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

V danom prípade aj keď v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ešte nebola

predmetná vec sťažovateľky právoplatne skončená, okresný súd už vo veci sťažovateľky

meritórne rozhodol, čím odstránil jej právnu neistotu. Táto skutočnosť v zásade zakladá

dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti o to viac,

že sťažovateľka o pojednávaní nariadenom na účely vyhlásenia rozsudku vedela, hoci sa ho

bez ospravedlnenia nezúčastnila.

S prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľka namieta, že jej dosiaľ nebol doručený

rozsudok okresného súdu, keďže ho okresný súd neodoslal v lehote ustanovenej v § 156

ods. 2 (3 dní od vyhlásenia), ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že nedodržanie

zákonom ustanovenej lehoty na odoslanie rozsudku účastníkom konania samo osebe

nezakladá dôvody na vyslovenie porušenia základného práva podľa .

Ústavný súd totiž v rámci svojej ustálenej judikatúry už viackrát vyslovil, že pojem

zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na zákonom ustanovené lehoty na vykonanie určitého

úkonu sudcom alebo iným štátnym orgánom. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci sa

ani v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (m. m. , ).

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (, ) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (, , , ).

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti, ako aj na základe predloženého

súdneho spisu ústavný súd konštatoval, že v predmetnej veci došlo pri odosielaní rozsudku

vyhláseného 14. februára 2011 k určitým prieťahom v postupe okresného súdu (odoslanie

predmetného rozsudku trvalo viac ako 3 mesiace, pozn.), čo však podľa názoru ústavného

súdu nemožno považovať za taký závažný nedostatok v konaní, ktorý by po prijatí sťažnosti

sťažovateľky na ďalšie konanie umožňoval reálne dospieť k záveru, že v predmetnej veci

okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(podobne pozri napr. , ).

Z petitu podanej sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľka žiada ústavný súd aj

o vyslovenie porušenia práva na súdnu ochranu upraveného v

v označenom konaní pred okresným súdom. Tento návrh sťažovateľka vo svojej sťažnosti

zdôvodnila nesprávnym procesným postupom okresného súdu, ktorým bola podľa je názoru

popretá rovnosť účastníkov v konaní.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

je umožniť každému reálny prístup k súdu. Tomuto základnému právu

zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Preskúmanie predmetného spisu okresného súdu nesignalizuje taký postup súdu,

z ktorého by sa dalo odvodiť, že sťažovateľke nebolo umožnené domáhať sa svojich práv na

nestrannom a nezávislom súde; sťažovateľka mala možnosť v konaní predkladať návrhy

a vyjadrenia a zúčastňovať sa nariadených pojednávaní v prerokúvanej veci. Ústavný súd

teda nezistil porušenie základného práva sťažovateľky podľa v konaní

okresného súdu vedenom pod sp. zn. . Ústavný súd z hľadiska svojej

konštantnej judikatúry uvádza, že prieťahy v súdnom konaní nemajú za následok porušenie

základného práva na súdnu ochranu (). Sťažovateľke okresný súd svojím

postupom neodoprel poskytnutie súdnej ochrany, bol jej totiž umožnený reálny prístup

k súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011