Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 300/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. G. K., V., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským

súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MVDr. G. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2011

doručená sťažnosť MVDr. G. K., V. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní

vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.

. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 6. júna 2011.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením Okresného

súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) č. k. -431 z 28. decembra 2009

bolo sťažovateľovi odňaté čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o ochranu

osobnosti. Uznesením krajského súdu č. k. -540 z 2. marca 2011 bolo

uznesenie okresného súdu potvrdené. Podľa názoru sťažovateľa právoplatné uznesenie nie

je v súlade so zákonom a je porušením označených práv podľa a dohovoru. Krajský

súd sa dôsledne nevyrovnal s konkrétnymi okolnosťami a vychádzal iba z formálnej citácie

príslušných zákonných ustanovení. Nezohľadnil miesto základného práva na súdnu ochranu

v demokratickej spoločnosti a nezaistil primeranú vyváženosť medzi záujmom štátu na

vyberaní súdnych poplatkov na jednej strane a záujmom sťažovateľa na obhájení svojho

práva prostredníctvom všeobecného súdu. Sťažovateľ má faktický a právny záujem na

ochrane svojich osobnostných práv, pričom všeobecné súdy mu vytvárajú prekážky pri

dostupnosti priznaného práva na súdnu ochranu. Nepovažuje za spravodlivé, že

v záujme dosiahnutia ochrany svojich osobnostných práv si musel vo veku 65 rokov zobrať

nemalú pôžičku, aby mohol vysoký súdny poplatok zaplatiť. Na doplatenie súdneho

poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 8 010,79 € bol vyzvaný okresným súdom

31. marca 2011 a zmluvou o pôžičke finančných prostriedkov z 8. apríla 2011 si požičal od

Ing. M. F. 20 000 €.

Sťažovateľ navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie z 2. marca 2011 zrušené a vo veci znova konané

a rozhodnuté. Požaduje tiež finančné zadosťučinenie 5 000 € a náhradu trov konania.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ nepodal proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -540 z 2. marca 2011 dovolanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého odňatím čiastočného

oslobodenia od súdnych poplatkov (ktoré predstavujú veľmi vysokú čiastku) mu hrozilo

zastavenie súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a teda v konečnom

dôsledku odmietnutie súdnej ochrany. Preto si sťažovateľ na doplatenie súdneho poplatku

musel požičať, aby zabránil zastaveniu konania. Sťažovateľ teda vlastne tvrdí, že postupom

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čomu zabránil len tak, že sa neprimerane

zaťažil vysokou pôžičkou.

Za uvedeného stavu vzhľadom na vlastné tvrdenia sa mohol sťažovateľ brániť

podaním dovolania, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237 písm. f)

. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie

nepodal. Znamená to, že nevyčerpal opravný prostriedok účinne mu poskytnutý zákonom na

ochranu jeho označených práv. Tým je daná neprípustnosť sťažnosti.

Treba dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukázal), že dovolanie

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy postup

ústavného súdu v zmysle .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2011