Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 608/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

Liptovského družstva OBNOVA, družstvo, Družstevná 2221, Liptovský Mikuláš,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou SKLEGAL s. r. o., Dvořákovo nábrežie 10,

Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Pavla Poliaka, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 19. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Liptovského družstva OBNOVA, družstvo, o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2015

doručená sťažnosť Liptovského družstva OBNOVA, družstvo, Družstevná 2221, Liptovský

Mikuláš (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou SKLEGAL s. r. o.,

Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa

JUDr. Pavla Poliaka, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 19. marca 2015.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«V konaní, ktoré je Okresným súdom Liptovský Mikuláš vedené pod sp. zn.

, sa Sťažovateľ ako žalobca domáha voči žalovanému − spoločnosti

,

, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sa,

vložka číslo: (ďalej len „žalovaný“) náhrady škody vo výške 681.125,82 EUR

s prísl.

Návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 02. 10. 2014, ktorý bol

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš doručený dňa 06. 10. 2014, doplneným písomným

podaním zo dňa 03. 10. 2014, doručeným Okresnému Liptovský Mikuláš súdu dňa

06. 10. 2014, požiadal Sťažovateľ Okresný súd Liptovský Mikuláš o oslobodenie od súdnych

poplatkov v celom rozsahu, pričom na preukázanie svojich majetkových pomerov predložil

súdu vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka. Sťažovateľ požiadal Okresný

súd Liptovský Mikuláš o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, nakoľko:

(i) záväzky Sťažovateľa predstavujú sumu vo výške 686.512,96 EUR;

(ii) stav pohľadávok Sťažovateľa predstavuje sumu vo výške 165,96 EUR;

(iii) Sťažovateľ vynaložil na projekt „Výroba elektrickej energie spaľovaním

obnoviteľných zdrojov a príprava paliva“ sumu vo výške 280.366,37 EUR;

(iv) Sťažovateľ sa vďaka porušovaniu povinností zo strany Žalovaného stal platobne

neschopným.

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. zo dňa 20. 10. 2014

priznal Sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Na základe

odvolania Sťažovateľa Porušovateľ Rozhodnutím potvrdil uznesenie Okresného súdu

2

Liptovský Mikuláš č. k. zo dňa 20. 10. 2014. V zmysle Rozhodnutia je tak

Sťažovateľ povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.596,75 EUR.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Porušovateľ po opätovnom posúdení majetkových

pomerov Sťažovateľa priznal Sťažovateľovi na základe Rozhodnutia čiastočné oslobodenie

od súdnych poplatkov, pričom v súlade s Rozhodnutím je Sťažovateľ povinný zaplatiť súdny

poplatok, ktorý Sťažovateľ objektívne nie je schopný zaplatiť. Výška súdneho poplatku je pre

Sťažovateľa likvidačná a obmedzujúca jeho prístup k nestrannému a nezávislému súdu.

S ohľadom na túto skutočnosť, máme za to, že Porušovateľ sa pri rozhodovaní

v otázke oslobodenia Sťažovateľa od súdnych poplatkov dôsledne nevyrovnal s konkrétnymi

okolnosťami prípadu Sťažovateľa a vychádzal iba z formálnej dikcie ustanovenia

. Takýto postup Porušovateľa, výklad a aplikácia ustanovenia

je nesprávny a je porušením práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko

predstavuje reálnu a objektívnu prekážku prístupu Sťažovateľa k súdu.

V dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku bude konanie, v ktorom sa Sťažovateľ

domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov, zastavené.

Zmyslom práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie je však

umožniť každému reálny prístup k súdu.

Právo na prístup k súdu je tak treba vykladať a chápať v materiálnom zmysle,

kedy len formálne daná možnosť uplatňovať si svoje práva na súde bez materiálneho

zabezpečenia, a to aj prostredníctvom oslobodenia od súdnych poplatkov, nepredstavuje,

resp. je v rozpore s obsahom práva na súdnu ochranu a práva na prístup k súdu.

Podľa nášho názoru za situácie, kedy súd prizná Sťažovateľovi čiastočné oslobodenie

od súdnych poplatkov, v dôsledku ktorého je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške

16.596,75 EUR, pričom majetkové pomery Sťažovateľa úhradu súdneho poplatku v uvedenej

výške neumožňujú, takýto postup súdu je nepochybne v rozpore s ústavným právom na

súdnu a inú právnu ochranu, a na reálny prístup k nestrannému a nezávislému súdu za

účelom ochrany práv a právom chránených záujmov...

Nariadenie dočasného opatrenia

3

Vzhľadom na to, že Porušovateľ vydaním Rozhodnutia odňal Sťažovateľovi právo

na prístup k súdu a Rozhodnutie porušuje právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

a právo na spravodlivé súdne konanie ( a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), a ďalším konaním

prvostupňového súdu, a to najmä zastavením konania v dôsledku nezaplatenia súdneho

poplatku, by tak dochádzalo k ďalším zásahom do chránených práv Sťažovateľa, je

dôvodné podanie návrhu na nariadenie dočasného opatrenia, ktorým by Ústavný súd

Slovenskej republiky odložil vykonateľnosť Rozhodnutia, a to až do doby, dokým Ústavný

súd Slovenskej republiky nerozhodne o sťažnosti Sťažovateľa a o porušení základných práv

Sťažovateľa.»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť

na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„ 1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (článku 46 )

a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené (článok 6 ods. 1 Dohovoru) boli porušené

rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 19. 03. 2015.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k zo dňa 19. 03. 2015,

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Žiline povinnosť

uhradiť Sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 7 dní

odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. 4

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

5

Sťažovateľ namieta, že všeobecné súdy odmietli poskytnúť ochranu jeho základnému

právu na súdnu ochranu, a v tejto súvislosti tvrdí, že napadnutým uznesením krajského súdu

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej odňatím možnosti konať

pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých

procesných práv, ktoré mu dáva (napr. právo zúčastniť

sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). K odňatiu možnosti konať

pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza,

ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o zastavení

konania pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny

a konanie v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí (rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. – pozri právna databáza ASPI, judikatúra k ).

daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu

činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona, t.

j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa . Ústavný súd

môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala

inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani zákon o ústavnom

súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi

ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne

požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti

vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným

súdom vlastnými, dovolenými a ustanovenými procesnými

úkonmi (, ).

6

Sťažovateľ však v danej veci v sťažnosti neuvádza, či dovolanie v tejto veci podal,

pričom ani ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti

v rámci jeho predbežného prerokovania nezistil, že by uvedený právny prostriedok nápravy

sťažovateľ využil. Vzhľadom na uvedené obstojí záver, že sťažovateľ nevyčerpal

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho práv účinne poskytoval

a na ktorého použitie bol oprávnený v zmysle , čo zakladá

neprípustnosť jeho sťažnosti. Sťažovateľ ani len netvrdil (a tým menej preukazoval),

že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto zo strany ústavného

súdu neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol jeho sťažnosť v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, ) podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú. S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd bližšie

nezaoberal ani argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu jeho označených práv

a ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015

7