Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 300/2011
PDF · 95.98 KB
No categories available
II. ÚS 300/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. G. K., V., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským
súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16 Co 53/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MVDr. G. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2011
doručená sťažnosť MVDr. G. K., V. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní
vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.
16 Co 53/2011. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 6. júna 2011.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením Okresného
súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 C 188/2008-431 z 28. decembra 2009
bolo sťažovateľovi odňaté čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o ochranu
osobnosti. Uznesením krajského súdu č. k. 16 Co 53/2011-540 z 2. marca 2011 bolo
uznesenie okresného súdu potvrdené. Podľa názoru sťažovateľa právoplatné uznesenie nie
je v súlade so zákonom a je porušením označených práv podľa ústavy a dohovoru. Krajský
súd sa dôsledne nevyrovnal s konkrétnymi okolnosťami a vychádzal iba z formálnej citácie
príslušných zákonných ustanovení. Nezohľadnil miesto základného práva na súdnu ochranu
v demokratickej spoločnosti a nezaistil primeranú vyváženosť medzi záujmom štátu na
vyberaní súdnych poplatkov na jednej strane a záujmom sťažovateľa na obhájení svojho
práva prostredníctvom všeobecného súdu. Sťažovateľ má faktický a právny záujem na
ochrane svojich osobnostných práv, pričom všeobecné súdy mu vytvárajú prekážky pri
dostupnosti ústavou priznaného práva na súdnu ochranu. Nepovažuje za spravodlivé, že
v záujme dosiahnutia ochrany svojich osobnostných práv si musel vo veku 65 rokov zobrať
nemalú pôžičku, aby mohol vysoký súdny poplatok zaplatiť. Na doplatenie súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 8 010,79 € bol vyzvaný okresným súdom
31. marca 2011 a zmluvou o pôžičke finančných prostriedkov z 8. apríla 2011 si požičal od
Ing. M. F. 20 000 €.
Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.
16 Co 53/2011 s tým, aby bolo uznesenie z 2. marca 2011 zrušené a vo veci znova konané
a rozhodnuté. Požaduje tiež finančné zadosťučinenie 5 000 € a náhradu trov konania.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti uzneseniu krajského súdu
č. k. 16 Co 53/2011-540 z 2. marca 2011 dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.
Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého odňatím čiastočného
oslobodenia od súdnych poplatkov (ktoré predstavujú veľmi vysokú čiastku) mu hrozilo
zastavenie súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a teda v konečnom
dôsledku odmietnutie súdnej ochrany. Preto si sťažovateľ na doplatenie súdneho poplatku
musel požičať, aby zabránil zastaveniu konania. Sťažovateľ teda vlastne tvrdí, že postupom
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čomu zabránil len tak, že sa neprimerane
zaťažil vysokou pôžičkou.
Za uvedeného stavu vzhľadom na vlastné tvrdenia sa mohol sťažovateľ brániť
podaním dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie
nepodal. Znamená to, že nevyčerpal opravný prostriedok účinne mu poskytnutý zákonom na
ochranu jeho označených práv. Tým je daná neprípustnosť sťažnosti.
Treba dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukázal), že dovolanie
nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy postup
ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2011